Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžp/7/2011

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, v senáte zloţenom z predsedníčky

senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny

Poláčkovej, PhD., v právnej veci ţalobkyne: JUDr. A. S., zastúpenej JUDr. P. S., advokátom,

proti ţalovanému: Krajský stavebný úrad v Bratislave, v konaní o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia ţalovaného č. A-2009/2578-KOL zo dňa 9. decembra 2009, o odvolaní

ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. -121 zo dňa 11. januára

2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č.k. -121 zo dňa 11. januára 2011 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. -121 zo dňa 11. januára 2011

podľa zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobkyňa domáhala preskúmania

zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. A-2009/2578-KOL zo dňa 9. decembra 2009, ktorým

ţalovaný ako správny orgán druhého stupňa zamietol odvolanie ţalobkyne a potvrdil

rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. SÚ-2009/2343/1202/Zav/KrV zo dňa

7. júla 2009, ktorým Mestská časť Bratislava – Karlova Ves (ako stavebný úrad) nepriznal

ţalobkyni postavenie účastníka prebiehajúceho kolaudačného konania vedeného stavebným

úradom pod č. SÚ-2009/2343/1202/Zav/KrV na objekt „N.“ v B. Z rozhodnutia ţalovaného

vyplýva, ţe otázku účastníctva v kolaudačnom konaní posudzoval podľa § 78 zákona č.

o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení

neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“), ktorý je vo vzťahu k zákonu

č. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej

len „správny poriadok“) špeciálnym prepisom, a preto má v tomto konaní aplikačnú prednosť.

Podľa § 78 stavebného zákona ţalobkyňu nemoţno povaţovať za účastníčku kolaudačného

konania, nakoľko zmluva o budúcej zmluve, na základe ktorej sa ţalobkyňa domáhala

postavenia účastníčky kolaudačného konania, nezakladá vlastnícke právo k nehnuteľnosti,

ktorá je predmetom kolaudačného konania.

Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, ţe okruh účastníkov kolaudačného

konania vymedzuje § 78 ods. l stavebného zákona. Poukázal pritom na ustanovenie § 140

stavebného zákona, podľa ktorého ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie

podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Stavebný zákon v § 78 ods. l

určil okruh účastníkov kolaudačného konania, avšak ţalobkyňa, ktorá o sebe tvrdí,

ţe má uzavretú zmluvu o budúcej zmluve na kúpu bytu č. 61 v predmetnom objekte, nespĺňa

ani jednu z podmienok uvedených v tomto ustanovení.

Proti tomuto rozsudku podala ţalobkyňa včas odvolanie a ţiadala, aby odvolací súd

rozsudok Krajského súdu v Bratislave zmenil tak, ţe zruší napadnuté rozhodnutia správnych

orgánov a ţalovaného zaviaţe na náhradu trov konania.

Podľa ţalobkyne sa krajský súd v odôvodnení rozsudku snaţí nesprávne vyvolať

dojem, ţe v kolaudačnom konaní sa nerozhodovalo o právach ţalobkyne. Z európskej

judikatúry pritom vyplýva, ţe súd nemôţe odmietnuť poskytnúť súdnu ochranu ani pred

rozhodnutiami a postupmi orgánov verejnej správy, ktoré sa môţu dotknúť základných práv

alebo slobôd fyzických alebo právnických osôb. Bývaním v zdraviu závadnom byte môţe byť

poškodené právo na ochranu zdravia ţalobkyne, pričom ochranu tohto práva mohla ţalobkyňa

v plnej miere s úspechom uplatniť iba v kolaudačnom konaní. Iba ako účastník kolaudačného

konania mohla ţalobkyňa napríklad vznášať vecné pripomienky pri obhliadke bytu a mohla

poukázať na zjavné závady na streche nad bytom, ktoré pretrvávajú dodnes. V súčasnosti

je nárok ţalobkyne na odstránenie závady strechy bytového domu prakticky nevymoţiteľný,

pretoţe stavebník tvrdí, ţe na úhradu svojich dlhov nemá peniaze, o čom svedčí aj výpis

z listu vlastníctva č. 3908 pre katastrálne územie Karlova Ves, z ktorého je zrejmé,

ţe na majetok stavebníka sa vedie exekučné konanie predajom nehnuteľností. Ak by bol

stavebný úrad pripustil ţalobkyňu do kolaudačného konania, ţalobkyňa mohla poukázať

na vadu strechy, stavebný úrad by kolaudačné rozhodnutie vydal aţ po odstránení vady

a ţalobkyňa by sa mohla nasťahovať do zdraviu nezávadného bytu. Ţalobkyňa poukázala

na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. , z ktorého vyplýva, ţe je „úlohou

súdu aj pri uplatňovaní a v spojení s

zisťovať, či rozhodnutie správneho orgánu, zákonnosť ktorého má byť predmetom súdneho

preskúmavania, je vzhľadom na jeho obsah spôsobilé týkať sa jeho základných práv a slobôd.

V prípade, ak súd zistí, ţe tomu tak je, takéto rozhodnutie nesmie byť vylúčené zo súdneho

preskúmania.“

Podľa ţalobkyne krajský súd si protirečí, ak cituje § 81 ods. 1 stavebného zákona,

podľa ktorého správny orgán skúma, či skutočné realizovanie stavby alebo jej uţívanie

nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany ţivota a zdravia osôb,

ţivotného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení. V danom prípade, ak zateká

zráţková voda cez strechu nad bytom, bude ohrozené iba zdravie toho, kto v byte býva,

kto ho uţíva, nie zdravie stavebníka ani zamestnanca stavebného úradu.

Nepripustením ţalobkyne do kolaudačného konania ţalovaný porušil jej právo

na ochranu zdravia zakotvené v SR, ako aj body 2, 9, 14, 17 Rezolúcie

o ochrane jednotlivcov pri vydávaní správnych aktov (77) 31. Ţalobkyňa poukázala

na rozhodnutie Ústavného súdu SR č. , podľa ktorého v situácii, keď

ustanovenie právneho predpisu dovoľuje dvojaký výklad, má prioritu jeho výklad ústavne

súladným spôsobom.

Ţalobkyňa namietala, ţe krajský súd sa nevysporiadal s dôkazmi, ktoré v konaní

predloţila.

Vzhľadom na to, ţe ustanovenie § 78 ods. 1 stavebného zákona ţalobkyni ako fyzickej

osobe neposkytuje nijakú ochranu, nemôţe ísť vo vzťahu k ţalobkyni o špeciálny zákon,

ktorý by mal prednosť pred ustanovením § 14 ods. 1 správneho poriadku alebo dokonca pred

veta prvá SR. Účastníctvo ţalobkyne je zadefinované v správneho

poriadku, ako účastníctvo fyzickej osoby, ktorej práva a právom chránené záujmy sú

rozhodnutím priamo dotknuté. Aplikácia § 14 ods. 1 správneho poriadku musí mať z hľadiska

ochrany práv fyzickej osoby prednosť pred aplikáciou § 78 stavebného zákona.

K podanému odvolaniu sa podaním zo dňa 25. marca 2011 vyjadril ţalovaný, pričom

navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave potvrdil.

Ţalovaný uviedol, ţe pri vydaní napadnutého rozhodnutia pouţil zásadu „lex specialis derogat

legi generali“ ako jediný moţný a rozhodujúci princíp na určenie právnej úpravy, ktorá

má byť v danom prípade aplikovaná. Ţalovaný preto skúmal hmotnoprávne podmienky

v zmysle § 78 stavebného zákona a dospel k záveru, ţe ţalobkyňa nespĺňa ani jednu z nich,

a preto nemôţe byť účastníčkou predmetného kolaudačného konania. Odborná literatúra

(komentár k správnemu poriadku) nie je prameňom práva a ţalobkyňou prezentovaný názor

nemôţe byť podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu. Napriek tomu ţalovaný poukázal

na odlišný odborný názor doc. JUDr. Jozefa Sobiharda, PhD. (Správny poriadok, Komentár,

Štvrté prepracované vydanie, IURA EDITION, Bratislava 2009), podľa ktorého „špeciálne

kritériá (pozn. § 14 ods. 2 správneho poriadku) obsahujú osobitné predpisy, ktoré môţu

upravovať pojem účastníka konania odchylne. Okruh subjektov, ktorým toto postavenie

priznávajú, môţe byť oproti správnemu poriadku formulovaný buď širšie alebo uţšie.

Postavenie účastníka konania môţu dokonca priznať aj tomu, na koho sa vymedzenie v § 14

ods. 1 vôbec nevzťahuje. Tieto osobitné predpisy majú v aplikačnom procese prednosť

pred všeobecnou úpravou obsiahnutou v správnom poriadku.“

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa preskúmal

napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa

v spojení s veta prvá , bez nariadenia pojednávania, podľa

a v spojení s veta prvá s tým, ţe deň verejného

vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli

a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel

k záveru, ţe odvolaniu ţalobkyne nie je moţné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený

dňa 16. novembra 2011 podľa a v spojení s veta prvá .

Predmetom preskúmania v tomto konaní je rozhodnutie ţalovaného, ktorým nebolo

ţalobkyni priznané postavenie účastníka kolaudačného konania vedeného stavebným úradom

pod č. SÚ-2009/2343/1202/Zav/KrV na objekt „N.“ v B.

Kolaudačné konanie vykonáva stavebný úrad, pričom toto konania je upravené v § 76

a nasl. stavebného zákona.

Podľa § 78 ods. 1 stavebného zákona účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník,

vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená.

Ţalobkyňa nemôţe byť podľa citovaného zákonného vymedzenia účastníkom

kolaudačného konania, nakoľko nie je ani jedným z taxatívne vymenovaných subjektov.

Najvyšší súd nemôţe súhlasiť ani s tvrdením ţalobkyne, ţe pokiaľ jej právo byť účastníčkou

kolaudačného konania nepriznáva stavebný zákon, je potrebné aplikovať ustanovenia § 14

ods. 1 správneho poriadku.

Vzhľadom na skutočnosť, ţe pojem účastníka konania definuje tak stavebný zákon,

ako aj správny poriadok, ktorý je všeobecným predpisom o správnom konaní, je potrebné

postupovať podľa interpretačného pravidla, ktoré určí, ktorá právna norma sa má

na konkrétny prípad pouţiť. V právnej teórii platí vo vzťahu všeobecných a osobitných

právnych noriem derogačné pravidlo lex specialis derogat legi generali (špeciálny zákon ruší

generálny zákon), pričom aplikáciou tohto pravidla v prejednávanom prípade moţno dospieť

k rovnakému záveru ako dospeli správne orgány oboch stupňov, ţe na posúdenie účastníctva

ţalobkyne v kolaudačnom konaní bolo potrené postupovať podľa § 78 ods. 1 stavebného

zákona, ktorý je v kolaudačnom konaní zákonom špeciálnym vo vzťahu k všeobecnému

predpisu o správnom konaní – správnemu poriadku.

Bez ohľadu na všeobecne platné pravidlo pri aplikácii právnych noriem, v danom

prípade je otázka aplikácie vyššie uvedených právnych predpisov výslovne zodpovedaná

v § 140 stavebného zákona, podľa ktorého ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa

na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Z tohto zákonného

ustanovenia je bez pochýb zrejmé, ţe na konanie vedené podľa stavebného zákona sa pouţijú

pravidlá ustanovené správnym poriadkom len vtedy, ak sám stavebný zákon neupravuje

konkrétnu situáciu, resp. právnu otázku, inak. Vzhľadom na to, ţe stavebný zákon výslovne

pomenúva účastníkov kolaudačného konania, je preto v danej veci vylúčená aplikácia

ustanovenia § 14 správneho poriadku, v ktorom je všeobecne vymedzený okruh účastníkov

správneho konania. Vzhľadom na odlišné špecifiká sú jednotlivé druhy správnych procesov

upravené osobitnými právnymi aktmi. Správny poriadok ako všeobecný predpis o správnom

konaní má subsidiárne pouţitie, ak konkrétne konanie v štátnej správe je upravené

samostatným právnym aktom, osobitným zákonom. Účastníkmi kolaudačného konania

sú stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba

umiestnená. Kolaudačné konanie, o ktoré ide v prejednávanom prípade, je jedným z konaní,

ktoré sú upravené stavebným zákonom, predmetom úpravy ktorého je rozsiahla problematika

usporiadania územných celkov, povoľovania konkrétnych stavieb a ich kolaudácie, staveného

dohľadu, či vyvlastňovania. Vzhľadom na špecifiká jednotlivých konaní upravuje stavebný

zákon niektoré inštitúty odlišne od správneho poriadku, ktorý ako všeobecný právny predpis

nemôţe obsiahnuť problematiku kaţdého osobitného konania v štátnej správe.

Posúdenie, či ţalobkyňa je alebo nie je účastníčkou kolaudačného konania, sa nemôţe

vykonávať podľa subjektívneho kritéria a ţelania ţalobkyne, teda ţe sa na daný prípad bude

aplikovať tá právna norma, podľa ktorej by sa dalo vyvodiť toto právo ţalobkyne, pretoţe

ţalobkyňa si ţelá byť účastníčkou konania. Právne posúdenie oprávnenosti nároku ţalobkyne

je moţné posúdiť len podľa všeobecne platných noriem a všeobecne platných pravidiel

v právnom štáte, z ktorých objektívny záver je v tomto prípade jednoznačný (ako uţ bolo

vyššie zdôvodnené). Argumentácia ţalobkyne, ţe jej nesmie byť odmietnutá súdna ochrana,

nie je v tomto prípade správna. Ak boli práva ţalobkyne ohrozené alebo porušené, zaiste

má právo domáhať sa reparácie, avšak za pouţitia adekvátnych prostriedkov nápravy.

Z tvrdení ţalobkyne je moţné vyvodiť záver, ţe v danom prípade ide o porušenie práv

zo záväzkového vzťahu medzi ňou ako kupujúcou a predávajúcim, keďţe predmet kúpy, byt

nachádzajúci sa v polyfunkčnom dome, ktorý je predmetom kolaudačného konania č. SÚ-

/Zav/KrV, vykazuje vady. Nebolo úlohou súdov v tomto prieskumnom

konaní skúmať uvedený skutkový stav, nakoľko to nemá vplyv na posúdenie zákonnosti

napadnutého rozhodnutia, a táto otázka ani nemôţe byť predmetom prieskumu. Prvostupňový

súd, ako aj súd odvolací, sa zamerali na posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia

a postupu ţalovaného. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, správne orgány postupovali v súlade

so zákonom, keď ţalobkyňu nepripustili ako účastníčku do kolaudačného konania, nakoľko

ţalobkyňa nebola ani jedným z taxatívne vymedzených účastníkov kolaudačného konania

podľa § 78 ods. 1 stavebného zákona, t. j. nebola ani stavebníkom, ani vlastníkom stavby,

ani vlastníkom pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. Ţalobkyňa chcela postavenie

účastníka kolaudačného konania odvodiť od statusu budúcej vlastníčky bytu nachádzajúcom

sa v kolaudovanej stavbe. Takéto právo však nie je moţné z citovaného ustanovenia zákona

odvodiť, a teda ani ţalobkyni priznať. Na okraj je pritom nutné poznamenať, ţe prijatím

takejto argumentácie ţalobkyne by mohlo dôjsť k neúmerne veľkému nárastu účastníkov

akéhokoľvek správneho konania, pričom takýto postup by bol nielen v rozpore s účelom

zákonnej úpravy, ale odporoval by aj účelu a zmyslu jednotlivých druhov konaní v rámci

výkonu štátnej správy a v praxi by mohlo dôjsť k ochromeniu, resp. k znefunkčneniu reálnych

procesov. Nie je pritom namieste argumentácia ţalobkyne, ţe bývaním v zdraviu závadnom

byte je poškodené jej právo na ochranu zdravia, pričom ochrany tohto práva sa mohla

s úspechom domáhať jedine v kolaudačnom konaní. Ako uţ bolo uvedené, kolaudačné

konanie ako jeden zo špecializovaných procesov v štátnej správe, má svoj zákonom stanovený

účel a vlastné zákonné pravidlá, podľa ktorých ţalobkyňa nemôţe byť účastníčkou

kolaudačného konania. Tým, ţe ţalobkyni zákon neumoţňuje stať sa účastníčkou

kolaudačného konania, však ešte neznamená, ţe jej bolo s konečnou platnosťou znemoţnené

domáhať sa práva na ochranu zdravia, resp. ochrany svojich vlastníckych práv, ibaţe

na ochranu svojich práv musí ţalobkyňa zvoliť adekvátne prostriedky (právne inštitúty), ktoré

budú mať oporu v zákone.

Predmetom rozhodnutí ústavného súdu, na ktoré ţalobkyňa poukázala, bolo

posúdenie, či určité správne rozhodnutia podliehajú preskúmaniu v správnom súdnictve.

V prejednávanom prípade však nie je predmetom posúdenia takáto otázka, v danej veci nie je

sporné, či rozhodnutie, ktoré ţalobkyňa napadla ţalobou, podlieha súdnemu preskúmaniu.

Krajský súd ako súd prvého stupňa, a v odvolacom konaní najvyšší súd, preskúmali

zákonnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného a vysporiadali sa s meritom veci, teda,

či správny orgán postupoval v súlade so zákonom pri posúdení otázky účastníctva

v kolaudačnom konaní.

Z uvedených dôvodov námietky ţalobkyne nie sú podľa názoru odvolacieho súdu

spôsobilé spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutie ţalovaného. Preto ak krajský súd

dospel k právnemu záveru totoţnému so záverom správnych orgánov oboch stupňov

a rozhodol, ţe preskúmavaným rozhodnutím ţalovaného správneho orgánu nedošlo

k porušeniu zákona a chránených záujmov ţalobkyne, tento jeho názor povaţoval aj odvolací

súd, z dôvodov uvedených vyššie, za správny.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu ţalobkyne

nevyhovel a rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. -121 zo dňa 11. januára

2011 ako vecne správny podľa a v spojení s ustanovením

veta prvá potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods.1 v spojení § 250k ods.1

tak ţe účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko

ţalobkyňa v konaní nebola úspešná, a ţalovanému ţiadne trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 16. novembra 2011

JUDr. Elena Kováčová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Nikoleta Adamovičová