Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 345/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. júna 2014 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Jána Lubyho predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti

V. s. r. o., zastúpenej advokátom JUDr. Jurajom Ďurajdom, Kukučínova 12, Žilina, ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a podľa Listiny základných

práv a slobôd a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina

v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti V. s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. marca 2014

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti V. s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej

advokátom JUDr. Jurajom Ďurajdom, Kukučínova 12, Žilina, ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a podľa Listiny základných

práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že pôvodný navrhovateľ – V. s. r. o. (ďalej aj „právny

predchodca sťažovateľky“), podal 19. decembra 2005 okresnému súdu návrh na vydanie

platobného rozkazu na sumu istiny 2 175 425 Sk s príslušenstvom. Okresný súd vydal

platobný rozkaz sp. zn. zo 4. júla 2006, proti ktorému podali odporcovia

odpor 9. novembra 2006. Okresný súd vedie konanie o veci pod sp. zn. .

Sťažovateľka v procesnom postavení právnej nástupkyne V. s. r. o., namieta,

že okresný súd dosiaľ o veci nerozhodol a nevykonal ani znalecké dokazovanie, ktoré

považuje za rozhodujúce vzhľadom na skutočnosť, že obe procesné strany predložili

v konaní znalecké posudky, ktoré sa podstatne líšia v otázke vyčíslenia ceny prác

vykonaných navrhovateľom na dome odporcov.

Sťažovateľka podala 10. februára 2014 sťažnosť na prieťahy predsedovi okresného

súdu, ktorá bola vybavená prípisom sp. zn. z 24. marca 2014 a bola

vyhodnotená ako dôvodná. Sťažovateľka v tejto súvislosti poukazuje aj na nálezy ústavného

súdu č. k. -28 z 9. decembra 2009 a č. k. -21 zo 17. apríla 2013,

ktorými ústavný súd rozhodol, že základné právo pôvodného navrhovateľa spoločnosti

V. s. r. o., podľa a podľa listiny, ako aj právo podľa

ods. 1 dohovoru bolo porušené postupom okresného súdu v napadnutom konaní, a prikázal

okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Základné právo V. s. r. o... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

upravené v , v Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a v čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd

Okresným súdom v Žiline postupom v konaní vedenom pod sp. zn. porušené

bolo.

Okresnému súdu Žilina prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn. konať

bez zbytočných prieťahov.

Spoločnosti V. s. r. o... priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške

25.000,- € (slovom dvadsaťpäťtisíc eur), ktoré je Okresný súd v Žiline povinný vyplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Žilina je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia

vo výške 340,90 € na účet právneho zástupcu JUDr. Juraja Ďurajdu, advokáta,

Kukučínova 12, Žilina... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa a listiny každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť

ku všetkým vykonávaným dôkazom.

V zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo aby jeho záležitosť bola prejednaná

v primeranej lehote.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v a dohovoru osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (napr. , , , ).

Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva podľa

a čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. . Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľka

vstúpila do označeného konania na základe rozhodnutia okresného súdu o zmene účastníka

na strane navrhovateľa zo 16. decembra 2013. V dôsledku súdom povolenej zmeny

účastníkov konania nedošlo ku vzniku nového procesno-právneho vzťahu, ale k procesno-

právnemu nástupníctvu v už existujúcom procesno-právnom vzťahu (,

, , ). Sťažovateľka preto môže uplatňovať právo

na konanie bez zbytočných prieťahov aj pre štádium konania, ktoré predchádzalo tejto

zmene (obdobne ).

Ústavný súd už dvakrát rozhodol o sťažnosti právneho predchodcu sťažovateľky,

spoločnosti V. s. r. o., nálezom tak, že vyslovil, že postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. bolo porušené jej základné právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a listiny, ako aj právo

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a prikázal

okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov. Nálezom č. k. -28

z 9. decembra 2009, právoplatným 15. januára 2010, ústavný súd priznal spoločnosti

V. s. r. o., finančné zadosťučinenie 1 500 € a úhradu trov konania a nálezom

č. k. -21 zo 17. apríla 2013 jej priznal finančné zadosťučinenie v sume 4 500 €

a úhradu trov konania.

1. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2

a listiny a práva podľa dohovoru postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. v období do 20. mája 2013

Podľa návrh nie je prípustný, ak sa týka veci,

o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len

o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Ústavný súd už rozhodol o veci sťažovateľky vo vzťahu k postupu okresného súdu

v napadnutom konaní v období do 20. mája 2013 (keď nadobudol právoplatnosť nález

č. k. -21 zo 17. apríla 2013).

Na základe uvedeného ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľky v tejto časti

podľa v spojení s ako neprípustnú.

2. K namietanému porušeniu základného práva podľa ,

ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. v období po 20. máji 2013

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť

ide vtedy, ak namietaným postupom orgánu alebo rozhodnutím verejnej moci nemohlo

dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu

a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní

pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú,

aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

). Za zjavne neopodstatnenú možno považovať takú sťažnosť,

pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie ().

Ústavný súd z vyjadrenia okresného súdu č. z 24. marca 2014,

ktorým odpovedal na sťažnosť sťažovateľky na prieťahy v konaní, ako aj dožiadaním

okresného súdu zistil, že okresný súd v posudzovanom období rozhodol 16. decembra 2013

o návrhu sťažovateľky na zmenu účastníka zo 7. novembra 2013 a vykonal pojednávanie

30. apríla 2014, ktoré bolo odročené na 11. jún 2014.

Sťažovateľka podala sťažnosť ústavnému súdu 11. marca 2014, t. j. necelých desať

mesiacov po právoplatnosti ostatného nálezu ústavného súdu v tejto veci. Táto skutočnosť

podľa názoru ústavného súdu v zásade už sama osebe vylučuje, aby ústavný súd

po tak krátkom čase opätovne vyslovil porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2

a listiny a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu

v napadnutom konaní, a to aj napriek tomu, že ústavný súd už v tejto veci prikázal

okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov. Navyše, podľa zistenia ústavného súdu

okresný súd v čase podania sťažnosti vo veci konal, bol nariadený termín pojednávania

a aj v súčasnosti je určený ďalší termín pojednávania.

Podľa judikatúry ústavného súdu nie každý zistený prieťah v súdnom konaní

má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa ( listiny) a ods. l

dohovoru. Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem

autonómny, ktorý treba vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom

na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať

takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle (napr. ).

Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sa postup

všeobecného súdu nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle , sťažnosť odmietne

ako zjavne neopodstatnenú (, , a iné).

Aplikujúc uvedenú judikatúru na postup okresného súdu v napadnutom konaní,

ústavný súd konštatuje, že sťažovateľkou namietané obdobie nečinnosti v priebehu roku

2013 nie je prieťahom takej intenzity, ktorá by v kontexte posudzovaného obdobia

a postupu okresného súdu v čase podania sťažnosti odôvodňovala jej prijatie na ďalšie

konanie.

Ústavný súd preto odmietol sťažnosti v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia ústavný súd považuje za potrebné uviesť,

že v prípade, ak by okresný súd v ďalšom období v napadnutom konaní nepostupoval

plynulo, resp. efektívne, sťažovateľke nič nebráni v tom, aby sa opätovne obrátila

na ústavný súd so sťažnosťou, ktorou bude namietať porušenie svojho základného práva

podľa , listiny, resp. práva podľa dohovoru.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. júna 2014