Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2S-146-2020.pdf
PDF · 80.71 KB
Case nature
Subarea
2S/146/2020
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: B.. V. K., bytom A. č. XX, XXX XX K., zastúpeného: JUDr. Tomáš Kozovský, advokát, AK so sídlom Björnosonova č.8, Bratislava, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Rača, so sídlom Kubačova č. 21, Bratislava, zastúpeného: OLEXOVA VASILISIN, s.r.o., AK so sídlom Gorkého č. 6, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 15124/2246/2014/UPSP-PR zo dňa 07.10.2014, jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a.
Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou dňa 01.01.2016 na Krajský súd v Bratislave sa žalobca domáhal zrušenia kolaudačného rozhodnutia žalovaného č. 15124/2246/2014/UPSP-PR zo dňa 07.10.2014 s tým, že žalovaný by bol povinný začať opätovne konať vo vec zrušeného územného rozhodnutia a stavebného povolenia na stavbu rodinného domu na pozemkoch parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/X do 30 dní. Zároveň požadoval náhradu škody v sume 2.000 €, ktorá mala byť spôsobená žalobcovi.
2. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 2S/1/16-43 zo dňa 23.08.2017 žalobu odmietol. Konštatoval zároveň, že žalobca svojím žalobným návrhom požadoval zrušenie kolaudačného rozhodnutia č. 15124/2246/2014/UPSP-PR zo dňa 07.10.2014 vydaného Mestskou časťou Bratislava - Rača s tým, že žalovaný bude povinný začať opätovne vo veci zrušeného územného rozhodnutia a stavebného povolenia na stavbu rodinného domu na označených pozemkoch. Podľa citovaného ust. § 78 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. (Stavebný zákon) však žalovaný nebol účastníkom administratívneho konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia. Žalobná legitimácia svedčí tej fyzickej resp. právnickej osobe, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Z uvedeného vyplýva, že žaloba nebola podaná účastníkom pôvodného administratívneho konania a teda bola podaná neoprávnenou osobou. Ide procesnú podmienku, nedostatok ktorej nie je odstrániteľný. Preto súd v zmysle § 98 ods. 1 písm. e/ SSP žalobu odmietol. Zároveň je potrebné uviesť, že žalobca sa domáhal aj zaplatenia sumy 2.000 € ako náhrady škody (v texte žaloby z titulu nemajetkovej ujmy). Táto časť žaloby predstavuje súkromnoprávny spor a jej neprípustnosť je spojená s negatívnym vymedzením právomoci správneho súdu, kde sa v zmysle § 7 písm. d/ SSP nepreskúmavajú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese.
3. Najvyšší súd SR uznesením spis. zn. 1Sžk/14/2018 zo dňa 28.04.2020 zrušil uznesenie tunajšieho súdu č.k. 2S/1/16-43 z 23.08.2017 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Konštatoval, že sťažoval označil žalobu ako žalobu proti nečinnosti, legitimáciu odvodzoval z ustanovenia § 250t O.s.p. a túto aj v žalobe namietal a žiadal preskúmať toto konanie žalovaného, avšak v petite navrhol zrušiť
kolaudačné rozhodnutie a vo veci opätovne konať. Podľa záverov Najvyššieho súdu SR krajský súd rozhodol o odmietnutí žaloby predčasne a z napadnutého uznesenia nevyplýva, že by sa krajský súd zaoberal legitimáciou sťažovateľa na podanie žaloby aj so zreteľom na prechodné ustanovenia SSP a nemožnosťou aplikovať ustanovenia SSP v neprospech žalobcu. NS SR videl pochybenie aj v tom, že napriek nesúladu označenia, obsahu žaloby, krajský súd neskúmal, či bola sťažovateľom podaná žaloba o preskúmanie zákonnosti kolaudačného rozhodnutia alebo žaloba proti nečinnosti. Jednoznačné určenie druhu žaloby a s tým súvisiace správne posúdenie žalobnej legitimácie považoval pred rozhodnutím vo veci za kľúčové. Krajský súd mal preto vyriešiť, o aký druh žaloby sa v konaní jedná.
4. Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená.
5. Podľa § 98 ods. 1 písm. e/ SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou.
6. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
7. Za účelom odstránenia vád žaloby vyzval krajský súd žalobcu uznesením 2S/146/2020-85 zo dňa 09.02.2022, aby v v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia doplnil a opravil svoje podanie vo veci samej zo dňa 04.01.2016 označené ako „Žaloba proti nečinnosti správneho orgánu a proti prieťahom v konaní správneho orgánu a o náhradu nemajetkovej ujmy“, osobne podané Krajskému súdu v Bratislave dňa 04.01.2016, a odstránil jeho neúplnosť a nezrozumiteľnosť, tak, že: 1. - označí druh žaloby podľa § 182 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“); uvedie, či podáva všeobecnú správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a) v spojení s § 177 a nasl. SSP alebo žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 6 ods. 2 písm. e) v spojení s § 242 a nasl. SSP; 2. - za predpokladu, že žalobca mienil podať žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy: 3. a/ podľa § 246 ods. 1 písm. c) SSP označí konanie alebo vec, v ktorej sa žalobca domáha odstránenia nečinnosti; b/ podľa § 246 ods. 1 písm. d) SSP uvedie žalobné body t.j. dôvody žaloby; c/ podľa § 246 ods. 1 písm. f) SSP uvedie žalobný návrh t.j. návrh výroku rozhodnutia; d/ podľa § 246 ods. 2 SSP pripojí oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenie podnetu prokurátorom; 3. - za predpokladu, že žalobca mienil podať všeobecnú správnu žalobu: a/ podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP uvedie dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje žalobca napadnuté kolaudačné rozhodnutie žalovaného č. 15124/2246/2014/UPSP-PR zo dňa 07.10.2014 za nezákonné (tzv. žalobné body), najmä špecifikuje, na akých svojich právach alebo právom chránených záujmoch bol žalobca ako účastník administratívneho konania napadnutým rozhodnutím žalovaného ukrátený (tzn. aké práva alebo právom chránené záujmy žalobcu boli porušené alebo priamo dotknuté napadnutým rozhodnutím); b/ podľa § 182 ods. 1 písm. h) SSP uvedie žalobný návrh t.j. návrh výroku rozhodnutia a to tak, aby bol vykonateľný v správnom súdnictve;
8. Žalobca prostredníctvom advokáta doplnil žalobu v podaní zo dňa 22.02.2022, kde uviedol, že považuje rozhodnutie žalovaného č. 15124/2246/2014/UPSP-PR zo dňa 07.10.2014 o kolaudácii stavby stavebníkom M.. B. L. a M.. M. L. na novostavbu „Rodinný dom“ na pozemkoch parc. č. XXXX/X, XXXX/X k.ú. P. za nezákonné. Uviedol, že NS SR posudzoval nezákonnosť stavebného povolenia, ktoré vydaniu kolaudačného rozhodnutia predchádzalo. NS SR v rozsudku zo dňa 29.01.2015 spis. zn. 7Sžp/11/2013 konštatoval, že správne orgány pri vydaní stavebného povolenia ukrátili žalobcu na jeho právach, nepostupovali v súčinnosti so žalobcom a čo je najpodstatnejšie, stavebné povolenie nebolo vydané v súlade so stavebným zákonom, nakoľko novostavba nespĺňa zákonné podmienky. Kolaudačné rozhodnutie nemôže vychádzať zo zrušeného stavebného povolenia rozsudkom Najvyššieho súdu SR, čo je v príkrom rozpore so základnou zásadou právneho štátu, podľa ktorej z neprávosti nemôže vzniknúť právo. Ďalej žalobca namietal, že postupom orgánov verejnej správy bol ukrátený na práve na súkromie a na práve na pohodu bývania. Žiadal, aby súd vo veci vykonal dokazovanie obhliadkou na mieste a za predpokladu, že napádané kolaudačné rozhodnutie bolo správnym orgánom zrušené a vydané nové kolaudačné rozhodnutie (o čom nemal žalobca žiadnu vedomosť) navrhoval, aby s ním súd konal podľa SSP ako s opomenutým účastníkom.
Právne posúdenie krajského súdu
9. Z podania doplneného žalobcom zo dňa 22.02.2022 vyplýva, že žalobou napadol kolaudačné rozhodnutie žalovaného č. 15124/2246/2014/UPSP-PR zo dňa 07.10.2014. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.10.2014. Správna žaloba bola podaná dňa 04.01.2016. Účastníkom kolaudačného konania je stavebník, vlastníci pozemku alebo stavby, ak stavebník nie je vlastníkom pozemku, prípadne stavby (§ 78 ods. 1 Stavebného zákona). Stavebný zákon jednoznačne určuje subjekty, ktoré je možné považovať za účastníka kolaudačného konania, výsledkom ktorého je vydanie kolaudačného rozhodnutia. Žalobca do tohto zákonom vymedzeného okruhu subjektov nepatrí a teda správny súd opakuje, že nebol účastníkom administratívneho konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia. Žalobca totiž nebol stavebníkom, ani vlastníkom stavby a pozemku, na ktorom sa stavba uskutočnila. Správny súd zdôrazňuje, že na rozdiel od stavebného konania, účastníkom kolaudačného konania už nie je vlastník susednej nehnuteľnosti. V zmysle zákonného znenia to už nie sú teda osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté. Iná osoba ako vyššie uvedená môže byť účastníkom konania v prípade, ak stavebný úrad spojil kolaudačné konanie s konaním o zmene stavby pred jej dokončením. A to za predpokladu, že sa týchto subjektov daná zmena dotýka.
10. „Na posúdenie účastníctva v kolaudačnom konaní treba postupovať podľa § 78 ods. 1 SZ <aspi://module='aspi'&link='50/1976%20Zb.%2523P78'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, ktorý je v kolaudačnom konaní zákonom špeciálnym vo vzťahu k všeobecnému predpisu o správnom konaní - Správnemu poriadku“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 16. novembra 2011, sp. zn. 2 Sžp/7/2011 <aspi://module='JUD'&link='JUD74817SK'&ucin-k-dni='30.12.9999'/>). „Kolaudačné rozhodnutie vydané stavebným úradom v zmysle stavebného zákona môţe napadnúť ţalobou o preskúmanie jeho zákonnosti len účastník správneho konania, ktorý bol týmto rozhodnutím priamo dotknutý na svojich subjektívnych právach spojených s uţívaním stavby, ktoré boli predmetom kolaudačného konania.“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19. januára 2010, spis. zn. 2Sžo 228/2009). Žalobná legitimácia svedčí tej fyzickej resp. právnickej osobe, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Žalobca nebol účastníkom kolaudačného konania a teda žaloba nebola podaná účastníkom pôvodného administratívneho konania. Z uvedeného vyplýva, že bola podaná neoprávnenou osobou. Ide procesnú podmienku, nedostatok ktorej nie je odstrániteľný. Preto súd v zmysle § 98 ods. 1 písm. e/ SSP žalobu odmietol. Aj v tej časti žaloby, kedy žalobca žiadal za predpokladu, že napádané kolaudačné rozhodnutie bolo zrušené a bolo medzitým vydané nové kolaudačné rozhodnutie (o čom žalobca nemal vedomosť), aby správny súd s ním konal ako s opomenutým účastníkom; musel súd konštatovať absenciu žalobnej legitimácie, ktorá je v správnej žalobe opomenutého účastníka rovnako viazaná na postavenie účastníka administratívneho konania. Správny súd aj v takom prípade musí ako predbežnú otázku vyhodnotiť, či opomenutému účastníkovi prináležala účasť v administratívnom konaní. Ako už súd uviedol v predchádzajúcich odsekoch, žalobca nebol ex lege (§ 78 ods. 1 Stavebného zákona) účastníkom kolaudačného konania a teda nemôže ísť v jeho prípade ani o opomenutého účastníka. Ide o ďalší procesný dôvod odmietnutia žaloby, ak bola podaná neoprávnenou osobou podľa § 98 ods. 1 písm. e/ SSP.
11. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 171 ods.1) SSP s prihliadnutím na skutočnosť, že žalovaný si trovy neuplatnil.
12. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.