Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 182/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-37

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. septembra 2011

v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Rudolfa Tkáčika a Jána Auxta

o sťažnosti spoločnosti D., V., K., zastúpenej advokátom Mgr. D. Š., Advokátska

kancelária, B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn.

takto

rozhodol:

1. Základné právo spoločnosti D. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Žilina p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. Spoločnosti D. finančné zadosťučinenie n e p r i z n á v a .

4. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý uhradiť spoločnosti D. trovy právneho

zastúpenia v sume 200,08 € (slovom dvesto eur a osem centov) na účet advokáta

Mgr. D. Š., Advokátska kancelária, B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-14 z 19. apríla 2011 prijal na ďalšie konanie sťažnosť D. (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Následne ústavný súd 23. mája 2011 vyzval okresný súd na vyjadrenie k vecnej

stránke prijatej sťažnosti, zaslanie relevantného súdneho spisu a oznámenie, či súhlasí

s upustením od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.

Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 1. júla 2011. V jeho

prílohe sa nachádzal súdny spis a podrobná chronológia úkonov okresného súdu

i účastníkov v napadnutom konaní, z ktorej vyplývajú tieto podstatné skutočnosti:

- 21. marca 2003 bol okresnému súdu postúpený súdny spis z Krajského súdu

v Bratislave na základe rozhodnutia,

- 20. marca 2007 sťažovateľka doručila okresnému súdu oznámenie o súhlase svojho

vstupu do konania namiesto doterajšieho navrhovateľa,

- 28. januára 2008 okresný súd vydal uznesenie o pripustení vstupu sťažovateľky

do konania na miesto doterajšieho navrhovateľa,

- 25. júna 2008 okresný súd vydal uznesenie o prerušení konania.

Napadnuté konanie je v súčasnej dobe prerušené.

Rovnaké skutočnosti týkajúce sa priebehu napadnutého konania zistil zo súdneho

spisu aj ústavný súd.

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol, že sa v plnej miere stotožňuje

s predloženým vyjadrením zákonnej sudkyne, ktorá vo svojom vyjadrení uviedla:

„Vzhľadom na charakter nároku uplatneného navrhovateľom, ktorý je nárokom

na náhradu škody spôsobenej nezákonnými rozhodnutiami štátnych orgánov a na aktuálny

stav konania o uplatnenom nároku podielnikov pozemkového spoločenstva U., kedy

o nároku podielnikov rozhodnuté nebolo, bolo uznesením súdu č.k. -1037 zo dňa

25.6.2008 konanie prerušené do právoplatného skončenia konania o nároku podielnikov

Pozemkového spoločenstva U. uplatnenom dňa 29.9.1991 na Pozemkovom úrade v D.,

o ktorom bolo prvý krát rozhodnuté dňa 23.7.1996 rozhodnutím pod č. R 156-1-B/1996,

posledný krát na Okresnom úrade v T. rozhodnutiami Okresného úradu v T. odboru PPLH

č. -00011 zo dňa 31.1.2000 a č. -00012 zo dňa 3.3.2000, ktoré

rozhodnutia boli rozsudkom Krajského súdu v K. č.k. 5Sp/l 2/2003-476 zo dňa 14.01.2008

zrušené a vrátené Obvodnému pozemkovému úradu N. na ďalšie konanie.

Rozhodnutie o prerušení konania bolo navrhovateľovi doručené do vlastných rúk dňa

4.7.2008 a nadobudlo právoplatnosť dňa 22.7.2008.

Na základe výziev súdu Obvodný pozemkový úrad v N. Okresnému súdu Žilina

priebežne podával správy o aktuálnom stave ich konania (č.l. 1044, 1110).

Na základe žiadosti navrhovateľa zo dňa 27.7.2009 (č.l. 1121 spisu) o pokračovanie

v konaní súd po predchádzajúcom oznámení Obvodného úradu v N. o aktuálnom stave

konania doručenom súdu dňa 2.9.2009 (č.l. 1138 spisu) a telefonickom oznámení

pracovníka OPU v N. dňa 21.9.2009 na výzvu súdu (UZ č.l. 1139 spisu), uznesením zo dňa

21.9.2009 (č.l. 1140 spisu) zamietol návrh na pokračovanie v prerušenom konaní, keďže

konanie na Obvodnom úrade N., v ktorom sa rieši otázka, od ktorej vyriešenia priamo závisí

rozhodnutie súdu v tomto konaní, nebolo dovtedy skončené.

Na ďalšiu výzvu súdu na oznámenie aktuálneho stavu konania oznámil ObPÚ v N.

listom doručeným súdu dňa 7.4.2010 (č.l. 1168 spisu), že vo veci už začal konať a vzhľadom

na zložitosť uplatneného nároku požiadal KPÚ o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia

v konaní.

Na základe ďalšej žiadosti navrhovateľa doručenej súdu dňa 12.10.2010 (č.l. 1205

spisu) o pokračovanie v prerušenom konaní, po predchádzajúcom oznámení Obvodného

úradu v N. (č.l. 1211 spisu) a následnom doručení rozhodnutia ObPÚ v N. číslo: OPÚ-

2010/08/00785/dam zo dňa 1.10.2010 (č.l. 1214 spisu), súd návrh navrhovateľa

o pokračovanie v konaní uznesením č.k. -1237 zamietol z dôvodu, že konanie,

do ktorého právoplatného skončenia bolo konanie vedené na OS Žilina prerušené, nebolo

dovtedy skončené.

Navrhovateľ sa ďalším návrhom doručeným súdu dňa 6.6.2011 opäť domáha

pokračovania v prerušenom konaní. O uvedenom návrhu súd rozhodol po predchádzajúcom

zistení stavu konania na Krajskom súde Žilina, na ktorý bol administratívny spis zo strany

Obvodného úradu v N. dňa 15.12.2011 predložený na preskúmanie rozhodnutia vydaného

v správnom konaní, a to uznesením zo dňa 15.6.2011 č.l. 1285 spisu tak, že návrh zamietol

z dôvodu, že konanie vedené na Obvodnom pozemkovom úrade v N. č.k. OPÚ-

2010/08/00785 nieje do súčasnej doby právoplatne skončené.

Na záver uvádzam, že konanie vo veci bolo prerušené, pretože rozhodnutie v tomto

konaní priamo záviselo a závisí od otázky, ktorú súd nie je oprávnený v tomto konaní riešiť,

pričom tento stav trvá už od začatia konania, nakoľko o uplatnenom nároku podielnikov U.

bolo po prvý krát rozhodnuté ešte dňa 23.7.1996 Pozemkovým úradom v D. rozhodnutím

pod č. R 156-1-B/1996 a konanie v tejto veci je t.č. vedené na Obvodnom pozemkovom

úrade v N. č.k. OPU-2010/08/00785 a nieje právoplatne skončené. Preto nie je možné

v tomto konaní posúdiť, či rozhodnutia, navrhovateľom označené ako nezákonné, titulom

ktorých sa domáha voči odporcovi náhrady škody, boli skutočne vydané v rozpore

so zákonom. Súd priebežne zisťuje aktuálny stav tohto konania na Obvodnom pozemkovom

úrade v N. resp. na Krajskom súde v Košiciach a aktuálne na Krajskom súde v Žiline, ktoré

orgány vo veci uplatneného nároku podielnikov U. konajú.

Ihneď po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu

v N. č.k. OPÚ-2010/08/00785 bude vo veci tunajším súdom nariadené pojednávanie.

Ako vyplýva z chronologického prehľadu úkonov, vo veci boli súdom vykonávané

procesné úkony priebežne a súd vo veci koná plynulo. Činnosť súdu nie je možné hodnotiť

ako neefektívnu, keďže úkony súdu na seba nadväzujú, každý následný úkon bol závislý

od predchádzajúceho. Poznamenávam, že pokiaľ navrhovateľ nesúhlasil s prerušením

konania, mal možnosť podať proti uzneseniu o prerušení konania odvolanie, čo neurobil.

Činnosť súdu smeruje k nariadeniu pojednávania a konečnému rozhodnutiu vo veci samej.

Sťažnosť navrhovateľa je preto neopodstatnená.“

Predseda okresného zároveň vyjadril súhlas s upustením od ústneho pojednávania

vo veci.

Právny zástupca sťažovateľky vyjadrením doručeným ústavnému súdu 4. augusta

2011 oznámil, že netrvá na ústnom pojednávaní v uvedenej veci a súhlasí s upustením

od ústneho pojednávania vo veci.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva

zaručeného a práva zaručeného dohovoru postupom

okresného súdu v napadnutom konaní.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu

týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až

právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý

znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(, ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby

v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá.

Ústavný súd považuje za dôležité zmieniť sa o tom, že v prípade sťažovateľky došlo

k procesnoprávnemu nástupníctvu (sukcesii), teda k zmene doterajšieho účastníka konania

na strane navrhovateľa, a to na základe singulárnej sukcesie (z titulu postúpenia pohľadávky

na základe zmluvy). Túto skutočnosť oznámila spoločnosť T.., T., K. (ďalej len „právna

predchodkyňa sťažovateľky“), okresnému súdu podaním doručeným 13. júla 2005. Okresný

súd vyzval 5. marca 2007 právnu predchodkyňu sťažovateľky (na základe podania

prezidenta právnej predchodkyne sťažovateľky z 25. januára 2007) na vyjadrenie, či

„podanie z 25. januára 2007 v spojitosti s podaním z 21. apríla 2005 doručeným súdu

13. júla 2005 má súd má považovať za návrh podľa ust. a “

Sťažovateľka podaním doručeným okresnému súdu 20. marca 2007 oznámila, že uvedené

podania považuje za návrh na zmenu účastníkov konania a že súhlasí, aby namiesto

doterajšej účastníčky do konania vstúpila sťažovateľka. Po predložení dokumentov

preukazujúcich existenciu sťažovateľky aktuálnym výpisom z príslušného registra

a doručení stanov sťažovateľky okresný súd nariadil úradný preklad uvedených dokumentov

a následne uznesením z 28. januára 2008 rozhodol o pripustení zmeny účastníkov konania

na strane navrhovateľa, ktoré nadobudlo právoplatnosť 8. marca 2008.

Keďže singulárna sukcesia nevyvoláva automaticky aj procesnoprávne nástupníctvo,

konajúci súd musel zmenu uznesením pripustiť. Predpokladom pripustenia zmeny

na základe singulárnej sukcesie v danom prípade bol súhlas sťažovateľky (na strane

navrhovateľa) podľa . Pripustením zmeny účastníkov konania na strane

navrhovateľa však nedošlo ku vzniku nového procesnoprávneho vzťahu, ale

k procesnoprávnemu nástupníctvu do už existujúceho procesnoprávneho vzťahu. Uvedená

skutočnosť má podľa názoru ústavného súdu zásadný význam pre vymedzenie obdobia,

ktoré podlieha posúdeniu namietanej protiústavnosti konania okresného súdu, pretože

v uvedenom prípade v dôsledku súdom povolenej zmeny účastníkov konania nedošlo

k vzniku nového procesnoprávneho vzťahu (m. m. , ,

).

Aj s prihliadnutím na tento záver ústavný súd nemal pochybnosť, že sťažovateľka

môže uplatňovať právo na konanie bez zbytočných prieťahov aj pre štádium konania, ktoré

predchádzalo tejto zmene.

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nečinnosť súdu v dôsledku existencie

zákonnej prekážky jeho postupu neposudzuje ako zbytočné prieťahy v súdnom konaní

(napr. , , , ).

Zo samotnej sťažnosti, ako aj z predloženého súdneho spisu vyplýva, že napadnuté

súdne konanie bolo uznesením okresného súdu z 25. júna 2008 prerušené. Ústavný súd

z predloženého súdneho spisu zistil, že predmetné uznesenie okresného súdu bolo vydané

podľa a bolo prerušené z dôvodu, že prebieha konanie, v ktorom

sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Okresný súd v odôvodnení

svojho uznesenia, ktorým prerušil napadnuté konanie, uviedol, že tým konaním je „konanie

v ktorom sa rozhoduje o nároku podielnikov Pozemkového spoločenstva U.

k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. 78, k.ú. S... Keďže súd po pripojení vyššie uvedených

rozhodnutí zistil, že v predmetnom konaní sa okrem nároku podielnikov Pozemkového

spoločenstva U. vyrieši aj otázka, ktorá bude mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej, t.j. či

zo strany Pozemkového úradu v D., Okresného úradu v T. a Krajského súdu v Žiline došlo

k vydaniu nezákonných rozhodnutí, na základe ktorých mala vzniknúť právnemu

predchodcovi škoda...“.

Proti tomuto uzneseniu okresného súdu z 25. júna 2008 o prerušení konania

sťažovateľka odvolanie nepodala, takže uznesenie nadobudlo právoplatnosť 22. júla 2008.

Napadnuté konanie je aj napriek procesnej iniciatíve sťažovateľky o pokračovanie v konaní

do tohto rozhodnutia ústavného súdu prerušené. Právny zástupca sťažovateľky aj vo svojom

podaní doručenom ústavnému súdu 4. augusta 2011 argumentoval, že prerušenie konania

„považuje za účelový spôsob ako sa vyhnúť rozpojednávaniu tejto závažnej veci“,

a nesúhlasil s argumentáciou okresného súdu, „že konanie vo veci bolo prerušené, pretože

rozhodnutie v sťažovanom konaní závisí od otázky, ktorú súd nie je oprávnený riešiť“.

Podľa názoru sťažovateľky „súd si mal o tejto otázke vytvoriť názor sám a vôbec

neprerušovať konanie. Dôvody prerušenia tu nikdy neboli a nie sú, preto dochádza

k neustálym prieťahom...“.

V súvislosti s uvedeným argumentom sťažovateľky týkajúcim sa odôvodnenosti

prerušenia napadnutého konania ústavný súd zdôrazňuje skutočnosť, že sťažovateľka

nepodala odvolanie nielen proti uzneseniu okresného súdu, ktorým prerušil napadnuté

konanie, ale nepodala odvolanie ani proti jednému z uznesení okresného súdu

(z 21. septembra 2009, 1. februára 2011), ktorým okresný súd nevyhovel jej návrhu

na pokračovanie v prerušenom konaní. Vzhľadom na nevyužitie štandardných opravných

prostriedkov považoval takúto argumentáciu sťažovateľky za účelovú, tendenčnú

a neprípustnú. Dôvody prerušenia konania okresný súd formuloval jasne a zrozumiteľne

a vzhľadom na charakter uplatneného nároku na náhradu škody ústavný súd nepovažuje

uznesenie okresného súdu o prerušení konania na základe tam uvedených dôvodov

za arbitrárne alebo v rozpore so zmyslom a účelom tohto procesného inštitútu.

Vzhľadom na uvedené sa ústavný súd zaoberal len časťou napadnutého konania

od 21. marca 2003 do 22. júla 2008.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , v súlade so svojou

doterajšou judikatúrou (, , ) ústavný súd

zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd

rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Za súčasť

prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu, v ktorom je sťažovateľka

navrhovateľkou (o náhradu škody vo výške 18 116 063 079 Sk s prísl. proti Slovenskej

republike), ústavný súd konštatuje, že finančné nároky vyplývajúce z titulu náhrady škody

možno zaradiť k štandardnej agende všeobecného súdnictva, a vychádzajúc z obsahu

predloženého súdneho spisu ústavný súd konštatuje, že nezistil také okolnosti, ktoré by

odôvodňovali záver o tom, že dĺžka konania je závislá od právnej alebo skutkovej

náročnosti prerokovávanej veci.

2. Správanie sťažovateľky ako účastníčky konania je druhým kritériom

pri rozhodovaní o tom, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

k porušeniu základného práva podľa . Ústavný súd nezistil žiadnu

skutočnosť, ktorá by mala byť zohľadnená na ťarchu sťažovateľky pri posudzovaní otázky,

či a z akých dôvodov došlo v napadnutom konaní k zbytočným prieťahom. Ústavný súd

konštatuje, že sťažovateľka bola v konaní aktívna, poskytovala okresnému súdu potrebnú

súčinnosť.

3. Napokon ústavný súd hodnotil samotný postup okresného súdu v napadnutom

konaní.

Ústavný súd sa zaoberal z už uvedených dôvodov len časťou napadnutého konania

od 21. marca 2003 do 22. júla 2008, pričom konštatuje, že hoci okresný súd vykonával

priebežne úkony smerujúce k prerokovaniu a rozhodnutiu vo veci, jeho postup vzhľadom

na posudzovanú dĺžku konania (viac ako 5 rokov do prerušenia konania, pozn.) nasvedčuje,

že nekonal dostatočne efektívne a neposkytol dostatočnú ochranu označeným právam

sťažovateľky. Zákonnou sudkyňou namietaná skutočnosť, že dôvody na prerušenie konania

existujú od začiatku napadnutého konania, nemohol ústavný súd akceptovať, resp. ju

posúdil ako priťažujúcu okolnosť pre hodnotenie postupu okresného súdu, pretože jeho

uznesenie o prerušení konania bolo vyhotovené až 25. júna 2008 (právoplatné 22. júla 2008,

pozn.) a až rozhodnutím o prerušení konania nastali účinky, ktoré platné právo

s prerušeným konaním spája a ktoré predstavuje zákonnú prekážku plynulého postupu

v konaní.

Ústavný súd pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna

činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu

nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa

sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (napr. ,

, ).

Za takúto nesústredenú činnosť považuje ústavný súd najmä postup okresného súdu,

ktorý vykonával viacero úkonov smerujúcich k nariadeniu pojednávania za okolností, ktoré

boli súdu známe od počiatku konania, a to najmä skutočnosť, že prebieha konanie, ktoré

môže mať vplyv na rozhodnutie súdu. Táto skutočnosť vzhľadom na doterajšiu dĺžku a stav

konania, v ktorom sa rozhoduje o uplatnenom reštitučnom nároku podielnikov

Pozemkového spoločenstva U., mohla byť podľa názoru ústavného súdu aj dôvodom

na zamietnutie žaloby sťažovateľky pre jej predčasnosť.

Vychádzajúc z uvedeného dospel ústavný súd k názoru, že doterajším postupom

okresného súdu v konaní, ktoré je vedené pod sp. zn. , došlo k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,

opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby

vo veci konal. Ústavný súd na základe zistenia, že došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,

prikázal okresnému súdu, aby vo veci sp. zn. konal bez zbytočných

prieťahov, keďže táto právna vec nebola do času rozhodnutia ústavného súdu o sťažnosti

právoplatne skončená (bod 2 výroku nálezu).

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Z citovaného textu a vyplýva, že ústavný súd môže,

avšak nemusí priznať primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka žiadala aj o priznanie finančného zadosťučinenia v sume

5 708 539,13 €, ktoré odôvodnila ako čiastočné zmiernenie dôsledkov, ktoré jej štát spôsobil

prieťahmi v súdnom konaní. Požadovaná suma podľa sťažovateľky predstavuje 1 % istiny

z uplatneného nároku.

Podľa názoru ústavného súdu priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

za daných okolností nie je na mieste. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku posudzovanej časti

napadnutého konania pred okresným súdom, ktoré trvá viac ako 5 rokov (neberúc do úvahy

čas trvania zákonnej prekážky, pozn.), s prihliadnutím na charakter konania a konkrétne

okolnosti prípadu, to znamená uplatnenie nároku na náhradu škody, ktoré sa javí ako

predčasné a dôvody predčasnosti dodnes trvajú (keďže o reštitučnom nároku dodnes nebolo

právoplatne rozhodnuté), ústavný súd považuje samotné rozhodnutie, ktorým vyslovil

porušenie označených práv sťažovateľky v napadnutom konaní, za dostatočné (mutatis

mutandis , ). Na zdôraznenie uvedeného názoru ústavný súd

pridáva konštatovanie, že od počiatku konania až dosiaľ v danom prípade z materiálneho

hľadiska objektívne absentuje stav právnej neistoty u sťažovateľky. Na základe týchto

dôvodov ústavný súd finančné zadosťučinenie sťažovateľke nepriznal (bod 3 výroku

nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol podľa aj

o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred

ústavným súdom advokátom Mgr. D. Š. Sťažovateľka si uplatnila trovy konania za dva

úkony právnej pomoci v sume 200,08 €, ktoré aj bližšie špecifikovala.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania zistil, že uplatnená náhrada trov

konania nepresahuje sumu vypočítanú ústavným súdom podľa vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), teda

neodporuje vyhláške, a preto sťažovateľke priznal požadovanú sumu 200,08 € (bod 4

výroku nálezu).

Úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľky ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. septembra 2011