Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 236/02

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. decembra

2002 predbežne prerokoval sťažnosť pplk. Ing. V. Č., bytom L. M., B., zastúpeného JUDr.

K. D., K., vo veci porušenia jeho základných práv podľa čl. 10 a čl. 36 ods. 1 a 2 Listiny

základných práv a slobôd, a 2 a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozhodnutiami dekana

Fakulty logistiky Vojenskej akadémie v Liptovskom Mikuláši a rektora Vojenskej akadémie

v Liptovskom Mikuláši v disciplinárnom konaní podľa a nasl.

o vojenskej službe v znení neskorších predpisov, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť pplk. Ing. V. Č. o d m i e t a pre nedostatok svojej právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 27. augusta

2002 doručené podanie pplk. Ing. V. Č. (ďalej len „sťažovateľ“), bytom L. M., zastúpeného

advokátkou JUDr. K. D., K., označené ako „Podanie sťažnosti podľa 6. oddielu § 49 a nasl.

“

Z jeho obsahu vyplynulo, že sťažovateľovi bola rozhodnutím nadriadeného

služobného orgánu – dekana Fakulty logistiky Vojenskej akadémie v Liptovskom Mikuláši

– č. VA-160-40/2002-FLOG zo 6. mája 2002 disciplinárnym rozkazom uložená pokuta vo

výške 1 500,-- Sk z dôvodov, že sa mal 28. decembra 2001 dopustiť priestupku tým, že

podal na Mgr. E. M., narodenú v M., trvale bytom T., oznámenie, že pani M. ho nepravdivo

obvinila z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, čím ju hrubo urazil a spôsobil jej

ujmu na cti. Podľa výroku disciplinárneho rozkazu týmto konaním sa mal dopustiť

priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona Slovenskej

národnej rady č. o priestupkoch a za toto mu bol podľa zákona

č. o vojenskej službe v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o vojenskej službe“) uložený disciplinárny trest vo výške 1 500,-- Sk.

Sťažovateľ v zákonnej lehote podal odvolanie proti tomuto disciplinárnemu rozkazu,

pričom odvolací orgán – rektor Vojenskej akadémie v Liptovskom Mikuláši – rozhodnutím

č. p. VA-400-5-4/2002 z 24. júna 2002 rozhodol o odvolaní tak, že ho zamietol, čím

disciplinárny rozkaz potvrdil.

Sťažovateľ namietal, že tento disciplinárny rozkaz bol prijatý za hrubého porušenia

viacerých ustanovení zákona o vojenskej službe (§ 91 ods. 3, § 92 ods. 2, § 93) a keďže

podľa jeho § 94 ods. 1 nie je takýto rozkaz preskúmateľný pred súdom, sťažovateľ sa obrátil

so svojou sťažnosťou na ústavný súd. Namietal, že označeným disciplinárnym rozkazom

a v konaní, ktoré mu predchádzalo, došlo k porušeniu jeho základných práv podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a medzinárodnej zmluvy o ľudských právach, a to

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 10 a čl. 36 ods. 1 a 2 Listiny

základných práv a slobôd, a Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd.

II.

Ústavný súd je podľa (a s účinnosťou od 1. januára 2002)

oprávnený konať o sťažnostiach, ktorými fyzické osoby alebo právnické osoby namietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd upravených v ústave, alebo ľudských práv

a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika

ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv

a slobôd nerozhoduje iný súd. Podmienky konania o sťažnostiach sú upravené

v ustanoveniach § 20 ods. 1 a § 49 až 56 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“), pričom nesplnenie všeobecnej alebo osobitnej podmienky je dôvodom na

odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona. Ústavný súd preto predbežne

prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa

.

Pri predbežnom prerokovaní ústavný súd zobral do úvahy, že sťažnosťou podľa

sa sťažovateľ domáhal rozhodnutia o tom, že označeným

disciplinárnym rozkazom dekana Fakulty logistiky Vojenskej akadémie v Liptovskom

Mikuláši potvrdeným rektorom tejto akadémie došlo k porušeniu jeho základných práv

podľa a medzinárodnej zmluvy o ľudských právach. Sťažovateľ argumentoval tiež

tým, že keďže takéto rozhodnutia (disciplinárne rozkazy znejúce na finančné pokuty) sú

vylúčené z preskúmavania všeobecnými súdmi podľa § 94 ods. 1 zákona o vojenskej službe,

resp. , bolo potrebné, aby podal

sťažnosť ústavnému súdu. Ústavný súd preto skúmal, či je daná jeho právomoc na konanie

o rozhodnutiach, ktorými sa namieta porušenie základných práv alebo slobôd, a zistil, že

tomu tak nie je. Hoci je pravdou, že citované ustanovenia osobitného a všeobecného

zákonného právneho predpisu vylučujú právoplatné disciplinárne rozhodnutia

z preskúmavania súdmi, v súlade s sú sudcovia viazaní aj ,

ústavným zákonom a medzinárodnou zmluvou podľa , pričom vo

svojom čl. 46 ods. 2 poslednej vete jednoznačne ustanovuje: „Z právomoci súdu... nesmie

byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.“ Aj ústavný

súd už rozhodol, že: „Základnému právu v preto zodpovedá taký postup

súdu, v rámci ktorého hodnotí nielen formálne znaky rozhodnutia predloženého mu na

súdne preskúmanie, ale aj to, či sa toto rozhodnutie svojím obsahom nedotýka niektorého zo

základných práv alebo slobôd účastníka konania“, v dôsledku čoho: „odopretie súdnej

ochrany vo veciach prieskumu rozhodnutí orgánov verejnej správy je dovolené v prípade, že

tak ustanoví zákon. Tento postup však nie je namieste v prípade, ak ide o rozhodnutia, ktoré

sa týkajú základných práv a slobôd“ (). Sťažovateľ však namietol porušenie

práva na súdnu ochranu podľa bez toho, že by sa bol ochrany svojho

konkrétneho práva na súde vôbec domáhal.

Keďže sťažovateľ namietal, že právoplatným rozhodnutím došlo k porušeniu jeho

označených základných práv alebo slobôd, a keďže rozhodnutia týkajúce sa základných

práv a slobôd nesmú byť vylúčené z právomoci všeobecných súdov, ústavný súd bol nútený

sťažnosť sťažovateľa po jej predbežnom prerokovaní odmietnuť pre nedostatok svojej

právomoci podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. decembra 2002