Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 53/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. apríla 2013

v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Marianny Mochnáčovej a Petra

Brňáka prerokoval sťažnosť V., s. r. o., O., zastúpenej advokátkou JUDr. M. P., Ž., vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v , Listiny základných

práv a slobôd, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo spoločnosti V., s. r. o., na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručené a Listiny

základných práv a slobôd a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Spoločnosti V., s. r. o., p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume

4 500 € (slovom štyritisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý zaplatiť

jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý spoločnosti V., s. r. o., uhradiť trovy

právneho zastúpenia v sume 323,50 € (slovom tristodvadsaťtri eur a päťdesiat centov)

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet jej právnej zástupkyne

advokátky JUDr. M. P., Ž.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

12. novembra 2012 doručená sťažnosť V., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v (ďalej len „“),

Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že od začatia konania 19. decembra 2005 vec nie

je skončená aj napriek tomu, že ústavný súd nálezom sp. zn. z 9. decembra

2009, okrem vyslovenia porušenia základných práv a priznanej finančnej satisfakcie

1 500 €, prikázal okresnému súdu v označenom konaní konať bez zbytočných prieťahov.

3. Z uvedených dôvodov sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vyslovil, že okresný

súd v konaní vedenom pod sp. zn. porušil jej základné právo podľa čl. 48 ods. 2

, listiny a právo podľa dohovoru, prikázal okresnému súdu

vo veci konať bez zbytočných prieťahov, priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume

10 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia v sume 323,50 €.

4. Na žiadosť ústavného súdu sa k veci v mene okresného súdu písomne vyjadril

zákonný sudca, ktorý uviedol, že ide o skutkovo mimoriadne zložitý prípad, v ktorom

sa jeden zo žalovaných opakovane pre zlý zdravotný stav nezúčastňuje pojednávaní, takže

z objektívnych dôvodov musí vec odročovať. Dodal, že zároveň čelí množstvu ďalších vecí,

ktoré musí v priebehu roka vybaviť, takže ak došlo ku vzniku prieťahov v danej veci, boli

spôsobené mimo neho, hoci sa považuje za jedného z najvyťaženejších sudcov nielen

na okresnom súde, ale aj v celoslovenskom meradle.

5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože

po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru,

že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2

či listiny a dohovoru.

6. Z obsahu spisu sp. zn. v období po vydaní nálezu ústavného súdu

z 9. decembra 2009 je zistené, že okresný súd doteraz za vyše 3 rokov nariadil síce päť

pojednávaní, ale z nich tri boli odročené bez dokazovania, takže možno konštatovať, že vec

ešte nebola meritórne rozhodnutá aj pre neefektívnu činnosť okresného súdu.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa

ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa

odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo

slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto

práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Podľa ústavný súd môže

svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1

boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

8. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (ale aj listiny a dohovoru)

vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným

prerokovaním veci na všeobecnom súde sa právna neistota osoby domáhajúcej

sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (m. m. ).

9. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť

súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo

(, ). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký

procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli

ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu

a sudcu vychádza z (ďalej len „OSP“), ktorý súdom

prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich

práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia,

aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia

významná povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie

môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie

odročuje, predseda senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

10. Okresný súd vzhľadom na celkovú dĺžku konania a najmä aj na akceleračný nález

ústavného súdu nekonal sústredene a efektívne. Sudca prejavil váhavosť a nerozhodnosť

pri riešení veci a uspokojil sa s formalizovaným postupom opakovaním súdnych

pojednávaní. Pritom z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že zbytočné prieťahy v konaní

môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho

neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej

neistoty (, , ), pričom rovnako tak môže zapríčiniť

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 aj nesprávna činnosť štátneho orgánu (m. m. ), t. j. v danom

prípade okresného súdu. Okresný súd v spore sťažovateľky teda nekoná koncentrovane

a bez zbytočných prieťahov ani po náleze ústavného súdu, ktorý mu prikázal konať

bez zbytočných prieťahov, ale aj napriek tomu vec nie je ani po viac ako 7 rokoch

rozhodnutá aspoň na súde prvého stupňa.

11. Obranu okresného súdu spočívajúcu v personálnych problémoch ako dôvodu,

ktorý by mal byť objektívnou príčinou spôsobujúcou prieťahy v konaní, ústavný súd

neakceptoval. Je totiž vecou štátu, aby organizoval svoje súdnictvo tak, že princípy justície

zakotvené v ústave, listine či dohovore budú rešpektované. Prípadné nedostatky v tomto

smere preto nemôžu ísť na ťarchu občanov, ktorí od súdov právom očakávajú ochranu

svojich práv v primeranej dobe. Na tom nič nemení ani právne či skutkovo sebanáročnejší

spor, ktorý nesmie trvať takú dobu, aká bola zistená v tomto prípade.

12. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného

práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v , listiny a dohovoru, tak ako to je uvedené

vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

13. Sťažovateľka sa domáhala tiež vyslovenia príkazu, aby okresný súd konal vo veci

bez zbytočných prieťahov [ v spojitosti s zákona

o ústavnom súde]. Keďže uvedenú povinnosť už ústavný súd vyslovil vo svojom náleze

sp. zn. z 9. decembra 2009, nebolo potrebné opakovane rozhodnúť aj o tomto

návrhu. Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené

v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

14. Podľa ( ) ústavný súd

môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa

odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie. Podľa § 56 ods. 5 zákona

o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného

zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť

sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

15. Sťažovateľka v sťažnosti žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie

v sume 10 000 €. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu. Vzhľadom na okolnosti danej veci (najmä na pretrvávajúcu

neprimeranú dĺžku konania pred okresným súdom aj po predchádzajúcom náleze ústavného

súdu, na jej predmet a význam pre účastníkov konania) dospel ústavný súd k názoru, že len

konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný

súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného

ustanovenia , ktoré podľa zásad spravodlivosti považuje

za primerané priznať sťažovateľke v sume 4 500 €, vo zvyšku jej návrhu nevyhovel (bod 2

a 4 výroku).

16. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Úspešnej sťažovateľke

vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou. Advokátka vykonala dva

úkony právnej pomoci po 127,16 €, plus režijný paušál 7,63 € a 20 % DPH, celkom spolu

v sume 323,50 €, ktorú okresný súd uhradí právnej zástupkyni sťažovateľky (bod 3 výroku).

17. Vzhľadom na toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. apríla 2013