Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 14/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 7. júla 2010

predbežne prerokoval návrh Okresného súdu Žilina, zastúpeného sudcom JUDr. V. K., na

začatie konania o súlade o rozhodcovskom konaní

v znení neskorších predpisov s a Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd a takto

rozhodol:

Návrh Okresného súdu Žilina na začatie konania o súlade § 40 ods. 1 zákona

č. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov s

a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd o d m i e t a ako zjavne neopodstatnený.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 18. novembra

2009 doručený návrh Okresného súdu Žilina (ďalej len „navrhovateľ“), zastúpeného

sudcom JUDr. V. K., na začatie konania o súlade o

rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozhodcovskom

konaní“) s (ďalej len „“) a Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“).

Navrhovateľ uviedol:

„Na Okresnom súde v Žiline prebieha konanie pod č. k. v ktorom sa

navrhovateľ návrhom zo dňa 13. 1. 2009, doručeným súdu dňa 15. 1. 2009 domáhal

zrušenia napadnutého rozhodcovského rozsudku z dôvodov podľa § 40 ods. 1 písm. a) a g)

a pokračovania podľa Poukazuje pritom aj

na nesprávne vykonanie a zhodnotenie vykonaného dokazovania a skutočnosť, že

rozhodnutie rozhodcu nemá oporu v skutkových zisteniach z vykonaného dokazovania...

Súd pri svojej rozhodovacej činnosti dospel k názoru, že ust. § 40 ods. 1 zák. č.

o rozhodcovskom konaní je v rozpore s Slovenskej

republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.“

Navrhovateľ svoj návrh zdôvodnil týmito právnymi úvahami:

„Podľa ust. účastník rozhodcovského konania sa

môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského

rozsudku, len ak

a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom

rozhodcovského konania,

b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne

rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,

c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej

zmluvy,

d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník

rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,

e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom,

nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba,

ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,

f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím

podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského

konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,

g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania,

h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona,

alebo

i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov

konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený,

j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu

práv spotrebiteľa.

Zákonodarca presne a striktne uviedol dôvody, pre ktoré je možné sa domáhať

zrušenia rozhodcovského rozsudku. Podľa logického a gramatického výkladu uvedeného

ustanovenia je možné sa domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku len z presne zákonom

predpokladaných skutočností.

Medzi uvedenými skutočnosťami, pre ktoré je možné zrušiť rozhodcovský rozsudok

nie sú definované dôvody, ktorých porušením podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu

Slovenskej republiky ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva dochádza k porušeniu

ústavných práv účastníka konania. Sú to najmä:

1) že ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania,

2) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

3) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Obzvlášť dôležitá je skutočnosť, ak bola účastníkovi konania odňatá možnosť konať

pred rozhodcovským súdom, ktorá podľa judikatúry Ústavného súdu SR predstavuje

porušenie práva účastníka na spravodlivý súdny proces. Odňatie možnosti konať pred

súdom, ktoré podľa názoru súdu je potrebné tým rozumieť aj konanie pred rozhodcovským

súdom, predstavuje porušenie práv účastníka konania, počnúc možnosťou zúčastniť sa na

pojednávaní, vyjadriť sa k všetkým dôkazným prostriedkom, predkladať dôkazné prostriedky

(, ). Tieto dôvody je možné nepriamo podradiť pod porušenie zásady

rovnosti účastníkov rozhodcovského konania. Dôležité najmä vzhľadom na

jednoinštančnosť a nepreskúmateľnosť konania mimo možnosti preskúmania rozsudku iným

rozhodcom na základe dohody a možnosti zrušiť rozsudok súdom na základe žaloby je, aby

rozhodcovský rozsudok vychádzal zo spoľahlivo zistených skutkových okolností zistených

z vykonaného dokazovania, rozsudok bol riadne odôvodnený tak, aby z písomného

vyhotovenia rozsudku bolo možné zistiť úvahy a myšlienkové pochody sudcu, stručne, jasne

a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých

dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal

ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Ak rozsudok takéto odôvodnenie

neobsahuje, ide o porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu I. ÚS

236/06, , Ruiz Torija proti Španielsku.“

V závere navrhovateľ uvádza, v čom vidí rozpor všeobecne záväzných predpisov:

„... presne obmedzenými možnosťami pre zrušenie rozhodcovského rozsudku je

upieraná možnosť účastníkom rozhodcovského konania domáhať sa zrušenia rozsudku,

ktorý je zjavne nesprávny a nezákonný, priznaný nárok môže byť v rozpore s dobrými

mravmi avšak dôvod nezákonnosti a nesprávnosti nie je zaradený medzi striktne vymedzené

možnosti zrušenia rozsudku. Súd pokiaľ rešpektuje právny predpis, nemá inú možnosť len

žalobu zamietnuť a odporučiť účastníka na obranu v exekučnom konaní, kde táto možnosť je

aspoň z časti daná. Poprípade sudca môže rozhodnutie rozhodcovského súdu (rozhodcu)

zrušiť s poukazom na povinnosť rešpektovať ústavné práva a základné ľudské práva

a slobody (charakter sudcovskej normotvorby), avšak riskuje postih za svojvoľné

rozhodnutie, pretože rozhoduje contra lege. Pritom súd nemôže neustále a opakovane

naprávať pochybenia zákonodarcu, ktorý voči výzvam zostáva nečinný.

Je nesporné, že ak rozhodnutie, ktoré nemá oporu v zákone a boli ním porušené

základné práva a slobody účastníka a je v rozpore s SR (pritom podľa

ak zákon neustanovuje inak, na rozhodcovské konanie sa

primerane vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi), nemožno

žiadnym riadnym alebo mimoriadnym opravným prostriedkom zrušiť alebo zmeniť

(nedostatok apelačného alebo kasačného princípu) a zákon mu pripúšťa silu rozsudku,

jedná sa o porušenie základného práva na spravodlivý súdny proces nech bol úmysel

zákonodarcu akokoľvek šľachetný s cieľom zrýchliť konanie a odbremeniť súdy.

Minimálne k porušeniu dohovoru a

dochádza z dôvodu, že účastník sa pred všeobecným súdom (pre prípad, že by ústavný súd

nepovažoval rozhodcovský súd za súd, na ktorý sa vzťahujú povinnosti podľa cit

čl. dohovoru a SR) nemôže domáhať, aby vec bola prejednaná spravodlivo. Pojem

spravodlivosť nemožno stotožniť so zákonným postupom upraveným procesnými normami,

ale je potrebné prihliadať aj na všeobecné zásady spravodlivosti uznávané celou

spoločnosťou. Teda účastník sa nemôže domôcť zrušenia rozhodcovského rozsudku, ktorý

bol vydaný v rozpore s hmotným právom, za základe nesprávnej aplikácie práva alebo je

absolútne nepreskúmateľný, prípadne priznáva nemožné plnenie alebo priznáva plnenie

v rozpore s dobrými mravmi.“

Na základe uvedených skutočností navrhovateľ žiada ústavný súd, „ aby na svojom

náleze na verejnom zasadnutí rozhodol, že ustanovenie ust.

Z. z. o rozhodcovskom konaní nie je v súlade s

a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd“.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov

s .

Podľa ústavný súd začne konanie, ak podá návrh na

začatie konania súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konanie

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny

predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci,

odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu,

konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Právny názor

ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd záväzný.

Podľa

Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení

jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

začne konanie, ak návrh podá súd, v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou. Podľa

sa súdom podľa uvedeného zákona

rozumie príslušný senát alebo samosudca. Podľa ak je

účastníkom konania súd, zastupuje senát jeho predseda.

Podľa ak osoby uvedené v

až f) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade s právnym

predpisom vyššej právnej sily..., môžu podať ústavnému súdu návrh na začatie konania.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, pričom skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom...

Podľa § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní sa môže účastník

rozhodcovského konania žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia

tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak

a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom

rozhodcovského konania,

b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne

rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,

c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej

zmluvy,

d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník

rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,

e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným

zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania

vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne

schválené,

f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím

podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského

konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,

g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania,

h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona,

alebo

i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov

konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený,

j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv

spotrebiteľa.

III.

Navrhovateľ návrh na začatie konania podal potom, ako uznesením sp. zn.

z 29. septembra 2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť 29. októbra 2009,

postupom podľa (ďalej len „OSP“)

prerušil konanie o zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku vo veci M. C. proti

spoločnosti A., s. r. o., o povolenie odkladu vykonateľnosti.

Legitimácia všeobecného súdu na podanie návrhu na začatie konania pred ústavným

súdom vyplývajúca z teda predpokladá spojitosť konania pred

všeobecným súdom vyjadrenú tak, že podaniu návrhu musí predchádzať rozhodovacia

činnosť takého súdu.

V tejto rozhodovacej činnosti ako zákonom upravenom postupe je potrebné podľa

úsudku všeobecného súdu vyložiť a použiť všeobecne záväzný právny predpis, ktorého

vyslovenie nesúladu s , so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je

Slovenská republika viazaná, všeobecný súd mieni uplatniť v návrhu na začatie konania

pred ústavným súdom.

V danom prípade všeobecný súd nenamieta nesúlad právnej úpravy, ktorá bola

v rozhodovacej činnosti všeobecného súdu aplikovaná ako procesný predpis, ktorý bol pri

rozhodovaní o spore použitý rozhodcovským súdom. Rozhodovaciu činnosť všeobecného

súdu v zmysle chápe preto ústavný súd ako

postup, v ktorom po začatí konania dôjde k rozhodnutiu vo veci samej, t. j. k výroku o tom,

čo je požadované v návrhu na začatie konania (v žalobe) a v jeho odôvodnení

(). Ústavný súd tiež uviedol, že interpretácia a aplikácia ustanovení všeobecne

záväzného právneho predpisu, ktorého vyslovenie nesúladu všeobecný súd uplatňuje

v návrhu na začatie konania pred ústavným súdom, musí zároveň v tomto postupe vytvárať

právny základ pre jeho rozhodnutie v danej veci.

Ústavný súd z argumentácie navrhovateľa vyvodzuje, že táto sa dotýka rozporu

ustanovenia § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, teda právneho predpisu, ktorým

sa riadilo konanie vo veci, a nie právneho predpisu, ktorý sa týka prerokúvanej veci

v zmysle .

V nadväznosti na uvedené ústavný súd dospel k názoru, že v okolnostiach prípadu

napadnuté ustanovenie procesného zákona o rozhodcovskom konaní sa netýka prerokúvanej

veci, a teda nie je splnený základný predpoklad na ochranu ústavnosti poskytovanej

ústavným súdom v konaní o abstraktnej kontrole ústavnosti podľa , za ktorý

treba považovať len také konanie o súlade právnych predpisov začaté všeobecným súdom,

ktorému predchádzalo konanie pred všeobecným súdom, v ktorom má materiálne dôjsť

(podľa obsahu prítomného návrhu) k použitiu napadnutého ustanovenia zákona, t. j.

subsumpcii skutkového stavu pred napádanou právnou normou ().

Podľa názoru ústavného súdu je napadnuté ustanovenie § 40 ods. 1 zákona

o rozhodcovskom konaní bez podstatného významu na prebiehajúce konanie vo veci. Ak by

aj zákon o rozhodcovskom konaní v ustanovení § 40 ods. 1 vylučoval preskúmavanie

všeobecným súdom v prípade, že by takýto postup rozhodcovského orgánu porušoval

základné ľudské práva a slobody garantované a medzinárodnými záväzkami, ktoré

sú súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky, musí takémuto konaniu poskytnúť

ochranu všeobecný súd (, , ).

Navrhovateľ vytýka právnej úprave ustanovenie § 40 ods. 1 zákona

o rozhodcovskom konaní aj absenciu ďalších možností odvolacích dôvodov. V tejto časti sa

ústavný súd už v minulosti vyjadril k zákonným opomenutiam.

Ústavný súd v tejto súvislosti poukázal na účel a predmet konania o súlade právnych

predpisov podľa , ktorým je posúdenie obsahového súladu predpisu nižšieho

stupňa právnej sily s predpisom vyššieho stupňa právnej sily a hoci napadnutý stav

„nedostatočného“ premietnutia príkazu právneho predpisu vyššieho stupňa právnej sily do

predpisu nižšieho stupňa právnej sily môže byť za určitých okolností posudzovaný aj pred

ústavným súdom (napr. v konaní podľa ), „legislatívne opomenutie“ zásadne

netvorí v konkrétnej veci predmet konania o súlade právnych predpisov pred ústavným

súdom (, ).

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto uznesenia.

Podľa sa k tomuto rozhodnutiu pripája odlišné

stanovisko sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júla 2010