Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
PL. ÚS 16/2014
PDF · 296.78 KB
No categories available
PL. ÚS 16/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. júna 2014 v pléne
zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Ľubomíra Dobríka, Ľudmily
Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Jána Lubyho (sudca spravodajca), Milana Ľalíka, Lajosa
Mészárosa, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika predbežne
prerokoval návrh Okresného súdu Bratislava III, zastúpeného sudkyňou JUDr. Annou
Klepáčovou, na začatie konania o súlade § 29 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z. z.
o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb.
o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov s čl. 1
ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 4 a čl. 20 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 1 Dodatkového
protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a takto
rozhodol:
Návrh Okresného súdu Bratislava III na začatie konania o súlade § 29 ods. 6 zákona
č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady
č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších
predpisov s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 4 a čl. 20 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
z a m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 9. decembra
2013 doručený návrh Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „navrhovateľ“ alebo
„okresný súd“), zastúpeného sudkyňou JUDr. Annou Klepáčovou, na začatie konania
o súlade § 29 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky
poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dobrovoľných dražbách“) s čl. 1
ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 4 a čl. 20 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „ dodatkový protokol“).
Podľa namietaného § 29 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách nebezpečenstvo
škody na predmete dražby prechádza z navrhovateľa dražby na vydražiteľa dňom
odovzdania predmetu dražby, v ten istý deň prechádza na vydražiteľa zodpovednosť
za škodu spôsobenú v súvislosti s predmetom dražby. Ak je vydražiteľ v omeškaní
s prevzatím predmetu dražby, nesie nebezpečenstvo škody a zodpovednosť za škodu
vydražiteľ.
Okresným súdom je pod sp. zn. 43 C 41/2012 vedené konanie o návrhu žalobcu (ako
vydražiteľa) na zaplatenie sumy 8 418,98 € s prísl., pričom žalobca sa domáha zaplatenia
uvedenej sumy proti odporcovi (záložnému veriteľovi) z titulu náhrady nákladov
vynaložených na odstránenie poškodenia vydraženého predmetu dražby. Z návrhu vyplýva,
že „navrhovateľ dražby – odporca neposkytol vydražiteľovi – navrhovateľovi žiadnu
súčinnosť (vecnú ani finančnú) pri odstraňovaní technického rozdielu stavu predmetu
dražby medzi jeho stavom pred a po vydražení, navrhovateľ prikročil k realizácii
odstránenia poškodenia predmetu dražby na svoje náklady, ktoré si regresne uplatňuje voči
odporcovi v predmetnom súdnom konaní poukazujúc na platnú právnu úpravu
ust. § 29 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách... “.
Podstatou sporu vedeného okresným súdom pod sp. zn. 43 C 41/2012 je otázka,
či záložný veriteľ, ktorý navrhol výkon záložného práva predajom na dobrovoľnej dražbe,
zodpovedá za sklamané majetkové očakávania vydražiteľa nehnuteľnej veci, ktorej stav
v čase jej odovzdania vydražiteľovi nezodpovedá stavu, aký bol zachytený v znaleckom
posudku vyhotovenom na účely dražby a záverom osobnej obhliadky vykonanej
pred dražbou.
Podľa navrhovateľa «V zmysle napadnutého ust. § 29 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z. z.
zákonodarca zakotvuje objektívnu zodpovednosť navrhovateľa dražby, ktorá trvá až do dňa
odovzdania predmetu dražby vydražiteľovi, pričom zákonodarca jednoznačne neuvádza,
kedy táto objektívna zodpovednosť navrhovateľa dražby vzniká. Podľa ust. § 7 zákona
č. 527/2002 Z. z. navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva
záložné právo (ďalej len „záložný veriteľ“), alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť
vykonanie dražby podľa osobitného zákona. Z dikcie citovaného zákonného ustanovenia tak
nepriamo vyplýva povinnosť pre záložného veriteľa, ktorý je tiež jedným zo subjektov
oprávnených navrhnúť vykonanie dobrovoľnej dražby, primeraným spôsobom ochraňovať
predmet dražby pred zničením, stratou a poškodením, aj napriek tomu, že záložný veriteľ
nie je vlastníkom ani držiteľom predmetu dražby...
S poukazom na citované zákonné ustanovenia povinnosť chrániť záloh odovzdaný
záložnému veriteľovi je záložnému veriteľovi zákonom uložená len v prípade, ak zálohom je
hnuteľná vec, ktorá bola odovzdaná záložnému veriteľovi za podmienok uvedených
v ust. § 151i v spojení s ust. § 151e občianskeho zákonníka, t. j. len v prípade, kedy sa
záložný veriteľ stáva oprávneným držiteľom zálohu – hnuteľnej veci...
S poukazom na ust. 123 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 126 Občianskeho
zákonníka počas výkonu záložného práva je právo vlastníka predmetu dražby nakladať
s predmetom dražby zákonom obmedzené len v čiastočnom rozsahu, a to formou zákazu
prevodu zálohu na tretiu osobu po oznámení o začatí výkonu záložného práva záložným
veriteľom záložcovi pod následkom absolútnej neplatnosti takéhoto právneho úkonu
záložcu. Vo výkone ostatných práv k zálohu (t. j. predmetu dražby) vlastník predmetu zálohu
nie je okrem povinnosti strpieť výkon záložného práva nijako obmedzený, t. j. môže zriadiť
vecné bremeno k predmetu dražby, uzatvoriť zmluvu o nájme, môže záloh ďalej užívať
a pod.
Vzhľadom na uvedené je možnosť záložného veriteľa ako navrhovateľa dražby, ktorý
nie je držiteľom predmetu dražby, ochraňovať predmet dražby pred zničením, stratou
a poškodením, aj s poukazom na ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení
s ust. § 218 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, zákonom vylúčená, nakoľko zakladá
skutkovú podstatu trestného činu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo
nebytovému priestoru...
... záložný veriteľ s poukazom na ust. § 29 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z. z. znáša
nebezpečenstvo škody na predmete dražby do jeho odovzdania vydražiteľovi, aj napriek
tomu, že jeho záložné právo dňom zaplatenia ceny dosiahnutej vydražením zaniklo
a záložný veriteľ sa tak ocitol už bez akéhokoľvek právneho vzťahu k predmetu dražby.
Navrhovateľ zároveň poukazuje na skutočnosť, že je v rozpore so zásadou právnej istoty
ako základnej zásady právneho štátu, ktorým Slovenská republika je aj v zmysle článku 1
ods. 1 Ústavy SR, ak záložný veriteľ ako navrhovateľ dražby znáša nebezpečenstvo vzniku
škody na predmete dražby, a to dokonca aj v čase od zaplatenia ceny získanej vydražením
vydražiteľom do odovzdania predmetu dražby, kedy nebezpečenstvo škody na predmete
dražby prechádza na vydražiteľa, t. j. aj v období bez právneho vzťahu k predmetu dražby,
keď už záložné právo v dôsledku jeho vykonania zaniklo.».
Z týchto dôvodov dospel navrhovateľ k záveru, že § 29 ods. 6 zákona
o dobrovoľných dražbách nie je v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 4 a čl. 20 ods. 3 ústavy
a čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu, a preto podľa § 109 ods. 1 písm. b) Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) uznesením č. k. 43 C 41/2012-135 z 5. septembra 2013
(ktoré nadobudlo právoplatnosť 24. októbra 2013) prerušil konanie vo veci a uznesením
č. k. 43 C/41/2012-137 z toho istého dňa zároveň rozhodol, že vec podľa § 18 ods. 1
písm. d) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) predkladá ústavnému súdu
na rozhodnutie o návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa § 37
a nasl. zákona o ústavnom súde.
II.
Podľa čl. 125 ods. 1 písm. a), b) a d) ústavy ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov,
nariadení vlády a všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstiev s ústavou.
Podľa čl. 144 ods. 2 ústavy „Ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny
predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci,
odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu,
konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Právny názor
ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd záväzný.“.
Podľa čl. 130 ods. 1 písm. d) ústavy ústavný súd začne konanie, ak podá návrh
na začatie konania súd.
Podľa § 18 ods. 1 písm. d) zákona ústavnom súde ústavný súd začne konanie, ak
návrh podá súd v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou. Podľa § 19 zákona
o ústavnom súde sa súdom podľa § 18 ods. 1 písm. d) uvedeného zákona rozumie príslušný
senát alebo samosudca. Podľa § 21 ods. 4 zákona o ústavnom súde ak je účastníkom
konania súd, zastupuje senát jeho predseda.
Podľa § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak osoby uvedené v § 18 ods. 1 písm. a)
až e) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade s právnym
predpisom vyššej právnej sily..., môžu podať ústavnému súdu návrh na začatie konania.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, pričom skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že o súlade právneho predpisu
podľa čl. 125 ods. 1 ústavy rozhoduje v znení platnom v čase rozhodovania (PL. ÚS 18/05).
Podľa čl. 1 ods. 1 ústavy Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny
štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.
Podľa čl. 12 ods. 1 ústavy ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.
Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.
Podľa čl. 12 ods. 4 ústavy nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach pre to, že
uplatňuje svoje základné práva a slobody.
Podľa čl. 20 ods. 3 ústavy vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv
iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho
práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie
nad mieru ustanovenú zákonom.
Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo
pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného
záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného
práva...
Podľa § 29 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách nebezpečenstvo škody
na predmete dražby prechádza z navrhovateľa dražby na vydražiteľa dňom odovzdania
predmetu dražby, v ten istý deň prechádza na vydražiteľa zodpovednosť za škodu
spôsobenú v súvislosti s predmetom dražby. Ak je vydražiteľ v omeškaní s prevzatím
predmetu dražby, nesie nebezpečenstvo škody a zodpovednosť za škodu vydražiteľ.
Podľa § 7 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách navrhovateľom dražby je vlastník
predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len „záložný veriteľ“), alebo
iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona.
Podľa § 109 ods. 1 písm. b) druhej vety OSP súd konanie preruší, ak
pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa
týka veci, je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie
stanoviska.
Legitimácia všeobecného súdu na podanie návrhu na začatie konania pred ústavným
súdom teda predpokladá spojitosť konania pred všeobecným súdom vyjadrenú tak, že
podaniu návrhu musí predchádzať rozhodovacia činnosť takého súdu. V tejto rozhodovacej
činnosti ako zákonom upravenom postupe je potrebné podľa úsudku všeobecného súdu
vyložiť a použiť všeobecne záväzný právny predpis, ktorého vyslovenie nesúladu s ústavou,
so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná,
všeobecný súd mieni uplatniť v návrhu na začatie konania pred ústavným súdom.
Rozhodovaciu činnosť všeobecného súdu v zmysle § 18 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom
súde chápe preto ústavný súd ako postup, v ktorom po začatí konania všeobecný súd
smeruje k rozhodnutiu vo veci samej, t. j. k výroku o tom, čo je požadované v návrhu
na začatie konania (v žalobe) a v jeho odôvodnení. Interpretácia a aplikácia ustanovenia
všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorého vyslovenie nesúladu všeobecný súd
uplatňuje v návrhu na začatie konania pred ústavným súdom, musí zároveň v tomto
vytvárať právny základ pre jeho rozhodnutie v danej veci (por. napr. PL. ÚS 28/05,
PL. ÚS 14/2010, PL. ÚS 17/2010, PL. ÚS 6/2014).
Z návrhu vyplýva, že navrhovateľ z § 29 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách
vyvodzuje, že pred prechodom nebezpečenstva škody na veci nesie toto nebezpečenstvo
každý navrhovateľ dražby vrátane záložného veriteľa, a tento subjekt aj zodpovedá
za rozdiel v hodnote, ktorý má predmet dražby v dôsledku toho, že sa nachádza v horšom
stave (je poškodený – znehodnotený) oproti stavu opísanému v znaleckom posudku
vyhotovenom na účely dražby.
Podľa navrhovateľa je ale v rozpore s označenými článkami ústavy, ak sa záložnému
veriteľovi ukladá povinnosť znášať nebezpečenstvo na veci, ktorá nie je v jeho dispozičnej
sfére a nevykonáva nad ňou žiaden vplyv, keďže spravidla nemá draženú vec vo svojej moci
a nemá ani povinnosť, ale ani možnosť dbať na to, aby nedošlo k jej znehodnoteniu.
Navrhovateľ navyše predpokladá, že v dôsledku prechodu nebezpečenstva na veci by
mohol záložný veriteľ ako navrhovateľ dražby zodpovedať za niektoré sklamané majetkové
očakávania vydražiteľa (v súvisiacej veci, ktorá je predmetom konania pred okresným
súdom, ide o zodpovednosť za škodu, ktorá mala vydražiteľovi vzniknúť v dôsledku toho,
že sa spoliehal na to, že predmet dražby je v takom stave a má takú hodnotu, ako vyplývala
zo znaleckého posudku, tvrdiac, že k zníženiu jeho hodnoty došlo v čase medzi
vyhotovením posudku a vydražením).
Nie je úlohou ústavného súdu vysloviť podmienky, za ktorých navrhovateľ dražby
zodpovedá za také sklamané majetkové očakávania vydražiteľa, ako to je v okolnostiach
danej veci. Ústavný súd taktiež nemôže ani vyjadriť názor, či nárok uplatnený
pred všeobecným súdom je nárokom súvisiacim s rizikom náhodnej škody, zodpovednosťou
za vady draženej veci, prípadne iným majetkovým nárokom vydražiteľa. Je povinnosťou
všeobecného súdu, aby na ním zistený skutkový stav aplikoval relevantnú právnu normu
a vyvodil z toho konkrétne právne závery aj pre okolnosti danej veci.
Z návrhu vyplýva, že navrhovateľ považuje za správne a súladné s ním označenými
článkami ústavy také riešenie, ktoré by záložného veriteľa nezaťažovalo povinnosťou
znášať riziko nebezpečenstva na veci, najmä nie v situácii, keď už nemá k vydraženej veci
žiaden právny vzťah, keďže medzičasom došlo k uhradeniu sumy určenej v dobrovoľnej
dražbe, a teda aj k zániku jeho záložného práva.
Z návrhu implicitne vyplýva, že navrhovateľ takýto ústavne súladný výklad (podľa
ktorého by záložný veriteľ ako navrhovateľ dražby nebol zodpovedný za niektoré sklamané
majetkové očakávania vydražiteľa) nepovažuje za súčasného právneho stavu za možný.
Podľa navrhovateľa z § 29 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách zodpovednosť
záložného veriteľa vyplýva a v dôsledku toho mu je uložená povinnosť, ktorá nie je v súlade
s označenými článkami ústavy. Ak by považoval za možný ústavne konformný výklad
predmetného ustanovenia, je namieste predpokladať, že by návrh nebol podal a predmetné
ustanovenie by vykladal spôsobom, ktorý je v súlade s ústavou.
Napadnuté ustanovenie § 29 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách je
podľa navrhovateľa v rozpore s označenými článkami ústavy preto, lebo neumožňuje
výklad, ktorý by záložného veriteľa z okruhu zodpovedných osôb za stav predmetu dražby
vyňal.
Takýto záver ale nie je nevyhnutným a jediným možným výkladom § 29 ods. 6
zákona o dobrovoľných dražbách. Hoci nie je úlohou ústavného súdu zastupovať
a nahrádzať všeobecné súdy pri interpretácii a aplikácii zákonov a podzákonných noriem
(v danom prípade zákona o dobrovoľných dražbách), ak má ústavný súd mať právomoc
posúdiť, či napadnutý právny predpis je spôsobilý byť interpretovaný ústavne konformným
spôsobom, čo by vylučovalo možnosť vyhlásenia predmetného ustanovenia za protiústavné,
tak musí mať taktiež právomoc posúdiť rôzne možnosti výkladu napadnutého právneho
predpisu (m. m. PL. ÚS 23/05).
V odbornej literatúre je zastávané stanovisko, že § 29 ods. 6 zákona o dobrovoľných
dražbách neukladá záložnému veriteľovi povinnosť znášať riziko nebezpečenstva škody
na veci, a nemá sa preto vzťahovať na záložného veriteľa, ale iba na navrhovateľa dražby,
ktorým je samotný vlastník predmetu dražby, prípadne iná osoba oprávnená navrhnúť
vykonanie dražby (Volová a kol. Zákon o dobrovoľných dražbách. Komentár. Praha :
C. H. Beck, 2010, s. 235).
Aj podľa názoru ústavného súdu možno § 29 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách
vykladať tak, že sa nevzťahuje na takého navrhovateľa, ktorý neznášal riziko
nebezpečenstva škody na veci, a to z nasledujúcich dôvodov:
Dôvodová správa k napadnutému ustanoveniu zákona o dobrovoľných dražbách
uvádza, že „Do odovzdania veci vydražiteľovi nesie zodpovednosť za škodu, ktorá
na predmetu dražby vznikla, držiteľ...“. Dôvodová správa tak predpokladá, že povinnosť
znášať nebezpečenstvo škody, resp. zodpovednosť za takúto škodu znáša držiteľ, pričom
neuvádza pojem navrhovateľ dražby. Uvedené indikuje, že úmyslom zákonodarcu bolo
z množiny navrhovateľov dražby zaťažiť bremenom nebezpečenstva škody na veci iba ich
určitú časť, a to držiteľov draženej veci.
Napadnuté ustanovenie § 29 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách použitím
slovného spojenia „prechádza... dňom...“ vymedzuje časový okamih, od ktorého prechádza
nebezpečenstvo škody na vydraženej veci. Z tohto ustanovenia vymedzujúceho prechod
nebezpečenstva škody na vydražiteľa ešte bez ďalšieho nevyplýva uloženie povinnosti
predchodcovi vydražiteľa znášať toto nebezpečenstvo. Predmetné ustanovenie možno
vykladať tak, že prechod rizika z jednej osoby na druhú osobu prichádza do úvahy iba
v prípade, ak prvá z nich takéto riziko pôvodne znášala. Zákon o dobrovoľných dražbách
ani iný právny predpis neobsahuje všeobecné pravidlo, podľa ktorého by záložný veriteľ
(na rozdiel od iných možných navrhovateľov dražby) znášal riziko nebezpečenstva škody
na veci. Záložný veriteľ má v zmysle § 151i ods. 2 Občianskeho zákonníka povinnosť
chrániť záloh pred poškodením, stratou a zničením vtedy, ak ide o jemu zverenú hnuteľnú
vec. Okolnosť, že zákon o dobrovoľných dražbách neupravuje vznik povinnosti znášať
riziko nebezpečenstva škody na draženej veci, ako uvádza aj navrhovateľ (rovnako aj autori
v už citovanej publikácii), naznačuje to, že § 29 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách
neupravuje vznik povinnosti znášať riziko nebezpečenstva škody na veci u predchodcu
(akýsi spätný vznik), ale sa predpokladá, že táto povinnosť vyplýva z iných predpisov
a ustanovuje iba časový moment prechodu tohto rizika na vydražiteľa.
Taktiež skutočnosť, že v zmysle § 151m ods. 6 Občianskeho zákonníka koná záložný
veriteľ pri výkone záložného práva v mene záložcu (ako zástupca), naznačuje, že
vecnoprávna pozícia vlastníka zálohu a s ňou súvisiace vzťahy vrátane znášania rizika
nebezpečenstva škody na veci (ktoré v zásade zaťažuje vlastníka, pozri bližšie FEKETE, I.
Nebezpečenstvo náhodnej škody na predanej veci (periculum rei venditae), Notitiae ex
Academia Bratislavensi Iurisprudentiae (Bratislavská vysoká škola práva, I, 2008,
s. 111 – 133) neprechádza na záložného veriteľa ako jeho zástupcu počas výkonu záložného
práva.
Z historického (dôvodová správa), gramatického (výklad pojmu „prechádza“)
a systematického (súvislosť s § 151i ods. 2 a § 151m ods. 6 Občianskeho zákonníka)
výkladu vyplýva, že § 29 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách možno vykladať tak, že
záložný veriteľ nie je tým navrhovateľom dražby, ktorý by znášal riziko nebezpečenstva
škody na veci, ak pred rozhodujúcim časom v zmysle namietaného ustanovenia riziko
nebezpečenstva škody na veci neznášal.
Otázkou, s ktorou sa ústavný súd pri predbežnom prerokovaní návrhu podľa § 25
ods. 1 zákona o ústavnom súde musí v tomto prípade vysporiadať, je to, či § 29 ods. 6
zákona o dobrovoľných dražbách umožňuje taký výklad, ktorý by navrhovateľ považoval
za súladný s označenými článkami ústavy. V okolnostiach danej veci výsledný účinok,
ktorý navrhovateľ zjavne považuje za vhodný a ústavne konformný, je podľa názoru
ústavného súdu možné dosiahnuť aj bežným výkladom označeného ustanovenia.
Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukazuje na svoju stabilizovanú judikatúru,
v ktorej je preferovaná metóda ústavne konformného výkladu, podľa ktorej ak napadnutý
predpis umožňuje viac výkladov, pričom jeden je súladný s ústavou, tak ústavný súd
v zásade uprednostňuje nezrušenie tohto predpisu (PL. ÚS 15/98, PL. ÚS 23/05,
Okolnosti danej veci sú špecifické tým, že sám navrhovateľ identifikuje výklad
§ 29 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách, ktorý považuje za ústavne konformný, pričom
ho však zrejme nepokladá za možný, resp. prípustný. Ústavný súd zastáva názor, že príkaz
na ústavno-konformný výklad právnych predpisov je adresovaný aj všeobecným súdom.
Ak napadnutý právny predpis možno vykladať spôsobom, ktorý je podľa názoru
všeobecného súdu konformný s ústavou (a tento výklad je, ako to vyplýva z už uvedeného,
aj v tomto prípade možný), nie sú splnené podmienky na postup tohto súdu podľa § 37
ods. 1 zákona o ústavnom súde v spojení s § 109 ods. 1 písm. b) OSP a všeobecný súd má
vo veci rozhodnúť, uprednostňujúc ústavne konformný výklad. Ústavný súd ale pripomína,
že žiadosť o zaujatie stanoviska podľa § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde v spojení s § 109
ods. 1 písm. b) OSP má slúžiť na kontrolu ústavnosti ustanovení právnych predpisov nižšej
právnej sily, ak ich nemožno vykladať v súlade s ústavou, nie však na získanie dôvodov
pre všeobecný súd na rozhodnutie ako také (t. j. pre niektorý z možných výkladov právnej
normy).
Ústavný súd týmto nedáva in concreto odpoveď, či v okolnostiach danej veci je
uvedený výklad aplikovateľný na popísanú skutkovú situáciu v súlade s označenými
článkami ústavy, a nedáva okresnému súdu ani príkaz, ako má vo veci rozhodnúť.
Právomoc interpretovať a aplikovať všeobecne záväzné právne predpisy má v prvom rade
všeobecný súd. Konkrétna aplikácia § 29 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách
v právoplatnom rozhodnutí všeobecného súdu po správnom zistení skutkového stavu
a právnom posúdení veci bude môcť byť predmetom kontroly jej ústavnej udržateľnosti
v prípade podania sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy proti právoplatnému rozhodnutiu
všeobecného súdu. Nemožno napokon vylúčiť ani to, že okresný súd posúdi vec inak
a uplatnený právny nárok bude posudzovať podľa iného právneho základu (napr.
zodpovednosť za vady).
Ústavný súd nad rámec uvedeného pripomína aj to, že rozsah zodpovednosti
navrhovateľa dražby voči dražobníkovi je vymedzený aj v § 33 zákona o dobrovoľných
dražbách, podľa ktorého navrhovateľ dražby zodpovedá za vady predmetu dražby, ktoré mu
boli alebo mali byť pri podaní návrhu na uskutočnenie dražby známe, a neupozornil
na ne včas dražobníka v zmluve o vykonaní dražby. Napriek skutočnosti, že napadnuté
citované ustanovenie vymedzuje vzťah medzi inými osobami, ako sú v súvisiacom konaní
pred okresným súdom účastníci konania vo veci samej, predkladá však koncepciu
zodpovednostných vzťahov pri dražbe, ktorá musí byť zohľadnená aj pri výklade
§ 29 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách.
Podľa názoru ústavného súdu návrh na začatie konania nie je potrebné prijímať
na ďalšie konanie, pretože ak by sa tak stalo, neprichádzalo by do úvahy reálne očakávať
záver o vyslovení nesúladu § 29 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách s označenými
článkami ústavy (PL. ÚS 112/2011) a dodatkového protokolu, a to z dôvodu možnosti
ústavne konformného výkladu tohto ustanovenia.
Pri predbežnom prerokovaní návrhu podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde
na neverejnom zasadnutí pléna ústavného súdu okrem návrhu sudcu spravodajcu
na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodov uvedených
v článku II tohto uznesenia, iný návrh na rozhodnutie, resp. protinávrh zo strany členov
pléna predložený nebol.
Podľa čl. 131 ods. 1 druhej vety a tretej vety ústavy sa plénum ústavného súdu
uznáša nadpolovičnou väčšinou všetkých sudcov. Ak sa táto väčšina nedosiahne, návrh sa
zamietne.
Podľa čl. 134 ods. 1 ústavy sa ústavný súd skladá z trinástich sudcov.
Podľa § 4 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd je spôsobilý v pléne konať
a uznášať sa, ak je na rokovaní a rozhodovaní prítomných aspoň sedem sudcov.
Podľa § 4 ods. 3 zákona o ústavnom súde plénum ústavného súdu sa uznáša
nadpolovičnou väčšinou všetkých sudcov. Ak sa táto väčšina nedosiahne, návrh sa
zamietne.
V danom prípade na rokovaní a rozhodovaní pléna ústavného súdu boli prítomní
desiati sudcovia. Za návrh malo hlasovať minimálne 7 sudcov. Pri hlasovaní o návrhu sudcu
spravodajcu na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sa
nedosiahla nadpolovičná väčšina hlasov všetkých sudcov.
Vzhľadom na uvedené, ako aj so zreteľom na to, že plénu ústavného súdu
pri predbežnom prerokovaní tejto veci, s výnimkou návrhu sudcu spravodajcu, nebol
predložený na rozhodnutie iný návrh, resp. protinávrh, ústavný súd návrh okresného súdu
na začatie konania o súlade § 29 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách s čl. 1 ods. 1,
čl. 12 ods. 1 a 4 a čl. 20 ods. 3 ústavy a s čl. 1 dodatkového protokolu z procesných
dôvodov pri jeho predbežnom prerokovaní zamietol [čl. 131 ods. 1 druhej vety a tretej vety
ústavy a § 4 ods. 3 zákona o ústavnom súde (porov. PL. ÚS 20/09)].
Podľa § 32 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa k uzneseniu pripájajú odlišné
stanoviská sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcov Milana Ľalíka, Lajosa Mészárosa
a Ladislava Orosza a doplňujúce stanovisko sudcu Rudolfa Tkáčika.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. júna 2014