Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/153/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Lenky Kostolanskej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: X. T., nar. XX. XX. XXXX, K. J. XX, E., zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Gráčikom, Farská 40, Nitra, IČO: 51 721 554, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, P. O. BOX 100, Bratislava, IČO: 30 416 094, za účasti pribratých účastníkov konania: 1/ MH Invest, s.r.o., Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36 724 530, zastúpený advokátom JUDr. Allanom Böhmom, Jesenského 2, Bratislava, IČO: 30 845 238, 2/ SPP - distribúcia, a.s., Mlynské Nivy 44/b, Bratislava, IČO: 35 910 739 a osoby zúčastnenej na konaní: Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., Vysoká 2/B, Bratislava, IČO: 48 302 392, zastúpenej advokátskou kanceláriou CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., Na Poříčí 1079/3a, Praha 1, Česká republika, IČO: 256 02 381, za ktorú koná organizačná zložka: CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., organizačná zložka, Staromestská 3, Bratislava, IČO: 51 034 166, o správnej žalobe žalobcu zo dňa 15. 08. 2016 proti rozhodnutiu žalovaného č. 16031/2016/B625-SV/36260/Ra zo dňa 06. 06. 2016, takto

rozhodol:

Súd z r u š u j e rozhodnutie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 16031/2016/B625-SV/36260/Ra zo dňa 06. 06. 2016 ako i rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-NR-OVBP2-2016/017364-008 zo dňa 15. 04. 2016 a v e c v r a c i a Okresnému úradu Nitra na ďalšie konanie. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Pribratým účastníkom konania a osobe zúčastnenej na konaní právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že spoločnosť MH Invest, s.r.o. podala na stavebný úrad (Okresný úrad Nitra odbor výstavby a bytovej politiky) žiadosť zo dňa 16. 03. 2016 o stavebné povolenie na stavbu „Príprava strategického parku Nitra“, stavebný objekt SO 704 Prekládka distribučného plynovodu pre obec Drážovce. Za vlastníka a prevádzkovateľa bola označená spoločnosť SPP - distribúcia, a.s.. V žiadosti bolo uvedené, že územné rozhodnutie sa nevyžaduje, nakoľko stavba je súčasťou prípravy územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii č. 20801/2015-1000-35613 dňa 22. 06. 2015.

2. Stavebný úrad vydal formou verejnej vyhlášky pod č. OU-NR-OVBP2-2016/017364-002 dňa 21. 03. 2016 oznámenie o začatí stavebného konania vo vyššie označenej veci.

3. V podaní zo dňa 12. 04. 2016 podal žalobca námietky k oznámeniu o začatí stavebného konania.

4. Následne Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky ako vecne a miestne príslušný stavebný úrad vydal rozhodnutie pod č. OU-NR-OVBP2-2016/017364-008 dňa 15. 04. 2016, ktorým žalobcu ako účastníka konania vylúčil z predmetného stavebného konania vo veci žiadosti o stavebné povolenie na stavbu „Prekládka distribučného plynovodu pre obec Drážovce“, ktorú podala spoločnosť MH Invest, s.r.o., a ktorá je vedená na stavebnom úrade pod č. OU-NR-OVBP2-2016/017364. Rozhodnutie o vylúčení žalobcu zo stavebného konania stavebný úrad, okrem iného, odôvodnil i s poukazom na ust. , o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj ) a na ust. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj ), ktoré definujú pojem účastníka správneho a stavebného konania. Okruh účastníkov je vymedzený tak, že pre postavenie účastníka konania nepostačuje vlastnícke alebo iné právo k susednej nehnuteľnosti, ale musí byť splnená aj podmienka, že vlastnícke právo alebo právom chránené záujmy alebo povinnosti suseda môžu byť stavebným povolením dotknuté. Túto otázku posudzuje stavebný úrad podľa okolností konkrétneho prípadu a na základe toho vymedzí okruh účastníkov konania. Prezentoval názor, že pozemky vo vlastníctve žalobcu nebudú žiadnym spôsobom povoľovanou stavbou dotknuté, nie sú ani susediacimi pozemkami, na ktorých sa stavba bude realizovať, a preto nie sú vlastnícke práva žalobcu predmetnou stavbou dotknuté.

5. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 04. 05. 2016, o ktorom žalovaný rozhodol žalobou napadnutým rozhodnutím č. 16031/2016/B625-SV/36260/Ra zo dňa 06. 06. 2016 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, t.j. Okresného úradu Nitra odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-NR-OVBP2-2016/017364-008 zo dňa 15. 04. 2016. Rozhodnutie zo dňa 15. 04. 2016 o vylúčení žalobcu z predmetného stavebného konania nadobudlo podľa vyznačenia právoplatnosť dňa 13. 06. 2016.

6. Následne potom správny orgán prvého stupňa vydal pod č. OU-NR-OVBP2-2016/017364-012 zo dňa 23. 06. 2016 vo forme verejnej vyhlášky stavebné povolenie, ktorým povolil stavbu „Príprava strategického parku Nitra - objekt SO 704 Prekládka distribučného plynovodu pre obec Dražovce“. Žalobca podal proti tomuto stavebnému povoleniu odvolanie zo dňa 26. 07. 2016. V podaní zo dňa 03. 08. 2016 stavebný úrad (Okresný úrad Nitra odbor výstavby a bytovej politiky) žalobcovi oznámil, že rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2016/017364-008 zo dňa 15. 04. 2016, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím odvolacieho orgánu, t.j. žalovaného pod č. 16031/2016/B625-SV/36260/Ra zo dňa 06. 06. 2016, bol z predmetného konania vylúčený, pričom obe rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 13. 06. 2016 a teda nie je účastníkom konania, v dôsledku čoho nemôže podať odvolanie. Z uvedeného dôvodu podanie žalobcu nemožno považovať za odvolanie a nebude sa o ňom ani konať ako o odvolaní. Ako vyplýva zo stavebného povolenia zo dňa 23. 06. 2016 toto podľa vyznačenia nadobudlo právoplatnosť dňa 27. 07. 2016.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

7. Žalovaný (pôvodne Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky) v žalobou napadnutom rozhodnutí zo dňa 06. 06. 2016 citoval ust. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, ust. , územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a uviedol, že po preskúmaní procesného rozhodnutia o vylúčení žalobcu zo stavebného konania, dôvodov odvolania žalobcu proti nemu ako i celého administratívneho spisu nezistil dôvody na zrušenie alebo zmenu rozhodnutia stavebného úradu o vylúčení žalobcu zo stavebného konania. 8. Stavebný úrad v predmetnom konaní vymedzil okruh účastníkov stavebného konania podľa ust. . Pri vymedzení okruhu účastníkov podľa tohto zákona nepostačuje iba vlastnícke alebo iné právo k susednej nehnuteľnosti, ale musí byť splnená aj podmienka, že vlastnícke právo alebo právom chránené záujmy alebo povinnosti vlastníka susednej nehnuteľnosti môžu byť stavebným povolením dotknuté. Stavebný úrad správne vyhodnotil, že pozemky žalobcu sa nenachádzajú v katastrálnom území B. a s pozemkami povoľovanej stavby „SO 704 - preložka distribučného plynovodu pre obec Dražovce“ nesusedia, ani nie sú povoľovanou stavbou žiadnym spôsobom dotknuté, a preto nie je možné považovať žalobcu za účastníka konania. Okruh účastníkov konania si stavebný úrad vo vzťahu ku každému jednotlivému konaniu o každej stavbe, súboru stavieb, resp. preložkách sietí a zariadení technického vybavenia stanovuje podľa povahy veci. Predmetom

povolenia je súvisiaca investícia - SO 704 Prekládka distribučného plynovodu pre obec Dražovce a dôvodom preložky plynovodu je plánovaná výstavba cestných komunikácií, mostu a protihlukových zábran v rámci priemyselného parku Nitra. Ide o zmenu existujúceho distribučného STL plynovodu vo vlastníctve SPP, a.s., ktorý prechádza územím priemyselného parku a svojou polohou zasahuje v troch úsekoch do plánovanej výstavby cestnej infraštruktúry a protihlukových zábran. 9. K námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že zahrnutie jeho pozemkov k pozemkom strategického parku neznamená pre príslušný stavebný úrad povinnosť zahrnúť vlastníkov všetkých pozemkov strategického parku do každého konania o každej stavbe, súbore stavieb alebo preložiek technickej infraštruktúry v rámci stavby strategický park. Postavenie účastníka konania v zisťovacom konaní nezakladá jeho právo na postavenie účastníka konania v každom konaní stavebného úradu pre všetky súvisiace stavby (vyvolané investície), ktoré ani neboli predmetom zisťovacieho konania a ich potreba bola vyvolaná splnením podmienok stanovených v zisťovacom konaní. Žalovaný zistil, že stavebné povolenie č. OU- NR-OVBP2-2016/017212-002 zo dňa 27. 05. 2016, na ktoré sa žalobca odvoláva, sa týkalo inej stavby. Stavebný úrad teda nezahrnul žalobcu do okruhu účastníkov konania, nebol povinný mu poskytnúť ani priestor na nahliadanie do spisu a ostatné úkony upravené v , ktoré prislúchajú účastníkom konania.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

10. V II. časti správnej žaloby zo dňa 15. 08. 2016 žalobca uviedol, že v prípade správneho konania, v ktorom došlo k vydaniu predmetných rozhodnutí sa jedná o rozhodovací proces súvisiaci s výstavbou a realizáciou priemyselného parku v Nitre, teda o investíciu extrémne veľkého rozsahu, s čím je samozrejme spojený výrazný dopad výstavby na životné prostredie. Poukázal na medzinárodnú zmluvu, ktorú Slovenská republika ratifikovala, konkrétne na Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (tzv. Aarhuský dohovor), ktorý bol publikovaný v Zbierke a konkrétne na čl. 9 ods. 3 tohto dohovoru. Z procesného postupu stavebného úradu ako i žalovaného, ktorý zvolili (teda, že ho vylúčili ako účastníka stavebného konania) je zrejmé porušenie jeho práv plynúcich z tohto prameňa práva, ktorý je právnou silou dokonca nadradený nad zákonmi. Dôvodnosť podanej žaloby je potrebné posudzovať i s ohľadom na znenie uvádzaného dohovoru.

11. V III. časti žaloby žalobca poukázal na to, že dňa 21. 03. 2016 Okresný úrad Nitra odbor výstavby a bytovej politiky vydal oznámenie o začatí stavebného konania č. OU-NR-OVBP2-2016/017364-002 tykajúce sa stavby označenej ako „Príprava strategického parku Nitra - objekt SO 704 Prekládka distribučného plynovodu pre obec Dražovce“. Proti oznámeniu o začatí stavebného konania vo forme verejnej vyhlášky podal námietky zo dňa 12. 04. 2016, ktoré adresoval odboru výstavby a bytovej politiky Okresného úradu Nitra a v ktorých sa komplexne vyjadril k oznámeniu o začatí stavebného konania. Námietky boli adresátovi doručené dňa 13. 04. 2016. Prvostupňový správny orgán namiesto toho, aby sa zaoberal ním namietanými skutočnosťami, ho však rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2016/017364-008 zo dňa 15. 04. 2016 vylúčil z predmetného stavebného konania vo veci žiadosti o vydanie stavebného povolenia na stavbu „Prekládka distribučného plynovodu pre obec Dražovce“, ktorá bola podaná spoločnosťou MH Invest, s.r.o. a vedená na stavebnom úrade pod č. OU-NR-OVBP2-2016/017364. Žalobca uviedol, že je vlastníkom pozemkov v Nitre, v katastrálnom území Y., a to parc. č. XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/X a XXXX/ XX, celkovo o výmere viac ako 14 ha, ktoré vzhľadom na to, že Ministerstvom hospodárstva SR bolo vydané Osvedčenie o významnej investícii č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13. 07. 2015 a č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. 07. 2015 pre vybudovanie strategického parku, boli začlenené do tohto strategického parku. Stavba, ktorej sa týka stavebné konanie, proti ktorému podal námietky, sa nachádza priamo v strategickom parku, do výstavby ktorého sú začlenené i jeho vyššie označené pozemky, a preto bol presvedčený, že sa s ním musí počítať ako s účastníkom stavebného konania. Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu týkajúce sa jeho vylúčenia z konania považoval za veľmi strohé, pričom správny orgán nevzal do úvahy a už vôbec sa nijako nevyjadril a nevysporiadal s ním uvedenými skutočnosťami v námietkach zo dňa 12. 04. 2016. Rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné z dôvodu absencie riadneho odôvodnenia. Vzhľadom na uvedené podal odvolanie (dôvody, ktorého opakoval v žalobe) proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, o ktorom odvolací správny orgán rozhodol tak, že odvolanie zamietol a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Nitra odboru výstavby a bytovej politiky, s ktorým sa stotožnil.

12. V IV. časti žaloby žalobca zopakoval a odcitoval dôvody svojho odvolania zo dňa 04. 05. 2016 proti rozhodnutiu stavebného úradu o vylúčení žalobcu zo stavebného konania.

13. V V. časti žaloby uviedol, že z dôvodu zrejmej nezákonnosti rozhodnutia stavebného úradu bol v prípade rozhodnutia žalovaného ukrátený na svojich právach. Odvolací správny orgán (žalovaný) sa stotožnil s posúdením veci tak, ako ju posúdil stavebný úrad v procesnom rozhodnutí, ktorým ho vylúčil zo stavebného konania, keď stručne uviedol, že na jeho pozemkoch sa nenachádza stavba, ktorá je predmetom stavebného konania, z ktorého bol vylúčený a jeho pozemky ani s pozemkami povoľovanej stavby nesusedia a že v konečnom dôsledku nie je jeho vlastnícke právo povoľovanou stavbou žiadnym spôsobom dotknuté. Žalovaný sa k vzneseným námietkam týkajúcim sa povinnosti konať s ním ako s účastníkom stavebného konania podľa ust. § 59 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona venoval len v krátkosti a vo vzťahu k jeho argumentácii týkajúcej sa povinnosti konať s ním ako s účastníkom stavebného konania podľa ust. § 59 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona žalovaný opäť odpovedal len tak, že uviedol, že postavenie účastníka konania v zisťovacom konaní nezakladá právo každého účastníka zisťovacieho konania postavenie účastníka konania v každom konaní stavebného úradu pre všetky súvisiace stavby, ktoré ani neboli predmetom zisťovacieho konania a ich potreba bola vyvolaná splnením podmienok stanovených v zisťovacom konaní. K argumentácii žalovaného, že podľa ust. § 59 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona stavebný úrad nemá povinnosť zahrnúť do stavebného konania týkajúceho sa stavby, tvoriacej súčasť samotného strategického parku, každého vlastníka pozemkov, na ktorých sa bude nachádzať samotný strategický park, žalobca uviedol, že túto argumentáciu nepovažuje za dostatočnú a žalovaný to mal po právnej stránke riadne odôvodniť, pretože jednoduché konštatovanie, že stavebný úrad nemá takúto povinnosť, považuje za nedostatočné. V tejto súvislosti poukázal na ust. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov a na náležitosti odôvodnenia rozhodnutia.

14. V súvislosti s námietkou účastníctva v konaní podľa ust. § 59 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona žalobca v VI. časti žaloby upozornil na významné vyjadrenie žalovaného v jeho rozhodnutí ohľadne účastníctva v konaní (žalobca bol účastníkom konania navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project“, pričom povoľované objekty stavby sú súčasťou inej stavby „Príprava strategického parku Nitra“, ktorá nebola predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie a ani zisťovacieho konania, a preto žalobcovi neprináleží postavenie účastníka konania podľa ust. stavebného zákona), ktoré má dopad na posúdenie zákonnosti celého správneho konania v tejto veci. Taktiež poukázal na znenie ust. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pri uplatnení prílohy č. 8, časť 9 Infraštruktúra, položka 15 Projekty budovania priemyselných zón, vrátane priemyselných parkov sú v časti B upravené kritériá, resp. limity, za naplnenia ktorých je zo zákona povinné viesť zisťovacie konanie. V zmysle platnej legislatívy v prípade realizácie stavieb v rámci strategických parkov je povinné viesť zisťovacie konanie bez akýchkoľvek ďalších determinantov. Pokiaľ žalovaný vyslovil názor, že pri povoľovaní stavby v rámci strategického parku Nitra neprebehlo posudzovanie vplyvov na životné prostredie a ani zisťovacie konanie, de facto tým skonštatoval zrejmý rozpor so zákonom, nakoľko nemohlo a nemôže byť vedené povoľovacie konanie (v tomto prípade stavebné konanie) práve v dôsledku toho, že pred začatím stavebného konania nebolo realizované zisťovacie konanie, keďže sa jedná o stavbu v rámci strategického parku. Stavba, ktorá je predmetom povoľovacieho (stavebného) konania v tomto prípade sa realizuje v rámci strategického parku a v rámci tohto prebehlo zisťovacie konanie ohľadne navrhovanej činnosti, vyplývajúcej zo zámeru Automotive Nitra Project. Okresnému úradu ako stavebnému úradu bolo notoricky známou skutočnosťou, že žalobca bol účastníkom tohto zisťovacieho konania, v rámci ktorého využil aj opravný prostriedok proti vydanému rozhodnutiu a následne podal aj žalobu o preskúmanie zákonnosti v tomto konaní vydaného právoplatného rozhodnutia, o čom sa vedie súdne konanie na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. . V tomto kontexte žalobca poukázal na ust. stavebného zákona v spojitosti s ust. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s tým, že jeho účastníctvo v stavebnom konaní je dané zákonom a nemožno ho spochybňovať. V súlade so skutočnosťou je fakt, že tak, ako uviedol žalovaný, povoľované objekty stavby sú súčasťou inej stavby, a to Prípravy strategického parku Nitra, čo je dôvodom pre nutnosť uznania danosti prvej z dvoch vyššie rozobraných alternatív, čoho dôsledkom je flagrantná nezákonnosť celého procesu od

začatia stavebného konania. Napadané rozhodnutie je nezákonné, pretože celý rozhodovací proces (stavebné konanie) je zaťažený bremenom nezákonnosti.

15. V VII. časti žaloby žalobca uviedol, že stavebný úrad sa v konaní riadil tým, že podľa ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona sa nevyžaduje územné rozhodnutie, pretože na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku bolo vydané osvedčenie o významnej investícii zo dňa 13. 07. 2015 a zo dňa 22. 07. 2015. Stavebný úrad začal stavebné konanie bez toho, aby správnemu konaniu predchádzalo konanie o umiestnení stavby, t.j. územné konanie. Takýto procesný postup je nezákonný, nakoľko územné rozhodnutie v tomto prípade stavebnému konaniu predchádzať malo. Podľa oznámenia Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 25. 11. 2015, pre územie, ktoré je dostatočne zaregulované územným plánom obce alebo zóny a ktoré je zároveň určené na umiestnenie strategického parku alebo na prípravu územia na realizáciu strategického parku významnej investície sa nevyžaduje územné konanie. Výstavba v rámci strategického parku je podmienená spracovaním územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, pričom takýto územný plán zóny do dnešného dňa nebol v rámci mesta Nitry schválený. Možno teda konštatovať, že nie je naplnená hypotéza právnej normy, na ktorú sa odvoláva stavebný úrad - § 32 ods. 2 stavebného zákona, a to v podobe nutnosti dodržania priestorového usporiadania územia a funkčného využívania územia vyplývajúceho z územného plánu zóny.

16. V VIII. časti žaloby žalobca zdôraznil, že ním namietanými skutočnosťami sa žalovaný vo svojom rozhodnutí dostatočne nezaoberal a rozhodnutiu chýba vecnosť. Nie je postačujúce, ak sa žalovaný ako odvolací správny orgán vysporiadal so skutočnosťami uvedenými v odvolaní len čiastočne. Vo svojom rozhodnutí sa zaoberal len jedným z celkovo štyroch hlavných bodov odvolania. Týmto postupom žalovaný zaťažil napadnuté rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti, keď sa nevysporiadal a neposkytol žiadnu odpoveď na skutočnosti uvádzané v odvolaní. Žalovaný bol pritom nepochybne povinný zaoberať sa skutočnosťami uvádzanými v odvolaní, k čomu však neprišlo a bolo porušené právo žalobcu na spravodlivé konanie.

17. V IX. časti žaloby žalobca poukázal na nález Ústavného súdu SR v konaní pod sp. zn. s tým, že ústavnoprávnu podmienku, či rozhodnutie môže zasiahnuť do základných práv a slobôd, musia súdy skúmať pri každom jednom prípade, a teda i v prípade, pokiaľ ide o procesné rozhodnutie a vykonať pritom ústavne konformný výklad.

18. V závere žalobca žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 16031/2016/B625-SV/36260/Ra zo dňa 06. 06. 2016 ako i rozhodnutie stavebného úradu č. OU-NR-OVBP2-2016/017364-008 zo dňa 15. 04. 2016 a vec vrátil stavebnému úradu na ďalšie konanie.

IV. Vyjadrenie žalovaného

19. Žalovaný podal k žalobe písomné vyjadrenie zo dňa 28. 11. 2016. Poukázal na to, že svojim rozhodnutím potvrdil rozhodnutie, ktorým stavebný úrad rozhodol o tom, že žalobca nie je účastníkom stavebného konania. V zmysle ust. v znení neskorších predpisov (ďalej aj ) súdy nepreskúmavajú rozhodnutia procesnej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníkov konania. Žalobou napadnuté rozhodnutie potom nie je možné preskúmať a navrhol, aby súd konanie podľa ust. zastavil a v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. . Uviedol, že žalobca nebol účastníkom stavebného konania, keďže toto sa nedotýka jeho práv a právom chránených záujmov, nakoľko žalobca nemá vlastnícke právo k pozemkom, na ktorých sa má realizovať preložka plynovodu, nemá k stavebným pozemkom ani žiadne iné právo. Preložka plynovodu sa má realizovať v katastrálnom území B., pričom pozemky vo vlastníctve žalobcu sa nachádzajú v katastrálnom území Y.. Žalobca neuviedol, aké jeho subjektívne práva môžu byť ohrozené preložkou plynovodu, pričom táto žiadnym spôsobom neovplyvní práva a právom chránené záujmy žalobcu, nebude realizovaná na jeho pozemkoch, ochranné pásmo plynovodu nebude zasahovať na jeho pozemky a na realizáciu preložky plynovodu a jeho neskoršiu údržbu nebude potrebné vstupovať na pozemky žalobcu, stavenisko sa nachádza príliš ďaleko od pozemkov žalobcu, aby mohol byť ohrozený hlukom, prachom a inými externalitami stavby. Ustanovenie stavebného zákona odkazuje na ust. až a žalobca odvodzuje svoje právo účastníka konania z ust. .

Preložka plynovodu ani stavba strategického parku však nebola predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie a ani zisťovacieho konania podľa , a preto žalobcovi v tomto konkrétnom stavebnom konaní neprináleží postavenie účastníka konania ani podľa ust. stavebného zákona. Strategický park je súborom stavieb a v zmysle ust. stavebného zákona, stavebník môže požiadať o stavebné povolenie celého súboru stavieb alebo žiadať jednotlivé stavebné povolenia pre každú zo stavieb zvlášť, ak ich bude možné užívať bez dokončenia ďalších stavieb. V prípade preložky plynovodu stavebník požiadal o samostatné stavebné povolenie, a teda stavebné konanie je samostatné a má aj samostatný okruh účastníkov, pričom za jeho účastníkov sa považujú len tie subjekty, ktoré majú práva k pozemkom, na ktorých sa má stavba (v tomto prípade preložka plynovou) realizovať alebo touto stavbou môžu byť ohrozené ich práva a právom chránené záujmy. Vždy je potrebné jednotlivo posudzovať, či povoľovaná stavba zasiahne do práv a právom chránených záujmov žalobcu, teda aj príslušný stavebný úrad rozhoduje v každom stavebnom konaní o účastníkoch konania zvlášť. Žalovaný navrhol, aby správny súd o žalobe rozhodol v zmysle ust. a konanie zastavil, prípadne, ak by sa nestotožnil s jeho právnym názorom, žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

20. Spoločnosť MH Invest, s.r.o. v podaní zo dňa 28. 11. 2016 navrhla, aby ju súd pribral do súdneho konania ako účastníka správneho konania, nakoľko bola stavebníkom v konaní, v ktorom došlo k vydaniu žalobou napadnutých rozhodnutí, ktorými bol žalobca vylúčený ako účastník stavebného konania. Nevie sa vyjadriť ku konkrétnym žalobným dôvodom, ktoré žalobca uviedol, nakoľko nemá k dispozícii žalobu, ale vzhľadom na skutočnosť, že bola účastníkom stavebného konania, má k dispozícii námietky, ktoré žalobca vzniesol v stavebnom konaní a ktorými odôvodňoval odvolanie proti jeho vylúčeniu z uvedeného stavebného konania. Spoločnosť bola toho názoru, že správne orgány postupovali správne a v súlade s platnou právnou úpravou, keď rozhodli o vylúčení žalobcu ako účastníka stavebného konania, pričom svoje závery v rozhodnutiach dostatočne odôvodnili, riadne sa vysporiadali s námietkami žalobcu a ich závery sú udržateľné, preskúmateľné a v konaní sa nevyskytla žiadna vada, pre ktorú by bolo potrebné tieto rozhodnutia zrušiť alebo zmeniť. Okruh účastníkov stavebného konania upravuje ust. , ale žalobca nepreukázal, že by mu prináležalo postavenie účastníka konania podľa niektorého bodu tohto ustanovenia, nakoľko nie je stavebníkom, nemá vlastnícke, ani iné právo k pozemku, na ktorom sa má stavba realizovať a dokonca ani k susedným pozemkom a stavbám a nespĺňa ani ďalšie kritériá uvedené v ust. stavebného zákona. Pozemky vo vlastníctve žalobcu sú v katastrálnom území Y., teda v inom katastrálnom území, ako sa realizuje stavba, ktorá je predmetom stavebného konania. Vydaním napadnutého stavebného povolenia nemôžu byť priamo dotknuté vlastnícke, ani iné práva žalobcu. Každé stavebné konanie je samostatným správnym konaním, a preto nie je možné, aby žalobca svoje postavenie účastníka konania odvodzoval zo skutočnosti, že jeho pozemky sú zaradené do osvedčenia, bez toho, aby preukázal, že jeho práva by mohli byť stavbou priamo dotknuté. O to viac, ak ide o pozemky, ktoré nie sú zasiahnuté stavbou a nejedná sa ani o susedné pozemky. Nemôže obstáť ani námietka žalobcu, že jeho postavenie ako účastníka stavebného konania vyplýva aj zo skutočnosti, že bol účastníkom zisťovacieho konania. Ako správne uviedol žalovaný vo svojom rozhodnutí „konkrétna predmetná navrhovaná činnosť - stavba Príprava strategického parku Nitra nebola predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie a ani zisťovacieho konania podľa , a preto odvolateľovi v tomto konkrétnom stavebnom konaní neprináleží postavenie účastníka konania ani podľa ust. stavebného zákona“. Žalobcovi teda neprináleží, ani nemôže prináležať postavenia účastníka stavebného konania, nakoľko nespĺňa ani jeden z predpokladov uvedených v ust. stavebného zákona a predmetnou stavbou nemôžu byť priamo dotknuté vlastnícke, ani iné jeho práva. Správne orgány postupovali správne, keď žalobcu z konania vylúčili, nakoľko nespĺňa podmienky pre priznanie postavenia účastníka konania a správne posúdili aj ostatné otázky. Žalobou napádané rozhodnutia obsahujú všetky zákonné náležitosti, sú v súlade s platnou právnou úpravou a vychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci.

21. Právny zástupca žalobcu podal vyjadrenie zo dňa 28. 01. 2017 k vyjadreniu žalovaného, v ktorom uviedol, že zdôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. jednoznačne dáva odpoveď na otázku, či môže mať rozhodnutie orgánu verejnej správy za následok

ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. V predmetnej veci sa rieši otázka účastníctva žalobcu v stavebnom konaní a deklarácia právoplatnosti stavebného povolenia zo strany stavebného úradu je len formálna. V skutočnosti nedošlo k tomu, aby vo veci v rámci meritórneho rozhodnutia rozhodoval odvolací správny orgán, ako tomu bolo v prípade rozsudku Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. , ktoré nemá ani povahu judikátu. Stavba označená ako „Príprava strategického parku Nitra - objekt SO 704 Prekládka distribučného plynovodu pre obec Dražovce“ je svojou povahou súčasťou súboru stavieb v rámci realizácie strategického parku, do ktorého boli zaradené pozemky vo vlastníctve žalobcu, ktoré sú špecifikované v podanej žalobe, pričom žalobca nesúhlasil s ich zaradením do realizácie takejto tzv. významnej investície v podobe stavby „Vybudovanie strategického parku“. Pokiaľ už pozemky žalobcu do tohto boli zaradené, jednoznačne sú dotknuté, resp. jednoznačne je žalobca ako vlastník predmetných pozemkov dotknutý na svojich právach, pokiaľ sa rozhoduje o akejkoľvek stavbe, ktorá sa mala realizovať v rámci predmetného strategického parku. Z definície strategického parku a významnej investície uvedených v ust. , je zrejmé, že pokiaľ sa jedná o rozhodovanie o stavebnom povolení niektorej zo stavieb v rámci strategického parku, pre vzájomnú previazanosť a súvislosť pozemkov patriacich/zaradených do strategického parku, sa musí jednať o prípad, keď vlastnícke práva k všetkým týmto pozemkom môžu byť stavebným povolením dotknuté. Toto je možné vyvodiť tak zo znenia ust. stavebného zákona ako i z ust. správneho poriadku. Sám žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že strategicky park je súborom stavieb, z čoho je zrejmé, že v prípade jednotlivých stavieb realizovaných v rámci strategického parku jednoznačne ide o vzájomne súvisiace stavby svojou povahou slúžiace v rámci jedného stavebného celku/účelu. Stavba „Príprava strategického parku Nitra - objekt SO 704 Prekládka distribučného plynovodu pre obec Dražovce“ predstavuje jednu z podporných častí hlavnej stavby, ktorou je samotný strategický park, a preto aj túto stavbu je potrebné považovať za stavbu, ktorá v spojitosti so samotnou stavbou strategického parku bude mať za následok, že ňou bude žalobca priamo dotknutý na svojom vlastníckom práve k svojím nehnuteľnostiam a o to výraznejšie, keďže sa v dôsledku osvedčenia o strategickom parku procesne „preskočilo“ územné konanie, v rámci ktorého by za iných okolností mohol uplatňovať relevantné námietky a výhrady. Pokiaľ ide o vec týkajúcu sa ochrany životného prostredia, čo významná investícia v rámci realizácie strategického parku nesporne je, tak účastníctvo v príslušných administratívnych konaniach je nutné posudzovať vždy v rámci extenzívneho výkladu a v tejto súvislosti žalobca poukázal na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. . Pre predmetnú investíciu „Automotive Nitra Project“ bolo príslušným orgánom na úseku posudzovania vplyvov na životné prostredie vydané rozhodnutie zo zisťovacieho konania pod č. OU-NR- OSZP3-2015/031851-017- F36 zo dňa 08. 10. 2015, ktoré žalobca napadol správnou žalobou, o ktorej sa vedie na tunajšom súde konanie pod sp. zn. . Aj z tohto je zrejmé, že účastníctvo žalobcu v predmetnom stavebnom konaní bolo žalobcovi zaručené minimálne s ohľadom na ust. stavebného zákona v spojení s ust. . V závere svojho vyjadrenia žalobca uviedol, že správnym orgánom bol nezákonne vylúčený ako účastník konania, pričom mu bolo reálne odopreté, aby mohol namietať všetky vyššie uvedené pochybenia, ku ktorým zo strany správneho orgánu vydaním stavebného povolenia došlo, a to okrem zrejmých a výrazných zásahov do individuálnych (najmä vlastníckych) práv, aj do práv v spoločenskej sfére, najmä na úseku právnych predpisov vo veci ochrany životného prostredia. Podaním žaloby sa žalobca dožaduje dosiahnutia nápravy, aby mu bolo umožnené meritórne napadnúť zjavnú nezákonnosť vydaného stavebného povolenia, teda aby nedochádzalo k ignorácii jeho práv a oprávnených záujmov a hlavne práv priznaných mu SR, ale taktiež aj medzinárodnými zmluvami, najmä Dohovorom o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor). 22. Uznesením č.k. -69 zo dňa 31. 01. 2017 súd pribral za účastníka súdneho konania spoločnosť MH Invest, s.r.o., ktorá bola stavebníkom v stavebnom konaní, v ktorom boli vydané žalobou napadnuté rozhodnutia. Spoločnosť MH Invest, s.r.o. ako pribratý účastník konania podala k žalobe písomné vyjadrenie zo dňa 08. 08. 2017, v ktorom poukázala na svoje predchádzajúce vyjadrenie (podané v čase pred pribratím do konania) a okrem iného uviedla, že so žalobnými námietkami žalobcu nesúhlasí, považuje ich za nedôvodné, neopodstatnené, zavádzajúce a účelové. Mesto Nitra v záväznom stanovisku č. 4053/2016 zo dňa 22. 03. 2016 skonštatovalo, že predmetné stavby sú v súlade so schváleným územným plánom mesta a správne orgány (stavebný úrad ako i žalovaný) sú viazané obsahom tohto stanoviska. Stavba je v súlade s platnými územnoplánovacími dokumentáciami obcí, v katastrálnych územiach ktorých sa

bude realizovať, pričom tieto územnoplánovacie dokumentácie dostatočne regulujú dotknuté územie, na základe čoho je nepochybné, že bola daná dôvodnosť postupu podľa ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona, a teda správne orgány žiadnym spôsobom nepochybili. Konanie, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia o vylúčení žalobcu zo stavebného konania a následne vydaniu rozhodnutia žalovaného nevykazuje žiadne vady, ktoré by mali mať za následok zrušenie týchto rozhodnutí. Tieto rozhodnutia vychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, obsahujú všetky zákonné náležitosti a sú v súlade s platnými právnymi predpismi Slovenskej republiky.

23. Spoločnosť Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. zastúpená právnym zástupcom v podaní zo dňa 21. 03. 2018 navrhla, aby jej súd priznal postavenie osoby zúčastnenej na konaní. Uviedla, že realizuje výstavbu nového automobilového závodu - projekt s názvom „Výstavba nového automobilového výrobného podniku v Nitre“ (označovaný aj „Automotive Nitra Project“), pre ktorý bolo vydané osvedčenie o významnej investícii zo dňa 14. 01. 2016. Z tohto osvedčenia vyplýva, že výstavba nového automobilového výrobného podniku v Nitre je súčasťou výstavby strategického parku v Nitre, pre ktorý boli spoločnosti MH Invest, s.r.o. vydané osvedčenia o významnej investícii zo dňa 13. 07. 2015 a 22. 07. 2015, a teda výstavba oboch stavieb je vo verejnom záujme. Spoločnosť Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. má rovnaký právny a ekonomický záujem na výsledku tohto konania ako spoločnosť MH Invest, s.r.o. a je toho názoru, že rozhodnutím súdu v tejto veci môžu byť priamo a zásadným spôsobom dotknuté jej práva a právom chránené záujmy v súvislosti s výstavbou nového závodu v strategickom parku.

24. Uznesením č.k. -206 zo dňa 29. 06. 2018 tunajší súd priznal spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. postavenie osoby zúčastnenej na v konaní, a to na základe jej návrhu zo dňa 21. 03. 2018. Následne právnemu zástupcovi osoby zúčastnenej na konaní zaslal žalobu s prílohami s tým, že vyjadrenie k žalobe možno podať v určenej lehote. Právny zástupca osoby zúčastnenej na konaní nepodal písomné vyjadrenie.

25. Uznesením č.k. -235 zo dňa 29. 10. 2018 tunajší súd žalobu žalobcu odmietol podľa ust. ako neprípustnú z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia (bol toho názoru, že stavebné povolenie vydané v predmetnom stavebnom konaní nadobudlo právoplatnosť ešte predtým, ako žalobca podal v predmetnej veci na tunajší súd žalobu, a tým bolo stavebné konanie právoplatne ukončené). Proti vyššie označenému rozhodnutiu podal žalobca kasačnú sťažnosť zo dňa 27. 12. 2018 (doplnenú argumentáciou v podaní zo dňa 29. 06. 2020), ku ktorej sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 22. 03. 2019, ako i pribratý účastník konania v podaní zo dňa 26. 03. 2019 a 14. 07. 2020. Opravným uznesením č.k. -316 zo dňa 05. 09. 2019 správny súd opravil označenie žalovaného vo svojom uznesení č.k. -235 zo dňa 29. 10. 2018. O podanej kasačnej sťažnosti rozhodol Najvyšší súd SR v konaní pod sp. zn. uznesením zo dňa 15. 10. 2020 tak, že zrušil uznesenie tunajšieho súdu č.k. -235 zo dňa 29. 10. 2018 v spojení s opravným uznesením č.k. -316 zo dňa 05. 09. 2019 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne bola vec zapísaná na tunajšom súde pod novú spisovú značku .

26. Uznesením č.k. -403 zo dňa 24. 03. 2021 súd pribral za účastníka súdneho konania spoločnosť SPP - distribúcia, a.s., ktorá bola účastníkom stavebného konania v pozícii vlastníka stavby. Pribratý účastník konania sa k podanej správnej žalobe a jej prílohám nevyjadril.

27. Právny zástupca žalobcu v podaní zo dňa 03. 11. 2021 s poukazom na ust. uviedol, že vo veci rozhodoval správny orgán prvého stupňa, ktorý na to nebol oprávnený, a to s ohľadom na v súčasnosti jednoznačne prejavenú pochybnosť o nepredpojatosti správneho orgánu. Žalobca bol toho názoru, že správny orgán bol vylúčený už v čase, keď rozhodnutie vydal bez ohľadu na to, či námietku predpojatosti vzniesol alebo nevzniesol, pričom tieto skutočnosti sa naplno preukázali v júni roku 2021. V predmetnej veci teda rozhodol na prvom stupni neoprávnený správny orgán, a to v dôsledku jeho zákonného vylúčenia pre pochybnosti o nepredpojatosti jeho pracovníkov. V čase vydania rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa bol jeho prednostom U.. D. I., A., ktorý musel byť už vtedy zrejme predpojatý, evidentne spriaznený s realizátorom strategického parku v Nitre - MH Invest, s.r.o. a zainteresovaný do záujmov tejto spoločnosti. V tejto súvislosti poukázal na prejav U.. D. I., A. zo dňa 28. 01. 2020 a na skutočnosť, že tento sa podľa výpisu z obchodného registra uvedenej spoločnosti stal jej prokuristom dňom 02. 06. 2021.

Podanie žalobcu zo dňa 03. 11. 2021 bolo zaslané účastníkom konania, resp. ich právnym zástupcom a právnemu zástupcovi spoločnosti, ktorej bolo priznané postavenie osobe zúčastnenej na konaní.

28. Na pojednávaní konanom dňa 30. 11. 2021 sa vyjadril právny zástupca žalobcu, žalobca, právny zástupca spoločnosti MH Invest, s.r.o. a právny zástupca spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. (ktorej bolo priznané postavenie osoby zúčastnenej na konaní). Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa 26. 11. 2021.

VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

29. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie o predmetnej správnej žalobe zo dňa 15. 08. 2016, viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (ust. , , ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal na pojednávaní žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 06. 06. 2016, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že toto rozhodnutie (ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 15. 04. 2016 o vylúčení žalobcu z konania vo veci návrhu na vydanie stavebného povolenia), ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 15. 04. 2016 je potrebné zrušiť podľa ust. , teda z dôvodu, že obe tieto rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

30. Podľa , o správnom konaní v(správny poriadok) znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2016, teda i v čase rozhodovania žalovaného, účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva. Podľa , , vyššie citovaného zákona, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie. Podľa vyššie citovaného zákona, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa vyššie citovaného zákona, proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal. Podľa , vyššie citovaného zákona, správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže o odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie a ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania ako odvolateľa alebo ak s tým ostatní účastníci konania súhlasia. Ak nerozhodne správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, o odvolaní, predloží ho spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo, a upovedomí o tom účastníka konania. Podľa , , vyššie citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný. Podľa vyššie citovaného zákona, ustanovenia prvej až tretej časti sa primerane vzťahujú aj na konanie o odvolaní.

31. Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2018, teda i v čase rozhodovania žalovaného, účastníkmi stavebného konania sú: a/ stavebník, b/ osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, c/ ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, 1g) d/ stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, e/ projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby. Podľa vyššie citovaného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa , vyššie citovaného zákona, proti územnému rozhodnutiu o umiestnení stavby, územnému rozhodnutiu o využití územia, stavebnému povoleniu a kolaudačnému rozhodnutiu, ktorému predchádzalo konanie podľa osobitného predpisu15b) má právo podať odvolanie aj ten, kto nebol účastníkom konania, ale len v rozsahu, v akom sa namieta nesúlad povolenia s obsahom rozhodnutia podľa osobitného predpisu. 15d) Podaním odvolania podľa odseku 8 sa ten, kto ho podal, stáva účastníkom konania. ___________________ 1g) až 27 v znení neskorších predpisov. 15b) a 37 15d) , a

32. Podľa , , o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2016 (teda i v čase rozhodovania žalovaného v predmetnej veci), dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu.24) Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté. Verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním a/ odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa , odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa , odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa , odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa . Verejnosť má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona (ďalej len "rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní"), alebo proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom zisťovacieho konania alebo konania o vydaní záverečného stanoviska alebo jeho zmeny. Za deň doručenia rozhodnutia sa pri podaní takého odvolania považuje pätnásty deň zverejnenia rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa alebo záverečného stanoviska príslušným orgánom podľa . Verejnosť podaním odvolania zároveň prejaví záujem na navrhovanej činnosti a na konaní o jej povolení. Podľa , , , vyššie citovaného zákona, ak ide o navrhovanú činnosť uvedenú v , navrhovateľ je povinný pred začatím povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti doručiť príslušnému orgánu písomne a elektronicky a/ zámer s náležitosťami podľa a prílohy č. 9, ak má byť predmetom zisťovacieho konania navrhovaná činnosť alebo b/ oznámenie o zmene navrhovanej činnosti vypracované podľa prílohy č. 8a, ak má byť predmetom zisťovacieho konania zmena navrhovanej činnosti. Príslušný orgán na základe zámeru alebo oznámenia o zmene navrhovanej činnosti vykoná zisťovacie konanie o posudzovaní navrhovanej činnosti k zámeru alebo k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti a rozhodne, či sa predmet zisťovacieho konania bude posudzovať podľa tohto zákona. Výsledkom zisťovacieho konania je rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní. Rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní oprávňuje navrhovateľa navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, ktorá musí byť predmetom zisťovacieho konania podľa , podať návrh na začatie

povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti, ak v rozhodnutí príslušný orgán určil, že sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena nemá posudzovať podľa tohto zákona. ________________________ 24)

33. Podľa , žaloba je procesný úkon, ktorým a/ fyzická osoba alebo právnická osoba uplatňuje právo na súdnu ochranu porušeného alebo priamo dotknutého práva alebo právom chráneného záujmu, Podľa , žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie žaloby na správny súd. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa , žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Podľa , ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, krajský súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.

34. V predmetnej veci bol tunajší súd viazaný uznesením Najvyššieho súdu SR ako kasačného súdu v konaní pod sp. zn. zo dňa 15. 10. 2020 (ktorým zrušil uznesenie tunajšieho súdu č.k. -235 zo dňa 29. 10. 2018 v spojení s opravným uznesením č.k. -316 zo dňa 05. 09. 2019 o odmietnutí žaloby žalobcu a vec mu vrátil na ďalšie konanie). Kasačný súd uviedol, že sa sústredil výlučne na posúdenie otázky zákonnosti postupu krajského súdu, ktorým bolo odmietnutie žaloby, pričom však posúdenie súvisiaceho hmotnoprávneho rozmeru, t.j. otázky účastníctva žalobcu v stavebnom konaní a s tým spojené preskúmanie zákonnosti prvostupňového rozhodnutia, ktorým bol žalobca z konania vylúčený a zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie, bude závisieť od meritórneho prieskumu. Z tohto uznesenia vyplynula pre správny súd povinnosť vec meritórne prejednať so zameraním sa na posúdenie zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov a zaoberať sa námietkami žalobcu v žalobe ako i otázkou jeho procesného postavenia ako účastníka administratívneho konania bez ohľadu na skutočnosť, že konanie, v ktorom sa žalobca domáhal byť účastníkom konania, bolo ukončené.

35. Podanou žalobou zo dňa 15. 08. 2016 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 16031/2016/B625-SV/36260/Ra zo dňa 06. 06. 2016, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil procesné rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, t.j. Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky (ďalej aj stavebný úrad) č. OU-NR- OVBP2-2016/017364-008 zo dňa 15. 04. 2016 o vylúčení žalobcu z konania vo veci žiadosti o stavebné povolenie na stavbu „Prekládka distribučného plynovodu pre obec Dražovce“ podanej spoločnosťou MH Invest, s.r.o. a vedenej na stavebnom úrade pod č. OU-NR-OVBP2-2016/017364.

36. Správny súd mal z obsahu predloženého administratívneho spisu nesporne preukázané, že dňa 17. 03. 2016 bola na stavebný úrad doručená žiadosť zo dňa 16. 03. 2016 o stavebné povolenie, ktorú podala spoločnosť MH Invest, s.r.o. ako stavebník a ktorou žiadala o vydanie stavebného povolenia na stavbu „Príprava strategického parku Nitra“ v rozsahu stavebného objektu „SO 704 Prekládka distribučného plynovodu pre obec Dražovce“ s miestom stavby v katastrálnom území B.. V žiadosti sú uvedené i parc. č. pozemkov v katastrálnom území B., na ktorých je navrhovaná stavba a parc. č. pozemkov, na ktorých sa budú vykonávať demontáže. Následne stavebný úrad vydal pod č. OU-NR-OVBP2-2016/017364-002 dňa 21. 03. 2016 formou verejnej vyhlášky oznámenie o začatí stavebného konania o povolenie predmetnej navrhovanej stavby v katastrálnom území B. na tam označených pozemkoch.

37. V podaní zo dňa 12. 04. 2016 označenom ako „námietky“ k oznámeniu o začatí stavebného konania žalobca okrem iného uviedol, že je účastníkom konania i z dôvodu, že do osvedčenia o významnej investícii boli zahrnuté i jeho pozemky v katastrálnom území Y. (čo nepovažoval za správne vzhľadom na ich funkčné určenie pre vybavenosť s doplnkovým bývaním), pričom poukázal na ust. . Tvrdil, že kým sú pozemky v jeho vlastníctve zaradené do predmetného osvedčenia, je nespochybniteľné jeho postavenie ako účastníka nielen tohto stavebného konania, ale všetkých konaní týkajúcich sa strategického parku.

Takéto podanie žalobcu podľa názoru súdu treba jednoznačne považovať za prihlásenie sa žalobcu za účastníka stavebného konania.

38. Správny orgán prvého stupňa (Okresný úrad Nitra odbor výstavby a bytovej politiky) ako stavebný úrad následne postupoval tak, že vydal rozhodnutie č. OU-NR-OVBP2-2016/017364-008 zo dňa 15. 04. 2016, ktorým žalobcu vylúčil z konania vo veci žiadosti o stavebné povolenie na stavbu „Prekládka distribučného skladu pre obec Dražovce“ ktorú podala spoločnosť MH Invest, s.r.o.. V odôvodnení tohto rozhodnutia správny orgán prvého stupňa okrem iného uviedol, že okruh účastníkov konania osobitne upravuje stavebný zákon, a preto sa neuplatňuje ust. § 14 správneho poriadku. Označil konkrétne pozemky v katastrálnom území B., na ktorých sa bude realizovať predmetná stavba a konkrétne pozemky v katastrálnom území Y., ktorých vlastníkom je žalobca, z čoho vyvodil záver, že pozemky vo vlastníctve žalobcu nebudú povoľovanou stavbou žiadnym spôsobom dotknuté, nie sú ani susediacimi pozemkami, na ktorých sa bude stavba realizovať, a preto vlastnícke práva žalobcu nebudú stavbou dotknuté. Z uvedeného potom podľa názoru stavebného úradu vyplýva, že žalobca nie je účastníkom stavebného konania, pretože nie sú dotknuté jeho vlastnícke alebo iné práva.

39. Proti rozhodnutiu č. OVBP2-2016/017364-008 zo dňa 15. 04. 2016 (procesné rozhodnutie o vylúčení žalobcu zo stavebného konania) podal žalobca odvolanie zo dňa 04. 05. 2016, v ktorom okrem iného s poukazom na konkrétne súdne rozhodnutia (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. a dve rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu ČR) uviedol, že účastníkom stavebného konania nie je striktne len vlastník priamo susediacich nehnuteľností, t.j. nehnuteľností, ktoré majú spoločnú hranicu, ale pojem „susedná nehnuteľnosť“ je nutné vykladať extenzívne v tom smere, či jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté. Tvrdil, že v jeho prípade, je to úplne evidentné, nakoľko predmetná stavba, o povolenie ktorej sa jedná, sa realizuje v určitom ucelenom území, ktoré je tvorené i pozemkami v jeho vlastníctve. Svoje účastníctvo v stavebnom konaní odvodzoval i z ust. § 59 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona s poukazom na skutočnosť, že bol účastníkom zisťovacieho konania, čo je pre správny orgán notoricky známou skutočnosťou. Taktiež poukazoval na to, že ten istý stavebný úrad ho považoval za účastníka iného stavebného konania z toho titulu, že bol účastníkom zisťovacieho konania, ktoré sa týkalo výstavby „Automotive Nitra Project“, ktorá je súčasťou strategického parku, pričom stavba, ktorá je predmetom povoľovania v tomto stavebnom konaní je vyvolanou investíciou v rámci výstavby „Automotive Nitra Project“. O podanom odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný ako odvolací správny orgán v predmetnej veci, a to žalobou napadnutým rozhodnutím č. 16031/2016/B625-SV/36260/Ra zo dňa 06. 06. 2016 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil procesné rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, t.j. Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-NR-OVBP2-2016/017364-008 zo dňa 15. 04. 2016. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný okrem iného skonštatoval, že pozemky žalobcu sa nenachádzajú v katastrálnom území B. a s pozemkami povoľovanej stavby „SO 704 - preložka distribučného plynovodu pre obec Dražovce“ nesusedia, ani nie sú povoľovanou stavbou žiadnym spôsobom dotknuté, a preto nie je možné považovať žalobcu za účastníka konania. Predmetom povolenia je súvisiaca investícia - SO 704 Prekládka distribučného plynovodu pre obec Dražovce a dôvodom preložky plynovodu je plánovaná výstavba cestných komunikácií, mostu a protihlukových zábran v rámci priemyselného parku Nitra. K námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že zahrnutie jeho pozemkov k pozemkom strategického parku neznamená pre príslušný stavebný úrad povinnosť zahrnúť vlastníkov všetkých pozemkov strategického parku do každého konania o každej stavbe, súbore stavieb alebo preložiek technickej infraštruktúry v rámci stavby strategický park. Postavenie účastníka konania v zisťovacom konaní nezakladá jeho právo na postavenie účastníka konania v každom konaní stavebného úradu pre všetky súvisiace stavby (vyvolané investície), ktoré ani neboli predmetom zisťovacieho konania a ich potreba bola vyvolaná splnením podmienok stanovených v zisťovacom konaní. Žalovaný zistil, že stavebné povolenie č. OU-NR-OVBP2-2016/017212-002 zo dňa 27. 05. 2016, na ktoré sa žalobca odvoláva, sa týkalo inej stavby.

40. Rozhodnutie orgánu verejnej správy o tom, či fyzická alebo právnická osoba je alebo nie je účastníkom správneho konania je nepochybne spôsobilé zasiahnuť do práv, právom chránených záujmov a povinností dotknutého subjektu (teda je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve). Predmetom preskúmavacej činnosti správneho súdu bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým ako odvolací správny orgán zamietol odvolanie žalobcu proti procesnému rozhodnutiu, ktorým bol vylúčený zo stavebného konania. Povinnosťou správneho súdu tak bolo vec meritórne prejednať a zaujať právne stanovisko k predmetu konania, teda či postup orgánov

verejnej správy, keď vylúčili žalobcu z administratívneho konania bol, resp. nebol v súlade so zákonom, bez ohľadu na skutočnosť, či bolo alebo nebolo skončené konanie, v ktorom sa žalobca domáhal postavenia účastníka konania (uznesenie Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. zo dňa 15. 10. 2020, ktorým bol súd v predmetnej veci viazaný a ďalej napr. uznesenia Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. zo dňa 29. 01. 2020, sp. zn. zo dňa 24. 03. 2020, sp. zn. zo dňa 26. 05. 2020). V súdenej veci je taktiež potrebné uviesť, že žalobca bol ako dotknutá verejnosť účastníkom viacerých zisťovacích konaní, ktoré sa týkali výstavby automobilového závodu v Nitre, resp. tejto výstavbe predchádzali. Uvedená skutočnosť je správnemu súdu známa z jeho rozhodovacej činnosti vo veciach množstva správnych žalôb (v počte viac ako sto) žalobcu, ktoré podal na tunajšom súde v súvislosti s výstavbou automobilového závodu. V predmetnej veci je nesporné, že stavebný úrad ako správny orgán prvého stupňa so žalobcom ako s účastníkom konania od jeho začatia nekonal, čo vyplýva i z oznámenia o začatí stavebného konania zo dňa 21. 03. 2016. Súd je toho názoru, že podanie žalobcu zo dňa 12. 04. 2016 možno považovať, resp. bolo potrebné považovať za prihlásenie sa žalobcu i za účastníka prebiehajúceho stavebného konania.

41. Na stavebné konanie sa aplikuje zákon č. 71/967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj alebo správny poriadok), ktorý všeobecným spôsobom upravuje konanie a rozhodovanie v oblasti verejnej správy a v ust. obsahuje i definíciu účastníka správneho konania v tom zmysle, že: 1/ účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať, 2/ koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; 3/ ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak, 4/ ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.

42. Stavebný zákon v ust. § 59 ods. 1 (ktorý je v tomto prípade osobitným zákonom) ustanovuje, kto je účastníkom stavebného konania, ale nemá osobitnú právnu úpravu konania s účastníkom v správnom konaní (územnom, stavebnom alebo kolaudačnom konaní), a preto pre stavebné konanie platia primerane ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní, t.j. , a to s poukazom na ust. stavebného zákona (ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní).

43. Pojem účastníka konania teda definuje správny poriadok, ktorý je všeobecným predpisom o správnom konaní ako i stavebný zákon, a preto je potrebné postupovať podľa interpretačného pravidla, ktoré určí, ktorá právna norma sa má na konkrétny prípad použiť. V právnej teórii platí vo vzťahu všeobecných a osobitných právnych noriem derogačné pravidlo lex specialis derogat legi generali (špeciálny zákon ruší generálny zákon), pričom aplikáciou tohto pravidla v prejednávanom prípade možno dospieť k záveru, že na posúdenie účastníctva žalobcu v stavebnom konaní bolo potrebné postupovať podľa ust. § 59 ods. 1 stavebného zákona, ktorý je v stavebnom konaní zákonom špeciálnym vo vzťahu k všeobecnému predpisu o správnom konaní - správnemu poriadku. Bez ohľadu na všeobecne platné pravidlo pri aplikácii právnych noriem, v danom prípade je ale otázka aplikácie vyššie uvedených právnych predpisov výslovne zodpovedaná i v ust. § 140 stavebného zákona, podľa ktorého, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Z tohto zákonného ustanovenia je bez pochýb zrejmé, že na konanie vedené podľa stavebného zákona sa použijú pravidlá ustanovené správnym poriadkom len vtedy, ak sám stavebný zákon ako osobitný predpis neupravuje konkrétnu situáciu, resp. právnu otázku, inak. Vzhľadom na to, že stavebný zákon výslovne pomenúva účastníkov stavebného konania a teda určuje ich okruh, je preto v danej veci vylúčená aplikácia ust. § 14 správneho poriadku, v ktorom je všeobecne vymedzený okruh účastníkov správneho konania. Vzhľadom na odlišné špecifiká sú jednotlivé druhy správnych procesov upravené osobitnými právnymi aktami. Správny poriadok ako všeobecný predpis o správnom konaní má subsidiárne použitie, ak konkrétne konanie v štátnej správe je upravené samostatným právnym aktom, osobitným zákonom.

44. Uvedené znamená, že osobitný predpis ako hmotnoprávny predpis má v aplikačnom procese prednosť pred všeobecnou úpravou obsiahnutou v ust. § 14 správneho poriadku, ktorý síce vymedzuje, kto je účastníkom konania, ale odpoveď, na koho sa táto definícia vzťahuje dávajú predpisy hmotného práva. Postavenie účastníka konania v tej - ktorej veci má iba ten subjekt, ktorému je takéto postavenie

v príslušnom o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v ust. definuje účastníkov stavebného konania, resp. upravuje okruh účastníkov tzv. pozitívnou enumeráciou, t.j. uvedením konkrétnych subjektov, ktorým postavenie účastníka v konaní priznáva. V súvislosti s účastníctvom v stavebnom konaní správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. zo dňa 01. 03. 2018, v zmysle ktorého „stavebný zákon výslovne pomenúva účastníkov každého konania podľa stavebného zákona osobitne a odlišne, ako sú účastníci konania definovaní vo všeobecnom predpise o správnom konaní, kasačný súd má za to, že ustanovenie stavebného zákona vylučuje aplikáciu ustanovení správneho poriadku vo vzťahu k účastníkom konania“. Preto i správny orgán prvého stupňa mal posudzovať okruh účastníkov predmetného stavebného konania v zmysle ust. stavebného zákona.

45. V priebehu stavebného konania bolo nepochybné, že žalobca nie je stavebníkom predmetnej stavby, a preto nemôže byť účastníkom stavebného konania v zmysle ust. § 59 ods. 1 písm. a/ stavebného zákona.

46. Z predloženého administratívneho spisu, z rozhodnutia stavebného úradu zo dňa 15. 04. 2016 o vylúčení žalobcu zo stavebného konania a ani z rozhodnutia žalovaného zo dňa 06. 06. 2016 nevyplýva, či a akým spôsobom správne orgány preverovali, resp. zisťovali, či by žalobca mal, resp. mohol byť účastníkom stavebného konania v zmysle ust. § 59 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona, podľa ktorého účastníkom stavebného konania sú i osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté. Uvedené bolo potrebné podľa názoru súdu zisťovať s poukazom na tvrdenia žalobcu v podanom odvolaní zo dňa 04. 05. 2016 proti rozhodnutiu stavebného úradu o vylúčení žalobcu zo stavebného konania. Z ust. § 139 ods. 2 písm. c/, d/ stavebného zákona vyplýva, že pod pojmom „susedné pozemky a stavby na nich“ sa rozumejú pozemky, ktoré majú spoločnú hranicu s pozemkom, ktorý je predmetom správneho konania podľa stavebného zákona a stavby na týchto pozemkoch a pod pojmom „susedná stavba“ sa rozumie aj stavba na takom pozemku, ktorý nemá síce spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní podľa stavebného zákona ide, ale jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté. V prípade, ak sa osoba domáha postavenia účastníka stavebného konania a tvrdí, že môže byť dotknutá na svojich právach (ako v tomto prípade žalobca), úlohou stavebného úradu je posúdiť, či môže byť takáto osoba dotknutá na svojich právach stavebným povolením a následnou výstavbou. Takáto osoba sa stáva účastníkom konania na základe jej tvrdenia a opak preukazuje stavebný úrad.

47. Z obsahu spisu, ale ani zo žalobou napadnutých rozhodnutí správnych orgánov nie je zrejmé ani to, na základe čoho dospeli k záveru, že žalobcovi neprináleží postavenie účastníka konania ani podľa ust. § 59 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona. Stavebník v žiadosti zo dňa 16. 03. 2016 o vydanie stavebného povolenia označil stavbu ako „Príprava strategického parku“ a konkrétny stavebný objekt označil ako „SO 704 Prekládka distribučného plynovodu pre obec Dražovce“. Podľa názoru súdu v danej situácii a s poukazom na obsah administratívneho spisu nie je postačujúce konštatovanie žalovaného v jeho rozhodnutí zo dňa 06. 06. 2016, že predmetom povolenia je súvisiaca investícia - „SO 704 Prekládka distribučného plynovodu pre obec Dražovce“ a že postavenie účastníka konania v zisťovacom konaní nezakladá právo žalobcu byť účastníkom každého stavebného konania pre všetky súvisiace stavby (vyvolané investície), ktoré neboli predmetom zisťovacieho konania a ich potreba bola vyvolaná splnením podmienok stanovených v zisťovacom konaní. Rozhodnutie žalovaného v predmetnej veci, ktorým potvrdil procesné rozhodnutie zo dňa 15. 04. 2016 o vylúčení žalobcu zo stavebného konania neobsahuje žiadnu relevantnú skutkovú ani právnu argumentáciu k vyššie uvedeným tvrdeniam. Predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2016 sú strategické dokumenty ako aj navrhované činnosti, nie stavby. Pokiaľ sa žalobca domáhal účastníctva v stavebnom konaní práve podľa ust. stavebného zákona z dôvodu, že bol účastníkom zisťovacieho konania (ako to výslovne vyplýva z jeho odvolania zo dňa 04. 05. 2016 proti rozhodnutiu stavebného úradu zo 15. 04. 2016) a žalovaný bol toho názoru, že takéto postavenie žalobcovi nepatrí, bolo jeho povinnosťou sa s touto námietkou žalobcu riadne vysporiadať. V zmysle uvedeného ustanovenia účastníkom stavebného konania sú i osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, pričom je tu odkaz na ust. až o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov. Podľa ust. § 24 ods. 2 tohto zákona, dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v jeho tretej časti (posudzovanie navrhovaných činností) a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 (podanie odôvodneného písomného stanoviska alebo odôvodnených pripomienok) alebo odseku 4 (podanie odvolanie proti rozhodnutiu alebo proti záverečnému stanovisku), ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu. Z rozhodovacej činnosti je súdu známe a je nesporné, že žalobca bol ako dotknutá verejnosť účastníkom viacerých zisťovacích konaní a okrem iného i zisťovacieho konania, v ktorom Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia vydal rozhodnutie č. OU-NR- OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015 (nachádza sa v administratívnom spise) o tom, že navrhovaná činnosť „Automotive Nitra Project“, ktorú predložil navrhovateľ - Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu sa podľa ust. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých verejnosť získava automaticky aj účastníctvo v následných povoľovacích konaniach, akými je i stavebné konanie. Súčasťou predloženého administratívneho spisu je i listina zo dňa 29. 02. 2016 označená ako „Písomné vyhodnotenie spôsobu zapracovania podmienok rozhodnutia zo zisťovacieho konania podľa stavebného zákona“, v ktorej je uvedené, že sa jedná o vyhodnotenie spôsobu zapracovania podmienok rozhodnutia č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015 a rozhodnutia odvolacieho orgánu do projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie „Príprava strategického parku Nitra“, pričom medzi stavebnými objektami je uvedený i stavebný objekt „SO 704 Prekládka distribučného plynovodu pre obec Dražovce“ a práve zo stavebného konania, ktoré sa týkalo tohto stavebného objektu bol žalobca vylúčený. Súd je toho názoru, že zo strany žalovaného bolo potrebné zrozumiteľne a jednoznačne vysvetliť vzťah medzi navrhovanou činnosťou „Automotive Nitra Project“ (ktorá sa po ukončení zisťovacieho konania nebude posudzovať, čo je výslovne uvedené v rozhodnutí zo zisťovacieho konania zo dňa 08. 10. 2015) a stavbou „Príprava strategického parku“ (ktorej súčasťou sú i povoľovaný objekt, čo vyplýva i zo žiadosti o vydanie stavebného povolenia), ktorá podľa žalovaného nebola predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie a ani zisťovacieho konania, a preto správne orgány nepovažovali žalobcu za účastníka konania ani v zmysle ust. os. 1 písm. c/ . Tvrdenie žalovaného v odôvodnení jeho rozhodnutia, že predmetom stavebného konania bola súvisiaca investícia, resp. že súvisiace stavby (vyvolané investície) neboli predmetom zisťovacieho konania a ich potreba bola vyvolaná splnením podmienok stanovených v zisťovacom konaní, nemá žiadnu oporu v listinách, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise a žalovaný ani neoznačil žiadnu skutočnosť, resp. listinu, z ktorej by takýto záver bolo možné vyvodiť. V tejto súvislosti správny súd dáva do pozornosti správnych orgánov vyššie označenú listinu zo dňa 29. 02. 2016, s ktorej existenciou a jej významom pre predmetné stavebné konanie sa žiadnym spôsobom nezaoberali, napriek tomu, že je súčasťou spisu, ktorý súdu predložili.

48. V priebehu stavebného konania až do vydania meritórneho rozhodnutia (stavebného povolenia) bolo potrebné skúmať a vymedziť okruh účastníkov stavebného konania. Správny orgán je povinný v každom štádiu správneho konania dbať o to, aby bol okruh účastníkov konania správne určený a nemožno spochybniť ani jeho právo v odôvodnených prípadoch a na základe skutkovej a právnej argumentácie vydať rozhodnutie o vylúčení zo správneho konania. V predmetnej veci však takáto argumentácia absentuje.

49. Z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 06. 06. 2016 ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 15. 04. 2016 (čoho sa žalobca v podanej žalobe domáhal) zrušiť podľa ust. , teda z dôvodu, že tieto rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie v zmysle ust. . Správny súd je toho názoru, že pokiaľ by sa preukázala argumentácia žalobcu o účastníctve v stavebnom konaní podľa ust. , stavebného zákona, tak rozhodnutie o jeho vylúčení z konania nemalo byť vydané vôbec. Úlohou správneho súdu v predmetnej veci bolo zaoberať sa procesným postavením žalobcu ako účastníka stavebného konania, a to bez ohľadu na to, či konanie, v ktorom sa domáhal byť účastníkom konania, bolo ukončené alebo sa v ňom pokračuje. S poukazom na uvedené potom správny súd vrátil vec správnemu orgánu prvého stupňa, ktorý sa bude ďalej zaoberať otázkou účastníctva žalobcu v stavebnom konaní podľa ust. , stavebného zákona.

50. Právnym názorom súdu sú správne orgány viazané s poukazom na ust. a táto viazanosť v zásade platí do nezmenenia sa rozhodnej skutkovej a právnej situácie.

51. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech (súd žalobe vyhovel a žalobca bol úspešný i v kasačnom konaní, keď Najvyšší súd SR ako kasačný súd zrušil uznesenie tunajšieho súdu č.k -235 zo dňa 29. 10. 2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie), priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, vrátane trov kasačného konania, a to s poukazom na ust. a ust. . O výške náhrady trov konania vrátane trov kasačného konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ). O trovách pribratých účastníkov súdneho konania a osoby zúčastnenej na konaní rozhodol správny súd tak, že im nepriznal právo na náhradu trov konania vrátane trov kasačného konania, a to podľa ust. a ust. 476 ods. 3 , nakoľko neboli splnené zákonné podmienky na to, aby im právo na náhradu trov konania mohlo byť priznané. Správny súd uznesením č.k. -69 zo dňa 31. 01. 2017 pribral do súdneho konania spoločnosť MH Invest, s.r.o. ako účastníka administratívneho konania a následne po rozhodnutí kasačného súdu v tejto veci (25. bod tohto rozsudku) uznesením č.k. -403 zo dňa 24. 03. 2021 (26. bod tohto rozsudku) pribral do konania ďalšieho účastníka administratívneho konania, a to spoločnosť SPP - distribúcia, a.s., ale týmto pribratým účastníkom konania neuložil žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať postup súdu, ktorý právnemu zástupcovi pribratého účastníka konania, t.j. spoločnosti MH Invest, s.r.o. zaslal žalobu, vyjadrenie žalovaného k žalobe a stanovisko žalobcu zo dňa 28. 01. 2017 (k žalobe podal právny zástupca pribratého účastníka konania písomné vyjadrenie), kasačnú sťažnosť žalobcu zo dňa 27. 12. 2018 (ku ktorej taktiež podal písomné vyjadrenie) a právnemu zástupcovi pribratého účastníka konania zaslal predvolanie na pojednávanie (ktorého sa i zúčastnil). Rovnako tak zaslal žalobu s prílohami i spoločnosti SPP - distribúcia, a.s., ktorá písomné vyjadrenie nepodala, ale jej zamestnankyňa bola nahliadnuť do spisu a požiadala o vyhotovenie fotokópií z neho, v čom jej bolo vyhovené. Trovy kasačného konania tejto spoločnosti nevznikli, nakoľko v tom čase ešte nebola pribratá do súdneho konania ako jeho účastník. V predmetnej veci správny súd nezistil ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by bolo možné pribratým účastníkom konania priznať právo na náhradu trov konania, vrátane trov kasačného konania. Právo na náhradu trov konania správny súd nepriznal ani osobe zúčastnenej na konaní, t.j. spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., ktorej takéto postavenie priznal uznesením č.k. -206 zo dňa 29. 06. 2018. Následne zaslal právnemu zástupcovi osoby zúčastnenej na konaní žalobu s prílohami a poučením v zmysle ust. , (vrátane možnosti podať písomné vyjadrenie, ktoré však podané nebolo) a upovedomenie o nariadenom pojednávaní (ktorého sa zúčastnil substitučný právny zástupca a podal vyjadrenie). V predmetnej veci správny súd nezistil ani v prípade osoby zúčastnenej na konaní žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by bolo možné tejto osobe priznať právo na náhradu trov konania, vrátane trov kasačného konania.

52. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. ).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.