Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 123/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. marca 2009

predbežne prerokoval sťažnosť R., a. s., K., právne zastúpenej advokátom JUDr. M. T., B.,

vo veci namietaného porušenia základného práva na slobodné šírenie informácií a na súdnu

ochranu podľa , 2 a 4 a v spojení s a

Slovenskej republiky v konaní vedenom Národnou bankou Slovenska pod sp. zn. OPK-

6631/2008 a č. k. -31 a takto

rozhodol:

Sťažnosť R., a. s., o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu

Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I .

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. marca 2009

doručená sťažnosť R., a. s., K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie

základného práva na slobodné šírenie informácií a na súdnu ochranu podľa čl. 26 ods. 1, 2

a 4 a v spojení s a (ďalej len

„ústava“) v konaní vedenom Národnou bankou Slovenska (ďalej len „národná banka“) pod

sp. zn. a č. k. -31. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú

prepravu 27. februára 2009.

Zo sťažnosti vyplýva, že rozhodnutím o uložení predbežného opatrenia sp. zn. OPK-

6631/2008 z 30. apríla 2008 bola sťažovateľke podľa

o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dohľade“) uložená povinnosť zdržať sa konania,

ktoré je v rozpore s ustanovením o poisťovníctve

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o poisťovníctve“), a to konkrétne bezodkladne ukončiť používanie nepravdivých

a zavádzajúcich informácií o postupe národnej banky pri komunikácii sťažovateľky s jej

klientmi a pri propagácii jej činnosti v súvislosti s poistným produktom nazvaným „UDP-

K“. Podľa ustanovenia § 25 ods. 2 zákona o dohľade je doručenie tohto predbežného

opatrenia účastníkovi konania považované za prvý úkon v konaní a je ním začaté konanie

o uložení sankcie podľa ustanovenia § 67 ods. 1 zákona o poisťovníctve. Z odôvodnenia

predbežného opatrenia je zrejmé, že bolo vydané na podklade listu sťažovateľky z 25. apríla

2008, ktorý bol adresovaný jej klientom. Informácie v označenom liste boli národnou

bankou vyhodnotené ako zavádzajúce v niektorých častiach nepravdivé s tým, že klientom

(poistníkom) boli zamlčané niektoré dôležité skutočnosti. Predbežné opatrenie bolo vydané

z dôvodu potreby zamedziť jednak nedodržiavaniu a obchádzaniu zákona o poisťovníctve,

ale tiež ohrozeniu záujmov klientov sťažovateľky. Sťažovateľka podala proti predbežnému

opatreniu rozklad. Rozhodnutím Bankovej rady národnej banky č. k. -31

z 19. decembra 2008 bol rozklad zamietnutý a predbežné opatrenie potvrdené. Rozhodnutie

o rozklade bolo sťažovateľke doručené 29. decembra 2008.

Podľa názoru sťažovateľky treba uvedené právoplatné rozhodnutia považovať

z celého radu dôvodov za protiprávne. Tieto dôvody sú v podanej sťažnosti podrobne

uvedené a analyzované.

Z hľadiska právomoci ústavného súdu konať o tejto veci poukazuje sťažovateľka na

ustanovenie , podľa ktorého všeobecné súdy

nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia

týkajúce sa vedenia konania. Na druhej strane však z ustanovenia

vyplýva, že z právomoci súdu nesmie byť vylúčené preskúmanie zákonnosti rozhodnutí

orgánov verejnej správy týkajúcich sa základných práv a slobôd. Pritom niet pochýb, že obe

rozhodnutia majú charakter rozhodnutí predbežnej povahy v zmysle § 248 písm. a)

, ale zároveň sa týkajú základného práva na slobodné šírenie

informácii podľa . Je preto potrebné vyriešiť otázku, či všeobecné súdy

disponujú právomocou preskúmať zákonnosť predbežného opatrenia národnej banky

v zmysle druhej vety napriek tomu, že toto predbežné opatrenie má

v zmysle predbežnú povahu. Len v tejto

súvislosti sťažovateľka podotýka, že je jej známa judikatúra ústavného súdu k tomuto

aspektu základného práva podľa , a teda aj jeho názory, podľa ktorých

„Vychádzajúc z uvedeného je preto úlohou súdu aj pri uplatňovaní Občianskeho súdneho

poriadku... a v spojení s poslednou vetou zisťovať, či rozhodnutie

správneho orgánu, zákonnosť ktorého má byť predmetom súdneho preskúmavania, je

vzhľadom na jeho obsah spôsobilé týkať sa základných práv alebo slobôd. V prípade, ak súd

zistí, že to tak je, takéto rozhodnutie nesmie byť vylúčené zo súdneho preskúmavania.“

(, , , ). Sťažovateľka vzhľadom na

uvedené stanoviská napadla predbežné opatrenie a rozhodnutie o rozklade žalobou podľa

a nasl. na Najvyššom súde Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“), pričom jej prípustnosť odôvodnila už uvedenou judikatúrou

ústavného súdu. Na druhej strane však sťažovateľke nie je známa judikatúra ústavného

súdu, ktorá by citované právne názory konštatovala aj v prípadoch rozhodnutí správnych

orgánov o uložení predbežných opatrení, teda rozhodnutí predbežnej povahy v zmysle § 248

písm. a) , ktoré sa týkajú základných práv alebo slobôd.

Preto napriek uvedeným okolnostiam podáva sťažovateľka popri správnej žalobe aj túto

sťažnosť. Ak ústavný súd dospeje k záveru, že predbežné opatrenie a rozhodnutie

o rozklade podliehajú prieskumnej právomoci všeobecného súdu, neostane mu nič iné ako

sťažnosť odmietnuť. Ak ale ústavný súd vyhodnotí vec z akýchkoľvek dôvodov tak, že

rozhodnutia národnej banky nepodliehajú prieskumnej právomoci všeobecných súdov

neostane mu nič iné, ako vyčkať na zastavenie konania pred všeobecnými súdmi a následne

posúdiť dôvodnosť podanej sťažnosti.

Sťažovateľka žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie

označených článkov v konaniach vedených národnou bankou pod sp. zn. OPK-

6631/2008 a č. k. -31 s tým, aby boli rozhodnutie Bankovej rady národnej

banky z 19. decembra 2008 a národnej banky z 30. apríla 2008 zrušené a vec vrátená na

ďalšie konanie. Požaduje tiež priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

10 eur a náhradu trov konania.

Z rozhodnutia národnej banky o uložení predbežného opatrenia sp. zn. OPK-

6631/2008 z 30. apríla 2008 vyplýva, že sa ním uložilo sťažovateľke (uvedenej jej skorším

obchodným menom P., a. s.) zdržať sa konania, ktoré je v rozpore s ustanovením § 37 ods. 1

písm. d) zákona o poisťovníctve, a to bezodkladne ukončiť používanie nepravdivých

a zavadzajúcich informácii o postupe národnej banky pri komunikácii sťažovateľky s jej

klientmi a pri propagácii činnosti sťažovateľky v súvislosti s poistným produktom

nazvaným sťažovateľkou „UDP-K“. Podľa ustanovenia § 25 ods. 2 zákona o dohľade je

doručenie tohto predbežného opatrenia účastníkovi konania považované za prvý úkon

v konaní a týmto doručením je začaté konanie o uložení sankcie podľa ustanovenia § 67

ods. 1 zákona o poisťovníctve.

Z rozhodnutia Bankovej rady národnej banky č. k. -31 z 19. decembra

2008 vyplýva, že ním bol zamietnutý rozklad sťažovateľky a zároveň potvrdené rozhodnutie

národnej banky o uložení predbežného opatrenia sp. zn. z 30. apríla 2008.

Rozhodnutie bolo sťažovateľke doručené podľa jej prezentačnej pečiatky 29. decembra

2008.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím

orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto

rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené

preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa názoru ústavného súdu nie je daná jeho právomoc rozhodnúť o danej veci.

Ako to vyplýva z už citovaného , právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda iba vtedy,

ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

Sťažovateľka sama poukazuje na viaceré rozhodnutia ústavného súdu, podľa ktorých

ustanovenie limitujúce možnosť súdneho

preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy treba vykladať ústavne konformným

spôsobom, teda v súlade s druhou vetou , čo aj podľa nej znamená, že

z prieskumnej právomoci všeobecných súdov v rámci správneho súdnictva podľa piatej

časti môžu byť vylúčené iba také rozhodnutia správnych

orgánov predbežnej povahy [ ], ktoré sa

netýkajú základných práv a slobôd. Zároveň sťažovateľka uvádza, že proti rozhodnutiu

Bankovej rady národnej banky podala žalobu o preskúmanie právoplatného rozhodnutia

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky.

„Ak sa rozhodnutie správneho orgánu (bez ohľadu na jeho druh či formálne

označenie) dotýka niektorého zo základných práv a slobôd, jeho preskúmanie nesmie byť

podľa vylúčené z právomoci všeobecných súdov bez ohľadu na

ustanovenia a iných zákonov“ ().

„V situácii, keď ustanovenie právneho predpisu dovoľuje dvojaký výklad (jeden

ústavne súladným a druhý ústavne nesúladným spôsobom), má prioritu jeho výklad ústavne

súladným spôsobom. Pre súdy táto povinnosť vyplýva celkom jednoznačne z čl. 144 ods. 1

v spojení s . Táto povinnosť súdu zodpovedá ústavne garantovanému

právu na súdnu ochranu podľa . Základnému právu podľa

preto zodpovedá taký postup súdu, v rámci ktorého skúma nielen formálne znaky (povahu)

rozhodnutia predloženého mu na súdne preskúmanie, ale taktiež aj či sa toto rozhodnutie

svojím obsahom nedotýka niektorého zo základných práv alebo slobôd účastníka konania.

Postup súdu, v ktorom zanedbal niektorý z týchto prvkov, zakladá porušenie základného

práva podľa “ (, mutatis mutandis ,

).

Z pohľadu ústavného súdu treba akcentovať, že rozhodnutie národnej banky

v spojení s rozhodnutím Bankovej rady národnej banky o rozklade ukladá v rámci

predbežného opatrenia sťažovateľke povinnosť bezodkladne ukončiť používanie

nepravdivých a zavádzajúcich informácii o postupe národnej banky pri komunikácii

sťažovateľky s jej klientmi a pri propagácii činnosti sťažovateľky v súvislosti s poistným

produktom nazvaným sťažovateľkou „UDP-K“. Uvedený výrok je nepochybne zásahom do

základného práva na slobodné šírenie informácii v zmysle prvej vety ,

podľa ktorej každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom

alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie

bez ohľadu na hranice štátu. Možno preto konštatovať, že tieto rozhodnutia sa svojím

obsahom dotýkajú niektorého zo základných práv alebo slobôd.

Vzhľadom na dosiaľ uvedené je podľa názoru ústavného súdu v právomoci

všeobecných súdov poskytnúť ochranu označeným základným právam sťažovateľky, a to

v konaní podľa piatej časti druhej hlavy . Ustanovenie

písm. a) vylučujúce z prieskumnej právomoci všeobecných

súdov rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy treba totiž vyložiť ústavne

konformným spôsobom v intenciách druhej vety , teda v tom zmysle, že

z prieskumnej právomoci všeobecných súdov sú vylúčené iba také rozhodnutia správnych

orgánov predbežnej povahy, ktoré sa nedotýkajú niektorého zo základných práv alebo

slobôd.

Keďže je daná právomoc všeobecných súdov preskúmať označené rozhodnutia,

zároveň je tým vylúčená v zmysle zásady subsidiarity právomoc ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. marca 2009