Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 53/2013
PDF · 138.15 KB
No categories available
I. ÚS 53/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. apríla 2013
v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Marianny Mochnáčovej a Petra
Brňáka prerokoval sťažnosť V., s. r. o., O., zastúpenej advokátkou JUDr. M. P., Ž., vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 38 ods. 2 Listiny základných
práv a slobôd, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 2/2007 a takto
rozhodol:
1. Základné právo spoločnosti V., s. r. o., na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny
základných práv a slobôd a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného
súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 2/2007 p o r u š e n é b o l o .
2. Spoločnosti V., s. r. o., p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume
4 500 € (slovom štyritisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý zaplatiť
jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
3. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý spoločnosti V., s. r. o., uhradiť trovy
právneho zastúpenia v sume 323,50 € (slovom tristodvadsaťtri eur a päťdesiat centov)
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet jej právnej zástupkyne
advokátky JUDr. M. P., Ž.
4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
12. novembra 2012 doručená sťažnosť V., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 38 ods. 2
Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 2/2007.
2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že od začatia konania 19. decembra 2005 vec nie
je skončená aj napriek tomu, že ústavný súd nálezom sp. zn. III. ÚS 297/09 z 9. decembra
2009, okrem vyslovenia porušenia základných práv a priznanej finančnej satisfakcie
1 500 €, prikázal okresnému súdu v označenom konaní konať bez zbytočných prieťahov.
3. Z uvedených dôvodov sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vyslovil, že okresný
súd v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 2/2007 porušil jej základné právo podľa čl. 48 ods. 2
ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal okresnému súdu
vo veci konať bez zbytočných prieťahov, priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume
10 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia v sume 323,50 €.
4. Na žiadosť ústavného súdu sa k veci v mene okresného súdu písomne vyjadril
zákonný sudca, ktorý uviedol, že ide o skutkovo mimoriadne zložitý prípad, v ktorom
sa jeden zo žalovaných opakovane pre zlý zdravotný stav nezúčastňuje pojednávaní, takže
z objektívnych dôvodov musí vec odročovať. Dodal, že zároveň čelí množstvu ďalších vecí,
ktoré musí v priebehu roka vybaviť, takže ak došlo ku vzniku prieťahov v danej veci, boli
spôsobené mimo neho, hoci sa považuje za jedného z najvyťaženejších sudcov nielen
na okresnom súde, ale aj v celoslovenskom meradle.
5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože
po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru,
že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2
ústavy či čl. 38 ods. 2 listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru.
6. Z obsahu spisu sp. zn. 8 C 2/2007 v období po vydaní nálezu ústavného súdu
z 9. decembra 2009 je zistené, že okresný súd doteraz za vyše 3 rokov nariadil síce päť
pojednávaní, ale z nich tri boli odročené bez dokazovania, takže možno konštatovať, že vec
ešte nebola meritórne rozhodnutá aj pre neefektívnu činnosť okresného súdu.
7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy
ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným
rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa
odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo
slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto
práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže
svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1
boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.
8. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ale aj čl. 38 ods. 2 listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru)
vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,
v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným
prerokovaním veci na všeobecnom súde sa právna neistota osoby domáhajúcej
sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie
právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (m. m. IV. ÚS 221/04).
9. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť
súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo
(II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký
procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli
ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu
a sudcu vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom
prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich
práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo,
postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia,
aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia
významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie
môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie
odročuje, predseda senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.
10. Okresný súd vzhľadom na celkovú dĺžku konania a najmä aj na akceleračný nález
ústavného súdu nekonal sústredene a efektívne. Sudca prejavil váhavosť a nerozhodnosť
pri riešení veci a uspokojil sa s formalizovaným postupom opakovaním súdnych
pojednávaní. Pritom z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že zbytočné prieťahy v konaní
môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho
neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej
neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08), pričom rovnako tak môže zapríčiniť
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy aj nesprávna činnosť štátneho orgánu (m. m. II. ÚS 33/99), t. j. v danom
prípade okresného súdu. Okresný súd v spore sťažovateľky teda nekoná koncentrovane
a bez zbytočných prieťahov ani po náleze ústavného súdu, ktorý mu prikázal konať
bez zbytočných prieťahov, ale aj napriek tomu vec nie je ani po viac ako 7 rokoch
rozhodnutá aspoň na súde prvého stupňa.
11. Obranu okresného súdu spočívajúcu v personálnych problémoch ako dôvodu,
ktorý by mal byť objektívnou príčinou spôsobujúcou prieťahy v konaní, ústavný súd
neakceptoval. Je totiž vecou štátu, aby organizoval svoje súdnictvo tak, že princípy justície
zakotvené v ústave, listine či dohovore budú rešpektované. Prípadné nedostatky v tomto
smere preto nemôžu ísť na ťarchu občanov, ktorí od súdov právom očakávajú ochranu
svojich práv v primeranej dobe. Na tom nič nemení ani právne či skutkovo sebanáročnejší
spor, ktorý nesmie trvať takú dobu, aká bola zistená v tomto prípade.
12. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného
práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené
vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.
13. Sťažovateľka sa domáhala tiež vyslovenia príkazu, aby okresný súd konal vo veci
bez zbytočných prieťahov [čl. 127 ods. 2 ústavy v spojitosti s § 56 ods. 3 písm. a) zákona
o ústavnom súde]. Keďže uvedenú povinnosť už ústavný súd vyslovil vo svojom náleze
sp. zn. III. ÚS 297/09 z 9. decembra 2009, nebolo potrebné opakovane rozhodnúť aj o tomto
návrhu. Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené
v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.
14. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy (§ 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde) ústavný súd
môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa
odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie. Podľa § 56 ods. 5 zákona
o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného
zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť
sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
15. Sťažovateľka v sťažnosti žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie
v sume 10 000 €. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal
zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý
spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom
na konkrétne okolnosti prípadu. Vzhľadom na okolnosti danej veci (najmä na pretrvávajúcu
neprimeranú dĺžku konania pred okresným súdom aj po predchádzajúcom náleze ústavného
súdu, na jej predmet a význam pre účastníkov konania) dospel ústavný súd k názoru, že len
konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný
súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného
ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti považuje
za primerané priznať sťažovateľke v sume 4 500 €, vo zvyšku jej návrhu nevyhovel (bod 2
a 4 výroku).
16. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,
aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Úspešnej sťažovateľke
vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou. Advokátka vykonala dva
úkony právnej pomoci po 127,16 €, plus režijný paušál 7,63 € a 20 % DPH, celkom spolu
v sume 323,50 €, ktorú okresný súd uhradí právnej zástupkyni sťažovateľky (bod 3 výroku).
17. Vzhľadom na čl. 133 ústavy toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. apríla 2013