Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 35/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. januára 2010

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. I. G., H., vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva na súdnu ochranu podľa

uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 9. novembra 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. I. G. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 13. januára

2010 doručené podanie Ing. I. G., H. (ďalej len „sťažovateľ“), ktoré bolo označené ako

„Sťažnosť pre porušenie práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky domáhať sa zákonom stanoveným postupom svojho práva na nezávislom a

nestrannom súde v konaní vedenom na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 7 Co

179/2009“. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľ namieta porušenie svojho

základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej

len „ústava“) uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 7 Co

179/2009 z 9. novembra 2009 v konaní o určenie vlastníckeho práva.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti okrem iného uviedol:

«Uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) č. k.

, (ktoré som prevzal dňa 16. 12. 2009) bolo vo výrokovej časti určené, že:

-sudkyňa V. Č. nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci,

-potvrdzuje uznesenie,

-zrušuje rozsudok v spojení s opravným uznesením a vec vracia súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie.“ ...

Týmto v zákonnej lehote podávam proti hore uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu

č. k. zo dňa 9. 11. 2009 túto ústavnú sťažnosť, ktorou ho napádam v celom

rozsahu v tej časti, ktorou zrušil rozsudok prvého stupňa v spojení s opravným uznesením

a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Napadnuté uznesenie odvolacieho súdu v napádanej časti považujem za rozhodnutie,

ktoré je zmätočné rozhodnutie, ktorým miesto toho, aby bolo zastavené konanie, resp.

odmietnutý žalobný návrh žalobcom, odvolací súd vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie, v čom ja vidím porušenie mojich ústavných práv na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 ...

Odvolací súd podľa môjho názoru, keď na s. 4 svojho rozhodnutia zo dňa 9. 11. 2009

uvádza, že z obsahu podania je zrejmé, že ich úmysel nezodpovedal nimi formulovanému

petitu zmenenej žaloby. Podľa môjho názoru, sa súd prvého stupňa vôbec právne

nevysporiadal s právoplatným uznesením súdu prvého stupňa č. k. -123 zo dňa

9. 2. 2009.

Zmätočnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa vidím v tom, že odvolací súd rozhodol

ako rozhodol v rozpore s právoplatným uznesením súdu prvého stupňa č. k.

93 zo dňa 9. 2. 2009, proti ktorému odvolanie nebolo prípustné a ani ja a ani žalobcovia

v 1. až 3. rade nepodali proti nemu odvolanie (zdôrazňujem, že samotní žalobcovia

prostredníctvom svojho právneho zástupcu požiadali o pripustenie zmeny pôvodného

žalobného petitu) a preto podľa môjho názoru neobstojí názor odvolacieho súdu, že

formulovaný petit zmenenej žaloby neodpovedá obsahu ich podania ...

Na základe uvedeného, je podľa môjho názoru nesprávny právny názor odvolacieho

súdu, ktorým zrušil napádané rozhodnutie súdu prvého stupňa mojím odvolaním a vec vrátil

na ďalšie konanie a rozhodnutie súdu prvého stupňa s tým, že tento po vrátení veci má

postupovať podľa , veď tomuto postupu bráni právoplatné uznesenie

súdu prvého stupňa č. k. -93 zo dňa 9. 2. 2009, ktoré nebolo napadnuté

v zákonnej lehote účastníkmi konania a uvedené uznesenie o pripustení zmeny petitu žaloby,

teda nebolo a ani nemohlo byť zrušené odvolacím súdom?

Opravné uznesenie súdu prvého stupňa č. k. -148 zo dňa 5. 6. 2009 nie

je žalobný petit, ale len záhlavie rozsudku o určenie vlastníckeho práva po nebohom M. M.

zomretom ..., ako to je zrejmé z právoplatného uznesenia súdu prvého stupňa č. k.

-93 zo dňa 9. 2. 2009...

Som toho názoru, že napádaným uznesením odvolacieho súdu boli porušené moje

ústavné práva na súdnu ochranu, lebo podľa môjho názoru mal odvolací súd vyhovieť

môjmu odvolaniu v napádanej časti a zamietnuť v celom rozsahu žalobný návrh žalobcov

a priznať mi trovy konania – trovy právneho zastúpenia v sume 200.- eur JUDr. H. ako som

ich vyčíslil súdu prvého stupňa.»

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Ústavné právo sťažovateľa Ing. I. G. na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky v konaní vedenom na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 7 Co

179/2009 porušené bolo.

Uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. zo dňa 9. 11. 2009 sa

zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie a rozhodnutie bez

zbytočných prieťahov.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v nebránia

jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom

orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným

postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa

namietalo, alebo keď preskúmanie označeného postupu (rozhodnutia orgánu štátu) v rámci

predbežného prerokovania vôbec nesignalizuje možnosť porušenia základného práva alebo

slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné preskúmať po prijatí sťažnosti na

ďalšie konanie (napr. , , , ).

Z doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že ústavný súd aplikujúc

judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva vo vzťahu k čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj judikatúru vo vzťahu

k skúma, či konanie ako celok bolo spravodlivé, a nie je v zásade

oprávnený a povinný preskúmavať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade

a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní

pred všeobecným súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké právne závery zo

skutkového stavu všeobecný súd vyvodil (). Do obsahu práva na spravodlivý

proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí právo účastníka konania dožadovať sa toho, aby

všeobecné súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý

predkladá účastník konania (, ). Úloha ústavného súdu sa

obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takéhoto výkladu a aplikácie s ,

prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách a do sféry

pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie

alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie základného

práva alebo slobody (mutatis mutandis , , ,

).

Pokiaľ ide o požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia súdu v limitoch čl. 6 ods. 1

dohovoru, ústavný súd sa už odvolal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva,

podľa ktorej čl. 6 ods. 1 dohovoru súd síce zaväzuje, aby odôvodnil svoje rozhodnutie, to

však neznamená, že sa vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná

odpoveď. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, ktorá vyplýva

z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno podľa záverov Európskeho súdu pre ľudské práva posúdiť

len so zreteľom na okolnosti daného prípadu (rozhodnutie vo veci Ruiz Torija proti

Španielsku z 9. decembra 1994, séria A, č. 288). Znamená to, že odôvodnenie rozhodnutia

nemusí dať odpoveď na každú poznámku, pripomienku alebo návrh, ak ide o takú otázku,

ktorá nie je relevantná a nevyhnutná pre dané rozhodnutie.

Krajský súd vo svojom rozhodnutí vo veci sp. zn. z 9. novembra 2009

ako súd odvolací okrem iného uviedol:

„Vo vzťahu k veci samej odvolací súd v zmysle zásad ust. preskúmal

rozsudok v spojení s opravným uznesením bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. §

214 ods. 2 a zistil, že v konaní došlo k vadám majúcim za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci.

V danom prípade za vlastníka spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam

zapísaným na LV č. 227 kat. úz. Ruské bola určená už nežijúca osoba. V tejto súvislosti je

právne významné ust. a veta prvá , podľa ktorého

spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má

aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne.

Vychádzajúc z tohto ustanovenia smrťou zanikajú akékoľvek práva a povinnosti

fyzickej osoby.Za takejto situácie nebolo objektívne možné za vlastníka spoluvlastníckeho

podielu k nehnuteľnostiam určiť nebohého M. M. Takto formulovaný petit žaloby mohol

viesť iba k jej zamietnutiu, samozrejme len vtedy, ak žalobcovia sa skutočne takéhoto

nároku domáhali. Z obsahu podania žalobcov zo dňa 2. 2. 2009 (č. l. 89 spisu) je zrejmé, že

ich úmysel nezodpovedal nimi formulovanému petitu zmenenej žaloby. Predmetom

zmenenej žaloby malo byť určenie, že do dedičstva po M. M. patrí sporný spoluvlastnícky

podiel k nehnuteľnostiam zapísaný na LV č. 227 kat. úz. Ruské. Tento nesúlad mal byť

odstránený postupom vyplývajúcim z Podľa tohto ustanovenia sudca

alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka konania, aby nesprávne,

neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá

nemôže byť kratšia ako 10 dní. V uznesení uvedie ako treba opravu alebo doplnenie

vykonať.

Okrem toho žalobcovia mali byť vyzvaní aj na doplnenie údajov týkajúcich sa

presného označenia sporných nehnuteľností v súlade s osobitným predpisom, ktorým je

Katastrálny zákon. Za takéto doplnenie sa nedá považovať požiadavka právneho zástupcu

žalobcov o pripustenie opravy zmeneného žalobného petitu, prednesená na pojednávaní dňa

13. 5. 2009, v ktorej jednotlivé parcelné čísla, výmera a druh pozemkov vôbec špecifikované

nie sú.

Ak teda súd prvého stupňa bez toho, aby vyzval žalobcov na odstránenie nedostatkov

v zmenenej žalobe, určil za vlastníka sporného spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam

nebohého M. M., rozhodol o niečom, čo podľa obsahu zmeny žaloby nebolo ani predmetom

konania. Postupom súdu tak došlo k odňatiu možnosti žalobcom konať pred súdom,

v dôsledku čoho odvolací súd podľa ust. a napadnutý

rozsudok v spojení s opravným uznesením zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Po vrátení spisu bude potrebné žalobcov vyzvať na upresnenie ich žalobného petitu

tak, aby tento zodpovedal požiadavke na určenie že do dedičstva po M. M. patrí konkrétny

spoluvlastnícky podiel k presne špecifikovaným nehnuteľnostiam. Až po takomto upresnení

bude možné vo veci opätovne rozhodnúť.“

K ďalšej námietke sťažovateľa vo vzťahu k uzneseniu o nevylúčení sudkyne krajský

súd uviedol:

„Ďalším rozhodnutím a to uznesením zo dňa 11. 8. 2009 č. k. -153 bolo

žalovanému uložené zaplatiť súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti vo výške 66,-

eur.

Vo včas podanom odvolaní žalovaný navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť. Ako

dôvod uviedol, že ním vyjadrené presvedčenie spochybňujúce nestrannosť a nezaujatosť

sudkyne nie je možné stotožňovať so vznesením námietky zaujatosti.

Žalovaný vo svojom opravnom prostriedku vo veci samej, okrem iného poukázal na

to, že sudkyňa JUDr. V. Č. nebola nestrannou a nezaujatou sudkyňou, čím došlo

k porušeniu jeho ústavného práva na súdnu ochranu. Takéto podanie po obsahovej stránke

( ) sa nedá hodnotiť inak ako námietka zaujatosti. V tejto námietke je

uvedené proti komu smeruje, dôvod pre ktorý má byť sudca vylúčený a kedy sa účastník

podávajúci námietku zaujatosti o dôvode vylúčenia dozvedel. Žalovaným podaná námietka

zaujatosti teda spĺňa všetky náležitosti vyplývajúce z ust.

Podľa položky 17a Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona č.

o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších

predpisov za vznesenie námietky zaujatosti účastníkom konania sa platí súdny poplatok vo

výške 66,- eur, tak ako to ustálil súd prvého stupňa. V dôsledku uvedeného odvolací súd

v súlade s ust. napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.“

Z rozhodnutia krajského súdu, ktorým zrušil rozsudok prvého stupňa v spojení

s opravným uznesením a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, vyplynulo, že toto

jeho rozhodnutie nebolo neodôvodnené a arbitrárne.

Ústavný súd konštatuje, že skutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom krajského súdu

nestotožňuje (v sťažnosti uvádza tie isté argumenty, ktoré uviedol aj v odvolaní), nemôže

sama osebe viesť k záveru o porušení jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu

podľa .

Podľa názoru ústavného súdu krajský súd reagoval v odôvodnení napadnutého

rozhodnutia na všetky zásadné otázky, ktoré sťažovateľ namietal.

Ústavný súd vo svojej stabilnej judikatúre uvádza, že postup a rozhodnutie súdu,

ktoré vychádzajú z aplikácie konkrétnej zákonnej procesnoprávnej úpravy, nemožno

hodnotiť ako porušovanie základných práv a slobôd (, ). Za porušenie

základného práva pritom nemožno považovať neúspech v konaní. Inak povedané, obsahom

základného práva na súdnu ochranu podľa nie je záruka, že rozhodnutie

súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania, preto nemožno považovať

nevyhovenie návrhu v konaní pred všeobecným súdom za porušenie týchto práv

().

Nad rámec tohto odôvodnenia ústavný súd poukazuje na svoj ustálený právny názor,

podľa ktorého základné právo na súdnu ochranu podľa neznačí právo na

úspech v konaní pred všeobecným (občianskoprávnym) súdom (, mutatis

mutandis , ).

Na základe uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľa po jej

predbežnom prerokovaní podľa odmietol ako zjavne

neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. januára 2010