Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 16/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-5

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. júna 2014 v pléne

zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Ľubomíra Dobríka, Ľudmily

Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Jána Lubyho (sudca spravodajca), Milana Ľalíka, Lajosa

Mészárosa, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika predbežne

prerokoval návrh Okresného súdu Bratislava III, zastúpeného sudkyňou JUDr. Annou

Klepáčovou, na začatie konania o súlade

o dobrovoľných dražbách a o doplnení

o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov s čl. 1

ods. 1, a 4 a a s Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a takto

rozhodol:

Návrh Okresného súdu Bratislava III na začatie konania o súlade § 29 ods. 6 zákona

č. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady

č. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších

predpisov s , a 4 a a s

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 9. decembra

2013 doručený návrh Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „navrhovateľ“ alebo

„okresný súd“), zastúpeného sudkyňou JUDr. Annou Klepáčovou, na začatie konania

o súlade o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona

Slovenskej národnej rady č. o notároch a notárskej činnosti (Notársky

poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dobrovoľných dražbách“) s čl. 1

ods. 1, a 4 a (ďalej len „“)

a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „ dodatkový protokol“).

Podľa namietaného § 29 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách nebezpečenstvo

škody na predmete dražby prechádza z navrhovateľa dražby na vydražiteľa dňom

odovzdania predmetu dražby, v ten istý deň prechádza na vydražiteľa zodpovednosť

za škodu spôsobenú v súvislosti s predmetom dražby. Ak je vydražiteľ v omeškaní

s prevzatím predmetu dražby, nesie nebezpečenstvo škody a zodpovednosť za škodu

vydražiteľ.

Okresným súdom je pod sp. zn. vedené konanie o návrhu žalobcu (ako

vydražiteľa) na zaplatenie sumy 8 418,98 € s prísl., pričom žalobca sa domáha zaplatenia

uvedenej sumy proti odporcovi (záložnému veriteľovi) z titulu náhrady nákladov

vynaložených na odstránenie poškodenia vydraženého predmetu dražby. Z návrhu vyplýva,

že „navrhovateľ dražby – odporca neposkytol vydražiteľovi – navrhovateľovi žiadnu

súčinnosť (vecnú ani finančnú) pri odstraňovaní technického rozdielu stavu predmetu

dražby medzi jeho stavom pred a po vydražení, navrhovateľ prikročil k realizácii

odstránenia poškodenia predmetu dražby na svoje náklady, ktoré si regresne uplatňuje voči

odporcovi v predmetnom súdnom konaní poukazujúc na platnú právnu úpravu

ust. o dobrovoľných dražbách... “.

Podstatou sporu vedeného okresným súdom pod sp. zn. je otázka,

či záložný veriteľ, ktorý navrhol výkon záložného práva predajom na dobrovoľnej dražbe,

zodpovedá za sklamané majetkové očakávania vydražiteľa nehnuteľnej veci, ktorej stav

v čase jej odovzdania vydražiteľovi nezodpovedá stavu, aký bol zachytený v znaleckom

posudku vyhotovenom na účely dražby a záverom osobnej obhliadky vykonanej

pred dražbou.

Podľa navrhovateľa «V zmysle napadnutého ust.

zákonodarca zakotvuje objektívnu zodpovednosť navrhovateľa dražby, ktorá trvá až do dňa

odovzdania predmetu dražby vydražiteľovi, pričom zákonodarca jednoznačne neuvádza,

kedy táto objektívna zodpovednosť navrhovateľa dražby vzniká. Podľa ust. § 7 zákona

č. navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva

záložné právo (ďalej len „záložný veriteľ“), alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť

vykonanie dražby podľa osobitného zákona. Z dikcie citovaného zákonného ustanovenia tak

nepriamo vyplýva povinnosť pre záložného veriteľa, ktorý je tiež jedným zo subjektov

oprávnených navrhnúť vykonanie dobrovoľnej dražby, primeraným spôsobom ochraňovať

predmet dražby pred zničením, stratou a poškodením, aj napriek tomu, že záložný veriteľ

nie je vlastníkom ani držiteľom predmetu dražby...

S poukazom na citované zákonné ustanovenia povinnosť chrániť záloh odovzdaný

záložnému veriteľovi je záložnému veriteľovi zákonom uložená len v prípade, ak zálohom je

hnuteľná vec, ktorá bola odovzdaná záložnému veriteľovi za podmienok uvedených

v ust. v spojení s ust. , t. j. len v prípade, kedy sa

záložný veriteľ stáva oprávneným držiteľom zálohu – hnuteľnej veci...

S poukazom na ust. 123 v spojení s ust. Občianskeho

zákonníka počas výkonu záložného práva je právo vlastníka predmetu dražby nakladať

s predmetom dražby zákonom obmedzené len v čiastočnom rozsahu, a to formou zákazu

prevodu zálohu na tretiu osobu po oznámení o začatí výkonu záložného práva záložným

veriteľom záložcovi pod následkom absolútnej neplatnosti takéhoto právneho úkonu

záložcu. Vo výkone ostatných práv k zálohu (t. j. predmetu dražby) vlastník predmetu zálohu

nie je okrem povinnosti strpieť výkon záložného práva nijako obmedzený, t. j. môže zriadiť

vecné bremeno k predmetu dražby, uzatvoriť zmluvu o nájme, môže záloh ďalej užívať

a pod.

Vzhľadom na uvedené je možnosť záložného veriteľa ako navrhovateľa dražby, ktorý

nie je držiteľom predmetu dražby, ochraňovať predmet dražby pred zničením, stratou

a poškodením, aj s poukazom na ust. v spojení

s ust. , zákonom vylúčená, nakoľko zakladá

skutkovú podstatu trestného činu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo

nebytovému priestoru...

... záložný veriteľ s poukazom na ust. znáša

nebezpečenstvo škody na predmete dražby do jeho odovzdania vydražiteľovi, aj napriek

tomu, že jeho záložné právo dňom zaplatenia ceny dosiahnutej vydražením zaniklo

a záložný veriteľ sa tak ocitol už bez akéhokoľvek právneho vzťahu k predmetu dražby.

Navrhovateľ zároveň poukazuje na skutočnosť, že je v rozpore so zásadou právnej istoty

ako základnej zásady právneho štátu, ktorým Slovenská republika je aj v zmysle článku 1

ods. 1 SR, ak záložný veriteľ ako navrhovateľ dražby znáša nebezpečenstvo vzniku

škody na predmete dražby, a to dokonca aj v čase od zaplatenia ceny získanej vydražením

vydražiteľom do odovzdania predmetu dražby, kedy nebezpečenstvo škody na predmete

dražby prechádza na vydražiteľa, t. j. aj v období bez právneho vzťahu k predmetu dražby,

keď už záložné právo v dôsledku jeho vykonania zaniklo.».

Z týchto dôvodov dospel navrhovateľ k záveru, že § 29 ods. 6 zákona

o dobrovoľných dražbách nie je v súlade s , a 4 a

a čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu, a preto podľa § 109 ods. 1 písm. b) Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) uznesením č. k. -135 z 5. septembra 2013

(ktoré nadobudlo právoplatnosť 24. októbra 2013) prerušil konanie vo veci a uznesením

č. k. -137 z toho istého dňa zároveň rozhodol, že vec podľa § 18 ods. 1

písm. d) o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) predkladá ústavnému súdu

na rozhodnutie o návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa § 37

a nasl. .

II.

Podľa , a ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov,

nariadení vlády a všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstiev s .

Podľa „Ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny

predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci,

odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu,

konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Právny názor

ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd záväzný.“.

Podľa ústavný súd začne konanie, ak podá návrh

na začatie konania súd.

Podľa § 18 ods. 1 písm. d) zákona ústavnom súde ústavný súd začne konanie, ak

návrh podá súd v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou. Podľa § 19 zákona

o ústavnom súde sa súdom podľa § 18 ods. 1 písm. d) uvedeného zákona rozumie príslušný

senát alebo samosudca. Podľa ak je účastníkom

konania súd, zastupuje senát jeho predseda.

Podľa ak osoby uvedené v

až e) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade s právnym

predpisom vyššej právnej sily..., môžu podať ústavnému súdu návrh na začatie konania.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, pričom skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že o súlade právneho predpisu

podľa rozhoduje v znení platnom v čase rozhodovania ().

Podľa Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny

štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

Podľa ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.

Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

Podľa nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach pre to, že

uplatňuje svoje základné práva a slobody.

Podľa vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv

iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho

práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie

nad mieru ustanovenú zákonom.

Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo

pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného

záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného

práva...

Podľa § 29 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách nebezpečenstvo škody

na predmete dražby prechádza z navrhovateľa dražby na vydražiteľa dňom odovzdania

predmetu dražby, v ten istý deň prechádza na vydražiteľa zodpovednosť za škodu

spôsobenú v súvislosti s predmetom dražby. Ak je vydražiteľ v omeškaní s prevzatím

predmetu dražby, nesie nebezpečenstvo škody a zodpovednosť za škodu vydražiteľ.

Podľa § 7 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách navrhovateľom dražby je vlastník

predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len „záložný veriteľ“), alebo

iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona.

Podľa druhej vety súd konanie preruší, ak

pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa

týka veci, je v rozpore s , so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je

Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie

stanoviska.

Legitimácia všeobecného súdu na podanie návrhu na začatie konania pred ústavným

súdom teda predpokladá spojitosť konania pred všeobecným súdom vyjadrenú tak, že

podaniu návrhu musí predchádzať rozhodovacia činnosť takého súdu. V tejto rozhodovacej

činnosti ako zákonom upravenom postupe je potrebné podľa úsudku všeobecného súdu

vyložiť a použiť všeobecne záväzný právny predpis, ktorého vyslovenie nesúladu s ,

so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná,

všeobecný súd mieni uplatniť v návrhu na začatie konania pred ústavným súdom.

Rozhodovaciu činnosť všeobecného súdu v zmysle § 18 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom

súde chápe preto ústavný súd ako postup, v ktorom po začatí konania všeobecný súd

smeruje k rozhodnutiu vo veci samej, t. j. k výroku o tom, čo je požadované v návrhu

na začatie konania (v žalobe) a v jeho odôvodnení. Interpretácia a aplikácia ustanovenia

všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorého vyslovenie nesúladu všeobecný súd

uplatňuje v návrhu na začatie konania pred ústavným súdom, musí zároveň v tomto

vytvárať právny základ pre jeho rozhodnutie v danej veci (por. napr. ,

, , ).

Z návrhu vyplýva, že navrhovateľ z § 29 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách

vyvodzuje, že pred prechodom nebezpečenstva škody na veci nesie toto nebezpečenstvo

každý navrhovateľ dražby vrátane záložného veriteľa, a tento subjekt aj zodpovedá

za rozdiel v hodnote, ktorý má predmet dražby v dôsledku toho, že sa nachádza v horšom

stave (je poškodený – znehodnotený) oproti stavu opísanému v znaleckom posudku

vyhotovenom na účely dražby.

Podľa navrhovateľa je ale v rozpore s označenými článkami , ak sa záložnému

veriteľovi ukladá povinnosť znášať nebezpečenstvo na veci, ktorá nie je v jeho dispozičnej

sfére a nevykonáva nad ňou žiaden vplyv, keďže spravidla nemá draženú vec vo svojej moci

a nemá ani povinnosť, ale ani možnosť dbať na to, aby nedošlo k jej znehodnoteniu.

Navrhovateľ navyše predpokladá, že v dôsledku prechodu nebezpečenstva na veci by

mohol záložný veriteľ ako navrhovateľ dražby zodpovedať za niektoré sklamané majetkové

očakávania vydražiteľa (v súvisiacej veci, ktorá je predmetom konania pred okresným

súdom, ide o zodpovednosť za škodu, ktorá mala vydražiteľovi vzniknúť v dôsledku toho,

že sa spoliehal na to, že predmet dražby je v takom stave a má takú hodnotu, ako vyplývala

zo znaleckého posudku, tvrdiac, že k zníženiu jeho hodnoty došlo v čase medzi

vyhotovením posudku a vydražením).

Nie je úlohou ústavného súdu vysloviť podmienky, za ktorých navrhovateľ dražby

zodpovedá za také sklamané majetkové očakávania vydražiteľa, ako to je v okolnostiach

danej veci. Ústavný súd taktiež nemôže ani vyjadriť názor, či nárok uplatnený

pred všeobecným súdom je nárokom súvisiacim s rizikom náhodnej škody, zodpovednosťou

za vady draženej veci, prípadne iným majetkovým nárokom vydražiteľa. Je povinnosťou

všeobecného súdu, aby na ním zistený skutkový stav aplikoval relevantnú právnu normu

a vyvodil z toho konkrétne právne závery aj pre okolnosti danej veci.

Z návrhu vyplýva, že navrhovateľ považuje za správne a súladné s ním označenými

článkami také riešenie, ktoré by záložného veriteľa nezaťažovalo povinnosťou

znášať riziko nebezpečenstva na veci, najmä nie v situácii, keď už nemá k vydraženej veci

žiaden právny vzťah, keďže medzičasom došlo k uhradeniu sumy určenej v dobrovoľnej

dražbe, a teda aj k zániku jeho záložného práva.

Z návrhu implicitne vyplýva, že navrhovateľ takýto ústavne súladný výklad (podľa

ktorého by záložný veriteľ ako navrhovateľ dražby nebol zodpovedný za niektoré sklamané

majetkové očakávania vydražiteľa) nepovažuje za súčasného právneho stavu za možný.

Podľa navrhovateľa z § 29 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách zodpovednosť

záložného veriteľa vyplýva a v dôsledku toho mu je uložená povinnosť, ktorá nie je v súlade

s označenými článkami . Ak by považoval za možný ústavne konformný výklad

predmetného ustanovenia, je namieste predpokladať, že by návrh nebol podal a predmetné

ustanovenie by vykladal spôsobom, ktorý je v súlade s .

Napadnuté ustanovenie § 29 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách je

podľa navrhovateľa v rozpore s označenými článkami preto, lebo neumožňuje

výklad, ktorý by záložného veriteľa z okruhu zodpovedných osôb za stav predmetu dražby

vyňal.

Takýto záver ale nie je nevyhnutným a jediným možným výkladom § 29 ods. 6

zákona o dobrovoľných dražbách. Hoci nie je úlohou ústavného súdu zastupovať

a nahrádzať všeobecné súdy pri interpretácii a aplikácii zákonov a podzákonných noriem

(v danom prípade zákona o dobrovoľných dražbách), ak má ústavný súd mať právomoc

posúdiť, či napadnutý právny predpis je spôsobilý byť interpretovaný ústavne konformným

spôsobom, čo by vylučovalo možnosť vyhlásenia predmetného ustanovenia za protiústavné,

tak musí mať taktiež právomoc posúdiť rôzne možnosti výkladu napadnutého právneho

predpisu (m. m. ).

V odbornej literatúre je zastávané stanovisko, že § 29 ods. 6 zákona o dobrovoľných

dražbách neukladá záložnému veriteľovi povinnosť znášať riziko nebezpečenstva škody

na veci, a nemá sa preto vzťahovať na záložného veriteľa, ale iba na navrhovateľa dražby,

ktorým je samotný vlastník predmetu dražby, prípadne iná osoba oprávnená navrhnúť

vykonanie dražby (Volová a kol. Zákon o dobrovoľných dražbách. Komentár. Praha :

C. H. Beck, 2010, s. 235).

Aj podľa názoru ústavného súdu možno § 29 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách

vykladať tak, že sa nevzťahuje na takého navrhovateľa, ktorý neznášal riziko

nebezpečenstva škody na veci, a to z nasledujúcich dôvodov:

Dôvodová správa k napadnutému ustanoveniu zákona o dobrovoľných dražbách

uvádza, že „Do odovzdania veci vydražiteľovi nesie zodpovednosť za škodu, ktorá

na predmetu dražby vznikla, držiteľ...“. Dôvodová správa tak predpokladá, že povinnosť

znášať nebezpečenstvo škody, resp. zodpovednosť za takúto škodu znáša držiteľ, pričom

neuvádza pojem navrhovateľ dražby. Uvedené indikuje, že úmyslom zákonodarcu bolo

z množiny navrhovateľov dražby zaťažiť bremenom nebezpečenstva škody na veci iba ich

určitú časť, a to držiteľov draženej veci.

Napadnuté ustanovenie § 29 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách použitím

slovného spojenia „prechádza... dňom...“ vymedzuje časový okamih, od ktorého prechádza

nebezpečenstvo škody na vydraženej veci. Z tohto ustanovenia vymedzujúceho prechod

nebezpečenstva škody na vydražiteľa ešte bez ďalšieho nevyplýva uloženie povinnosti

predchodcovi vydražiteľa znášať toto nebezpečenstvo. Predmetné ustanovenie možno

vykladať tak, že prechod rizika z jednej osoby na druhú osobu prichádza do úvahy iba

v prípade, ak prvá z nich takéto riziko pôvodne znášala. Zákon o dobrovoľných dražbách

ani iný právny predpis neobsahuje všeobecné pravidlo, podľa ktorého by záložný veriteľ

(na rozdiel od iných možných navrhovateľov dražby) znášal riziko nebezpečenstva škody

na veci. Záložný veriteľ má v zmysle povinnosť

chrániť záloh pred poškodením, stratou a zničením vtedy, ak ide o jemu zverenú hnuteľnú

vec. Okolnosť, že zákon o dobrovoľných dražbách neupravuje vznik povinnosti znášať

riziko nebezpečenstva škody na draženej veci, ako uvádza aj navrhovateľ (rovnako aj autori

v už citovanej publikácii), naznačuje to, že § 29 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách

neupravuje vznik povinnosti znášať riziko nebezpečenstva škody na veci u predchodcu

(akýsi spätný vznik), ale sa predpokladá, že táto povinnosť vyplýva z iných predpisov

a ustanovuje iba časový moment prechodu tohto rizika na vydražiteľa.

Taktiež skutočnosť, že v zmysle koná záložný

veriteľ pri výkone záložného práva v mene záložcu (ako zástupca), naznačuje, že

vecnoprávna pozícia vlastníka zálohu a s ňou súvisiace vzťahy vrátane znášania rizika

nebezpečenstva škody na veci (ktoré v zásade zaťažuje vlastníka, pozri bližšie FEKETE, I.

Nebezpečenstvo náhodnej škody na predanej veci (periculum rei venditae), Notitiae ex

Academia Bratislavensi Iurisprudentiae (Bratislavská vysoká škola práva, I, 2008,

s. 111 – 133) neprechádza na záložného veriteľa ako jeho zástupcu počas výkonu záložného

práva.

Z historického (dôvodová správa), gramatického (výklad pojmu „prechádza“)

a systematického (súvislosť s a )

výkladu vyplýva, že § 29 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách možno vykladať tak, že

záložný veriteľ nie je tým navrhovateľom dražby, ktorý by znášal riziko nebezpečenstva

škody na veci, ak pred rozhodujúcim časom v zmysle namietaného ustanovenia riziko

nebezpečenstva škody na veci neznášal.

Otázkou, s ktorou sa ústavný súd pri predbežnom prerokovaní návrhu podľa § 25

ods. 1 musí v tomto prípade vysporiadať, je to, či

zákona o dobrovoľných dražbách umožňuje taký výklad, ktorý by navrhovateľ považoval

za súladný s označenými článkami . V okolnostiach danej veci výsledný účinok,

ktorý navrhovateľ zjavne považuje za vhodný a ústavne konformný, je podľa názoru

ústavného súdu možné dosiahnuť aj bežným výkladom označeného ustanovenia.

Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukazuje na svoju stabilizovanú judikatúru,

v ktorej je preferovaná metóda ústavne konformného výkladu, podľa ktorej ak napadnutý

predpis umožňuje viac výkladov, pričom jeden je súladný s , tak ústavný súd

v zásade uprednostňuje nezrušenie tohto predpisu (, ,

, ).

Okolnosti danej veci sú špecifické tým, že sám navrhovateľ identifikuje výklad

§ 29 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách, ktorý považuje za ústavne konformný, pričom

ho však zrejme nepokladá za možný, resp. prípustný. Ústavný súd zastáva názor, že príkaz

na ústavno-konformný výklad právnych predpisov je adresovaný aj všeobecným súdom.

Ak napadnutý právny predpis možno vykladať spôsobom, ktorý je podľa názoru

všeobecného súdu konformný s (a tento výklad je, ako to vyplýva z už uvedeného,

aj v tomto prípade možný), nie sú splnené podmienky na postup tohto súdu podľa § 37

ods. 1 v spojení s a všeobecný súd má

vo veci rozhodnúť, uprednostňujúc ústavne konformný výklad. Ústavný súd ale pripomína,

že žiadosť o zaujatie stanoviska podľa v spojení s

ods. 1 písm. b) má slúžiť na kontrolu ústavnosti ustanovení právnych predpisov nižšej

právnej sily, ak ich nemožno vykladať v súlade s , nie však na získanie dôvodov

pre všeobecný súd na rozhodnutie ako také (t. j. pre niektorý z možných výkladov právnej

normy).

Ústavný súd týmto nedáva in concreto odpoveď, či v okolnostiach danej veci je

uvedený výklad aplikovateľný na popísanú skutkovú situáciu v súlade s označenými

článkami , a nedáva okresnému súdu ani príkaz, ako má vo veci rozhodnúť.

Právomoc interpretovať a aplikovať všeobecne záväzné právne predpisy má v prvom rade

všeobecný súd. Konkrétna aplikácia § 29 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách

v právoplatnom rozhodnutí všeobecného súdu po správnom zistení skutkového stavu

a právnom posúdení veci bude môcť byť predmetom kontroly jej ústavnej udržateľnosti

v prípade podania sťažnosti podľa proti právoplatnému rozhodnutiu

všeobecného súdu. Nemožno napokon vylúčiť ani to, že okresný súd posúdi vec inak

a uplatnený právny nárok bude posudzovať podľa iného právneho základu (napr.

zodpovednosť za vady).

Ústavný súd nad rámec uvedeného pripomína aj to, že rozsah zodpovednosti

navrhovateľa dražby voči dražobníkovi je vymedzený aj v § 33 zákona o dobrovoľných

dražbách, podľa ktorého navrhovateľ dražby zodpovedá za vady predmetu dražby, ktoré mu

boli alebo mali byť pri podaní návrhu na uskutočnenie dražby známe, a neupozornil

na ne včas dražobníka v zmluve o vykonaní dražby. Napriek skutočnosti, že napadnuté

citované ustanovenie vymedzuje vzťah medzi inými osobami, ako sú v súvisiacom konaní

pred okresným súdom účastníci konania vo veci samej, predkladá však koncepciu

zodpovednostných vzťahov pri dražbe, ktorá musí byť zohľadnená aj pri výklade

§ 29 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách.

Podľa názoru ústavného súdu návrh na začatie konania nie je potrebné prijímať

na ďalšie konanie, pretože ak by sa tak stalo, neprichádzalo by do úvahy reálne očakávať

záver o vyslovení nesúladu § 29 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách s označenými

článkami () a dodatkového protokolu, a to z dôvodu možnosti

ústavne konformného výkladu tohto ustanovenia.

Pri predbežnom prerokovaní návrhu podľa

na neverejnom zasadnutí pléna ústavného súdu okrem návrhu sudcu spravodajcu

na odmietnutie návrhu podľa z dôvodov uvedených

v článku II tohto uznesenia, iný návrh na rozhodnutie, resp. protinávrh zo strany členov

pléna predložený nebol.

Podľa druhej vety a tretej vety sa plénum ústavného súdu

uznáša nadpolovičnou väčšinou všetkých sudcov. Ak sa táto väčšina nedosiahne, návrh sa

zamietne.

Podľa sa ústavný súd skladá z trinástich sudcov.

Podľa ústavný súd je spôsobilý v pléne konať

a uznášať sa, ak je na rokovaní a rozhodovaní prítomných aspoň sedem sudcov.

Podľa plénum ústavného súdu sa uznáša

nadpolovičnou väčšinou všetkých sudcov. Ak sa táto väčšina nedosiahne, návrh sa

zamietne.

V danom prípade na rokovaní a rozhodovaní pléna ústavného súdu boli prítomní

desiati sudcovia. Za návrh malo hlasovať minimálne 7 sudcov. Pri hlasovaní o návrhu sudcu

spravodajcu na odmietnutie sťažnosti podľa sa

nedosiahla nadpolovičná väčšina hlasov všetkých sudcov.

Vzhľadom na uvedené, ako aj so zreteľom na to, že plénu ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní tejto veci, s výnimkou návrhu sudcu spravodajcu, nebol

predložený na rozhodnutie iný návrh, resp. protinávrh, ústavný súd návrh okresného súdu

na začatie konania o súlade § 29 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách s čl. 1 ods. 1,

a 4 a a s dodatkového protokolu z procesných

dôvodov pri jeho predbežnom prerokovaní zamietol [čl. 131 ods. 1 druhej vety a tretej vety

a (porov. )].

Podľa sa k uzneseniu pripájajú odlišné

stanoviská sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcov Milana Ľalíka, Lajosa Mészárosa

a Ladislava Orosza a doplňujúce stanovisko sudcu Rudolfa Tkáčika.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. júna 2014