Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Sf-6-2026.pdf
PDF · 80.85 KB
Case nature
Subarea
4Sf/6/2026
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: WESTech, spol. s r. o., so sídlom Stará Vajnorská 17, 831 04 Bratislava, IČO: 35 796 111, právne zastúpený: Mgr. Dávid Štefanka, advokát, so sídlom Povoznícka 18, 841 03 Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre vybrané hospodárske subjekty, so sídlom Radlinského 37, 817 73 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 105146393/2025 zo dňa 15.12.2025, v konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 19.02.2026, takto
r o z h o d o l :
Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe zo dňa 19.02.2026 z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 19.02.2026 domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 105146393/2025 zo dňa 15.12.2025, ktorým žalovaný ako odvolací orgán na základe zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase a zákona č. 563/2009 Z. z. o správne daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase nevyhovel námietke žalobcu doručenej dňa 06.11.2025 proti oznámeniu o indexe daňovej spoľahlivosti č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 22.10.2025.
2. Žalobca zároveň navrhol, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že okamžitým výkonom, resp. inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia, ktorým bolo potvrdené jeho zaradenie do kategórie „menej spoľahlivý daňový subjekt“ v rámci indexu daňovej spoľahlivosti, mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska a finančná škoda. Žalobca uviedol, že hoci index daňovej spoľahlivosti predstavuje formálne hodnotiaci nástroj, jeho účinky majú bezprostredný a systémový dopad na jeho právne a faktické postavenie vo vzťahu k správe daní. Zaradenie medzi menej spoľahlivé daňové subjekty je podľa žalobcu správcom dane okamžite využívané ako podklad pre ďalšie rozhodovacie a kontrolné postupy, najmä pri určovaní intenzity a frekvencie daňových kontrol, posudzovaní žiadostí o povolenie splátok, odkladov alebo iných úľav, ako aj pri analytickom hodnotení daňového rizika, čo má reálny a negatívny vplyv na jeho podnikateľskú činnosť. Žalobca poukázal aj na to, že v oznámení o indexe daňovej spoľahlivosti žalovaný výslovne deklaroval uplatňovanie obmedzení voči žalobcovi odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o nevyhovení námietke a na to, že žalobca nemá nárok na využitie benefitov dostupných pre spoľahlivé daňové subjekty. Podľa žalobcu tak dochádza k okamžitému zhoršeniu jeho postavenia vo vzťahu k obchodným partnerom a k uplatňovaniu obmedzení, ktoré majú dopad na jeho finančné plánovanie, likviditu a plynulosť cash- flow a vedú k zvýšenej administratívnej a kontrolnej záťaži. Uviedol, že ide o dlhodobo etablovaný podnikateľský subjekt pôsobiaci na slovenskom trhu v oblasti predaja elektroniky, dosahujúci významné ročné tržby a postavenie významného platiteľa daní, pričom v tomto segmente podnikania je nevyhnutná stabilita daňového prostredia a predvídateľnosť postupov správcu dane. Zaradenie do kategórie menej
spoľahlivých daňových subjektov podľa žalobcu vedie k zvýšenej administratívnej a kontrolnej záťaži, narušeniu finančnej stability, ako aj k sekundárnym ekonomickým dôsledkom vo vzťahu k bankám, audítorom, poisťovniam a obchodným partnerom, čím vzniká značná hospodárska a finančná škoda presahujúca bežné podnikateľské riziko. Žalobca zároveň namietal, že vzniknutá ujma má okamžitý, dlhodobý a nenapraviteľný charakter a nebola by odstránená ani v prípade jeho úspechu vo veci samej. Priznanie odkladného účinku podľa žalobcu nie je v rozpore s verejným záujmom, keďže nebráni výkonu správy daní ani výberu daní, ale len dočasne zachová status quo do rozhodnutia správneho súdu.
3. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne podaním zo dňa 27.04.2026. V súvislosti s návrhom na priznanie odkladného účinku uviedol, že podľa § 185 písm. a) SSP môže správny súd priznať správnej žalobe odkladný účinok len za podmienky, že by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska alebo finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, a ak priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalovaný ďalej uviedol, že ak chce daňový subjekt dosiahnuť zlepšenie svojho daňového hodnotenia, má možnosť oboznámiť sa s nastavenými podmienkami indexu daňovej spoľahlivosti, keďže finančná správa transparentne zverejňuje materiály k indexu daňovej spoľahlivosti vrátane prehľadu hodnotených oblastí. Žalovaný poukázal na to, že daňový subjekt v žalobe a v návrhu na priznanie odkladného účinku konštatuje hypotetickú možnosť, že jeho zaradenie medzi menej spoľahlivé daňové subjekty vedie k zvýšenej administratívnej a kontrolnej záťaži, narušeniu finančného plánovania a likvidity, ako aj k sekundárnym ekonomickým dôsledkom vo vzťahu k bankám, audítorom, poisťovniam a obchodným partnerom. Podľa žalovaného však žalobca nepreukázal, že by výkon napadnutého rozhodnutia spôsobil značnú hospodársku škodu alebo finančnú škodu. Žalovaný zároveň uviedol, že žalobca neosvedčil splnenie ďalšieho predpokladu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a to, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Na podporu svojej argumentácie žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na judikatúru správnych súdov, konkrétne na uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/21/2023-378 zo dňa 22.09.2023, uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/146/2020-70 zo dňa 14.03.2023 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžfk/24/2017 zo dňa 13.06.2018. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.
4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
5. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
6. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
7. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok iba v prípade, ak to vyslovene ustanoví SSP alebo osobitný predpis. Správny súd môže priznať odkladný účinok správnej žalobe za podmienok stanovených zákonom. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žaloby vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou SR, pričom pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.
8. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, avšak sa vyžaduje osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia závažná ujma hrozí.
Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.05.2017, sp zn.: III.ÚS 364/2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva aj zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.05.2018, sp. zn.: 7Sžks/17/2018. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktorá musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
9. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.
10. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v predmetnej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
11. Správny súd pri posudzovaní návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vychádzal z konkrétnej argumentácie žalobcu uvedenej v návrhu, podľa ktorej mal výkon napadnutého rozhodnutia spočívať v hrozbe závažnej ujmy a značnej hospodárskej a finančnej škody, a to najmä v dôsledku zaradenia žalobcu do kategórie „menej spoľahlivý daňový subjekt“ v rámci indexu daňovej spoľahlivosti, so sprievodnými negatívnymi dopadmi na jeho právne a faktické postavenie vo vzťahu k správe daní, vrátane zvýšenej administratívnej a kontrolnej záťaže, ako aj sekundárnych dôsledkov vo vzťahu k obchodným partnerom a finančným inštitúciám.
12. Správny súd po vyhodnotení vyššie uvedených skutočností a argumentácie žalobcu, dospel k záveru, že žalobca bližšie nekonkretizoval a ani nepreukázal hodnoverne existenciu tvrdenej hrozby závažnej ujmy, ktorá by bola spojená s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného. Návrh žalobcu neobsahuje žiadne dôkazy na preukázanie hrozby závažnej ujmy alebo iného nenapraviteľného následku predpokladaného v § 185 SSP.
13. Pri posudzovaní návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe správny súd prihliada aj na to, že ide o výnimočný procesný inštitút, ktorého uplatnenie predstavuje zásah do právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. Z tohto dôvodu je potrebné, aby žalobca predložil také skutkové tvrdenia a dôkazné podklady, ktoré umožnia súdu urobiť záver o existencii reálnej a bezprostrednej hrozby závažnej ujmy. Správny súd zároveň hodnotí návrh na priznanie odkladného účinku v kontexte konkrétnych okolností prípadu, pričom prihliada aj na intenzitu tvrdených následkov, ich pravdepodobnosť a vzťah k výkonu napadnutého rozhodnutia. Účelom tohto inštitútu nie je nahrádzať riadne opravné prostriedky ani vytvárať priestor na automatické odkladanie účinkov rozhodnutí orgánov verejnej správy, ale poskytnúť ochranu len v situáciách, v ktorých by výkon napadnutého rozhodnutia mohol viesť k zásahu mimoriadnej intenzity.
14. V zmysle vyššie uvedených zákonných podmienok pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe a so zreteľom na argumentáciu žalobcu uvedenú v jeho návrhu správny súd dospel k záveru, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe síce poukazoval na nepriaznivé dôsledky vyplývajúce z jeho zaradenia do kategórie „menej spoľahlivý daňový subjekt“, avšak tieto tvrdenia zostali v rovine všeobecných konštatovaní a hypotetických dôsledkov. Žalobca neosvedčil existenciu konkrétnej, reálnej a bezprostrednej hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej alebo finančnej škody, ktorá by bola v príčinnej súvislosti s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia v intenzite predpokladanej ustanovením § 185 písm. a) SSP. Za tohto stavu neboli splnené zákonné podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
15. Vzhľadom k tomu, že žalobca neosvedčil splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení § 185 písm. a) SSP, správny súd sa už bližšie nezaoberal tým, či priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom a podľa § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.
16. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).