Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11S-7-2021.pdf
PDF · 189.25 KB
No categories available
11S/7/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Lenky Kostolanskej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: M. X., nar. XX. XX. XXXX, D. tr. XX, T., zastúpeného JUDr. Pavlom Gráčikom, advokátom, Farská 40, Nitra, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, Bratislava, za účasti pribratého účastníka konania: MH Invest, s.r.o., Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36 724 530, zastúpeného advokátom JUDr. Allanom Böhmom, Jesenského 2, Bratislava a osoby zúčastnenej na konaní: Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., Vysoká 2/B, Bratislava, IČO: 48 302 392, zastúpenej advokátskou kanceláriou CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., Na Poříčí 1079/3a, Praha 1, za ktorú koná CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., organizačná zložka, Staromestská 3, Bratislava, o správnej žalobe zo dňa 15. 08. 2016 proti rozhodnutiu žalovaného č. 15863/2016/B625-SV/36045/GE zo dňa 01. 06. 2016 takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e rozhodnutie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, odboru štátnej stavebnej správy č. 15863/2016/B625-SV/36045/GE zo dňa 01. 06. 2016 ako i rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-NR- OVBP2-2016/017366-013 zo dňa 15. 04. 2016 a v e c v r a c i a Okresnému úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky na ďalšie konanie.
Súd p r i z n á v a žalobcovi proti žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Pribratému účastníkovi konania a osobe zúčastnenej na konaní právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Správny súd mal z obsahu predloženého administratívneho spisu nesporne preukázané, že spoločnosť MH Invest, s.r.o. žiadosťou zo dňa 16. 03. 2016 žiadala o vydanie stavebného povolenia na stavbu „Príprava strategického parku Nitra“ v rozsahu stavebných objektov SO 651 preložka OK Orange NR-TO, SO 652 Preložka OK Orange NR-TT, SO 653 Preložka OK T-COM NR-PP, SO 654 Preložka MTS T-COM NR-PP s miestom stavby Priemyselný park Nitra v katastrálnom území W., S. a I..
2. Stavebný úrad, t. j. Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky vydal pod č. OU-NR- OVBP2-2016/017366-002 dňa 21. 03. 2016 formou verejnej vyhlášky oznámenie o začatí stavebného konania vo vyššie označenej veci.
3. V podaní zo dňa 12. 04. 2016 podal žalobca námietky k oznámeniu o začatí stavebného konania.
4. Následne Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky ako príslušný stavebný úrad vydal rozhodnutie pod č. OU-NR-OVBP2-2016/017366-013 zo dňa 15. 04. 2016, ktorým žalobcu ako účastníka konania vylúčil z predmetného stavebného konania vo veci žiadosti o stavebné povolenie na stavbu „Príprava strategického parku Nitra“ v rozsahu stavebných objektov SO 651 preložka OK Orange NR- TO, SO 652 Preložka OK Orange NR-TT, SO 653 Preložka OK T-COM NR-PP, SO 654 Preložka MTS T-COM NR-PP, ktorú podala spoločnosť MH Invest, s.r.o. a ktorá je vedená na stavebnom úrade pod č. OU-NR-OVBP2-2016/017366. Svoje rozhodnutie odôvodnil okrem iného tým, že žalobca je vlastníkom pozemkov v katastrálnom území F., ktoré povoľovanou stavbou nebudú žiadnym spôsobom dotknuté, nie sú ani susediacimi pozemkami s pozemkami, na ktorých sa bude stavba realizovať, a teda vlastnícke práva žalobcu nebudú predmetnou stavbou dotknuté. Rozhodnutie podľa vyznačenia nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 06. 2016.
5. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 04. 05. 2016, o ktorom žalovaný rozhodol žalobou napadnutým rozhodnutím č. 15863/2016/B625-SV/36045/GE zo dňa 01. 06. 2016 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, t. j. Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-NR-OVBP2-2016/017366-013 zo dňa 15. 04. 2016. Rozhodnutie zo dňa 15. 04. 2016 o vylúčení žalobcu z predmetného stavebného konania nadobudlo podľa vyznačenia právoplatnosť dňa 13. 06. 2016, čo znamená, že žalobca bol právoplatne vylúčený zo stavebného konania.
6. Následne potom správny orgán prvého stupňa pokračoval v stavebnom konaní a vydal pod č. OU- NR-OVBP2-2016/017366-018 dňa 14. 06. 2016 vo forme verejnej vyhlášky stavebné povolenie, ktorým povolil stavbu „Príprava strategického parku Nitra“ v rozsahu stavebných objektov SO 651 preložka OK Orange NR-TO, SO 652 Preložka OK Orange NR-TT, SO 653 Preložka OK T-COM NR-PP, SO 654 Preložka MTS T-COM NR-PP. Žalobca podal proti tomuto stavebnému povoleniu odvolanie zo dňa 08. 07. 2016.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
7. O podanom odvolaní žalobcu zo dňa 04. 05. 2016 proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky (ďalej aj správny orgán prvého stupňa alebo stavebný úrad) č. OU-NR- OVBP2-2016/017366-013 zo dňa 15. 04. 2016 o vylúčení žalobcu zo stavebného konania rozhodol žalovaný ako odvolací správny orgán žalobou napadnutým rozhodnutím č. 15863/2016/B625-SV/36045/ GE zo dňa 01. 06. 2016 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil procesné zhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 15. 04. 2016.
8. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca podal odvolanie proti procesnému rozhodnutiu, ktorým mu správny orgán prvého stupňa odňal postavenie účastníka stavebného konania o povolení stavby „Príprava strategického parku Nitra“ v rozsahu stavebných objektov SO 651 preložka OK Orange NR-TO, SO 652 Preložka OK Orange NR-TT, SO 653 Preložka OK T-COM NR-PP, SO 654 Preložka MTS T-COM NR-PP. Okruh účastníkov stavebného konania je vymedzený v ust. 59 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 50/1976 Zb. alebo stavebný zákon) tak, že pre postavenie účastníka konania nepostačuje iba vlastnícke alebo iné právo k susednej nehnuteľnosti, ale musí byť splnená aj podmienka, že vlastnícke práva alebo právom chránené záujmy alebo povinnosti vlastníka susednej nehnuteľnosti môžu byť stavebným povolením dotknuté. Správny orgán prvého stupňa v stavebnom konaní zistil, že žalobca je vlastníkom pozemkov v katastrálnom území F. v zmysle osvedčenia vydaného Ministerstvom hospodárstva SR zo dňa 13. 07. 2015 a 22. 07. 2015, ale podľa žiadosti o vydanie stavebného povolenia, pozemky, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu nebudú zastavané objektmi stavby a nie sú s nimi ani v dotyku ako susedné pozemky. Uvedené zistenie bolo dôvodom, pre ktorý správny orgán prvého stupňa žalobcu vylúčil z okruhu účastníkov predmetného stavebného konania, a to procesným rozhodnutím zo dňa 15. 04. 2016.
9. Žalovaný preskúmal v odvolacom konaní napadnuté procesné rozhodnutie stavebného úradu spolu s predloženým spisovým materiálom a námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu, pričom nezistil dôvody
na zrušenie alebo zmenu rozhodnutia stavebného úradu. Uviedol, že sa stotožňuje s právnym názorom stavebného úradu, že pre postavenie účastníka konania nie je postačujúce splnenie vlastníckeho alebo iného práva k susedným nehnuteľnostiam, ale musí byť splnená aj podmienka, že vlastnícke právo alebo právom chránené záujmy alebo povinnosti účastníka konania môžu byť vydaným stavebným povolením dotknuté. Námietka smerujúca k postaveniu účastníka konania v zmysle ust. § 59 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona nebola v konaní o priznaní postavenia účastníka konania uplatnená, ale bola uvedená až v odvolaní proti procesnému rozhodnutiu. K tejto námietke žalovaný uviedol, že žalobca bol účastníkom zisťovacieho konania navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project“. Povoľované objekty stavby sú však súčasťou inej stavby „Príprava strategického parku Nitra“, ktorá nebola predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie a ani zisťovacieho konania, a preto žalobcovi v tomto konkrétnom stavebnom konaní neprináleží postavenie účastníka konania podľa ust. § 59 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona. Dôvody, ktorými sa žalobca domáha práva byť účastníkom stavebného konania o povolení objektov stavby, nie je možné považovať za dostatočne preukázané. Na základe uvedeného žalovaný nezistil nesúlad napadnutého rozhodnutia stavebného úradu so všeobecne záväznými právnymi predpismi a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti jeho rozhodnutia.
III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe
10. Žalobca v II. časti žaloby uviedol, že v prípade správneho konania, v ktorom došlo k vydaniu predmetných rozhodnutí sa jedná o rozhodovací proces súvisiaci s výstavbou a realizáciou priemyselného parku v Nitre, teda o investíciu extrémne veľkého rozsahu, s čím je samozrejme spojený výrazný dopad výstavby na životné prostredie. Poukázal na medzinárodnú zmluvu, ktorú Slovenská republika ratifikovala, konkrétne na Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (tzv. Aarhuský dohovor), ktorý bol publikovaný v Zbierke zákonov pod č. 43/2006 Z. z. a konkrétne na čl. 9 ods. 3 tohto dohovoru. Z procesného postupu stavebného úradu ako i žalovaného, ktorý zvolili (teda, že ho vylúčili ako účastníka stavebného konania) je zrejmé porušenie jeho práv plynúcich z tohto prameňa práva, ktorý je právnou silou dokonca nadradený nad zákonmi. Dôvodnosť podanej žaloby je potrebné posudzovať i s ohľadom na znenie uvádzaného dohovoru.
11. V III. časti žaloby žalobca poukázal na to, že dňa 21. 03. 2016 bolo odborom výstavby a bytovej politiky Okresného úradu Nitra vydané oznámenie o začatí stavebného konania č. OU-NR- OVBP2-2016/017366-002 tykajúce sa stavby označenej ako „Príprava strategického parku Nitra“ v rozsahu stavebných objektov SO 651 preložka OK Orange NR-TO, SO 652 Preložka OK Orange NR-TT, SO 653 Preložka OK T-COM NR-PP, SO 654 Preložka MTS T-COM NR-PP. Proti oznámeniu o začatí stavebného konania vo forme verejnej vyhlášky podal námietky zo dňa 12. 04. 2016, ktoré adresoval odboru výstavby a bytovej politiky Okresného úradu Nitra a v ktorých sa komplexne vyjadril k oznámeniu o začatí stavebného konania. Námietky boli adresátovi doručené dňa 13. 04. 2016. Prvostupňový správny orgán namiesto toho, aby sa zaoberal ním namietanými skutočnosťami, ho však rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2016/017366-013 zo dňa 15. 04. 2016 vylúčil z predmetného stavebného konania vo veci žiadosti o vydanie stavebného povolenia na stavbu „Príprava strategického parku“ v rozsahu vyššie uvedených stavebných objektov (SO 651 preložka OK Orange NR-TO, SO 652 Preložka OK Orange NR-TT, SO 653 Preložka OK T-COM NR-PP, SO 654 Preložka MTS T-COM NR-PP), ktorá žiadosť bola podaná spoločnosťou MH Invest, s.r.o. a vedená na stavebnom úrade pod č. OU-NR- OVBP2-2016/017366.
Žalobca uviedol, že je vlastníkom pozemkov v Nitre, v katastrálnom území F., a to parc. č. XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/X a XXXX/ XX, celkovo o výmere viac ako XX ha, ktoré vzhľadom na to, že Ministerstvom hospodárstva SR bolo vydané Osvedčenie o významnej investícii č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13. 07. 2015 a č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. 07. 2015 pre vybudovanie strategického parku, boli začlenené do tohto strategického parku. Stavba, ktorej sa týka stavebné konanie, proti ktorému podal námietky, sa nachádza priamo v strategickom parku, do výstavby ktorého sú začlenené i jeho vyššie označené pozemky, a preto bol presvedčený, že sa s ním musí počítať ako s účastníkom stavebného konania.
Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu týkajúce sa jeho vylúčenia z konania považoval za veľmi strohé, pričom správny orgán nevzal do úvahy a už vôbec sa nijako nevyjadril a nevysporiadal s ním uvedenými skutočnosťami v námietkach zo dňa 12. 04. 2016. Rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné z dôvodu absencie riadneho odôvodnenia. Vzhľadom na uvedené podal odvolanie (dôvody, ktorého opakoval v žalobe) proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, o ktorom odvolací správny orgán rozhodol tak, že odvolanie zamietol a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky, s ktorým sa stotožnil.
12. V IV. časti žaloby uviedol, že z dôvodu zrejmej nezákonnosti rozhodnutia stavebného úradu bol v prípade rozhodnutia žalovaného ukrátený na svojich právach. Žalovaný ako odvolací orgán svojim rozhodnutím a tvrdením, že námietka smerujúca k postaveniu účastníka konania podľa ust. § 59 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona nebola v konaní o priznanie postavenia účastníka konania uplatnená, ale bola uvedená až v odvolaní proti procesnému rozhodnutiu, ignoroval princíp úplnej apelácie, ktorý sa uplatňuje v odvolacom konaní upravenom v správnom poriadku. Nie je však rozhodujúce, kedy bola námietka uplatnená a žalovaný sa podľa jeho názoru mal riadne zaoberať aj s jeho námietkou v zmysle ust. § 59 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona, pričom sa ňou zaoberal iba čiastočne.
13. V súvislosti s touto námietkou žalobca v V. časti žaloby upozornil na významné vyjadrenie žalovaného v jeho rozhodnutí ohľadne účastníctva v konaní (žalobca bol účastníkom konania navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project“, pričom povoľované objekty stavby sú súčasťou inej stavby „Príprava strategického parku Nitra“, ktorá nebola predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie a ani zisťovacieho konania, a preto žalobcovi neprináleží postavenie účastníka konania podľa ust. § 59 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona), ktoré má dopad na posúdenie zákonnosti celého správneho konania v tejto veci. Taktiež poukázal na znenie ust. § 18 ods. 2 písm. b/ zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pri uplatnení prílohy č. 8, časť 9 Infraštruktúra, položka 15 Projekty budovania priemyselných zón, vrátane priemyselných parkov sú v časti B upravené kritériá, resp. limity, za naplnenia ktorých je zo zákona povinné viesť zisťovacie konanie. V zmysle platnej legislatívy v prípade realizácie stavieb v rámci strategických parkov je povinné viesť zisťovacie konanie bez akýchkoľvek ďalších determinantov. Pokiaľ žalovaný vyslovil názor, že pri povoľovaní stavby v rámci strategického parku Nitra neprebehlo posudzovanie vplyvov na životné prostredie a ani zisťovacie konanie, de facto tým skonštatoval zrejmý rozpor so zákonom, nakoľko nemohlo a nemôže byť vedené povoľovacie konanie (v tomto prípade stavebné konanie) práve v dôsledku toho, že pred začatím stavebného konania nebolo realizované zisťovacie konanie, keďže sa jedná o stavbu v rámci strategického parku. Stavba, ktorá je predmetom povoľovacieho (stavebného) konania v tomto prípade sa realizuje v rámci strategického parku a v rámci tohto prebehlo zisťovacie konanie ohľadne navrhovanej činnosti, vyplývajúcej zo zámeru Automotive Nitra Project. Okresnému úradu ako stavebnému úradu bolo notoricky známou skutočnosťou, že žalobca bol účastníkom tohto zisťovacieho konania, v rámci ktorého využil aj opravný prostriedok proti vydanému rozhodnutiu a následne podal aj žalobu o preskúmanie zákonnosti v tomto konaní vydaného právoplatného rozhodnutia, o čom sa vedie súdne konanie na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 26S/3/2016. V tomto kontexte žalobca poukázal na ust. § 59 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona v spojitosti s ust. § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s tým, že jeho účastníctvo v stavebnom konaní je dané zákonom a nemožno ho spochybňovať. V súlade so skutočnosťou je fakt, že tak, ako uviedol žalovaný, povoľované objekty stavby sú súčasťou inej stavby, a to Prípravy strategického parku Nitra, čo je dôvodom pre nutnosť uznania danosti prvej z dvoch vyššie rozobraných alternatív, čoho dôsledkom je flagrantná nezákonnosť celého procesu od začatia stavebného konania. Napadané rozhodnutie je nezákonné, pretože celý rozhodovací proces (stavebné konanie) je zaťažený bremenom nezákonnosti.
14. V VI. časti žaloby žalobca uviedol, že stavebný úrad sa v konaní riadil tým, že podľa ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona sa nevyžaduje územné rozhodnutie, pretože na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku bolo vydané osvedčenie o významnej investícii zo dňa 13. 07. 2015 a zo dňa 22. 07. 2015. Stavebný úrad začal stavebné konanie bez toho, aby správnemu konaniu predchádzalo konanie o umiestnení stavby, t. j. územné konanie. Takýto procesný postup je nezákonný, nakoľko územné rozhodnutie v tomto prípade stavebnému konaniu predchádzať malo. Podľa oznámenia Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 25. 11. 2015, pre územie, ktoré je dostatočne zaregulované územným plánom obce alebo zóny a ktoré je zároveň
určené na umiestnenie strategického parku alebo na prípravu územia na realizáciu strategického parku významnej investície sa nevyžaduje územné konanie. Výstavba v rámci strategického parku je podmienená spracovaním územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, pričom takýto územný plán zóny do dnešného dňa nebol v rámci mesta Nitry schválený. Možno teda konštatovať, že nie je naplnená hypotéza právnej normy, na ktorú sa odvoláva stavebný úrad - § 32 ods. 2 stavebného zákona, a to v podobe nutnosti dodržania priestorového usporiadania územia a funkčného využívania územia vyplývajúceho z územného plánu zóny.
15. V VII. časti žaloby žalobca zdôraznil, že nie je postačujúce, ak sa žalovaný ako odvolací správny orgán vysporiadal so skutočnosťami uvedenými v odvolaní len čiastočne. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí zaoberal len jedným z celkovo štyroch hlavných bodov odvolania. Týmto postupom žalovaný zaťažil napadnuté rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti, keď sa nevysporiadal a neposkytol žiadnu odpoveď na skutočnosti uvádzané v odvolaní. Žalovaný bol pritom nepochybne povinný zaoberať sa skutočnosťami uvádzanými v odvolaní, k čomu však neprišlo a žalobou napadnuté rozhodnutie nie je ani v súlade s ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku.
16. V závere žaloby (VIII. časť) žalobca poukázal na nález Ústavného súdu SR v konaní pod sp. zn. II.US 123/09 s tým, že ústavnoprávnu podmienku, či rozhodnutie môže zasiahnuť do základných práv a slobôd, musia súdy skúmať pri každom jednom prípade a teda i v prípade, pokiaľ ide o procesné rozhodnutie a vykonať pritom ústavne konformný výklad.
Žalobca žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 15863/2016/B625-SV/36045/GE zo dňa 01. 06. 2016 ako i rozhodnutie stavebného úradu č. OU-NR-OVBP2-2016/017366-013 zo dňa 15. 04. 2016 a vec vrátil stavebnému úradu na ďalšie konanie.
IV. Vyjadrenie žalovaného
17. Žalovaný podal k žalobe písomné vyjadrenie zo dňa 20. 12. 2016. Poukázal na to, že pozemky vo vlastníctve žalobcu sa nachádzajú v katastrálnom území F., a to parc. č. XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/X a XXXX/XX, pričom stavba sa realizuje na pozemkoch, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území S., W., F., Q. a I.. Žalobca nie je vlastníkom pozemkov, na ktorých sa má realizovať stavba a uvedené pozemky nie sú ani susediacimi pozemkami k pozemkom, na ktorých sa bude stavba realizovať, teda pozemky žalobcu a práva k nim nebudú žiadnym spôsobom povoľovanou stavbou dotknuté. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 8Sžp 20/2012 zo dňa 13. 12. 2012 a na právny názor v ňom prezentovaný. Vzhľadom na charakter povoľovanej stavby a jej umiestnenie, neexistuje žiadna skutočnosť, na základe ktorej by realizovaním predmetnej stavby došlo k ovplyvneniu žalobcových práv k jeho pozemkom ležiacim v katastrálnom území F.. Žalobca neuviedol žiadne jeho právo, ktoré môže byť potenciálne zasiahnuté realizáciou predmetnej stavby a nešpecifikoval rozsah, v akom by malo byť jeho právo obmedzené. Vydaním stavebného povolenia neboli priamo dotknuté vlastnícke, ani iné práva žalobcu a jeho právne postavenie ostalo zachované.
18. Ustanovenie § 58a ods. 1 stavebného zákona nevylučuje pri rozsiahlych stavebných súboroch pozostávajúcich z veľkého počtu stavieb, akým je nesporne aj Príprava strategického parku, podávať žiadosti o vydanie stavebného povolenia na jednotlivé stavby, resp. objekty týchto stavieb, pokiaľ budú po dokončení schopné samostatného užívania. Každé stavebné konanie je samostatným správnym konaním, pričom okruh účastníkov konania podľa ust. § 59 ods. 1 stavebného zákona sa vymedzuje pre každé stavebné konanie samostatne. Ustanovenie § 59 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona odkazuje na ust. § 24 až § 27 zákona č. 24/2006 Z. z. a žalobca odvodzuje svoje právo účastníka konania z ust. § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. Povoľovaná stavba však nebola predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie a ani zisťovacieho konania podľa zákona č. 24/2006 Z. z., a preto žalobcovi v tomto konkrétnom stavebnom konaní neprináleží postavenie účastníka konania ani podľa ust. § 59 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona. Ustanovenie § 59 stavebného zákona upravuje okruh účastníkov konania a nie je možné aplikovať ust. § 14 správneho poriadku, ktorý taktiež vymedzuje okruh účastníkov. Táto skutočnosť vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 2Sžp/7/2011.
19. Úplne bez právneho základu je ďalšie tvrdenie žalobcu, na základe ktorého odôvodňuje správnosť podanej žaloby a svoje účastníctvo v správnom konaní, pričom vychádza z čl. 9 Aarhuského dohovoru. Citácia jednotlivých ustanovení tohto dohovoru neznamená preukázanie dôvodov v ňom uvedených, na základe ktorých by žalobcovi vyplývalo právo byť účastníkom konania.
20. Žalovaný ďalej dal do pozornosti správneho súdu, že žalobca napadol rozhodnutie o nepriznaní postavenia účastníka v správnom konaní, ktoré je rozhodnutím procesnej povahy, a preto je v zmysle ust. § 7 písm. e/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov vylúčené zo súdneho prieskumu. V tejto súvislosti poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR a na jeho rozhodnutie v konaní pod sp. zn. 6Sžp/6/2012.
21. Žalovaný taktiež uviedol, že územné rozhodnutie sa nevyžaduje na základe zákona č. 254/2015 Z. z., ktorým bolo ust. § 32 ods. 2 zavedené do stavebného zákona, nakoľko stavba je súčasťou príprav územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii. Žalobca nijako nepreukázal, že daná investícia nie je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou obcí. Je nepochybné, že postup podľa ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona bol oprávnený a stavebný úrad nepochybil. 22. Za irelevantnú považoval žalovaný námietku žalobcu týkajúcu sa začlenenia jeho pozemkov do pozemkov strategického parku. Povoľovaná stavba sa má realizovať v rámci prípravy územia na realizáciu strategického parku, na ktorý bolo vydané osvedčenie o významnej investícii a týmto osvedčením je stavebný úrad viazaný a nie je oprávnený skúmať správnosť záverov v ňom uvedených.
23. Žalobca v podanej žalobe nekonkretizoval, ktoré pravidlá správneho konania boli postupom správnych orgánom porušené, ani neuviedol, akým spôsobom alebo činnosťou správnych orgánov sa tak malo stať. Žalovaný vyjadril názor, že správne orgány neporušili žiadne z pravidiel správneho konania, veci venovali náležitú pozornosť, dostatočne zistili skutkový stav a skutkové okolnosti, na ktoré potom správne aplikovali ustanovenia stavebného zákona. Námietky a dôvody uvedené žalobcom v podanej žalobe sú svojím vecným obsahom totožné s dôvodmi uvádzanými žalobcom v námietkach a v odvolaní, pričom nepoukazujú na nesprávnosť a nezákonnosť konania, resp. rozhodnutia stavebného úradu alebo žalovaného.
Žalovaný navrhol, aby správny súd o žalobe rozhodol v zmysle ust. § 99 písm. b/ SSP a konanie zastavil, prípadne, ak by sa nestotožnil s jeho právnym názorom, žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
V. Ďalší priebeh súdneho konania
24. Spoločnosť MH Invest, s.r.o. v podaní zo dňa 28. 11. 2016 navrhla, aby ju súd pribral do súdneho konania ako účastníka správneho konania, nakoľko bola stavebníkom v konaní, v ktorom došlo k vydaniu žalobou napadnutých rozhodnutí, ktorými bol žalobca vylúčený ako účastník stavebného konania. Nevie sa vyjadriť ku konkrétnym žalobným dôvodom, ktoré žalobca uviedol, nakoľko nemá k dispozícii žalobu, ale vzhľadom na skutočnosť, že bola účastníkom stavebného konania, má k dispozícii námietky, ktoré žalobca vzniesol v stavebnom konaní a ktorými odôvodňoval odvolanie proti jeho vylúčeniu z uvedeného stavebného konania.
Spoločnosť bola toho názoru, že správne orgány postupovali správne a v súlade s platnou právnou úpravou, keď rozhodli o vylúčení žalobcu ako účastníka stavebného konania, pričom svoje závery v rozhodnutiach dostatočne odôvodnili, riadne sa vysporiadali s námietkami žalobcu a ich závery sú udržateľné, preskúmateľné a v konaní sa nevyskytla žiadna vada, pre ktorú by bolo potrebné tieto rozhodnutia zrušiť alebo zmeniť. Okruh účastníkov stavebného konania upravuje ust. § 59 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., ale žalobca nepreukázal, že by mu prináležalo postavenie účastníka konania podľa niektorého bodu tohto ustanovenia, nakoľko nie je stavebníkom, nemá vlastnícke, ani iné právo k pozemku, na ktorom sa má stavba realizovať a dokonca ani k susedným pozemkom a stavbám a nespĺňa ani ďalšie kritériá uvedené v ust. § 59 ods. 1 stavebného zákona.
Pozemky vo vlastníctve žalobcu sú v katastrálnom území F. a nie sú zasiahnuté predmetnou stavbou, pričom nejde ani o susedné pozemky. Väčšia časť stavby sa realizuje v odlišných katastrálnych
územiach, než v ktorom sa nachádzajú pozemky žalobcu. Vydaním napadnutého stavebného povolenia nemôžu byť priamo dotknuté vlastnícke ani iné práva žalobcu. Každé stavebné konanie je samostatným správnym konaním, a preto nie je možné, aby žalobca svoje postavenie účastníka konania odvodzoval zo skutočnosti, že jeho pozemky sú zaradené do osvedčenia bez toho, aby preukázal, že jeho práva by mohli byť stavbou priamo dotknuté. O to viac, ak ide o pozemky, ktoré nie sú zasiahnuté stavbou a nejedná sa ani o susedné pozemky.
Nemôže obstáť ani námietka žalobcu, že jeho postavenie ako účastníka stavebného konania vyplýva aj zo skutočnosti, že bol účastníkom zisťovacieho konania. Ako správne uviedol žalovaný vo svojom rozhodnutí „konkrétna predmetná navrhovaná činnosť - stavba Príprava strategického parku Nitra nebola predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie a ani zisťovacieho konania podľa zákona č. 24/2006 Z. z., a preto odvolateľovi v tomto konkrétnom stavebnom konaní neprináleží postavenie účastníka konania ani podľa ust. § 59 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona“. Žalobcovi teda neprináleží ani nemôže prináležať postavenia účastníka stavebného konania, nakoľko nespĺňa ani jeden z predpokladov uvedených v ust. § 59 ods. 1 stavebného zákona a predmetnou stavbou nemôžu byť priamo dotknuté vlastnícke, ani iné jeho práva.
Správne orgány postupovali správne, keď žalobcu z konania vylúčili, nakoľko nespĺňa podmienky pre priznanie postavenia účastníka konania a správne posúdili aj ostatné otázky. Žalobou napádané rozhodnutia obsahujú všetky zákonné náležitosti, sú v súlade s platnou právnou úpravou a vychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci.
25. Uznesením č. k. 11S/199/2016-50 zo dňa 04. 01. 2017 súd pribral za účastníka súdneho konania spoločnosť MH Invest, s.r.o., ktorá bola stavebníkom v stavebnom konaní, v ktorom boli vydané žalobou napadnuté rozhodnutia.
26. Spoločnosť Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. v podaní zo dňa 04. 05. 2017 navrhla, aby jej súd priznal postavenie osoby zúčastnenej na konaní. Uviedla, že spoločnosť Jaguar Land Rover realizuje výstavbu nového automobilového závodu - projekt s názvom „Výstavba nového automobilového výrobného podniku v Nitre“ (označovaný aj „Automotive Nitra Project“), pre ktorý bolo vydané osvedčenie o významnej investícii zo dňa 04. 01. 2016. Z tohto osvedčenia vyplýva, že výstavba nového automobilového výrobného podniku v Nitre je súčasťou výstavby strategického parku v Nitre, pre ktorý boli spoločnosti MH Invest, s.r.o. vydané osvedčenia o významnej investícii zo dňa 13. 07. 2015 a 22. 07. 2015, a teda výstavba oboch stavieb je vo verejnom záujme.
27. Spoločnosť MH Invest, s.r.o. už ako pribratý účastník konania podala k žalobe písomné vyjadrenie zo dňa 15. 05. 2017, v ktorom poukázala na svoje vyjadrenie predchádzajúce vyjadrenie (podané v čase pred pribratím do konania) a okrem iného uviedla, že so žalobnými námietkami žalobcu nesúhlasí, považuje ich za nedôvodné, neopodstatnené, zavádzajúce a účelové. Stavebný úrad ako i žalovaný sú viazaní osvedčením a nie sú oprávnení skúmať správnosť záverov obsiahnutých v osvedčení a ani správnosť zaradenia pozemkov žalobcu do osvedčenia. Stavba je v súlade s platnými územnoplánovacími dokumentáciami obcí, v katastrálnych územiach ktorých sa bude realizovať, pričom tieto územnoplánovacie dokumentácie dostatočne regulujú dotknuté územie, na základe čoho je nepochybné, že bola daná dôvodnosť postupu podľa ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona, a teda správne orgány žiadnym spôsobom nepochybili.
Rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody na vybraných zložiek životného prostredia zo dňa 08. 10. 2015 bolo konštatované že navrhovaná činnosť „Automotive Nitra Project“, ktorej je stavba súčasťou, sa nebude posudzovať z hľadiska vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z.. Aj v tomto prípade sú správne orgány viazané obsahom uvedeného rozhodnutia, ktoré je právoplatné a vykonateľné.
Konanie, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia o vylúčení žalobcu zo stavebného konania a následne vydaniu rozhodnutia žalovaného nevykazuje žiadne vady, ktoré by mali mať za následok zrušenie týchto rozhodnutí. Tieto rozhodnutia vychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, obsahujú všetky zákonné náležitosti a sú v súlade s platnými právnymi predpismi Slovenskej republiky.
28. Žalobca podal k vyjadreniu žalovaného písomné vyjadrenie zo dňa 28. 06. 2017, v ktorom okrem iného uviedol, že zotrváva na všetkých skutočnostiach uvádzaných v žalobe. S argumentmi žalovaného sa nestotožňuje, pretože jeho procesný status účastníctva s správnom konaní je vyvoditeľný aj z § 59 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona. Vo svojom vyjadrení poukázal aj na znenie ust. § 14 správneho poriadku. Rozhodnutie žalovaného nepovažuje za vecne správne a argumentáciu žalovaného v rámci vyjadrenia k žalobe za účelovú a irelevantnú.
29. Pribratý účastník konania (MH Invest, s.r.o.) v podaní zo dňa 31. 7. 2017 uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že s ním mal stavebný úrad konať ako s účastníkom stavebného konania, nakoľko žalobcovi toto postavenie nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Stotožnil sa s argumentáciou žalovaného, ktorý sa dostatočne vysporiadal s dôvodmi uvedenými žalobcom v žalobe.
30. Spoločnosť Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. zastúpená právnym zástupcom v podaní zo dňa 15. 01. 2019 navrhla, aby jej súd priznal postavenie osoby zúčastnenej na konaní. Uviedla, že realizuje výstavbu nového automobilového závodu - projekt s názvom „Výstavba nového automobilového výrobného podniku v Nitre“ (označovaný aj „Automotive Nitra Project“), pre ktorý bolo vydané osvedčenie o významnej investícii zo dňa 04. 01. 2016. Z tohto osvedčenia vyplýva, že výstavba nového automobilového výrobného podniku v Nitre je súčasťou výstavby strategického parku v Nitre, pre ktorý boli spoločnosti MH Invest, s.r.o. vydané osvedčenia o významnej investícii zo dňa 13. 07. 2015 a 22. 07. 2015, a teda výstavba oboch stavieb je vo verejnom záujme.
31. Uznesením č. k. 11S/119/2016-175 zo dňa 31. 01. 2019 tunajší súd žalobu žalobcu odmietol podľa ust. § 98 ods. 1 písm. g/ SSP ako neprípustnú z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia (bol toho názoru, že stavebné povolenie vydané v predmetnom stavebnom konaní nadobudlo právoplatnosť ešte predtým, ako žalobca podal v predmetnej veci na tunajší súd žalobcu, a tým bolo stavebné konanie právoplatne ukončené). Proti vyššie označenému rozhodnutiu podal žalobca kasačnú sťažnosť zo dňa 26. 03. 2019, ku ktorej sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 13. 05. 2019, ako i pribratý účastník konania v podaní zo dňa 20. 05. 2019 a 14. 07. 2020. O podanej kasačnej sťažnosti rozhodol Najvyšší súd SR v konaní pod sp. zn. 1Sžk/17/2019 uznesením zo dňa 08. 12. 2020 tak, že zrušil uznesenie tunajšieho súdu č. k. 11S/199/2016-175 zo dňa 31. 01. 2019 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne bola vec zapísaná na tunajšom súde pod novú spisovú značku 11S/7/20201.
32. Pribratý účastník konania podal ďalšie vyjadrenie zo dňa 02. 06. 2021. Naďalej zastával názor, že žalobu je potrebné odmietnuť podľa ust. § 98 ods. 1 písm. g/ SSP, resp. konanie zastaviť podľa ust. § 99 ods. 1 písm. g/ SSP, nakoľko stavebné konanie je dávno právoplatne skončené a ani prípadné zrušenie žalobou napadnutého procesného rozhodnutia v tomto súdnom konaní nie je toho času spôsobilé privodiť pre žalobcu priaznivejší výsledok v stavebnom konaní.
V prípade, ak by správny súd v zmysle záverov zrušujúceho uznesenia Najvyššieho súdu SR pristúpil k posúdeniu správnej žaloby žalobcu, pribratý účastník konania navrhol žalobu zamietnuť, nakoľko jej dôvody považoval za neopodstatnené, zavádzajúce a účelové. Žalobca v stavebnom konaní nepreukázal, že by mu prináležalo postavenie účastníka stavebného konania v zmysle ust. § 59 ods. 1 písm. a/ až e/ stavebného zákona. V stavebnom konaní je osobitne upravený okruh účastníkov konania a nie je dôvod na subsidiárne použitie úpravy účastníkov správneho konania podľa správneho poriadku. Predmetná stavba sa realizovala na pozemkoch odlišných od pozemkov vo vlastníctve žalobcu a nezasahuje, ani nesusedí s pozemkami v jeho vlastníctve, z čoho vyplýva, že stavbou nie sú nijako dotknuté ani iné práva, či právom chránené záujmy žalobcu, teda jeho právne postavenie je zachované bez zmien. Nemôže obstáť ani námietka, že postavenie účastníka konania vyplýva zo skutočnosti, že bol účastníkom zisťovacieho konania, pretože konkrétna navrhovaná činnosť - stavba „Príprava strategického parku Nitra“ nebola predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie a ani zisťovacieho konania podľa zákona č. 24/2006 Z. z., a preto žalobca nemohol byť účastníkom konania ani podľa ust. § 59 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona a nespĺňa ani jeden z predpokladov uvedených v ust. § 59 ods. 1 stavebného zákona. Pribratý účastník konania opätovne navrhol, aby súd žalobu odmietol alebo zamietol ako nedôvodnú.
33. Uznesením č. k. 11S/7/2021-338 zo dňa 23. 06. 2021 tunajší súd priznal spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. postavenie osoby zúčastnenej na v konaní, a to na základe jej návrhu zo dňa 15. 01. 2019. Následne právnemu zástupcovi osoby zúčastnenej na konaní zaslal žalobu a ďalšie podania,
resp. vyjadrenia, ktoré sa v súdnom spise nachádzajú s tým, že vyjadrenie možno podať v určenej lehote. Zároveň právneho zástupcu právny zástupca osoby zúčastnenej na konaní upovedomil o termíne nariadeného pojednávania v predmetnej veci.
34. Na pojednávaní konanom dňa 04. 08. 2021 sa vyjadril právny zástupca žalobcu a právny zástupca pribratého účastníka konania.
VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
35. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie o predmetnej správnej žalobe zo dňa 15. 08. 2016, viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal na pojednávaní žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 01. 06. 2016, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že toto rozhodnutie (ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 15. 04. 2016 o vylúčení žalobcu z konania vo veci návrhu na vydanie stavebného povolenia), ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 15. 04. 2016 je potrebné zrušiť podľa ust. § 191 ods. 1 písm. d/ SSP, teda z dôvodu, že obe tieto rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
36. Podľa § 14 ods. 1, 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2016, teda i v čase rozhodovania žalovaného, účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.
Podľa § 32 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie.
Podľa § 46 vyššie citovaného zákona, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 53 vyššie citovaného zákona, proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal.
Podľa § 57 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže o odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie a ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania ako odvolateľa alebo ak s tým ostatní účastníci konania súhlasia. Ak nerozhodne správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, o odvolaní, predloží ho spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo, a upovedomí o tom účastníka konania.
Podľa § 59 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný. Podľa § 60a vyššie citovaného zákona, ustanovenia prvej až tretej časti sa primerane vzťahujú aj na konanie o odvolaní.
37. Podľa § 59 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2018, teda i v čase rozhodovania žalovaného, účastníkmi stavebného konania sú: a/ stavebník, b/ osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, c/ ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, 1g) d/ stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, e/ projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby.
Podľa § 140 vyššie citovaného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
Podľa § 140c ods. 8, 10 vyššie citovaného zákona, proti územnému rozhodnutiu o umiestnení stavby, územnému rozhodnutiu o využití územia, stavebnému povoleniu a kolaudačnému rozhodnutiu, ktorému predchádzalo konanie podľa osobitného predpisu15b) má právo podať odvolanie aj ten, kto nebol účastníkom konania, ale len v rozsahu, v akom sa namieta nesúlad povolenia s obsahom rozhodnutia podľa osobitného predpisu. 15d) Podaním odvolania podľa odseku 8 sa ten, kto ho podal, stáva účastníkom konania. Proti územnému rozhodnutiu o umiestnení stavby, územnému rozhodnutiu o využití územia, stavebnému povoleniu a kolaudačnému rozhodnutiu, ktorému predchádzalo konanie podľa osobitného predpisu 15b) má právo podať odvolanie aj ten, kto nebol účastníkom konania, ale len v rozsahu, v akom sa namieta nesúlad povolenia s obsahom rozhodnutia podľa osobitného predpisu. 15d) Podaním odvolania podľa odseku 8 sa ten, kto ho podal, stáva účastníkom konania. ______________________ 1g) § 24 až 27 zákona č. 24/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov. 15b) § 29 a 37 zákona č. 24/2006 Z. z. 15d) § 29 ods. 12, § 37 ods. 1 a § 19 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z.
38. Podľa § 24 ods. 2, 3, 4 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2016 (teda i v čase rozhodovania žalovaného v predmetnej veci), dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu.24) Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté. Verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním a/ odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4, b/ odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30 ods. 6, c/ odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2, d/ odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9. Verejnosť má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona (ďalej len "rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní"), alebo proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom zisťovacieho konania alebo konania o vydaní záverečného stanoviska alebo jeho zmeny. Za deň doručenia rozhodnutia sa pri podaní takého odvolania považuje pätnásty deň zverejnenia rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 15 alebo záverečného stanoviska príslušným orgánom podľa § 37 ods. 7. Verejnosť podaním odvolania zároveň prejaví záujem na navrhovanej činnosti a na konaní o jej povolení.
Podľa § 29 ods. 1, 2, 11, 12 vyššie citovaného zákona, ak ide o navrhovanú činnosť uvedenú v § 18 ods. 2, navrhovateľ je povinný pred začatím povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti doručiť príslušnému orgánu písomne a elektronicky a/ zámer s náležitosťami podľa § 22 ods. 3 a prílohy č. 9, ak má byť predmetom zisťovacieho konania navrhovaná činnosť alebo b/ oznámenie o zmene navrhovanej činnosti vypracované podľa prílohy č. 8a, ak má byť predmetom zisťovacieho konania zmena navrhovanej činnosti. Príslušný orgán na základe zámeru alebo oznámenia o zmene navrhovanej činnosti vykoná zisťovacie konanie o posudzovaní navrhovanej činnosti k zámeru alebo k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti a rozhodne, či sa predmet zisťovacieho konania bude posudzovať podľa tohto zákona. Výsledkom zisťovacieho konania je rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní.
Rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní oprávňuje navrhovateľa navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, ktorá musí byť predmetom zisťovacieho konania podľa § 18 ods. 2, podať návrh na začatie povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti, ak v rozhodnutí príslušný orgán určil, že sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena nemá posudzovať podľa tohto zákona. ________________________ 24) § 14 zákona č. 71/1967 Zb.
39. Podľa § 7 SSP, správne súdy nepreskúmavajú a/ právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená, b/ správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak, c/ všeobecne záväzné právne predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak, d/ súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese, e/ rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania, f/) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického stavu vecí, ak neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania, zamestnania, podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti; to neplatí na rozhodnutia a opatrenia v sociálnych veciach, g/) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy o nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti fyzickej osobe a právnickej osobe, ak neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania alebo zamestnania, h/ rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis. Podľa § 61 písm. a/ SSP, žaloba je procesný úkon, ktorým a/ fyzická osoba alebo právnická osoba uplatňuje právo na súdnu ochranu porušeného alebo priamo dotknutého práva alebo právom chráneného záujmu.
Podľa § 62 ods. 1 SSP, žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie žaloby na správny súd.
Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
Podľa § 469 SSP, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, krajský súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.
40. V predmetnej veci bol tunajší súd viazaný uznesením Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 1Sžk/17/2019 zo dňa 08. 12. 2020 (ktorým zrušil uznesenie tunajšieho súdu č. k. 11S/199/2016-175 zo dňa 31. 01. 2019 o odmietnutí žaloby žalobcu a vec mu vrátil na ďalšie konanie). Z tohto uznesenia vyplynula pre správny súd povinnosť vec meritórne prejednať a zaujať právne stanovisko k predmetu konania, teda či postup orgánov verejnej správy, keď žalobcu vylúčili z administratívneho konania bol alebo nebol správny a prečo, pričom skutočnosť, že správne konanie je skončené, nemá danom prípade žiadnu právnu relevanciu na posúdenie zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia.
41. Správny súd mal z obsahu predloženého administratívneho spisu nesporne preukázané, že dňa 17. 03. 2016 bola na stavebný úrad doručená žiadosť zo dňa 16. 03. 2016 o stavebné povolenie, ktorú podala spoločnosť MH Invest, s.r.o. ako stavebník a ktorou žiadala o vydanie stavebného povolenia na stavbu „Príprava strategického parku Nitra“ v rozsahu tam uvedených stavebných objektov s miestom stavby v priemyselnom parku Nitra v katastrálnom území W., S., I.. V žiadosti sú uvedené i parc. č. pozemkov, pričom sú medzi nimi pozemky nachádzajúce sa v katastrálnom území F., W., I. a S.. Následne stavebný úrad vydal pod č. OU-NR-OVBP2-2016/017366-002 dňa 21. 03. 2016 formou verejnej vyhlášky oznámenie o začatí stavebného konania o povolenie stavby „Príprava strategického parku Nitra“ v rozsahu tam uvedených stavebných objektov v priemyselnom parku Nitra v katastrálnom území F., W., S. a I. na tam označených pozemkoch.
42. V podaní zo dňa 12. 04. 2016 označenom ako „námietky“ k oznámeniu o začatí stavebného konania žalobca okrem iného uviedol, že je účastníkom konania i z dôvodu, že do osvedčenia o významnej investícii zo dňa 13. 07. 2015 a 22. 07. 2015 boli zahrnuté i jeho pozemky v katastrálnom území F. (čo nepovažoval za správne vzhľadom na ich funkčné určenie pre vybavenosť s doplnkovým bývaním), pričom poukázal na ust. § 14 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. Kým sú všetky pozemky v jeho vlastníctve zaradené do predmetného osvedčenia, je nespochybniteľné jeho postavenie ako účastníka nielen tohto stavebného konania, ale všetkých konaní týkajúcich sa strategického parku. Takéto podanie žalobcu podľa názoru súdu treba jednoznačne považovať za prihlásenie sa žalobcu za účastníka stavebného konania.
43. Správny orgán prvého stupňa (Okresný úrad Nitra odbor výstavby a bytovej politiky) ako stavebný úrad následne postupoval tak, že vydal rozhodnutie č. OU-NR-OVBP2-2016/017366-013 zo dňa 15. 04. 2016, ktorým žalobcu vylúčil z konania vo veci žiadosti o stavebné povolenie na stavbu „Príprava strategického parku Nitra“ v rozsahu stavebných objektov SO 651 preložka OK Orange NR-TO, SO 652 Preložka OK Orange NR-TT, SO 653 Preložka OK T-COM NR-PP, SO 654 Preložka MTS T-COM NR- PP, ktorú podala spoločnosť MH Invest, s.r.o. V odôvodnení tohto rozhodnutia správny orgán prvého stupňa okrem iného uviedol, že okruh účastníkov konania osobitne upravuje stavebný zákon, a preto sa neuplatňuje ust. § 14 správneho poriadku. Označil konkrétne pozemky v katastrálnom území F., ktorých vlastníkom je žalobca a konkrétne pozemky v katastrálnom území F., S., W. a I., na ktorých s bude realizovať predmetná stavba, z čoho vyvodil záver, že pozemky vo vlastníctve žalobcu nebudú povoľovanou stavbou žiadnym spôsobom dotknuté, nie sú ani susediacimi pozemkami, na ktorých sa bude stavba realizovať, a preto vlastnícke práva žalobcu nebudú stavbou dotknuté. Z uvedeného potom podľa názoru stavebného úradu vyplýva, že žalobca nie je účastníkom stavebného konania, pretože nie sú dotknuté jeho vlastnícke alebo iné práva.
44. Proti rozhodnutiu č. OVBP2-2016/017366-013 zo dňa 15. 04. 2016 (procesné rozhodnutie o vylúčení žalobcu zo stavebného konania) podal žalobca odvolanie zo dňa 04. 05. 2016, v ktorom okrem iného s poukazom na konkrétne súdne rozhodnutia (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 1 Sžo 3/2007 a dve rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu ČR) uviedol, že účastníkom stavebného konania nie je striktne len vlastník priamo susediacich nehnuteľností, t. j. nehnuteľností, ktoré majú spoločnú hranicu, ale pojem „susedná nehnuteľnosť“ je nutné vykladať extenzívne v tom smere, či jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté. Tvrdil, že v jeho prípade, je to úplne evidentné, nakoľko predmetná stavba, o povolenie ktorej sa jedná, sa realizuje v určitom ucelenom území, ktoré je tvorené i pozemkami v jeho vlastníctve. Svoje účastníctvo v stavebnom konaní odvodzoval i z ust. § 59 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona s poukazom na skutočnosť, že bol účastníkom zisťovacieho konania, čo je pre správny orgán notoricky známou skutočnosťou. Taktiež poukazoval na to, že ten istý stavebný
úrad ho považoval za účastníka iného stavebného konania z toho titulu, že bol účastníkom zisťovacieho konania, ktoré sa týkalo výstavby „Automotive Nitra Project“, ktorá je súčasťou strategického parku, pričom stavba, ktorá je predmetom povoľovania v tomto stavebnom konaní je vyvolanou investíciou v rámci výstavby „Automotive Nitra Project“.
O podanom odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný ako odvolací správny orgán v predmetnej veci, a to žalobou napadnutým rozhodnutím č. 15863/2016/B625-SV/36045/GE zo dňa 01. 06. 2016 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil procesné rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, t. j. Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky č. OVBP2-2016/017366-013 zo dňa 15. 04. 2016. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný okrem iného skonštatoval, že žalobca je vlastníkom pozemkov v katastrálnom území F., ktoré ale nebudú zastavané objektami stavby a nie sú s nimi ani v dotyku ako susedné pozemky, v dôsledku čoho ho stavebný úrad v súlade so zákonom vylúčil z konania. Žalobca bol účastníkom zisťovacieho konania navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project“, ale povoľované objekty sú súčasťou inej stavby „Príprava strategického parku Nitra“, ktorá nebola predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie a ani zisťovacieho konania, a preto žalobcovi neprináleží postavenie účastníka konania podľa ust. § 59 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona. Žalovaný uviedol, že dôvody, ktorými sa žalobca domáha byť účastníkom stavebného konania nemožno považovať za dostatočne preukázané.
45. Rozhodnutie orgánu verejnej správy o tom, či fyzická alebo právnická osoba je alebo nie je účastníkom správneho konania je nepochybne spôsobilé zasiahnuť do práv, právom chránených záujmov a povinností dotknutého subjektu (teda je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve). Predmetom preskúmavacej činnosti správneho súdu bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým ako odvolací správny orgán zamietol odvolanie žalobcu proti procesnému rozhodnutiu, ktorým bol vylúčený zo stavebného konania. Povinnosťou správneho súdu tak bolo vec meritórne prejednať a zaujať právne stanovisko k predmetu konania, teda či postup orgánov verejnej správy, keď vylúčili žalobcu z administratívneho konania bol, resp. nebol v súlade so zákonom, bez ohľadu na skutočnosť, či bolo alebo nebolo skončené konanie, v ktorom sa žalobca domáhal postavenia účastníka konania (uznesenie Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 1Sžk/17/2019 zo dňa 08. 12. 2020, ktorým bol súd v predmetnej veci viazaný a ďalej napr. uznesenia Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 6Sžk/5/2020 zo dňa 24. 03. 2020, sp. zn. 10Sžk/14/2019 zo dňa 26. 05. 2020, sp. zn. 3Sžk/6/2020 zo dňa 15. 10. 2020).
V súdenej je potrebné uviesť, že žalobca bol ako dotknutá verejnosť účastníkom viacerých zisťovacích konaní, ktoré sa týkali výstavby automobilového závodu v Nitre, resp. tejto výstavbe predchádzali. Uvedená skutočnosť je správnemu súdu známa z jeho rozhodovacej činnosti vo veciach množstva správnych žalôb (v počte viac ako sto) žalobcu, ktoré podal na tunajšom súde v súvislosti s výstavbou automobilového závodu. V predmetnej veci je nesporné, že stavebný úrad ako správny orgán prvého stupňa so žalobcom ako s účastníkom konania od jeho začatia nekonal, čo vyplýva i z oznámenia o začatí stavebného konania zo dňa 21. 03. 2016. Súd je toho názoru, že podanie žalobcu zo dňa 12. 04. 2016 možno považovať, resp. bolo potrebné považovať za prihlásenie sa žalobcu i za účastníka prebiehajúceho stavebného konania.
46. Na stavebné konanie sa aplikuje zákon č. 71/967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 71/1967 Zb. alebo správny poriadok), ktorý všeobecným spôsobom upravuje konanie a rozhodovanie v oblasti verejnej správy a v ust. § 14 obsahuje i definíciu účastníka správneho konania v tom zmysle, že: 1/ účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať, 2/ koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; 3/ ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak, 4/ ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.
47. Stavebný zákon (ktorý je v tomto prípade osobitným zákonom) v ust. § 59 ods. 1 ustanovuje, kto je účastníkom stavebného konania, ale nemá osobitnú právnu úpravu konania s účastníkom v správnom konaní (územnom, stavebnom alebo kolaudačnom konaní), a preto pre stavebné konanie platia primerane ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní, t. j. zákona č. 71/1967 Zb., a to s poukazom na ust. § 140 stavebného zákona (ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní).
48. Pojem účastníka konania teda definuje správny poriadok, ktorý je všeobecným predpisom o správnom konaní ako i stavebný zákon, a preto je potrebné postupovať podľa interpretačného pravidla, ktoré určí, ktorá právna norma sa má na konkrétny prípad použiť. V právnej teórii platí vo vzťahu všeobecných a osobitných právnych noriem derogačné pravidlo lex specialis derogat legi generali (špeciálny zákon ruší generálny zákon), pričom aplikáciou tohto pravidla v prejednávanom prípade možno dospieť k záveru, že na posúdenie účastníctva žalobcu v stavebnom konaní bolo potrebné postupovať podľa ust. § 59 ods. 1 stavebného zákona, ktorý je v stavebnom konaní zákonom špeciálnym vo vzťahu k všeobecnému predpisu o správnom konaní - správnemu poriadku.
Bez ohľadu na všeobecne platné pravidlo pri aplikácii právnych noriem, v danom prípade je ale otázka aplikácie vyššie uvedených právnych predpisov výslovne zodpovedaná i v ust. § 140 stavebného zákona, podľa ktorého, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Z tohto zákonného ustanovenia je bez pochýb zrejmé, že na konanie vedené podľa stavebného zákona sa použijú pravidlá ustanovené správnym poriadkom len vtedy, ak sám stavebný zákon ako osobitný predpis neupravuje konkrétnu situáciu, resp. právnu otázku, inak.
Vzhľadom na to, že stavebný zákon výslovne pomenúva účastníkov stavebného konania a teda určuje ich okruh, je preto v danej veci vylúčená aplikácia ust. § 14 správneho poriadku, v ktorom je všeobecne vymedzený okruh účastníkov správneho konania. Vzhľadom na odlišné špecifiká sú jednotlivé druhy správnych procesov upravené osobitnými právnymi aktami. Správny poriadok ako všeobecný predpis o správnom konaní má subsidiárne použitie, ak konkrétne konanie v štátnej správe je upravené samostatným právnym aktom, osobitným zákonom.
49. Uvedené znamená, že osobitný predpis ako hmotnoprávny predpis má v aplikačnom procese prednosť pred všeobecnou úpravou obsiahnutou v ust. § 14 správneho poriadku, ktorý síce vymedzuje, kto je účastníkom konania, ale odpoveď, na koho sa táto definícia vzťahuje dávajú predpisy hmotného práva. Postavenie účastníka konania v tej - ktorej veci má iba ten subjekt, ktorému je takéto postavenie v príslušnom zákone výslovne priznané. Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v ust. § 59 definuje účastníkov stavebného konania, resp. upravuje okruh účastníkov tzv. pozitívnou enumeráciou, t. j. uvedením konkrétnych subjektov, ktorým postavenie účastníka v konaní priznáva. V súvislosti s účastníctvom v stavebnom konaní správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 4Sžk/23/2017 zo dňa 01. 03. 2018, v zmysle ktorého „stavebný zákon výslovne pomenúva účastníkov každého konania podľa stavebného zákona osobitne a odlišne, ako sú účastníci konania definovaní vo všeobecnom predpise o správnom konaní, kasačný súd má za to, že ustanovenie § 140 stavebného zákona vylučuje aplikáciu ustanovení správneho poriadku vo vzťahu k účastníkom konania“. Preto i správny orgán prvého stupňa mal posudzovať okruh účastníkov predmetného stavebného konania v zmysle ust. § 59 ods. 1 stavebného zákona.
50. V priebehu stavebného konania bolo nepochybné, že žalobca nie je stavebníkom predmetnej stavby, a preto nemôže byť účastníkom stavebného konania v zmysle ust. § 59 ods. 1 písm. a/ stavebného zákona.
51. Z predloženého administratívneho spisu, z rozhodnutia stavebného úradu zo dňa 15. 04. 2016 o vylúčení žalobcu zo stavebného konania a ani z rozhodnutia žalovaného zo dňa 01. 06. 2016 nevyplýva, či a akým spôsobom správne orgány preverovali, resp. zisťovali, či by žalobca mal, resp. mohol byť účastníkom stavebného konania v zmysle ust. § 59 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona, podľa ktorého účastníkom stavebného konania sú i osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté. Uvedené bolo potrebné podľa názoru súdu zisťovať s poukazom na tvrdenia žalobcu v podanom odvolaní zo dňa 04. 05. 2016 proti rozhodnutiu stavebného úradu o vylúčení žalobcu zo stavebného konania. Z ust. § 139 ods. 2 písm. c/, d/ stavebného zákona vyplýva, že pod pojmom „susedné pozemky a stavby na nich“ sa rozumejú pozemky, ktoré majú spoločnú hranicu s pozemkom, ktorý je predmetom správneho konania podľa stavebného zákona a stavby na týchto pozemkoch a pod pojmom „susedná stavba“ sa rozumie aj stavba na takom pozemku, ktorý nemá síce spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní podľa stavebného zákona ide,
ale jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté. V prípade, ak sa osoba domáha postavenia účastníka stavebného konania a tvrdí, že môže byť dotknutá na svojich právach (ako v tomto prípade žalobca), úlohou stavebného úradu je posúdiť, či môže byť takáto osoba dotknutá na svojich právach stavebným povolením. Takáto osoba sa stáva účastníkom konania na základe jej tvrdenia a prihlásenia sa do konania a opak preukazuje stavebný úrad.
52. Z obsahu spisu, ale ani zo žalobou napadnutých rozhodnutí správnych orgánov nie je zrejmé ani to, na základe čoho dospeli k záveru, že i keď žalobca bol účastníkom zisťovacieho konania navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project“, neprináleží mu postavenie účastníka konania podľa ust. § 59 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona. Podľa názoru súdu nie je postačujúce tvrdenie žalovaného, že povoľované objekty stavby sú súčasťou inej stavby „Príprava strategického parku Nitra“, ktorá nebola predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie a ani zisťovacieho konania, a preto žalobcovi neprináleží postavenie účastníka konania podľa uvedeného ustanovenia stavebného zákona. Rozhodnutie žalovaného v predmetnej veci, ktorým potvrdil procesné rozhodnutie o vylúčení žalobcu zo stavebného konania neobsahuje žiadnu relevantnú skutkovú ani právnu argumentáciu k vyššie uvedeným tvrdeniam. Predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2016 sú strategické dokumenty ako aj navrhované činnosti, nie stavby. Pokiaľ sa žalobca domáhal účastníctva v stavebnom konaní práve podľa ust. § 59 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona z dôvodu, že bol účastníkom zisťovacieho konania (ako to výslovne vyplýva z jeho odvolania zo dňa 04. 05. 2016 proti rozhodnutiu stavebného úradu zo 15. 04. 2016) a žalovaný bol toho názoru, že takéto postavenie žalobcovi nepatrí, bolo jeho povinnosťou sa s touto námietkou žalobcu riadne vysporiadať. V zmysle uvedeného ustanovenia účastníkom stavebného konania sú i osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, pričom je tu odkaz na ust. § 24 až § 27 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa ust. § 24 ods. 2 tohto zákona, dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v jeho tretej časti (posudzovanie navrhovaných činností) a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 (podanie odôvodneného písomného stanoviska alebo odôvodnených pripomienok) alebo odseku 4 (podanie odvolanie proti rozhodnutiu alebo proti záverečnému stanovisku), ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu. Z rozhodovacej činnosti je súdu známe a je nesporné, že žalobca bol ako dotknutá verejnosť účastníkom viacerých zisťovacích konaní a okrem iného i zisťovacieho konania, v ktorom Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia vydal rozhodnutie č. OU-NR- OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015 (nachádza sa v administratívnom spise) o tom, že navrhovaná činnosť „Automotive Nitra Project“, ktorú predložil navrhovateľ - Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu sa podľa ust. § 29 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov po ukončení zisťovacieho konania nebude posudzovať. Účasťou v konaniach podľa tretej časti zákona č. 24/2006 Z. z. verejnosť získava automaticky aj účastníctvo v následných povoľovacích konaniach, akými je i stavebné konanie. Súd je toho názoru, že zo strany žalovaného bolo potrebné zrozumiteľne a jednoznačne vysvetliť vzťah medzi navrhovanou činnosťou „Automotive Nitra Project“ (ktorá sa po ukončení zisťovacieho konania nebude posudzovať, čo je výslovne uvedené v rozhodnutí zo zisťovacieho konania zo dňa 08. 10. 2015) a stavbou „Príprava strategického parku“ (ktorej súčasťou sú i povoľované objekty, čo vyplýva i zo žiadosti o vydanie stavebného povolenia), ktorá podľa tvrdenia žalovaného nebola predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie a ani zisťovacieho konania. Na uvedené tvrdenie žalovaného poukazoval i žalobca v žalobe.
53. V priebehu stavebného konania až do vydania meritórneho rozhodnutia (stavebného povolenia) bolo potrebné skúmať a vymedziť okruh účastníkov stavebného konania. Správny orgán je povinný v každom štádiu správneho konania dbať o to, aby bol okruh účastníkov konania správne určený a nemožno spochybniť ani jeho právo v odôvodnených prípadoch a na základe skutkovej a právnej argumentácie vydať rozhodnutie o vylúčení zo správneho konania. V predmetnej veci však takáto argumentácia absentuje a nemôže ju vytvoriť ani súd, ktorého úlohou je žalobou napadnuté rozhodnutie preskúmať.
54. Z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 01. 06. 2016 ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 15. 04. 2016 (čoho sa žalobca v podanej žalobe domáhal) zrušiť podľa ust. § 191 ods. 1 písm. d/ SSP, teda z dôvodu, že tieto rozhodnutia
sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie v zmysle ust. § 191 ods. 3 písm. a/ SSP. Správny súd je toho názoru, že pokiaľ by sa preukázala argumentácia žalobcu o účastníctve v stavebnom konaní podľa ust. § 59 ods. 1 písm. b/, c/ stavebného zákona, tak rozhodnutie o jeho vylúčení z konania nemalo byť vydané vôbec. Úlohou správneho súdu v predmetnej veci bolo zaoberať sa procesným postavením žalobcu ako účastníka stavebného konania, a to bez ohľadu na to, či konanie, v ktorom sa domáhal byť účastníkom konania, bolo ukončené alebo sa v ňom pokračuje. S poukazom na uvedené potom správny súd vrátil vec správnemu orgánu prvého stupňa, ktorý sa bude ďalej zaoberať otázkou účastníctva žalobcu v stavebnom konaní podľa ust. § 59 ods. 1 písm. b/, c/ stavebného zákona.
55. Právnym názorom súdu sú správne orgány viazané s poukazom na ust. § 191 ods. 6 SSP a táto viazanosť v zásade platí do nezmenenia sa rozhodnej skutkovej a právnej situácie.
56. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech (súd žalobe vyhovel a žalobca bol úspešný i v kasačnom konaní, keď Najvyšší súd SR ako kasačný súd zrušil uznesenie tunajšieho súdu č. k 11S/199/2016-175 zo dňa 31. 01. 2019 a vec mu vrátil na ďalšie konanie), priznal právo na plnú náhradu trov konania, vrátane trov kasačného konania, a to s poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP a ust. § 467 ods. 3 SSP. O výške náhrady trov konania vrátane trov kasačného konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
O trovách pribratého účastníka súdneho konania a osoby zúčastnenej na konaní rozhodol správny súd tak, že mu nepriznal náhradu trov konania vrátane trov kasačného konania, a to podľa ust. § 169 SSP a ust. 476 ods. 3 SSP, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady trov konania pribratého účastníka konania. Správny súd uznesením č. k. 11S/199/2016-50 zo dňa 04. 01. 2017 pribral do súdneho konania účastníka administratívneho konania (MH Invest, s.r.o.), ale neuložil mu žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by mu vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať postup súdu, ktorý pribratému účastníkovi konania zaslal žalobu, vyjadrenie žalovaného k žalobe (ku ktorým podal právny zástupca pribratého účastníka konania písomné vyjadrenie), kasačnú sťažnosť žalobcu zo dňa 26. 03. 2019 (ku ktorej taktiež podal písomné vyjadrenie) a právnemu zástupcovi pribratého účastníka konania zaslal predvolanie na pojednávanie (ktorého sa i zúčastnil). V predmetnej veci správny súd nezistil ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by bolo možné pribratému účastníkovi konania priznať právo na náhradu trov konania.
Náhradu trov konania správny súd nepriznal ani osobe zúčastnenej na konaní, t. j. spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., ktorej takéto postavenie priznal uznesením č. k. 11S/7/2021-338 zo dňa 23. 06. 2021. Následne zaslal právnemu zástupcovi osoby zúčastnenej na konaní žalobu, vyjadrenia, ktoré boli súčasťou spisu (s tým, že k zasielanému je možné podať písomné vyjadrenie, ktoré však podané nebolo) a upovedomenie o pojednávaní (ktorého sa právny zástupca nezúčastnil). V predmetnej veci správny súd nezistil ani v prípade osoby zúčastnenej na konaní žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by bolo možné tejto osobe priznať právo na náhradu trov konania.
57. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.