Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 53/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. júna 2016 v senáte

zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Marianny Mochnáčovej a Petra Brňáka,

prerokoval prijatú sťažnosť obchodnej spoločnosti ,

, zastúpenej advokátom ,

advokátska kancelária, , vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. v období po rozhodnutiach

Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -28 z 9. decembra 2009

a č. k. -21 zo 17. apríla 2013 a takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručené v a právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom

pod sp. zn. v období po rozhodnutiach Ústavného súdu Slovenskej republiky

č. k. -28 z 9. decembra 2009 a č. k. -21 zo 17. apríla 2013

p o r u š e n é b o l o .

2. Obchodnej spoločnosti p r i z n á v a primerané finančné

zadosťučinenie v sume 500 € (slovom päťsto eur), ktoré j e jej Okresný súd Žilina

p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Obchodnej spoločnosti p r i z n á v a úhradu trov právneho

zastúpenia v sume 355,73 € (slovom tristopäťdesiatpäť eur a sedemdesiattri centov), ktorú

j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť na účet jej právneho zástupcu

, advokátska kancelária, , do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -13 z 3. februára 2016 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti ,

(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v (ďalej len „“) a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. v období po rozhodnutiach

ústavného súdu č. k. -28 z 9. decembra 2009 a č. k. -21

zo 17. apríla 2013.

2. Zo sťažnosti vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. koná okresný súd

o žalobe právneho predchodcu sťažovateľky z 19. decembra 2005 o zaplatenie ceny

za zhotovenie diela (postavenie domu), pričom podľa sťažovateľky aj napriek tomu, že

ústavný súd v minulosti už dvakrát, a to rozhodnutiami č. k. -28

z 9. decembra 2009 a č. k. -21 zo 17. apríla 2013 konštatoval porušenie

základného práva právneho predchodcu sťažovateľky, do procesného postavenia ktorého

sťažovateľka vstúpila na základe rozhodnutia okresného súdu zo 16. decembra 2013

o zmene účastníka na strane žalobcu (pozri rozhodnutie ústavného súdu

sp. zn. z 19. júna 2014, s. 4, pozn.), okresný súd koná v tejto veci naďalej

s neodôvodnenými prieťahmi, v dôsledku čoho sa predlžuje stav jej právnej neistoty

a odďaľuje sa právoplatné skončenie sporu.

3. Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:

„Od podania návrhu dňa 19.12.2005 do dnešného dňa (necelých 10 rokov) súd

vo veci vôbec meritórne nerozhodol, nevykonal zásadné dokazovanie ...

1. Predmetom konania je zaplatenie sumy titulom ceny za zhotovenie diela

na základe zmluvy o dielo uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom pričom predmetné

konanie neobsahuje žiadnu skutočnosť, na základe ktorej by ho bolo možné kvalifikovať ako

právne alebo skutkovo zložité.

2. Pokiaľ ide o správanie účastníkov súdneho konania, tak navrhovateľ poskytuje

súdu všetku súčinnosť za účelom prerokovania a rozhodnutia veci. Naopak odporca využíva

všetky možné obštrukcie aby sa vyhol súdnemu konaniu a zmaril súdom nariadené termíny

pojednávania, pričom súd napriek viacerým zákonným možnostiam v zmysle občianskeho

súdneho poriadku na zabezpečenie priebehu konania postupuje vo veci veľmi neefektívne.

3. Zbytočné prieťahy v predmetnom konaní sú zapríčinené jednak nečinnosťou

Okresného súdu v Žiline počas viacerých období ale tiež neefektívnou a nesústredenou

činnosťou, ktorá nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty.“

4. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„Základné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v Slovenskej

republiky, v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd...

Okresným súdom v Žiline postupom v konaní vedenom pod sp. zn. porušené

bolo.

Okresnému súdu Žilina prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn. konať bez

zbytočných prieťahov.

Spoločnosti priznáva

primerané finančné zadosťučinenie vo výške 25.000,- € (slovom dvadsaťpäťtisíc eur), ktoré

je Okresný súd v Žiline povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Žilina je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia

vo výške 355,72 € na účet právneho zástupcu , advokáta,

... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci za okresný súd písomne vyjadrila

jeho podpredsedníčka listom sp. zn. z 11. apríla 2016 a k vhodnosti

ústneho prejednania veci sa právny zástupca sťažovateľky vyjadril ešte v sťažnosti podanej

ústavnému súdu 13. októbra 2015.

5.1 Podpredsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení okrem iného tiež uviedla:

„Čo sa týka vecnej stránky, v prílohe Vám zasielame vyjadrenie zákonného sudcu.

Čo sa týka prieťahov v konaní, považujem za potrebné poukázať na neprimeranú

zaťaženosť nielen zákonného sudcu, ale všetkých sudcov tunajšieho súdu v porovnaní

s inými súdmi - ročný nápad vecí na tunajšom súde je cca 57.000 pri výkone +/- 32 sudcov,

pričom tunajší súd asi ako jediný súd na Slovensku vykonáva súdnictvo pre 3 okresy

(Žilina, Bytča, Kysucké Nové Mesto), pričom ide aj o agendu špecifickú, pre ktorú je tunajší

súd príslušný ako súd v sídle krajského súdu...

Zároveň Vám oznamujeme, že súhlasíme s tým, aby Ústavný súd SR upustil

od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.“

Zákonný sudca okresného súdu v preskúmavanej veci vo svojom vyjadrení uviedol:

„... právnu vec považujem za priemerne právne zložitú, jej predmetom je

zaplatenie ceny diela - stavby rodinného domu. Zároveň ide o vec mimoriadne skutkovo

zložitú. Spisový materiál má v obd. februára 2016 722 strán, pričom sa osobitne nečíslujú

listiny pochádzajúce z jedného spoločného zdroja – stavebné denníky, fotokópie

o výsluchoch osôb pochádzajúce z iného konania a samozrejme ani pripojené spisy, spolu

tak masa spisu presahuje tisíc strán. Ide o stavbu bez písomne uzatvorenej zmluvy - od

tvrdenia vychádzajúceho z predloženej zmluvy žalobca upustil. V podrobnostiach bolo

skutkovo sporné, kto za aký materiál a prostredníctvom akého množstva ľudí stavbu staval,

lebo skutkový vplyv objednávateľa a zhotoviteľa nebol striktne oddelený. Toto viedlo

k výsluchu širokého okruhu svedkov, prevažne bezprostredných stavebníkov diela.

Právna vec bola neprávoplatne rozhodnutá rozsudkom Okresného súdu

Žilina z 3.12.2014 a nachádza sa v štádiu odvolacieho konania.

Špecifikom vybavovania právnej veci bolo predkladanie tunajšieho spisu k súčasne

vedenému trestnému konaniu . podľa skutkového odôvodnenia ktorého bol

konateľ pôvodného žalobcu obvinený z trestného činu podvodu spočívajúceho v predložení

fingovanej listiny o dielo ako pôvodnej prílohy tunajšej žaloby. V minulosti boli tiež

prekážkami postupu konania zdravotné ťažkosti odporcu v r. 1, ktorý trval na svojej osobnej

účasti na pojednávaní, vždy preukázané lekárskymi správami, naposledy operácia srdca

oznámená na obdobie mesiaca júl 2012, pričom podľa spravovacieho poriadku je súd

povinný podľa možností jeho účasť umožniť, aby pri danom ráciu sporu mohol reagovať

na priebežne tvrdené skutočnosti.

Ak teda pri vybavovaní právnych vecí došlo k vzniku prieťahov, došlo k nim

z objektívnych dôvodov. Podporne namietam aj navrhovanú výšku odškodnenia, lebo aj keď

predĺžená frekvencia úkonov súdu bola výsledkom nemožnosti výlučnej pozornosti danej

sporovej veci, bola rámcovo daná postavením pôvodného žalobcu ako veriteľa bez písomnej

zmluvy, ktorý aj bez ohľadu na výsledok trestného konania, príznačne zmenil časť svojich

skutkových tvrdení a súčasný sťažovateľ je v tomto spore jeho špeciálnym právnym

nástupcom.“

5.2 Právny zástupca sťažovateľky vo svojom vyjadrení k vhodnosti ústneho

pojednávania uviedol:

„... súhlasím..., aby Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania.“

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva

zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom

na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva – ústavný

súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie

skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či

namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov (, , ).

II.

7. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

9. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v , ako aj právo na prejednanie veci v primeranej lehote

zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd

postupoval aj v danom prípade.

10. V súvislosti s prvým kritériom „zložitosť veci“ ústavný súd už aj v minulosti

v konaní vedenom pod sp. zn. pripustil istú mieru skutkovej náročnosti

preskúmavaného konania okresného súdu vedeného pod sp. zn. o zaplatenie ceny

za zhotovenie diela. Uvedenú náročnosť proklamuje aj samotný okresný súd a má spočívať

najmä v náročnom zisťovaní rozsahu prác realizovaných pri vyhotovení diela, avšak

vzhľadom na doterajší priebeh a dĺžku konania (viac ako 10 rokov) na okresnom súde

nemôže byť zásadným dôvodom vzniku prieťahov v preskúmavanom konaní. Z hľadiska

právnej náročnosti ústavný súd konštatuje, že metodika postupu súdov v týchto veciach je

jasná a podporená stabilizovanou judikatúrou, preto toto konanie po právnej stránke

nepovažuje za zložité.

11. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľky ako účastníčky posudzovaného konania,

z prehľadu procesných úkonov, ktoré poskytol samotný okresný súd, ústavný súd nezistil

žiadnu takú skutočnosť, ktorú by v príčinnej súvislosti s prieťahmi v konaní bolo možné

pripočítať na jej ťarchu.

12. Napokon sa ústavný súd s prihliadnutím na § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších

návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, zaoberal aj postupom

okresného súdu.

12.1 V danom prípade okresný súd oznámil, že po rozhodnutí ústavného súdu

č. k. -21 zo 17. apríla 2013, ktorým ústavný súd už aj v minulosti po

druhýkrát konštatoval existenciou zbytočných prieťahov v posudzovanom konaní vedenom

pod sp. zn. , okresný súd vykonal v tejto veci tieto procesné úkony:

„- uznesenie o pripustení účastníka 18.12.2013

- pojednávanie 30.4.2014,

- pojednávanie 11.6.2014 (odročené pre prekážku),

- pojednávanie 9.7.2014. pojednávanie 27.8.2014,

- pojednávanie 8.10.2014,

- pojednávanie 12.1 1.2014 (odročené pre prekážku),

- pojednávanie 3.12.2014 (vo veci bol vyhlásený rozsudok, pozn.),

- opravné uznesenie 9.12.2015,

- predkladacia správa 29.2.2016.“

12.2 Vzhľadom na okresným súdom vykonané procesné úkony ústavný súd

konštatuje, že v zmysle judikatúry ústavného súdu (napr. , ,

) zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou

nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda konaním, ktoré

nevedie efektívne k odstráneniu stavu právnej neistoty. Z charakteru okresným súdom

vykonaných procesných úkonov, ktorých prehľad je iba ich striktným formalistickým

výpočtom bez zohľadnenia ich rozsahu a kvalitatívneho obsahu, vyplýva, že okresný súd

síce nariaďoval vo veci opakovane v pravidelných časových intervaloch pojednávania

a napokon vo veci aj rozhodol, čo však nič nemení na skutočnosti, že k takejto „akcelerácii“

konania došlo až po viac ako 9 ročnom trvaní sporu, čo je z ústavného hľadiska

neakceptovateľné. Okrem toho podľa zistenia ústavného súdu rozsudok z 3. decembra 2014,

ktorým okresný súd v danej veci rozhodol, bol účastníkom konania doručovaný až v októbri

2015, t. j. po viac ako 10 mesiacoch od jeho vydania, pričom z dôvodu podaného odvolania

bol spis postúpený Krajskému súdu v Žiline až 4. marca 2016, t. j. po viac ako roku

od vyhlásenia rozsudku. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené

v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

12.3 Ústavný súd pri posudzovaní dôvodov podanej sťažnosti nezohľadnil námietku

vysokej zaťaženosti zákonného sudcu, pretože v zmysle konštantnej judikatúry tieto

okolnosti ústavný súd nezohľadňuje v súvislosti s pozitívnym záväzkom štátu zabezpečiť

právo občana na súdne konanie bez zbytočných prieťahov (obdobne napr. ,

).

III.

13. Vzhľadom na zistenie ústavného súdu, že vo veci vedenej pod sp. zn.

okresný súd 3. decembra 2014 už vyhlásil vo veci rozsudok (podľa zistenia ústavného súdu

sa spisový materiál nachádza od 4. marca 2016 na odvolacom súde, ktorý vo veci koná

pod sp. zn. , pozn.), čím vykonal všetky jemu vo veci dovolené úkony

na odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľky, ústavný súd už nepovažoval za

nevyhnutné a potrebné podľa prikázať

okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov.

14. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

15. Sťažovateľka sa domáhala priznania jej primeraného finančného zadosťučinenia

v sume 25 000 €.

15.1 Vzhľadom na okolnosti danej veci a najmä vzhľadom na to, že v danej veci už

ústavný súd aj v minulosti opakovane (2x) prikázal konať okresnému súdu v danej veci bez

zbytočných prieťahov, ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia

základného práva zaručeného a práva na prejednanie záležitostí

v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľku dostatočným

zadosťučinením, preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie v sume

500 €, tak ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia.

15.2 Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil

(v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľke do dvoch mesiacov

od právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

16. Ústavný súd priznal sťažovateľke ( ) úhradu

trov konania z dôvodu jej právneho zastúpenia advokátom. Pri výpočte trov právneho

zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal z príslušných ustanovení vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“). Základná sadzba odmeny (§ 11 ods. 3 vyhlášky) za úkon právnej služby

uskutočnený v roku 2015 je 139,83 € a hodnota režijného paušálu je 8,39 €.

16.1 S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľke nárok na úhradu trov

za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2015 (prevzatie a príprava zastúpenia,

podanie sťažnosti ústavnému súdu) v celkovej sume 355,73 € vrátane režijného paušálu

a vrátane 20 % DPH (právny zástupca sťažovateľky predložil osvedčenie platcu DPH,

pozn.), tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júna 2016