Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 53/2016
PDF · 195.23 KB
No categories available
I. ÚS 53/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. júna 2016 v senáte
zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Marianny Mochnáčovej a Petra Brňáka,
prerokoval prijatú sťažnosť obchodnej spoločnosti ,
, zastúpenej advokátom ,
advokátska kancelária, , vo veci namietaného porušenia
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 2/07 v období po rozhodnutiach
Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 297/09-28 z 9. decembra 2009
a č. k. I. ÚS 53/2013-21 zo 17. apríla 2013 a takto
rozhodol:
1. Základné právo obchodnej spoločnosti na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom
pod sp. zn. 8 C 2/07 v období po rozhodnutiach Ústavného súdu Slovenskej republiky
č. k. III. ÚS 297/09-28 z 9. decembra 2009 a č. k. I. ÚS 53/2013-21 zo 17. apríla 2013
p o r u š e n é b o l o .
2. Obchodnej spoločnosti p r i z n á v a primerané finančné
zadosťučinenie v sume 500 € (slovom päťsto eur), ktoré j e jej Okresný súd Žilina
p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Obchodnej spoločnosti p r i z n á v a úhradu trov právneho
zastúpenia v sume 355,73 € (slovom tristopäťdesiatpäť eur a sedemdesiattri centov), ktorú
j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť na účet jej právneho zástupcu
, advokátska kancelária, , do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. I. ÚS 53/2016-13 z 3. februára 2016 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti ,
(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 2/07 v období po rozhodnutiach
ústavného súdu č. k. III. ÚS 297/09-28 z 9. decembra 2009 a č. k. I. ÚS 53/2013-21
zo 17. apríla 2013.
2. Zo sťažnosti vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 2/07 koná okresný súd
o žalobe právneho predchodcu sťažovateľky z 19. decembra 2005 o zaplatenie ceny
za zhotovenie diela (postavenie domu), pričom podľa sťažovateľky aj napriek tomu, že
ústavný súd v minulosti už dvakrát, a to rozhodnutiami č. k. III. ÚS 297/09-28
z 9. decembra 2009 a č. k. I. ÚS 53/2013-21 zo 17. apríla 2013 konštatoval porušenie
základného práva právneho predchodcu sťažovateľky, do procesného postavenia ktorého
sťažovateľka vstúpila na základe rozhodnutia okresného súdu zo 16. decembra 2013
o zmene účastníka na strane žalobcu (pozri rozhodnutie ústavného súdu
sp. zn. IV. ÚS 345/2014 z 19. júna 2014, s. 4, pozn.), okresný súd koná v tejto veci naďalej
s neodôvodnenými prieťahmi, v dôsledku čoho sa predlžuje stav jej právnej neistoty
a odďaľuje sa právoplatné skončenie sporu.
3. Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:
„Od podania návrhu dňa 19.12.2005 do dnešného dňa (necelých 10 rokov) súd
vo veci vôbec meritórne nerozhodol, nevykonal zásadné dokazovanie ...
1. Predmetom konania je zaplatenie sumy titulom ceny za zhotovenie diela
na základe zmluvy o dielo uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom pričom predmetné
konanie neobsahuje žiadnu skutočnosť, na základe ktorej by ho bolo možné kvalifikovať ako
právne alebo skutkovo zložité.
2. Pokiaľ ide o správanie účastníkov súdneho konania, tak navrhovateľ poskytuje
súdu všetku súčinnosť za účelom prerokovania a rozhodnutia veci. Naopak odporca využíva
všetky možné obštrukcie aby sa vyhol súdnemu konaniu a zmaril súdom nariadené termíny
pojednávania, pričom súd napriek viacerým zákonným možnostiam v zmysle občianskeho
súdneho poriadku na zabezpečenie priebehu konania postupuje vo veci veľmi neefektívne.
3. Zbytočné prieťahy v predmetnom konaní sú zapríčinené jednak nečinnosťou
Okresného súdu v Žiline počas viacerých období ale tiež neefektívnou a nesústredenou
činnosťou, ktorá nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty.“
4. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd nálezom takto
rozhodol:
„Základné právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky, v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd...
Okresným súdom v Žiline postupom v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 2/2007 porušené
bolo.
Okresnému súdu Žilina prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 2/2007 konať bez
zbytočných prieťahov.
Spoločnosti priznáva
primerané finančné zadosťučinenie vo výške 25.000,- € (slovom dvadsaťpäťtisíc eur), ktoré
je Okresný súd v Žiline povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Okresný súd Žilina je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia
vo výške 355,72 € na účet právneho zástupcu , advokáta,
... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci za okresný súd písomne vyjadrila
jeho podpredsedníčka listom sp. zn. 1 SprS 146/2016 z 11. apríla 2016 a k vhodnosti
ústneho prejednania veci sa právny zástupca sťažovateľky vyjadril ešte v sťažnosti podanej
ústavnému súdu 13. októbra 2015.
5.1 Podpredsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení okrem iného tiež uviedla:
„Čo sa týka vecnej stránky, v prílohe Vám zasielame vyjadrenie zákonného sudcu.
Čo sa týka prieťahov v konaní, považujem za potrebné poukázať na neprimeranú
zaťaženosť nielen zákonného sudcu, ale všetkých sudcov tunajšieho súdu v porovnaní
s inými súdmi - ročný nápad vecí na tunajšom súde je cca 57.000 pri výkone +/- 32 sudcov,
pričom tunajší súd asi ako jediný súd na Slovensku vykonáva súdnictvo pre 3 okresy
(Žilina, Bytča, Kysucké Nové Mesto), pričom ide aj o agendu špecifickú, pre ktorú je tunajší
súd príslušný ako súd v sídle krajského súdu...
Zároveň Vám oznamujeme, že súhlasíme s tým, aby Ústavný súd SR upustil
od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.“
Zákonný sudca okresného súdu v preskúmavanej veci vo svojom vyjadrení uviedol:
„... právnu vec 8 C 2/2007 považujem za priemerne právne zložitú, jej predmetom je
zaplatenie ceny diela - stavby rodinného domu. Zároveň ide o vec mimoriadne skutkovo
zložitú. Spisový materiál má v obd. februára 2016 722 strán, pričom sa osobitne nečíslujú
listiny pochádzajúce z jedného spoločného zdroja – stavebné denníky, fotokópie
o výsluchoch osôb pochádzajúce z iného konania a samozrejme ani pripojené spisy, spolu
tak masa spisu presahuje tisíc strán. Ide o stavbu bez písomne uzatvorenej zmluvy - od
tvrdenia vychádzajúceho z predloženej zmluvy žalobca upustil. V podrobnostiach bolo
skutkovo sporné, kto za aký materiál a prostredníctvom akého množstva ľudí stavbu staval,
lebo skutkový vplyv objednávateľa a zhotoviteľa nebol striktne oddelený. Toto viedlo
k výsluchu širokého okruhu svedkov, prevažne bezprostredných stavebníkov diela.
Právna vec 8 C 2/2007 bola neprávoplatne rozhodnutá rozsudkom Okresného súdu
Žilina z 3.12.2014 a nachádza sa v štádiu odvolacieho konania.
Špecifikom vybavovania právnej veci bolo predkladanie tunajšieho spisu k súčasne
vedenému trestnému konaniu 28 T 121/2010. podľa skutkového odôvodnenia ktorého bol
konateľ pôvodného žalobcu obvinený z trestného činu podvodu spočívajúceho v predložení
fingovanej listiny o dielo ako pôvodnej prílohy tunajšej žaloby. V minulosti boli tiež
prekážkami postupu konania zdravotné ťažkosti odporcu v r. 1, ktorý trval na svojej osobnej
účasti na pojednávaní, vždy preukázané lekárskymi správami, naposledy operácia srdca
oznámená na obdobie mesiaca júl 2012, pričom podľa spravovacieho poriadku je súd
povinný podľa možností jeho účasť umožniť, aby pri danom ráciu sporu mohol reagovať
na priebežne tvrdené skutočnosti.
Ak teda pri vybavovaní právnych vecí došlo k vzniku prieťahov, došlo k nim
z objektívnych dôvodov. Podporne namietam aj navrhovanú výšku odškodnenia, lebo aj keď
predĺžená frekvencia úkonov súdu bola výsledkom nemožnosti výlučnej pozornosti danej
sporovej veci, bola rámcovo daná postavením pôvodného žalobcu ako veriteľa bez písomnej
zmluvy, ktorý aj bez ohľadu na výsledok trestného konania, príznačne zmenil časť svojich
skutkových tvrdení a súčasný sťažovateľ je v tomto spore jeho špeciálnym právnym
nástupcom.“
5.2 Právny zástupca sťažovateľky vo svojom vyjadrení k vhodnosti ústneho
pojednávania uviedol:
„... súhlasím..., aby Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania.“
6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom
na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva – ústavný
súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie
skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či
namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).
II.
7. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
8. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo
nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,
vo veci konal.
9. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade
bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právo na prejednanie veci v primeranej lehote
zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd
postupoval aj v danom prípade.
10. V súvislosti s prvým kritériom „zložitosť veci“ ústavný súd už aj v minulosti
v konaní vedenom pod sp. zn. III. ÚS 297/09 pripustil istú mieru skutkovej náročnosti
preskúmavaného konania okresného súdu vedeného pod sp. zn. 8 C 2/07 o zaplatenie ceny
za zhotovenie diela. Uvedenú náročnosť proklamuje aj samotný okresný súd a má spočívať
najmä v náročnom zisťovaní rozsahu prác realizovaných pri vyhotovení diela, avšak
vzhľadom na doterajší priebeh a dĺžku konania (viac ako 10 rokov) na okresnom súde
nemôže byť zásadným dôvodom vzniku prieťahov v preskúmavanom konaní. Z hľadiska
právnej náročnosti ústavný súd konštatuje, že metodika postupu súdov v týchto veciach je
jasná a podporená stabilizovanou judikatúrou, preto toto konanie po právnej stránke
nepovažuje za zložité.
11. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľky ako účastníčky posudzovaného konania,
z prehľadu procesných úkonov, ktoré poskytol samotný okresný súd, ústavný súd nezistil
žiadnu takú skutočnosť, ktorú by v príčinnej súvislosti s prieťahmi v konaní bolo možné
pripočítať na jej ťarchu.
12. Napokon sa ústavný súd s prihliadnutím na § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších
návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, zaoberal aj postupom
okresného súdu.
12.1 V danom prípade okresný súd oznámil, že po rozhodnutí ústavného súdu
č. k. I. ÚS 53/2013-21 zo 17. apríla 2013, ktorým ústavný súd už aj v minulosti po
druhýkrát konštatoval existenciou zbytočných prieťahov v posudzovanom konaní vedenom
pod sp. zn. 8 C 2/07, okresný súd vykonal v tejto veci tieto procesné úkony:
„- uznesenie o pripustení účastníka 18.12.2013
- pojednávanie 30.4.2014,
- pojednávanie 11.6.2014 (odročené pre prekážku),
- pojednávanie 9.7.2014. pojednávanie 27.8.2014,
- pojednávanie 8.10.2014,
- pojednávanie 12.1 1.2014 (odročené pre prekážku),
- pojednávanie 3.12.2014 (vo veci bol vyhlásený rozsudok, pozn.),
- opravné uznesenie 9.12.2015,
- predkladacia správa 29.2.2016.“
12.2 Vzhľadom na okresným súdom vykonané procesné úkony ústavný súd
konštatuje, že v zmysle judikatúry ústavného súdu (napr. II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04,
IV. ÚS 182/08) zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou
nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda konaním, ktoré
nevedie efektívne k odstráneniu stavu právnej neistoty. Z charakteru okresným súdom
vykonaných procesných úkonov, ktorých prehľad je iba ich striktným formalistickým
výpočtom bez zohľadnenia ich rozsahu a kvalitatívneho obsahu, vyplýva, že okresný súd
síce nariaďoval vo veci opakovane v pravidelných časových intervaloch pojednávania
a napokon vo veci aj rozhodol, čo však nič nemení na skutočnosti, že k takejto „akcelerácii“
konania došlo až po viac ako 9 ročnom trvaní sporu, čo je z ústavného hľadiska
neakceptovateľné. Okrem toho podľa zistenia ústavného súdu rozsudok z 3. decembra 2014,
ktorým okresný súd v danej veci rozhodol, bol účastníkom konania doručovaný až v októbri
2015, t. j. po viac ako 10 mesiacoch od jeho vydania, pričom z dôvodu podaného odvolania
bol spis postúpený Krajskému súdu v Žiline až 4. marca 2016, t. j. po viac ako roku
od vyhlásenia rozsudku. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené
v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.
12.3 Ústavný súd pri posudzovaní dôvodov podanej sťažnosti nezohľadnil námietku
vysokej zaťaženosti zákonného sudcu, pretože v zmysle konštantnej judikatúry tieto
okolnosti ústavný súd nezohľadňuje v súvislosti s pozitívnym záväzkom štátu zabezpečiť
právo občana na súdne konanie bez zbytočných prieťahov (obdobne napr. III. ÚS 118/07,
III.
13. Vzhľadom na zistenie ústavného súdu, že vo veci vedenej pod sp. zn. 8 C 2/07
okresný súd 3. decembra 2014 už vyhlásil vo veci rozsudok (podľa zistenia ústavného súdu
sa spisový materiál nachádza od 4. marca 2016 na odvolacom súde, ktorý vo veci koná
pod sp. zn. 7 Co 98/2016, pozn.), čím vykonal všetky jemu vo veci dovolené úkony
na odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľky, ústavný súd už nepovažoval za
nevyhnutné a potrebné podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde prikázať
okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov.
14. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
15. Sťažovateľka sa domáhala priznania jej primeraného finančného zadosťučinenia
v sume 25 000 €.
15.1 Vzhľadom na okolnosti danej veci a najmä vzhľadom na to, že v danej veci už
ústavný súd aj v minulosti opakovane (2x) prikázal konať okresnému súdu v danej veci bez
zbytočných prieťahov, ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia
základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitostí
v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľku dostatočným
zadosťučinením, preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie v sume
500 €, tak ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia.
15.2 Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil
(v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľke do dvoch mesiacov
od právoplatnosti nálezu ústavného súdu.
16. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu
trov konania z dôvodu jej právneho zastúpenia advokátom. Pri výpočte trov právneho
zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal z príslušných ustanovení vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len
„vyhláška“). Základná sadzba odmeny (§ 11 ods. 3 vyhlášky) za úkon právnej služby
uskutočnený v roku 2015 je 139,83 € a hodnota režijného paušálu je 8,39 €.
16.1 S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľke nárok na úhradu trov
za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2015 (prevzatie a príprava zastúpenia,
podanie sťažnosti ústavnému súdu) v celkovej sume 355,73 € vrátane režijného paušálu
a vrátane 20 % DPH (právny zástupca sťažovateľky predložil osvedčenie platcu DPH,
pozn.), tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 1. júna 2016