Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 18/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-70

Ústavný súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí 2. júla 2008 v pléne

zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jána Auxta, Ľubomíra Dobríka,

Ľudmily Gajdošíkovej, Juraja Horvátha, Sergeja Kohuta, Jána Lubyho, Milana Ľalíka,

Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika o návrhu skupiny 32

poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, zastúpenej advokátom JUDr. O. Š., B., na

začatie konania podľa a Slovenskej

republiky a podľa § 18 ods. 1 písm. a) v spojení s § 37 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov o súlade čl. I § 1

písm. e), § 2 ods. 1 v časti „je akciová spoločnosť“, § 2 ods. 2 a 3, § 68 až § 75, § 78 až § 82

a o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou

starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých

s a a čl. I

o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení

niektorých s ,

za účasti Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky ako vedľajšieho

účastníka, takto

rozhodol:

1. Konanie o súlade čl. I § 2 ods. 1 v časti „je akciová spoločnosť“, § 6 ods. 2, § 68

až , až a o zdravotných poisťovniach, dohľade

nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona

č. s a z a s t a v u j e .

2. Vo zvyšnej časti návrhu skupiny 32 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 23. mája 2005

doručený návrh skupiny 32 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej aj

„navrhovatelia“), zastúpenej advokátom JUDr. O. Š., B., na začatie konania podľa čl. 125

ods. 1 písm. a) a (ďalej len „“)

a podľa § 18 ods. 1 písm. a) v spojení s § 37 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) o súlade čl. I § 1 písm. e), § 2 ods. 1 v časti „je akciová spoločnosť“, § 2

ods. 2 a 3, až , až a o zdravotných

poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „) s

a a čl. I s .

Navrhovatelia vo svojom návrhu uviedli:

«... Zo základných ustanovení o zdravotných poisťovniach,

dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

(ďalej len „“) obsiahnutých v tohto

zákona vyplýva, že jeho účelom je okrem iného ustanoviť „a) postavenie zdravotných

poisťovní .... e) transformáciu zdravotných poisťovní, ktoré vznikli podľa doterajších

predpisov na akciové spoločnosti.“.

Právne postavenie zdravotných poisťovní zreteľne vymedzuje zákonodarca v § 2

ods. 1 a 2 .

Podľa „Zdravotná poisťovňa je akciová

spoločnosť 2) so sídlom na území Slovenskej republiky založená na účely verejného

zdravotného poistenia, 3) ktorá vykonáva verejné zdravotné poistenie na základe povolenia

na vykonávanie verejného zdravotného poistenia“.

Podľa „Na zdravotné poisťovne sa vzťahuje

, ak tento zákon neustanovuje inak. ".

V nadväznosti na ustanovenia a potom v

ods. 3 ustanovuje, že „Obchodné meno 4) zdravotnej poisťovne musí obsahovať označenie

„zdravotná poisťovňa, a. s.“. Iné osoby nesmú vo svojom obchodnom mene používať toto

slovné spojenie alebo jeho preklad.“.

V súvislosti s citovanými ustanoveniami ustanovujúcimi

právne postavenie (právnu formu) zdravotných poisťovní navrhovatelia považujú za

potrebné poukázať najmä na nasledovné ustanovenia (na ktorý

priamo odkazuje citovaný ):

Podľa „Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť

vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za

účelom dosiahnutia zisku“.

Podľa „Podnikateľom podľa tohto zákona je: a)

osoba zapísaná v obchodnom registri...“.

Podľa „Obchodná spoločnosť (ďalej len

„spoločnosť“) je právnickou osobou založenou za účelom podnikania. Spoločnosťami sú

verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným

a akciová spoločnosť. Spoločnosť s ručením obmedzeným a akciová spoločnosť môžu byť

založené aj za iným účelom, pokiaľ to osobitný zákon nezakazuje“.

V súvislosti s vyššie citovanou treťou vetou

(„Spoločnosť s ručením obmedzeným a akciová spoločnosť môžu byť založené aj za iným

účelom, pokiaľ to osobitný zákon nezakazuje“) navrhovatelia poukazujú, že z § 2 ods. 1

síce na jednej strane vyplýva, že zdravotná poisťovňa ako akciová

spoločnosť je „...založená na účely verejného zdravotného poistenia“, ale na druhej strane

§ 2 ods. 2 tohto zákona odkazuje vo vzťahu k zdravotným poisťovniam ako akciovým

spoločnostiam na celý , pričom v žiadnom svojom ustanovení zákon

č. nevylučuje na zdravotné poisťovne ako akciové spoločnosti uplatnenie

ods. 1 , t. j. že ide o právnické osoby, ktoré uskutočňujú podnikanie

za účelom dosiahnutia zisku. Zo spojenia s

možno potom vyvodiť, že zdravotná poisťovňa je akciová

spoločnosť založená na účely verejného zdravotného poistenia, ktorá vykonáva sústavnú

činnosť (podniká) vo sfére verejného zdravotného poistenia, pričom účelom jej založenia

a pôsobenia je nielen výkon verejného zdravotného poistenia, ale aj dosiahnutie zisku. Na

tomto konštatovaní nič nemení skutočnosť, že predmet činnosti zdravotnej poisťovne je

vymedzený zákonom ( ), pričom zdravotná poisťovňa nesmie

vykonávať inú činnosť ako činnosť podľa ( ), ani

skutočnosť, že zdravotná poisťovňa vykonáva svoju činnosť pod dohľadom Úradu pre

dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ( ), t. j. pod

dohľadom štátu. V tejto súvislosti navrhovatelia zdôrazňujú, že aj ostatné právnické osoby

pôsobiace podľa môžu postupovať a konať len v súlade so zákonom

a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a v prípade, že ich porušia, môže

príslušný orgán štátu (spravidla súd) vyvodiť voči ním právnu zodpovednosť.

zrušil

Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej

zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych

zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

Týmto zákonom sa zriadila Všeobecná zdravotná poisťovňa „ako verejnoprávna inštitúcia

na vykonávanie zdravotného poistenia“ (§ 28 ods. 1). Obdobne bolo charakterizované aj

právne postavenie Spoločnej zdravotnej poisťovne zriadenej

o Spoločnej zdravotnej poisťovni /ďalej len „“/ (). Zákon

č. ustanovoval aj právne postavenie a postup pri zriaďovaní iných

zdravotných poisťovní ako osobitných právnických osôb na vykonávanie zdravotného

poistenia, ktorými mohli byť rezortné, odvetvové a občianske poisťovne (§ 29 ods. 1). Zákon

síce neustanovoval výslovne ich právnu formu, ale v § 29 ods. 2 deklaroval, že „Zdravotné

poisťovne uvedené v § 28 a § 29 ods. 1 majú pri vykonávaní zdravotného poistenia

rovnocenné postavenie.“. Z obsahu doterajšej právnej úpravy bolo možné vyvodiť, že išlo

o osobitné právnické osoby zriaďované na vykonávanie zdravotného poistenia a pôsobiace

na neziskovom základe.

V žiadnom ustanovení (ani ) sa

neodkazovalo na primerané použitie ustanovení , naopak

tohto zákona ustanovoval, že „Poisťovňa nesmie podnikať 3c) s prostriedkami získanými

zo zdravotného poistenia...“. Navrhovatelia poukazujú na to, že

žiadne analogické ustanovenie neobsahuje. Zo skutočnosti, že zdravotné poisťovne sú podľa

akciovými spoločnosťami (i keď nesporne sui generis), na ktoré sa

vzťahuje vyplýva, že ide o subjekty súkromného práva. Na subjekty

súkromného práva sa vzťahuje ústavná zásada vyjadrená v „Každý môže

konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon

neukladá.“. Z toho vyplýva, že ak

Z. z. výslovne nezakazuje použitie prostriedkov z verejného zdravotného poistenia na

podnikanie, tak tým zároveň nevylučuje ich použitie na podnikanie. Navrhovatelia v tejto

súvislosti pripomínajú, že verejné zdravotné poistenie je svojím charakterom povinným

poistením vo verejnom záujme, a preto by malo byť svojou podstatou poistením solidárnym

a neziskovým. Zo zákona vyplýva, že poistenci sú povinní platiť poistné na verejné

zdravotné spoločnosti akciovým spoločnostiam, teda subjektom súkromného práva, pričom

zákon účinne nebráni tomu, aby sa tieto prostriedky použili na súkromné účely -

dosiahnutie zisku.

Úlohu štátu pri zabezpečovaní výkonu zdravotného poistenia podľa doterajšej

právnej úpravy popri inom zvýrazňovali najmä ustanovenia

Z. z. „Štát sa podieľa na zabezpečení platobnej schopnosti všeobecnej poisťovne

poskytnutím návratnej finančnej výpomoci, a to do výšky 100 % jej platobnej neschopnosti“

(analogické ustanovenie obsahoval aj - ) a

„Štát sa môže podieľať na zabezpečení platobnej schopností poisťovni uvedených v odseku

1 poskytnutím návratnej finančnej výpomoci na základe rozhodnutia vlády Slovenskej

republiky.“. žiadne analogické ustanovenie neobsahuje, pričom

úloha štátu sa obmedzuje na vykonávanie dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou (§ 43 -

). Navrhovatelia v tejto súvislosti poukazujú na skutočnosť, že

výslovne predpokladá vznik situácie, pri ktorej zdravotná poisťovňa nebude schopná

uhrádzať zdravotnú starostlivosť, keď v § 6 ods. 2 ustanovuje „Ak zdravotná poisťovňa nie

je schopná uhrádzať zdravotnú starostlivosť v čase jej splatnosti, je povinná vytvoriť

zoznam poistencov čakajúcich na poskytnutie zdravotnej starostlivosti Ak zdravotná

poisťovňa vytvorí takýto zoznam, je povinná ho viesť podľa jednotlivých chorôb a pri

zaradení poistenca do takéhoto zoznamu ho informovať o zaradení bez zbytočného odkladu.

Zdravotná poisťovňa je povinná dodržiavať vytvorené poradie poistencov v zozname podľa

jednotlivých chorôb.“. Z logiky veci vyplýva, že do stavu „čakajúcich na poskytnutie

zdravotnej starostlivosti“ sa podľa tohto zákona môžu dostať aj poistenci, ktorí si riadne

a včas uhradili poistné. Ustanovenie je aspoň čiastočne

zmäkčené dikciou § 6 ods. 3 zákona, podľa ktorého „Zdravotná poisťovňa nesmie zaradiť

do zoznamu podľa odseku 2 poistenca, ktorého zdravotný stav spĺňa kritériá na poskytnutie

neodkladnej zdravotnej starostlivosti“, ako aj ďalšími ustanoveniami § 6 (najmä odseky 4

až 8). Podľa názoru navrhovateľov stav, ktorý výslovne predpokladá vyššie citovaný § 6

ods. 2 je v rozpore s (ďalej len

„ústava“), podľa ktorého „Každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného

poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke

pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon.“.

Navrhovatelia zastávajú názor, že hospodárske, sociálne a kultúrne práva zaradené

do piateho oddielu druhej hlavy , ku ktorým patrí aj základné právo podľa

, sú rovnocenné základným právam upraveným v ostatných oddieloch druhej hlavy

. Na tom nič nemení skutočnosť, že podľa sa možno väčšiny

z týchto práv domáhať „... len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú“.

Štát je v takomto prípade podľa názoru navrhovateľov prostredníctvom svojho

zákonodarného orgánu povinný prijať také zákony, ktoré zabezpečia reálny výkon

garantovaných práv (doktrína tzv. pozitívneho záväzku štátu). Navrhovatelia v tejto

súvislosti poukazujú aj na doterajšiu judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej

len „ústavný súd“) venovanú tejto problematike. V rozhodnutí sp. zn. ústavný

súd uviedol: „Z okruhu orgánov konaním, opomenutím alebo rozhodnutím ktorých je

Ústavný súd Slovenskej republiky oprávnený zaoberať sa v konaní o podnete, nieje možné

vylúčiť ani Národnú radu Slovenskej republiky. Je tomu v prípadoch tých základných práv

alebo slobôd, reálne uplatňovanie ktorých je možné len v rozsahu a spôsobom určeným

zákonom. Neexistencia takéhoto zákona, prípadne existencia zákona, ktorý však

neumožňuje (negarantuje) reálne využívanie zaručeného základného práva alebo

slobody, znamená stav, ktorý nie je v súlade s ...“. Vo

formovaní doktríny pozitívneho záväzku štátu ústavný súd pokračoval v rozhodnutí sp. zn.

, keď uviedol: „Pozitívnym záväzkom sa chránia aj práva a slobody ustanovené

v . Obsahom pozitívneho záväzku štátu vo vzťahu k právam a

slobodám občana je povinnosť podniknúť opatrenia na ochranu práv, ktoré v ústave priznal

občanovi, ale súčasťou pozitívneho záväzku nie je povinnosť dosiahnuť výsledok, ktorý

občan žiada od občana.“. Vo vzťahu k poslednej časti citovanej vety („súčasťou pozitívneho

záväzku nie je povinnosť dosiahnuť výsledok, ktorý občan žiada od občana“) navrhovatelia

poznamenávajú, že v tomto prípade (pri schvaľovaní ) štát

reprezentovaný Národnou radou Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) nielenže

nepodnikol opatrenia na ochranu priznaného práva podľa , ale naopak

vykonal opatrenia, ktorým zrušil resp. výrazne obmedzil jeho doterajšie zákonné garancie.

Opierajúc sa aj o vyššie citované právne názory ústavného súdu sú navrhovatelia

toho názoru, že ak adresát určitého základného práva alebo slobody garantovaného

spĺňa podmienky ustanovené v príslušnom ustanovení , t. j. v prípade

základného práva podľa je zdravotne poistený (je poistencom) a pritom si

riadne a včas plní svoje poistné povinnosti, vzniká mu subjektívny nárok voči štátu resp.

nim povereným subjektom, aby mu poskytli zodpovedajúce plnenie, t. j. v danom prípade mu

poskytli resp. zabezpečili poskytnutie (bezplatnej) zdravotnej starostlivosti. Úlohou štátu je

potom na základe zákona podľa vytvoriť podmienky na reálne

poskytovanie zaručeného práva a nie naopak.

Podľa názoru navrhovateľov národná rada schválením

neprípustným spôsobom obmedzila reálnu dostupnosť garantovaného základného

práva na ochranu zdravia a práva na (bezplatnú) zdravotnú starostlivosť na základe

zdravotného poistenia podľa , tým, že ustanovila nevhodnú organizáciu

verejného zdravotného poistenia resp. resp. organizáciu zdravotných poisťovní na

komerčnom základe a obmedzila nad prípustnú mieru úlohu štátu pri garantovaní

základného práva podľa .

Navrhovatelia považujú za potrebné poukázať tiež na skutočnosť, že národná rada

dotknutými ustanoveniami vážne narušila aj autoritu súdnej moci

reprezentovanej právnymi názormi ústavného súdu. Ústavný súd totiž vo svojich

predchádzajúcich rozhodnutiach vo vzťahu k zdravotnému poisteniu veľmi zreteľne

formuloval svoj postoj, keď v náleze sp. zn. uviedol: „Hospodársku súťaž štát

chráni len tam a dovtedy, kde a dokiaľ nevzniknú dôvody pre obmedzenie alebo vylúčenie

hospodárskej súťaže vo verejnom záujme. Zdravotné poistenie a dôchodkové poistenie patrí

k tým spoločenským vzťahom, ktoré sú vo verejnom záujme vyňaté z hospodárskej súťaže“

(mutatis mutandis ). Z vyššie uvedeného vyplýva, že národná rada schválením

napadnutých ustanovení v rozpore s citovaným právnym názorom

ústavného súdu a v rozpore s verejným záujmom zahrnula organizáciu verejného

zdravotného poistenia do sféry hospodárskej súťaže, a preto možno konštatovať, že národná

rada týmto prijala právnu úpravu, ktorá je nielen v rozpore s (pozri vyššie

uvedené dôvody), ale aj v rozpore s .

Rozpor napadnutej právnej úpravy s spočíva podľa názoru

navrhovateľov vo vážnom narušení princípu právnej istoty, ktorý je „neoddeliteľnou

súčasťou princípov právneho štátu zaručeného podľa Slovenskej

republiky“ (II. Ú S 48/97). Podľa názoru ústavného súdu „Obsahom princípu právneho

štátu je vytvorenie istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní

v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď“ (napr. , ).

V rozhodnutí ústavný súd zdôraznil, že princíp právnej istoty spočíva okrem

iného v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne

orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne

vykladať a aplikovať“.

Z postavenia a funkcií ústavného súdu v ústavnom systéme Slovenskej republiky

vplýva, že tento svojou rozhodovacou činnosťou výrazne prispieva k zabezpečeniu princípu

právnej istoty a to zvlášť v ústavnej rovine výkladom príslušných ústavných noriem.

Adresáti práva môžu preto objektívne očakávať, že ostatné štátne orgány budú rešpektovať

právne názory ústavného súdu týkajúce sa výkladu ústavných noriem vyjadrené v jeho

rozhodovacej činnosti. Vychádzajúc z uvedeného nemožno podľa názoru navrhovateľov

postup národnej rady, pri ktorom prijala právnu úpravu v priamom rozpore s relevantným

právnym názorom ústavného súdu inak, ako porušenie princípu právnej istoty, a teda

porušenie .

Nad rámec svojho návrhu navrhovatelia poukazujú, že analogický názor

k napadnutej právnej úprave vyjadril aj prezident Slovenskej republiky vo svojom

rozhodnutí z 18. októbra 2004, ktorým vrátil národnej rade na opätovné prerokovanie

zákon z 21. septembra 2004 o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou

starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Prezident Slovenskej republiky v

tomto svojom rozhodnutí okrem iného uviedol: „Verejné zdravotné poistenie je

charakterom povinné poistenie vo verejnom záujme. Preto je zároveň poistením solidárnym

a neziskovým. ... Vzhľadom na podstatu a charakter verejného zdravotného poistenia a na

nevyhnutnosť zabezpečiť ústavné práva garantované v je

žiadúce zvážiť postavenie zdravotných poisťovní ako akciových spoločností a transformáciu

existujúcich zdravotných poisťovní na akciové spoločnosti, najmä transformáciu

Všeobecnej zdravotnej poisťovne a Spoločnej zdravotnej poisťovne.“.

Na úvodné ustanovenia ustanovujúce právnu formu

zdravotných poisťovní ako akciových spoločností bezprostredne nadväzujú aj ďalšie

ustanovenia tohto zákona. Konkrétne ide o ôsmu časť zákona nazvanú „TRANSFORMÁCIA

DOTERAJŠÍCH ZDRAVOTNÝCH POISŤOVNÍ“ (§ 68 až § 75) a niektoré ustanovenia

deviatej časti „SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA".

V ustanoveniach ôsmej časti národná rada ustanovila

postup pri transformácii doterajších zdravotných poisťovní na akciové spoločnosti

pozostávajúci z vypracovania transformačného projektu (§ 68 - § 71), založenia akciovej

spoločnosti (§ 72), vydania povolenia na vykonávanie verejného zdravotného poistenia pre

akciovú spoločnosť Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (§ 73) a vzniku

akciovej spoločnosti, za ktorý sa považuje jej zápis do obchodného registra (§ 74).

Keďže podľa názoru navrhovateľov je, vzhľadom na vyššie uvedené argumenty,

právna forma zdravotných poisťovní ako akciových spoločností v rozpore s čl. 40 a čl. 1

ods. 1 , je podľa ich názoru v rozpore s týmito ustanoveniami z analogických

dôvodov aj celá ôsma časť ( až ), pretože ustanovuje

postup pri transformácii existujúcich zdravotných poisťovní, pre ktoré doterajšie právne

predpisy ustanovovali právnu formu verejnoprávnej inštitúcie (Všeobecná zdravotná

poisťovňa a Spoločná zdravotná poisťovňa), resp. právnu formu osobitnej právnickej osoby

zriadenej na účely zdravotného poistenia a pôsobiacej na neziskovom základe (rezortné,

odvetvové a občianske poisťovne). Reálne garancie základného práva podľa

bude možné podľa názoru navrhovateľov zabezpečiť len vtedy, ak sa zachová pôvodná

právna forma existujúcich zdravotných poisťovní, a preto navrhujú, aby ústavný súd

vyslovil, že ustanovenia ôsmej časti nie sú v súlade s a

ods. 1 . Z tých istých dôvodov navrhovatelia navrhujú tiež, aby ústavný súd vyslovil aj

nesúlad („Tento zákon ustanovuje ... e) transformáciu

zdravotných poisťovní, ktoré vznikli podľa doterajších predpisov (ďalej len „doterajšia

zdravotná poisťovňa“) na akciové spoločnosti") s a , ktoré plní

funkciu uvodzovacieho ustanovenia k celej ôsmej časti zákona.

V deviatej časti sú okrem iného obsiahnuté prechodné

ustanovenia upravujúce postup pri transformácii doterajších zdravotných poisťovní na

akciové spoločnosti. Tejto problematiky sa dotýkajú najmä § 78, § 79, § 80, § 81, § 82

a § 84. Vzhľadom na vyššie uvedené argumenty, preto navrhovatelia považujú za potrebné,

aby ústavný súd vyslovil tiež nesúlad týchto ustanovení zákona s a .

Na základe doposiaľ uvedeného navrhovatelia navrhujú, aby ústavný súd pri

predbežnom prerokovaní prijal ich návrh uznesením na ďalšie konanie, apo vykonaní

dokazovania vo veci samej prijal tento nález:

1. § 1 písm. e), § 2 ods. 1 v časti „je akciová spoločnosť“, § 2 ods. 2 a 3, § 68 až

, až a o zdravotných poisťovniach, dohľade nad

zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona

č. nieje v súlade s a s .

2. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad

zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona

č. nie je v súlade s .»

Ústavný súd návrh po predbežnom prerokovaní 23. júna 2005 prijal na ďalšie

konanie, pričom návrhu skupiny 32 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na

pozastavenie účinnosti napadnutých ustanovení nevyhovel.

Po prijatí návrhu na ďalšie konanie vyzval ústavný súd Národnú radu Slovenskej

republiky (ďalej len „národná rada“) a vládu Slovenskej republiky zastúpenú podpredsedom

vlády Slovenskej republiky a ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len

„minister spravodlivosti“) na vyjadrenie k návrhu a o oznámenie, či trvajú na tom, aby sa

vo veci konalo verejné pojednávanie. Na vyjadrenie k verejnému pojednávaniu vyzval

ústavný súd aj navrhovateľov.

Národná rada na výzvu ústavného súdu oznámila, že na ústnom pojednávaní netrvá,

a vo svojom stanovisku uviedla:

„... K záverom navrhovateľa zastávame tento názor:

Podľa zdravotná poisťovňa je akciová spoločnosť

so sídlom na území Slovenskej republiky založená na účely verejného zdravotného

poistenia, ktorá vykonáva verejné zdravotné poistenie na základe povolenia na vykonávanie

verejného zdravotného poistenia. V súlade s ustanovením , na

ktorý odkazuje , je zdravotná poisťovňa obchodnou

spoločnosťou založenou na účely verejného zdravotného poistenia, teda za iným účelom ako

za účelom podnikania.

Na zdravotné poisťovne sa vzťahuje , ak

neustanovuje inak (). ustanovuje inak okrem iného aj

v tom, že zdravotná poisťovňa nemôže vykonávať inú činnosť, okrem činností uvedených

v § 6 tohto zákona. Z uvedeného vyplýva, že hoci má zdravotná poisťovňa právnu formu

akciovej spoločnosti, môže vykonávať len činnosti súvisiace s vykonávaním verejného

zdravotného poistenia a ďalšie činnosti taxatívne uvedené v § 6 ods. 11. V prípade, ak

zdravotná poisťovňa vykonáva súčasne verejné zdravotné poistenie, individuálne zdravotné

poistenie a nemocenské poistenie, zákon jej v § 15 ods. 2 ustanovuje povinnosť zriadiť

z hľadiska personálneho a organizačného oddelenú správu pre verejné zdravotné poistenie,

individuálne zdravotné poistenie a nemocenské poistenie; oddelená správa musí byť

zabezpečená tak, aby nedochádzalo k poškodeniu záujmov poistených v jednotlivých

poistných druhoch, najmä aby sa výnosy v príslušnom druhu poistenia využívali iba

v prospech poistených v tomto poistnom druhu. Z vyššie uvedeného vyplýva, že hoci zákon

č. neobsahuje ustanovenie, ktoré by priamo zakazovalo zdravotným

poisťovniam podnikať, tým, že zdravotné poisťovne definuje ako akciové spoločnosti

založené na účely verejného zdravotného poistenia a súčasne taxatívne vymedzuje ich

činnosť, im nepriamo zakazuje vykonávať podnikateľskú činnosť za účelom zisku.

zakotvuje viaceré garancie na zabezpečenie realizácie

a ochrany ústavného práva obsiahnutého v . Podľa tohto zákona je

zdravotná poisťovňa po celý čas svojej činnosti povinná zabezpečovať platobnú schopnosť,

ktorou sa rozumie schopnosť trvalé zabezpečovať vlastnými zdrojmi úhradu záväzkov

vyplývajúcich z potvrdených prihlášok na verejné zdravotné poistenie a uzatvorených

zmlúv. Dohľad nad vykonávaním verejného zdravotného poistenia a činnosťou zdravotných

poisťovní vykonáva Úrad pred dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (§ 18), ktorý

v prípade, ak zistí nedostatky v činnosti zdravotnej poisťovne, môže podľa závažnosti, miery

zavinenia a povahy zistených nedostatkov zdravotnej poisťovni uložiť niektorú zo sankcií

uvedených v § 50; medzi nimi je aj povinnosť previesť poistný kmeň, zavedenie nútenej

správy, povinnosť vypracovať ozdravný plán. Uvedenými opatreniami sa zabezpečuje

poistencom zdravotnej poisťovne, ktorá nie je schopná plniť si svoje záväzky, garancia ich

ústavného práva na bezplatnú zdravotnú starostlivosť na základe verejného zdravotného

poistenia.

Ustanovenie ukladá zdravotnej poisťovni

povinnosť vytvoriť zoznam poistencov čakajúcich na poskytnutie zdravotnej starostlivosti,

ak nie je schopná uhrádzať zdravotnú starostlivosť v čase jej splatnosti. Do takéhoto

zoznamu nemôže byť zaradený poistenec, ktorého zdravotný stav spĺňa kritéria na

poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti (§ 6 ods. 3) a zdravotná poisťovňa je

povinná z neho vyradiť bez zbytočného odkladu poistenca v prípade, ak nastala zmena jeho

zdravotného stavu, ktorá vyžaduje poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti (§ 6

ods. 4). V nadväznosti na uvedené upozorňujeme, že ustanovenie § 6 ods. 2 bolo zmenené

; táto zmena bude účinná od 1. januára 2006. Zákon presne

stanovuje podmienky, ktoré je zdravotná poisťovňa povinná dodržiavať pri vytváraní

zoznamu poistencov čakajúcich na poskytnutie zdravotnej starostlivosti, ako aj povinnosť

zdravotnej poisťovne vytvoriť ku dňu účtovnej závierky technickú rezervu na úhradu za

zdravotnú starostlivosť poistencom zaradeným v tomto zozname. Zdravotná poisťovňa je

podľa v prípade, ak dosiahla v príslušnom kalendárnom

roku, v ktorom zaradila poistenca do takéhoto zoznamu, kladný hospodársky výsledok,

súčasne povinná finančné prostriedky vyplývajúce z tohto výsledku najneskôr do 60 dní od

predloženia príslušnej správy [§ 11 ods. 1 písm. a) a b)] použiť na zdravotnú starostlivosť

poistencov zaradených do takéhoto zoznamu, a to až do výšky 100%. Zdravotná poisťovňa

môže použiť menej ako 100% finančných prostriedkov vyplývajúcich z kladného

hospodárskeho výsledku na zdravotnú starostlivosť poistencov zaradených do takéhoto

zoznamu len vtedy, ak sumou zodpovedajúcou takejto výške finančných prostriedkov

zabezpečí zdravotnú starostlivosť pre všetkých poistencov zaradených do zoznamu. Na

základe uvedeného sa preto nestotožňujeme s názorom navrhovateľa, že predmetné

ustanovenie je v rozpore s právom občana na základe verejného zdravotného poistenia na

bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví

zákon.“

Okrem toho národná rada zaslala ústavnému súdu vládny návrh zákona

o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (tlač č. 651), rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky (ďalej len

„prezident“) z 18. októbra 2004 o vrátení zákona z 21. septembra 2004 o zdravotných

poisťovniach (tlač č. 921) na opätovné prerokovanie, ako aj záznam z rokovania

z 31. schôdze národnej rady z 21. septembra 2004, z 32. schôdze národnej rady

z 21. októbra 2004 a z 33. schôdze z 2. decembra 2004.

Minister spravodlivosti taktiež netrval na ústnom prerokovaní veci a vo svojom

stanovisku uviedol, že navrhovatelia rozpor predmetných ustanovení

Z. z. s vidia v tom, že «Národná rada Slovenskej republiky schválením zákona

č. neprípustným spôsobom obmedzila reálnu dostupnosť

garantovaného základného práva na ochranu zdravia a práva na (bezplatnú) zdravotnú

starostlivosť na základe zdravotného poistenia tým, že ustanovila nevhodnú organizáciu

verejného zdravotného poistenia resp. organizáciu zdravotných poisťovní na komerčnom

základe a obmedzila nad prípustnú mieru úlohu štátu pri garantovaní základného práva

podľa SR.

Dňa 30. júna 2005 prijala Národná rada Slovenskej republiky novelu zákona

č. , ktorá bola uverejnená v Zbierke zákonov Slovanskej republiky pod

č. V tejto novele zákona č, zmenila aj ustanovenie .

Podľa názoru vlády ako vedľajšieho účastníka konania je táto zmena aj vzhľadom na

novoprijaté ustanovenia § 6 ods. 3 až 9 taká, že mení právny stav, ktorý bol navrhovateľom

namietaný ako protiústavný a konanie o ňom na Ústavnom súde SR je bezpredmetné.

Ústavný súd SR by sa ma] zaoberať len posudzovaním rozporu časti „je akciová

spoločnosť v , a , až 75, až 82 a s

SR a SR.

Vo vzťahu k SR namietajú navrhovatelia, že organizácia zdravotného

poistenia môže ohroziť reálne napĺňanie zmyslu SR, pretože štát zveril

organizáciu zdravotného poistenia obchodnej spoločností ako subjektu súkromného práva.

Ohrozenie verejného záujmu pri organizačnom zabezpečení zdravotného poistenia vidí

najmä v tom, že prostriedky z verejného zdravotného poistenia môžu byť použité aj na

podnikanie, pričom účelom podnikania je ich použitie „na súkromné účely - dosiahnutie

zisku“. K tomuto záveru došli jednoduchým spojením

s , z čoho im vyšlo, že „zdravotná poisťovňa je akciová

spoločnosť založená na účely verejného zdravotného poistenia, ktoré vykonáva sústavnú

činnosť (podniká) vo sfére verejného zdravotného poistenia, pričom účelom jej založenia

a pôsobenia je nielen výkon verejného zdravotného poistenia, ale aj dosiahnutie zisku.“

Navrhovatelia z tejto eklektickej formulácie vytvorenej mechanickým prepojením dvoch

rôznych právnych predpisov prichádzajú k záverom, že SR bude porušovaný,

pretože obchodná spoločnosť poverená vykonávaním verejného záujmu tento verejný

záujem nebude rešpektovať a bude sa a priori snažiť o vlastné obohacovanie formou

dosiahnutia zisku z podnikania. Takéto prezumpcie by v konečnom dôsledku vylučovali

subjekty súkromného práva z možnosti ich plnenia úloh vo verejnom záujme, čo by zrejme

odporovalo materiálnemu chápaniu demokratického štátu, v ktorom občania nielen

participujú na tvorbe subjektov verejnej moci ale verejnú moc aj sami vykonávajú.

Najlepším príkladom takéhoto prístupu je o neziskových

organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení ,

ktorý umožňuje aj subjektu súkromného práva plniť úlohy vo verejnom záujme a dokonca

pri tomto plnení úloh aj podnikať. Kľúčovým v tomto smere je vymedzenie zákonných záruk

tak, aby podnikanie slúžilo plneniu verejnoprospešnej činnosti, na plnenie ktorej bola

predmetná nezisková organizácia zriadená.

Určitú analógiu možno hľadať aj pri posudzoval ústavnosti nielen toho, či obchodná

spoločnosť môže plniť úlohy vo verejnom záujme (tu by sa zrejme protiústavnosť ťažko

odôvodňovala) ale aj toho, či sú vytvorené dostatočné zákonne záruky, aby svoju činnosť aj

vykonávala vo verejnom záujme a nie v individuálnom (súkromnom) záujme. Z tohto

pohľadu treba posúdiť celý zákon c. vo svojej komplexnosti. V tomto smere

však navrhovatelia neuviedli konkrétnejšie argumenty (okrem tých, ktoré sú spojené s § 6

ods. 2 zákona e. 581/2004 Z, z., v ktorých smeroch štát dostatočne nezabezpečí to, že

zdravotné poisťovne ako obchodné spoločnosti nebudú môcť splniť úlohy vo verejnom

záujme, resp, že dosiahnutie zisku bude použité na súkromné obohatenie a nie na plnenie

úloh vo verejnom záujme. Preto aj stanovisko v tomto smere nie je možné podať v plnom

rozsahu.

Vo vzťahu k SR navrhovatelia namietajú, že Národná rada

Slovenskej republiky postupovala tak, že „prijala právnu úpravu v priamom rozpore

s relevantným právnym názorom ústavného súdu“, čím došlo k porušeniu princípu právnej

istoty a tým aj k porušeniu SR. Kľúčovým v tomto smere by mal byť citát

z rozhodnutia Ústavného súdu SR č. , v ktorom uviedol; „Hospodársku súťaž

štát chráni len tam a dovtedy, kde a dokiaľ nevzniknú dôvody pre obmedzenie alebo

vylúčenie hospodárskej súťaže vo verejnom záujme. Zdravotné poistenie a dôchodkové

poistenie patrí k tým spoločenským vzťahom, ktoré sú vo verejnom záujme vyňaté

z hospodárskej súťaže.“ Z tohto citátu pre navrhovateľov vyplynulo, „že národná rada

schválením napadnutých ustanovení Z- z. v rozpore s citovaným

právnym názorom ústavného súdu a v rozpore s verejným záujmom zahrnula organizáciu

verejného zdravotného poistenia do sféry hospodárskej súťaže, a preto možno konštatovať,

že národná rada týmto prijala právnu úprava, ktorá je nielen v rozpore s

(pozri vyššie uvedené dôvody), ale aj v rozpore s .“

Principiálne v tomto smere zrejme nemožno namietať vzťah medzi princípom právnej

istoty a súdnoprecedenčným pôsobením Ústavného súdu SR. V prípade jeho akceptácie je

však zasa potrebné sa bližšie zaoberať nielen vybraným citátom z rozhodnutia Ústavného

súdu SR, ale celým predmetným rozhodnutím Ústavného súdu SR, z ktorého by mal vyplynúť

záver o tom, že Ústavný súd považuje za protiústavné zahrnutie zdravotného poistenia do

hospodárskej súťaže. Takýto záver totiž nie je ten istý ako záver, že zdravotné poistenie

môže byť z hospodárskej súťaže vo verejnom záujme vyňaté. Vzhľadom na to, že ide

o rozhodnutie Ústavného súdu SR sám Ústavný súd SR môže podať k nemu autentický

výklad a v prípade, že by sa stotožnil s jeho druhou verziou (t. z., že zdravotné poistenie

môže byť vyňaté z hospodárskej súťaže), tak by zrejme protiústavným automaticky nebolo

umožnenie toho, aby zdravotné poistenie bolo súčasťou hospodárskej súťaže. Navyše, po

prvé treba upozorniť, že v citovanom rozhodnutí Ústavného súdu SR meritórne nešlo

o podnikanie zdravotnej poisťovne, ale o zvýhodnenie právnických osôb, ktorá vykonávajú

doplnkové dôchodkové a zdravotné poistenie na trhu vo forme nadobúdania dlhopisov

Fondu národného majetku pred dobou splatnosti. A po druhé, navrhovatelia ani

nenamietajú protiústavnosť toho, že by zdravotné poistenie malo byť súčasťou hospodárskej

súťaže (to ani nepredpokladá) ale to, že zdravotné poisťovne by

mohli pôsobiť v rámci hospodárskej súťaže.»

Pretože navrhovatelia trvali na ústnom pojednávaní, toto sa uskutočnilo 30. marca

2006. Na ústnom pojednávaní sa zúčastnil len zástupca navrhovateľov, ktorý uviedol:

«... skupina poslancov národnej rady navrhuje, aby ústavný súd svojím nálezom

vyslovil nesúlad § 1 písm. e), § 2 ods. 1 v časti „je akciová spoločnosť“ § 2 ods. 2 a 3, § 68

až , až a o zdravotných poisťovniach, že nie je

v súlade s a s , aby vyslovil, že zákona

č. o zdravotných poisťovniach nie je v súlade s Slovenskej

republiky.

Skupina poslancov sa domnieva, že Národná rada Slovenskej republiky prijala takú

organizáciu verejného zdravotného poistenia, ktorá odporuje relevantnému právnemu

názoru vyslovenému ústavným súdom pod číslom 13/1997, v ktorom ústavný súd vyslovil

názor, že zdravotné poistenie a dôchodkové poistenie patrí k tým spoločenským vzťahom,

ktoré sú vo verejnom záujme vyňaté z hospodárskej súťaže. Pokiaľ sa týka vyjadrení

zaslaných Slovenskou republikou zastúpenou ministerstvom spravodlivosti, nie sme toho

názoru, že v tomto prípade by malo ísť o to, že by z hospodárskej súťaže bolo vylúčené

zdravotné poistenie, ale nález ústavného súdu hovorí o tom, že je, že sú vylúčené zdravotné

a dôchodkové poistenie z hospodárskej súťaže. Skupina poslancov sa domnieva, že takáto

organizácia zdravotného poistenia, a vôbec princíp zakotvený v prijatých zákonoch, aby

zdravotné poistenie vykonávali podnikateľské subjekty s možnosťou dosahovania zisku,

je v priamom rozpore s účelom a princípom verejného a solidárneho zdravotného poistenia.

Prax od prijatia týchto zákonov toto tvrdenie potvrdila v tom, že dnes už preukázateľne

zdravotné poistenie percentuálne vynakladajú menšiu časť verejných zdravotných

prostriedkov na úhradu zdravotnej starostlivosti, ako to bolo v minulosti. Keď právna

úprava zakotvovala verejnoprávny charakter zdravotných poisťovní, prípadne aj

neoznačovala, aký charakter právny, teda zdravotné poisťovne majú, ale zverovala

prostriedky verejné iba do správy zdravotných poisťovní a stanovovala výšku percenta

nákladov, ktoré mohli použiť na správu týchto prostriedkov. V súčasnom období, ten

spôsob, v spojitosti aj s tým, ktorý sa bude na ďalšom konaní prerokovávať, to znamená,

že rozsah zdravotnej starostlivosti by mal byť určený iba zákonom, a len zákonom, ... dáva

možnosť zdravotným poisťovniam správať sa spôsobom, ktorý negarantuje občanovi, že

jeho prostriedky, ktoré na základe zákonného poistenia uhrádza, budú aj použité na ten

účel, na ktorý účel majú byť. Tento spôsob nastavenia celého systému zdravotného poistenia

a možnosť zdravotných poisťovní správať sa ako k akciovej spoločnosti vedie k tomu, že pri

určení maximálnej výšky ceny bodov za výkony zdravotnej starostlivosti, ktorú uhrádzajú,

vytvára reálnu možnosť k tomu, že niektoré zdravotné zariadenia majú uhrádzanú

zdravotnú starostlivosť v jednej výške, iné zdravotné zariadenia, to je reálna prax, aj vo

výške dvojnásobku tej istej ceny, čo, prirodzene, vytvára ... nerovnováh, a... možnosť, že

zdravotná poisťovňa vedome a cielene vytvára nedostatok zdravotných prostriedkov na to,

aby mohla uhradiť tú zdravotnú starostlivosť, ktorú by podľa zákona a Slovenskej

republiky občania mali za svoje prostriedky dostať. Myslíme si, že nepostačuje to, že

v zákonoch je stanovené, že poisťovňa v prípade, že nemá dostatok finančných prostriedkov,

musí vytvárať poradovníky atď., pretože toto uhradzuje reálna dostupnosť občana,

k poskytovanej zdravotnej starostlivosti, na druhej strane, ten zákon už priamo

predpokladá, že bude môcť prísť k situáciám, kedy tá zdravotná poisťovňa bude hospodáriť

tak, aby tá reálna dostupnosť zdravotnej starostlivosti občanovi nebola garantovaná.

Myslíme si, že v tomto prípade národná rada prijala takú organizáciu zdravotného

poistenia, ktorá negarantuje a nezabezpečuje reálny prístup k občanovi k tej zdravotnej

starostlivosti, ktorá by v súlade s a zákonoch, ktoré následne upravujú rozsah,

alebo mali by upravovať rozsah zdravotnej starostlivosti uhrádzaného z verejného

zdravotného poistenia, aby občan mal túto zdravotnú starostlivosť reálne dostupnú.»

Na otázku, či navrhovatelia a priori vylučujú vykonávanie verejného zdravotného

poistenia iným subjektom ako je verejnoprávna inštitúcia, zástupca navrhovateľov

odpovedal, že navrhovatelia sú toho názoru, že taká organizácia zdravotného poistenia,

ktorá umožňuje podnikateľským subjektom nakladať s verejnými prostriedkami, vytvára

reálne predpoklady na to, že tieto verejné prostriedky nebudú využívané spôsobom, akým

majú byť, t. j. aký predpokladá a zákony. Organizáciu zdravotného poistenia vníma

cez . Tiež je toho názoru, že pri takej zákonnej úprave o zdravotnom poistení,

aká bola prijatá, sa zdravotné poisťovne budú správať ako podnikatelia vo všetkých

atribútoch, pretože zákony sú nastavené tak, že zdravotná poisťovňa svojím menom

vykonáva podnikateľskú činnosť tým, že nakupuje zdravotnú starostlivosť za účelom

dosiahnutia zisku. To, či ten zisk dosiahne, alebo nedosiahne, je už druhá otázka, ale táto

možnosť tu je daná, resp. príde čas, keď z verejných prostriedkov bude dosahovať zdravotná

poisťovňa zisky, ktoré bude používať na svoj vlastný účel, a nie na ten účel, na ktorý by

mali byť verejné prostriedky používané. Zákon o zdravotnom poistení by mal poistencovi,

ktorý povinne odvádza poistné na zdravotné poistenie, podľa ich názoru garantovať, na čo

tieto prostriedky budú použité a na aký účel; tým by mala byť iba úhrada zdravotnej

starostlivosti, a nie vytváranie ziskov v podnikateľských subjektoch. Zástupca

navrhovateľov je toho názoru, že nová právna forma zdravotných poisťovní napomáha

tomu, aby verejné prostriedky neboli využívané na ten účel, na ktorý majú byť. Nazdáva sa,

že ak by bola zvolená forma, ktorá by neumožnila podnikať, neumožnila by dosahovať zisk,

nemohlo by ani teoreticky prísť k tomu, aby verejné prostriedky boli použité na niečo iné,

ako na účel, na ktorý sa vyberajú.

Pojednávanie bolo odročené bez určenia ďalšieho termínu.

Po voľbách v septembri 2006 predseda národnej rady ústavnému súdu oznámil, že

vo veci sp. zn. zotrváva na stanovisku národnej rady tlmočenom ústavnému

súdu v III. volebnom období a na odporučenom postupe.

Zástupca navrhovateľov listom z 25. júla 2007 oznámil ústavnému súdu, že

navrhovatelia netrvajú ďalej na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Ústavný súd v súlade s a nariadil na 2. júl

2008 verejné ústne pojednávanie. Na verejné ústne pojednávanie konané 2. júla 2008 sa

účastníci konania nedostavili. Po oboznámení prítomných s doterajším priebehom konania

a následnom prerušení pojednávania za účelom hlasovania o predmetnom návrhu

predsedníčka pléna vyhlásila rozhodnutie.

II.

Právne a ďalšie relevantné východiská

Podľa prvej vety Slovenská republika je... právny štát.

Podľa na základe zdravotného poistenia majú občania právo na

bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví

zákon.

Podľa čl. 30 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) občania majú na

základe verejného poistenia právo na bezplatnú zdravotnícku starostlivosť a na zdravotnícke

pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon.

Podľa domáhať sa práv uvedených v... až 42... sa možno

len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.

Článok I znie:

„e) transformáciu zdravotných poisťovní, ktoré vznikli podľa doterajších predpisov

(ďalej len „doterajšia zdravotná poisťovňa) na akciové spoločnosti.“

Článok I znie:

2)

„(1) Zdravotná poisťovňa je akciová spoločnosťso sídlom na území Slovenskej

3)

republiky založená na účely verejného zdravotného poistenia, ktorá vykonáva verejné

zdravotné poistenie na základe povolenia na vykonávanie verejného zdravotného poistenia.

___________________ 2) . 3) .“

Po novelizácii čl. I , a to

Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len „“), ktorý nahradil doterajšie znenie

novým znením, novelizovaný čl. I

Z. z. znie:

2)

„(1) Zdravotná poisťovňa je akciová spoločnosťso sídlom na území Slovenskej

3)

republiky založená na účely vykonávania verejného zdravotného poisteniana základe

povolenia na vykonávanie verejného zdravotného poistenia (ďalej len „povolenie“).“

Článok I a znejú:

«(2) Na zdravotné poisťovne sa vzťahuje , ak tento zákon

neustanovuje inak.

(3) Obchodné meno zdravotnej poisťovne musí obsahovať označenie „zdravotná

poisťovňa, a. s.“. Iné osoby nesmú vo svojom obchodnom mene používať toto slovné

spojenie alebo jeho preklad.»

Článok I v čase doručenia sťažnosti ústavnému

súdu znel takto:

„(2) Ak zdravotná poisťovňa nie je schopná uhrádzať zdravotnú starostlivosť v čase

jej splatnosti, je povinná vytvoriť zoznam poistencov čakajúcich na poskytnutie zdravotnej

starostlivosti. Ak zdravotná poisťovňa vytvorí takýto zoznam, je povinná ho viesť podľa

jednotlivých chorôb a pri zaradení poistenca do takéhoto zoznamu ho informovať o zaradení

bez zbytočného odkladu. Zdravotná poisťovňa je povinná dodržiavať vytvorené poradie

poistencov v zozname podľa jednotlivých chorôb.“

Po novelizácii čl. I , a to ,

ktorým sa mení a dopĺňa a o doplnení

o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov novelizovaný

(ďalej len „“) čl. I znie:

„(2) Zdravotná poisťovňa je povinná vytvoriť zoznam poistencov čakajúcich na

poskytnutie zdravotnej starostlivosti, ak by úhrada inej ako neodkladnej zdravotnej

17)

starostlivostiohrozila zabezpečenie neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Ak zdravotná

poisťovňa vytvorí zoznam poistencov čakajúcich na poskytnutie zdravotnej starostlivosti,

poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je povinný poskytovať zdravotnej poisťovni údaje

potrebné na jeho vedenie v rozsahu a spôsobom dohodnutým so zdravotnou poisťovňou

a zdravotná poisťovňa je povinná

a) viesť zoznam podľa jednotlivých chorôb,

b) zaraďovať poistencov do zoznamu na základe údajov oznámených poskytovateľom

zdravotnej starostlivosti v poradí podľa oznámených údajov,

c) dodržiavať vytvorené poradie poistencov v zozname podľa jednotlivých chorôb,

d) bez zbytočného odkladu písomne informovať poistenca o jeho zaradení do zoznamu

alebo vyradení zo zoznamu; pri vyradení zo zoznamu aj o dôvodoch vyradenia,

e) informovať poistenca zaradeného do zoznamu na požiadanie o jeho poradí v zozname,

f) predložiť úradu na požiadanie pravidlá zaraďovania a vyraďovania poistencov

zo zoznamu,

g) uverejniť na úradnej tabuli alebo na inom verejne prístupnom mieste a na svojej

internetovej stránke pravidlá zaraďovania a vyraďovania poistencov zo zoznamu.“

Označené ustanovenia až , až a sú

„transformačné“ a prechodné ustanovenia reglementujúce transformáciu pôvodnej právnej

formy zdravotných poisťovní do ich novej právnej formy. Namietaný nesúlad týchto

ustanovení navrhovatelia odvodzujú od nesúladu čl. I až 3

Z. z. s a , t. j. od zmeny právnej formy inštitucionálneho zastrešenia

vykonávania zdravotného poistenia, pričom iné argumenty oproti argumentom uvedeným

k neuvádzajú. Čo sa týka transformačných ustanovení,

ide o ustanovenia, ktorých časová pôsobnosť bola obmedzená, pretože transformácia

zdravotných poisťovní sa mala zrealizovať v termínoch ustanovených v transformačných

a prechodných ustanoveniach , a to v zásade do 30. júna 2005.

Všeobecná zdravotná poisťovňa a Spoločná zdravotná poisťovňa boli povinné do

31. marca 2005, t. j. ešte pred doručením návrhu navrhovateľov ústavnému súdu, požiadať

o vydanie povolenia podľa Dovtedy platné povolenia na

vykonávanie zdravotného poistenia mali zostať v platnosti najneskôr do 30. septembra

2005, ak zdravotná poisťovňa, ktorá vykonávala zdravotné poistenie na základe povolenia,

nezaložila akciovú spoločnosť a nemala povolenie podľa do

30. júna 2005. Znamená to, že proces transformácie zdravotných poisťovní sa mal

zrealizovať do 30. júna 2005 (t. j. do jedného mesiaca po doručení návrhu navrhovateľov

ústavnému súdu).

Za ďalšie relevantné východiská ústavný súd považuje dokumentáciu predloženú

národnou radou, najmä dôvodovú správu k vládnemu návrhu zákona o zdravotných

poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (tlač č. 651) a rozhodnutie prezidenta o vrátení schváleného zákona o zdravotných

poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých

zákonov národnej rade (tlač č. 921) na opätovné prerokovanie.

V dôvodovej správe k vládnemu návrhu zákona o zdravotných poisťovniach,

dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa zmena

právnej formy zdravotnej poisťovne odôvodňuje tým, že „skutočnosť, že sa tak dôležitá

činnosť, akou je zdravotné poistenie, zveruje práve spoločnostiam súkromného práva, je

odôvodnená potrebou vytvoriť právne prostredie a podmienky, ktoré zaručia, že zdravotné

poistenie bude vykonávané odborne, účelne a efektívne, že bude zabezpečená primeraná

ochrana proti zneužitiu osobných údajov a defraudácii finančných prostriedkov určených

na verejné zdravotné poistenie. Predložený návrh zákona vytvára také prostredie pre

činnosť zdravotných poisťovní, v ktorom zdravotné poisťovne budú na základe kvality

svojich poistných služieb súťažiť o poistencov. Ak zdravotná poisťovňa bude hospodáriť tak,

že dosiahne zisk, so zostatkom bude môcť nakladať v zmysle platných právnych predpisov

ako každý podnikateľský subjekt. V rámci uvedeného konceptu poskytovania verejného

zdravotného poistenia aj naďalej zostáva možnosť štátu vykonávať verejné zdravotné

poistenie prostredníctvom ním založenej zdravotnej poisťovne, v ktorej bude jediným alebo

jedným z viacero akcionárov.“.

Ako argument pre takúto zmenu právneho postavenia zdravotných poisťovní sa

uvádza nevyhovujúce legislatívne prostredie, «ktorého inštitucionálne mantinely

nedovoľujú zdravotným poisťovniam plniť svoju funkciu bez potreby stáleho finančného

zabezpečovania zo strany štátu, ako aj s požiadavkami zásadnej systémovej zmeny v oblasti

zdravotného poistenia, ktoré si vyžaduje reforma zdravotníctva spočívajúca na rovností

šancí a akceptovaní pravidiel trhu.

Súčasná právna forma zdravotných poisťovní ako verejnoprávnych inštitúcií je

prekonaná, prax potvrdila, že zdravotné poisťovne ako verejnoprávne inštitúcie nie sú

a nemôžu byť optimálnym účastníkom trhu v oblasti zdravotného poistenia.

Navrhovanou právnou úpravou sa vytvárajú podmienky na riadne fungovanie

verejného zdravotného poistenia, podmienky na zníženie enormne vysokých nákladov

vynakladaných na zdravotnú starostlivosť a nákladov na prevádzku zdravotných poisťovní.

Zdravotné poisťovne ako podnikateľské subjekty v trhovom prostredí budú motivované na

znižovaní týchto nákladov možnosťou vytvárania zisku, ktorý bude závisieť od znižovania

nákladov pri „nákupe“ zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním

zdravotnej starostlivosti a na znižovaní nákladov na prevádzku zdravotných poisťovní na

strane druhej. Základnými nástrojmi znižovania nákladov a hospodárnejšieho nakladania

s prostriedkami verejného zdravotného poistenia sú regulované trhové prostredie a zdravá

konkurencia predovšetkým medzi zdravotnými poisťovňami, ktoré budú mať záujem

nakupovať od poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a poskytovateľov služieb súvisiacich

s poskytovaním zdravotnej starostlivosti kvalitnú zdravotnú starostlivosť a kvalitné služby

za cenu, ktorá je konkurenčná. Dôsledkom zavedenia trhových mechanizmov do sféry

zdravotného poistenia a do oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti a služieb, bude

redukcia týchto subjektov na tie, ktoré dokážu obstáť na trhu.

Zdravotné poisťovne budú vykonávať verejné zdravotné poistenie za podmienok

ustanovených zákonom. Základnou podmienkou je získanie povolenia na vykonávanie

verejného zdravotného poistenia, ktorého vydanie je podmienené splnením taxatívne

ustanovených podmienok. Vykonávanie verejného zdravotného poistenia je upravené najmä

z hľadiska ochrany verejného záujmu; podmienky na vykonávanie verejného zdravotného

poistenia a povinnosti zdravotných poisťovní sú koncipované tak, aby bol chránený

poistenec – jeho právo na zdravotnú starostlivosť garantované Slovenskej

republiky.».

Zaradenie „čakacích lehôt“ do zákona, ktoré namietali navrhovatelia ako nesúladné

s (čl. I ), sa v dôvodovej správe

neodôvodňuje. Vo vzťahu k namietanému vzniku neodôvodneného zisku zdravotných

poisťovní na úkor zdravotnej starostlivosti poskytovanej na základe zdravotného poistenia

sa v dôvodovej správe k § 6 uvádza, že „reguluje tvorbu zisku tak, aby nedochádzalo

k nadmernému hromadeniu zisku, keď poisťovňa má poistencov na čakacom zozname.

V prípade, ak dosahuje poisťovňa zisk a má zároveň čakateľov na zozname, tak musí časť

zisku, avšak najviac 50 % tohto zisku použiť na zníženie počtu poistencov na čakacom

zozname.“.

V diskusii, ktorá odznela v pléne národnej rady k návrhu vládneho zákona, za

relevantnú možno v súvislosti s posudzovanou zmenou právneho postavenia (právnej

formy) zdravotných poisťovní uviesť argumentáciu navrhovateľa k odkazu na § 56

v poznámke pod čiarou, podľa ktorého akciová spoločnosť sa

nemusí zakladať len za účelom dosiahnutia zisku.

Podľa Obchodná spoločnosť (ďalej len

„spoločnosť“) je právnickou osobou založenou za účelom podnikania. Spoločnosťami sú

verejná obchodná spoločnosť, komoditná spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným

a akciová spoločnosť. Spoločnosť s ručením obmedzeným a akciová spoločnosť môžu byť

založené aj za iným účelom, pokiaľ to osobitný zákon nezakazuje.

Navrhovatelia argumentujú aj rozhodnutím prezidenta, ktorým vrátil schválený

zákon o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene

a doplnení niektorých zákonov podľa národnej rade na

opätovné preverenie ako celok.

V súvislosti s namietanou novou právnou formou zdravotných poisťovní prezident

vo svojom rozhodnutí uviedol:

„... poistenec platí poistné na verejné zdravotné poistenie akciovým spoločnostiam,

teda spoločnostiam súkromného práva.

Verejné zdravotné poistenie je charakterom povinné poistenie vo verejnom záujme.

Preto je zároveň poistením solidárnym a neziskovým.

Podľa prvej vety má každý právo na ochranu

zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú

starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon (čl. 40 druhá

veta ).

Vzhľadom na podstatu a charakter verejného zdravotného poistenia a na

nevyhnutnosť zabezpečiť ústavné práva garantované v je

žiadúce zvážiť postavenie zdravotných poisťovní ako akciových spoločností a transformáciu

existujúcich zdravotných poisťovní na akciové spoločnosti, najmä transformáciu

Všeobecnej zdravotnej poisťovne a Spoločnej zdravotnej poisťovne.“

Zavedeniu zoznamu poistencov čakajúcich na poskytnutie zdravotnej starostlivosti,

ak zdravotná poisťovňa nie je schopná uhrádzať zdravotnú starostlivosť v čase jej splatnosti,

prezident vytýkal, že schválený zákon neupravuje spôsob vytvárania poradia poistencov

v zozname, pretože absentujú kritériá, resp. mechanizmus na zaraďovanie poistencov do

zoznamu.

K vývoju zdravotného poistenia v Slovenskej republike po roku 1989 možno stručne

uviesť nasledovné:

Transformácia sociálneho systému, ktorá začala v roku 1990, obsahovala aj

transformáciu zdravotníctva, založila v súlade s listinou a s nový systém

poskytovania zdravotnej starostlivosti, t. j. na základe platenia poistného prostredníctvom

verejného zdravotného poistenia.

Prvým modelom zdravotného poistenia premietnutým do zákona Slovenskej národnej

rady č. o zdravotnom poistení o hospodárení s Fondom zdravotného poistenia

v spojení so o zriadení Národnej

poisťovne a o financovaní zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového

poistenia bol model Národnej poisťovne konštituovanej na rovnocennom tripartitnom

princípe zástupcov poistencov, zástupcov zamestnávateľov a zástupcov štátu s charakterom

verejnoprávnej inštitúcie sui generis a s garanciou štátu zaručujúcou platobnú schopnosť

poisťovne a jej fondov.

o zdravotnom

poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne

a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní

v znení neskorších predpisov (v spojení s poskytovaním zdravotnej starostlivosti na základe

o zdravotnej starostlivosti

v znení neskorších predpisov) bola zavedená pluralita zdravotných poisťovní, ktorým bola

Národná poisťovňa zrušená a bola zriadená Všeobecná zdravotná poisťovňa s právnym

postavením verejnoprávnej inštitúcie založenej tiež zatiaľ na tripartitnom, aj keď postupne

na modifikovanom klasickom princípe, t. j. na zastúpení poistencov, zamestnávateľov

a štátu. Okrem toho zákon umožnil zriaďovať rezortné, odvetvové, podnikové a občianske

poisťovne. Garancia štátu sa oslabila, prešla od garancie platobnej schopnosti Všeobecnej

zdravotnej poisťovne v plnom rozsahu napokon len do formy poskytnutia návratnej

finančnej výpomoci do 100 % jej platobnej neschopnosti. Postupne popri Všeobecnej

zdravotnej poisťovni sa zákonom konštituovali rezortné zdravotné poisťovne - Poisťovňa

Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (zákonom Národnej rady Slovenskej republiky

č. o Poisťovni Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a o financovaní

zdravotného poistenia v znení neskorších predpisov), Vojenská zdravotná poisťovňa

( o Vojenskej zdravotnej

poisťovni v znení neskorších predpisov) a Železničiarska zdravotná poisťovňa (zákonom

Národnej rady Slovenskej republiky č. o zdravotnom poistení železničiarov

a o Železničiarskej zdravotnej poisťovni), ktoré boli zriadené tiež ako verejnoprávne

inštitúcie a ktoré neskôr splynuli do Spoločnej zdravotnej poisťovne (zákonom Národnej

rady Slovenskej republiky č. o Spoločnej zdravotnej poisťovni v znení

neskorších predpisov).

, ktorý zaviedol nové právne postavenie zdravotných

poisťovní (vrátane Všeobecnej zdravotnej poisťovne a Spoločnej zdravotnej poisťovne), ako

akciových spoločností, ktorý spolu so o zdravotnej starostlivosti

a o službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, so o rozsahu

zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia

a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení

neskorších predpisov, so o poskytovateľoch zdravotnej

starostlivosti v znení neskorších predpisov a so o zdravotnom

poistení a o zmene zákona o poisťovníctve v znení neskorších predpisov tvorí právny základ

realizácie a rozsahu garancie základného práva upraveného v .

Právna úprava zdravotného poistenia je komplexom právnych noriem upravujúcich

spoločenské vzťahy vznikajúce v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti na

základe verejného zdravotného poistenia. Rieši vzťahy pacient – lekár, poistenec –

poisťovňa, poisťovňa – lekár, pričom každý z týchto vzťahov má vo svojom obsahu vecný,

inštitucionálny a aj finančný (ekonomický) rozmer. Inštitucionálne riešenie je len jedným

z niekoľkých prvkov odrážajúcich „mnohorakosť“ obsahu vzťahov vznikajúcich pri

poskytovaní zdravotnej starostlivosti na základe verejného zdravotného poistenia.

III.

Analýza a závery

Hlavným argumentom navrhovateľa na vyslovenie namietaného nesúladu

označených ustanovení s a je skutočnosť,

že s účinnosťou tohto zákona od 1. novembra 2004 bola ustanovená nová právna forma

zdravotných poisťovní založených na účely vykonávania zdravotného poistenia v § 56

ods. 1 , a to akciová spoločnosť, na ktorú sa vzťahuje

. Navrhovatelia sú toho názoru, že táto právna forma zdravotných

poisťovní nekorešponduje s , pretože zdravotné poistenie, ktoré majú zdravotné

poisťovne vykonávať (a aj vykonávajú), má verejný charakter, čím sa súkromnoprávna

povaha zdravotných poisťovní dostáva do rozporu s obsahom a charakterom zdravotného

poistenia, ktorý vykonávajú, navyše aj do rozporu s . Argumentujú tým,

že takýmto inštitucionálnym riešením postavenia zdravotných poisťovní národná rada

zasiahla v rozpore s verejným záujmom do organizácie verejného zdravotného poistenia

neprípustným spôsobom, pretože zdravotné poistenie včlenila do sféry hospodárskej súťaže.

Navrhovatelia sa pritom odvolávajú aj na nález ústavného súdu sp. zn. ,

v ktorom ústavný súd uviedol: „Hospodársku súťaž štát chráni len tam a dovtedy, kde

a dokiaľ nevzniknú dôvody pre obmedzenie alebo vylúčenie hospodárskej súťaže

vo verejnom záujme. Zdravotné poistenie a dôchodkové poistenie patrí k tým spoločenským

vzťahom, ktoré sú vo verejnom záujme vyňaté z hospodárskej súťaže“ (obdobne sp. zn.

).

V nadväznosti na novú právnu formu zdravotných poisťovní navrhovatelia namietali

celý transformačný proces doterajších zdravotných poisťovní na novú právnu formu

akciovej spoločnosti (obsahový a časový plán ustanovený v § 68 až § 75, § 78 až § 82

a vrátane riešenia neukončených správnych konaní), ktorý

začal účinnosťou , t. j. od 1. novembra 2004, a mal byť skončený

do 30. júna 2005. Osobitné argumenty nad rámec argumentov spojených s právnou formou

zdravotnej poisťovne ako akciovej spoločnosti však v tejto súvislosti navrhovatelia

neuviedli.

Tretím okruhom otázok boli otázky spojené s vytvorením zoznamu čakateľov v čl. I

, ktorý bol následne novelou, a to

Z. z. modifikovaný, ktorý navrhovatelia napádali ako nesúladný s .

Vzhľadom na rozdielny charakter obsahu napadnutých ustanovení, ústavný súd

posudzoval osobitne namietaný nesúlad právnej formy – akciovej spoločnosti (čl. I § 1

písm. e), v časti „je akciová spoločnosť“ a a

s a , osobitne namietaný nesúlad súlad čl. I (zoznam

poistencov čakajúcich na poskytnutie zdravotnej starostlivosti) s a osobitne aj

namietaný nesúlad transformačných ustanovení § 68 až § 75, § 78 až § 82 a § 84 zákona

č. s a .

Navrhovatelia sa obrátili na ústavný súd so svojím návrhom v čase, keď už nielenže

začala transformácia zdravotných poisťovní na akciové spoločnosti, ale bezprostredne pred

termínom skončenia tejto transformácie (do 30. júna 2005).

Na verejnom ústnom pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo 30. marca 2006, právny

zástupca navrhovateľov trval na návrhu navrhovateľov v nezmenenom rozsahu napriek

tomu, že v tom čase už bola platná a účinná novela napadnutého § 6 ods. 2 zákona

č. vykonaná , na ktorú navrhovatelia nereagovali,

rovnako ako nereagovali na novelizáciu vykonanú

, ktorá s účinnosťou od 1. januára 2008 zaviedla nové znenie

napadnutého a sprísnila hospodárenie zdravotných

poisťovní s dôrazom na posilnenie a ochranu verejného charakteru zdravotného poistenia.

Ústavný súd nemohol pri svojom rozhodovaní opomenúť skutočnosť, že o súlade

právneho predpisu podľa rozhoduje v znení platnom v čase

rozhodovania. V opačnom prípade konanie podľa

zastaví. Podľa ak ústavný súd pri rozhodovaní podľa

zistí nesúlad preskúmavaného právneho predpisu nižšej právnej sily s právnym

predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, a pritom zistí nesúlad aj

ďalších právnych predpisov s predpismi vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou

zmluvou, vydá nález o zistenom nesúlade aj týchto ďalších právnych predpisov.

A. K namietanému nesúladu čl. I § 1 písm. e), § 2 ods. 1 v časti „je akciová spoločnosť“

a a zákona č . s a

Navrhovatelia namietajú nesúlad právnej formy zdravotných poisťovní s čl. 1 ods. 1

a .

Ústavný súd sa pri posúdení tohto namietaného nesúladu mal zaoberať otázkou, či

nová právna forma (inštitucionálna stránka) zdravotných poisťovní a nová právna forma

organizácie vykonávania verejného zdravotného poistenia môže byť z tohto dôvodu

v nesúlade s a a či sú limity, v rámci ktorých je súkromnoprávny

charakter zdravotnej poisťovne pri vykonávaní verejného zdravotného poistenia ešte

ústavne akceptovateľný.

a) Navrhovatelia ako „kľúčové“ ustanovenia z hľadiska charakteru a postavenia

zdravotných poisťovní vykonávajúcich verejné zdravotné poistenie namietajú nesúlad § 2

ods. 1 v časti „je akciová spoločnosť“ s a .

Napadnuté ustanovenie bolo s účinnosťou od

1. januára 2008 nahradené novým znením na základe Vzhľadom

na je to dôvod na zastavenie konania o tejto časti

návrhu navrhovateľov napriek tomu, že ide o takmer identické znenie ustanovení. Preto

ústavný súd konanie o tejto časti návrhu navrhovateľov zastavil.

b) Navrhovatelia namietajú nesúlad čl. I s

ods. 1 a . Ustanovenie je súčasťou vymedzenia predmetu zákona

č. Vymedzenie predmetu zákona ako súčasť systematiky členenia zákona je

podľa názoru ústavného súdu v súlade s legislatívnymi pravidlami tvorby zákona a ako také

samo osebe nemôže byť v rozpore ani s , ani s . Ústavný súd preto

tejto časti návrhu navrhovateľov nevyhovel.

c) Navrhovatelia namietajú aj nesúlad čl. I a

s a . Napadnutý je odkazovacou

právnou normou na subsidiárne použitie , ak

neustanovuje inak. Podľa názoru ústavného súdu ide o štandardný spôsob využitia

legislatívnej techniky pri ustanovení priority aplikácie právnych predpisov, a toto

ustanovenie samo osebe nie je v nesúlade ani s a ani s . Rovnako nie

je v nesúlade s a ani s , keďže

ide o ustanovenie, ktoré rieši formálne identifikačné znaky právnickej osoby zdravotnej

poisťovne odlišujúcej ju od ostatných právnických osôb. Vzhľadom na tieto skutočnosti

ústavný súd ani tejto časti návrhu navrhovateľov nevyhovel.

B. K namietanému nesúladu čl. I § 68 až § 75, § 78 až § 82 a § 84 zákona

č. s a

Navrhovatelia namietali nesúlad celej ôsmej časti s

ods. 1 a , a to až , ktoré ustanovovali

podmienky, pravidlá a postup transformácie (doterajších) zdravotných poisťovní na akciové

spoločnosti vrátane ich samotného založenia a vzniku. Spolu s prechodnými ustanoveniami

až a tvoria súbor právnych noriem s časovo

obmedzenou dobou uplatňovania (v zásade od 1. novembra 2004 až do 30. júna 2005), resp.

do 30. septembra 2005, ktorých účel sa 30. septembra 2005 naplnil. Podľa názoru ústavného

súdu napadnuté právne normy sa už zrealizovali a do budúcna nemožno predpokladať ich

ďalšie uplatňovanie. Znamená to, že v čase rozhodovania ústavného súdu o návrhu

navrhovateľov sú napadnuté ustanovenia práve vzhľadom na svoju

obmedzenú časovú pôsobnosť v praxi neaplikovateľné, t. j. predmet konania pred ústavným

súdom zanikol, a preto ústavný súd v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou činnosťou

() a v súlade s konanie o návrhu v tejto

časti zastavil.

C. K namietanému nesúladu čl. I s

Navrhovatelia namietajú aj nesúlad čl. I s

, pričom za hlavný argument považujú zostavovanie zoznamu poistencov čakajúcich

na poskytnutie zdravotnej starostlivosti, ak zdravotná poisťovňa nie je schopná uhrádzať

zdravotnú starostlivosť v čase jej splatnosti. Do takéhoto zoznamu „čakajúcich na

poskytnutie zdravotnej starostlivosti“ sa môžu podľa navrhovateľa dostať aj poistenci, ktorí

si riadne a včas uhradili poistné. Napriek „zmäkčeniu“ tohto tvrdého riešenia (zdravotné

poisťovne nesmú zaradiť do zoznamu poistenca, ktorého zdravotný stav spĺňa kritéria na

poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti) sú navrhovatelia toho názoru, že riešenie

ustanovené v čl. I je v rozpore s .

Na rozdiel od namietaného nesúladu čl. I až 3

v určenom rozsahu, kde predmetom posúdenia bolo posudzovanie ústavnosti/neústavnosti

inštitucionálnej (organizačnej) stránky zdravotného poistenia, v tejto časti návrhu sa

navrhovatelia dotkli samotného obsahu zdravotnej starostlivosti poskytovanej na základe

verejného zdravotného poistenia, kde popri rozsahu zdravotnej starostlivosti (vymedzenej

v znení neskorších predpisov o rozsahu zdravotnej starostlivosti

uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace

s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov) sa dotkli takto

vymedzenej zdravotnej starostlivosti poskytovanej na základe zdravotného poistenia pri

absencii platobnej schopnosti poisťovne uhrádzať zdravotnú starostlivosť poskytovanej na

základe zdravotného poistenia. Limitom pre takéto obmedzenie bola pritom odkázanosť na

poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti, ktorej poskytnutie nemôže byť v takomto

prípade „odložené“ zaradením do zoznamu čakateľov na poskytnutie zdravotnej

starostlivosti (čl. I ) už aj z dôvodov charakteru tejto

starostlivosti definovanej v čl. I o zdravotnej

starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene

a doplnení niektorých zákonov.

V súvislosti s posudzovaním tejto časti návrhu navrhovateľov ústavný súd uvádza, že

prijatím , ktorým sa v čl. I bode 6 novelizoval nielen napadnutý

ods. 2 , ale v nadväznosti na to nastali aj ďalšie zmeny v čl. I bode

7, v ktorom sa ďalej novelizoval tak, že sa vložili do nové

znenia odsekov 3 až 9, a to s účinnosťou od 1. januára 2006. Preto ústavný súd aplikoval na

túto časť návrhu navrhovateľov (podľa ktorého ak

preskúmavané predpisy stratia platnosť pred vyhlásením nálezu ústavného súdu, konanie sa

zastaví) a v súlade s týmto ustanovením konanie o tejto časti návrhu zastavil.

V nadväznosti na uvedené ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku

tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júla 2008