Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 508/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-41

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júla 2014 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Sergeja Kohuta o sťažnosti A. K., J. B. a A. J., zastúpených

advokátkou JUDr. Dagmar Pikorovou, Pod sadom 69, Žilina, ktorou namietajú porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. v období po nadobudnutí

právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -33

z 1. februára 2011, za účasti Okresného súdu Čadca, takto

rozhodol:

1. Základné právo A. K., J. B. a A. J. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie ich záležitosti v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. v

období po nadobudnutí právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III.

ÚS 356/2010-33 z 1. februára 2011 p o r u š e n é b o l i .

2. A. K., J. B. a A. J. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume

každej po 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré je im Okresný súd Čadca povinný vyplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. A. K., J. B. a A. J. p r i z n á v a úhradu trov konania v sume 331,13 € (slovom

tristotridsaťjeden eur a trinásť centov), ktorú j e Okresný súd Čadca p o v i n n ý vyplatiť

na účet ich právnej zástupkyne JUDr. Dagmar Pikorovej, Advokátska kancelária, Pod

sadom 69, Žilina, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -22 z 9. októbra 2013 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť A. K., J. B. a A. J. (spolu ďalej len

„sťažovateľky“), vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa v čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C

610/1997 (ďalej aj „napadnuté konanie“) v období po nadobudnutí právoplatnosti nálezu

ústavného súdu č. k. -33 z 1. februára 2011.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom okresným súdom pod

sp. zn. sa žalobca (R. F.) žalobou podanou 26. septembra 1995 domáha,

pôvodne proti otcovi sťažovateliek a v súčasnosti proti sťažovateľkám ako právnym

nástupkyniam po pôvodnom žalovanom, určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.

Podľa sťažovateliek aj napriek tomu, že ústavný súd v náleze č. k. -33 z 1.

februára 2011 vyslovil, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo

k porušeniu ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a priznal

im aj primerané finančné zadosťučinenie, okresný súd postupuje v napadnutom konaní

naďalej neefektívne, v dôsledku čoho sa predlžuje stav ich právnej neistoty a odďaľuje sa

právoplatné skončenie sporu. Sťažovateľky poukazujú tiež na to, že aj po nadobudnutí

právoplatnosti označeného nálezu podali sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanú

predsedovi okresného súdu, ale k náprave nedošlo.

Sťažovateľky v sťažnosti okrem iného uvádzajú:

„Predmetné konanie (súdny spor), ktorého vecou bolo rozhodnúť o určení

vlastníckeho práva k parc. KN... a KN..., trvá viac ako 18 rokov. Od podania ústavnej

sťažnosti sa vo veci opäť takmer vôbec nekonalo a nebolo vydané žiadne meritórne

rozhodnutie. Vzhľadom k tomu, že medzi jednotlivými pojednávaniami je veľký (ročný)

časový interval máme za to, že zo strany Okresného súdu Čadca došlo k neúmerným

súdnym prieťahom v prejednávanej veci.

Vzhľadom na nečinnosť Okresného súdu počas vyše 3 rokov od podania ústavnej

sťažnosti sme podali i sťažnosť predsedovi Okresného súdu Čadca na prieťahy v konaní

zo dňa 11. 3. 2013.

Na naše veľké prekvapenie nám odpoveďou č. Spr 35/13 zo dňa 21. 3. 2013

podpredseda súdu oznámil, že vo veci nedochádza k žiadnym prieťahom v konaní, pretože

sudcovia rozhodovali o udelení poriadkových pokút a preto pokladá našu sťažnosť za

nedôvodnú. V súčasnej dobe konajúca sudkyňa koná podľa jeho názoru bez prieťahov. ...

Vec sa zbytočne preťahovala nekonaním súdu, pričom boli vynesené uznesenia len čo

sa týka doplnenia znaleckého dokazovania, opravné uznesenie č. -426 zo dňa

17. 2. 2012, uznesenia týkajúce poriadkových pokút a dopĺňací rozsudok ohľadom platenia

trov preddavkované štátom. Navyše v danej veci boli vytýčené len dve pojednávania a to

22. 3. 2011 a 22. 3. 2012, čiže v ročných intervaloch od podania ústavnej sťažnosti.

Nejedná sa pritom o zložitú vec a my ako sťažovatelia sme súdu súčinní. Napriek tomu sa

nevieme domôcť nášho práva na konečné súdne rozhodnutie vo veci.“

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sa sťažovateľky domáhajú, aby

ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Základné právo A. K... na prerokovanie bez zbytočných prieťahov podľa 48 ods. 2

a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn.

(správne má byť sp. zn. , pozn.) porušené bolo.

Základné právo J. B... na prerokovanie bez zbytočných prieťahov podľa 48 ods. 2

a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn.

(správne má byť sp. zn. , pozn.) porušené bolo.

Základné právo A. J... na prerokovanie bez zbytočných prieťahov podľa 48 ods. 2

a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn.

(správne má byť sp. zn. , pozn.) porušené bolo.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva A. K... finančné zadosťučinenie vo výške

3.000,- € ako náhradu nemajetkovej ujmy, ktoré je povinný zaplatiť porušovateľ do 2

mesiacov od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva Mgr. J. B... finančné zadosťučinenie vo

výške 3.000,- € ako náhradu nemajetkovej ujmy, ktoré je povinný zaplatiť porušovateľ do 2

mesiacov od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva A. J... finančné zadosťučinenie vo výške

3.000,- € ako náhradu nemajetkovej ujmy, ktoré je povinný zaplatiť porušovateľ do 2

mesiacov od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu.

Porušovateľ je povinný zaplatiť sťažovateľom v rade 1/ až 3/ náhradu trov konania

pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 331,13 € za 2 úkony právnej pomoci...

priamo na účet ich právnej zástupkyne JUDr. D. P... do 2 mesiacov od právoplatnosti

nálezu Ústavného súdu.“

Na základe predchádzajúcej výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadrila

predsedníčka okresného súdu prípisom sp. zn. Spr 2056/13 z 5. februára 2014, v ktorom

okrem iného uviedla:

„Návrh - nejasné podanie bol súdu doručený dňa 14.6.1995, pridelený na konanie

JUDr. S. Návrh na určenie vlastníckeho práva bol súdu po výzvach doručený až dňa 26. 9.

1995. V tomto období boli spôsobené prieťahy v konaní.

Po odchode JUDr. S. bol spis pridelený na konanie JUDr. B., po ktorého odchode na

OS Žilina bol spis pridelený dňa 14. 5. 2003 JUDr. H., ktorá vzniesla námietku zaujatosti.

Vec bola pridelená dňa 11. 7. 2003 na konanie JUDr. K.. Vo veci bolo rozhodnuté dňa 2. 3.

2010. V období, keď bol konajúcim sudcom JUDr. K. boli spôsobené prieťahy v konaní.

Dňa 3. 5. 2012 bol spis z dôvodu prerušenia výkonu funkcie JUDr. K. pridelený na

konanie do môjho senátu. V spise evidujem Nález .

Dňa 8. 1. 2014 bol súdu doručený znalecký posudok.

Konštatujem, že v predmetnej veci boli spôsobené zbytočné prieťahy v konaní.“

Predsedníčka okresného súdu v označenom prípise zároveň vyjadrila súhlas s tým,

aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania v predmetnej veci.

K vyjadreniu predsedníčky okresného súdu zaujala stanovisko právna zástupkyňa

sťažovateliek v podaní z 20. februára 2014, v ktorom okrem iného uviedla:

„V nadväznosti na Váš list zo dňa 14. 02 .2014 Vám oznamujeme, že k vyjadreniu

Okresného súdu Čadca č. Spr 2056/2013 z 05. 02. 2014 nemáme žiadne námietky. Zároveň

navrhujeme, aby Ústavný súd Slovenskej republiky upustil od ústneho pojednávania

nakoľko sa domnievame, že od tohto nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, keďže dospel k záveru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Zo sťažnosti, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho

súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh napadnutého konania v období po

nadobudnutí právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. -33 z 1. februára

2011 (označený nález nadobudol právoplatnosť 18. apríla 2011, pozn.):

Dňa 4. marca 2011 okresný súd nariadil pojednávanie na 22. marec 2011, na ktorom

v prítomnosti žalobcu, ako aj sťažovateľky v 1. rade a právnej zástupkyne sťažovateliek

vyhlásil dopĺňací rozsudok k rozsudku vyhlásenému 2. marca 2010 týkajúci sa štátom

preddávkovaných trov konania [z dôvodu absencie tohto rozhodnutia Krajský súd v Žiline

(ďalej len „krajský súd“) ešte 30. septembra 2010 vrátil spis z odvolacieho konania späť

okresnému súdu],

Dňa 4. apríla 2011 sťažovateľky podali odvolanie proti dopĺňaciemu rozsudku, ktoré

okresný súd 6. apríla 2011 zaslal na vyjadrenie žalobcovi a následne predložil 10. júna 2011

spis krajskému súdu, ktorý uznesením sp. zn. z 29. novembra 2011 zrušil

rozsudok okresného súdu ako celok, a to z dôvodu nevykonateľnosti výroku tohto rozsudku

(nemožnosť jeho zapísania do katastra nehnuteľností, pozn.), a zároveň prikázal okresnému

súdu, aby zabezpečil vypracovanie nového geometrického plánu na vymedzenie spornej

nehnuteľnosti. Spis bol vrátený okresnému súdu 21. decembra 2011.

Dňa 8. februára 2012 okresný súd nariadil pojednávanie na 22. marec 2012

a uznesením zo 16. februára 2012 uložil žalobcovi povinnosť zložiť preddavok na

dokazovanie.

Dňa 17. februára 2012 okresný súd vydal opravné uznesenie k svojmu uzneseniu

z 21. apríla 2009, ktorým opravil chybu v písaní v pôvodnom uznesení (týmto uznesením

rozhodol o pripustení zmeny žalobného petitu), a súčasne vydal aj uznesenie, ktorým

nariadil doplnenie znaleckého dokazovania o vyhotovenie nového geometrického plánu na

identifikáciu sporných nehnuteľností.

Dňa 6. marca 2012 právny zástupca sťažovateliek a ostatných žalovaných oznámil

okresnému súdu, že žalovaný vo 4. rade 15. decembra 2011 zomrel.

Dňa 8. marca 2012 okresný súd zisťoval stav dedičského konania po žalovanom

vo 4. rade, pričom zistil, že dedičské konanie je vedené pod sp. zn. a nie je

ešte ukončené.

Dňa 22. marca 2012 okresný súd na pojednávaní v prítomnosti právneho zástupcu

sťažovateliek (potom, čo žalobcovi, ktorý sa zo zdravotných dôvodov ospravedlnil

z neúčasti na pojednávaní, a tiež sťažovateľkám, ktoré ospravedlnil ich právny zástupca,

uložil poriadkové pokuty) bez meritórneho prerokovania veci odročil pojednávanie na

neurčito s tým, že spis je potrebné postúpiť znalcovi na vypracovanie nového

geometrického plánu.

Dňa 29. marca 2012 okresný súd zisťoval stav dedičského konania po žalovanom

vo 4. rade.

Dňa 2. mája 2012 došlo k zmene zákonného sudcu.

Dňa 28. mája 2012 sťažovateľky podali odvolanie proti uzneseniu z 22. marca 2012

o uložení poriadkových pokút; na účely rozhodnutia o odvolaní bol spis 14. júna 2012

predložený krajskému súdu, ktorý uznesením sp. zn. z 27. septembra 2012

zrušil odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu v časti týkajúcej sa sťažovateliek

(spis bol vrátený okresnému súdu 22. novembra 2012).

Uznesením zo 14. januára 2013 okresný súd rozhodol o odpustení poriadkovej

pokuty uloženej žalobcovi.

Dňa 14. februára 2013 okresný súd zaslal spis ustanovenému znalcovi, ktorý mu

9. apríla 2013 vrátil spis s tým, že už nevykonáva znaleckú činnosť.

Okresný súd uznesením z 3. mája 2013 ustanovil nového znalca, ktorý 28. augusta

2013 upozornil okresný súd na nutnosť rozšírenia jemu zadanej znaleckej úlohy o vytýčenie

hraníc sporných nehnuteľností a v súvislosti s tým požiadal o predĺženie lehoty na

vypracovanie znaleckého posudku. Okresný súd uznesením z 11. septembra 2013 doplnil

úlohu ustanovenému znalcovi a predĺžil mu lehotu na vypracovanie znaleckého posudku,

pričom spis znalcovi predložil 14. októbra 2013.

Znalec 8. januára 2014 predložil okresnému súdu znalecký posudok, ktorý okresný

súd 10. januára 2014 zaslal účastníkom konania na vyjadrenie a následne uznesením

zo 17. februára 2014 rozhodol o znalečnom.

Vyjadrenia účastníkov konania k znaleckému posudku boli okresnému súdu

doručené 20. februára 2014 a 27. februára 2014.

Dňa 17. marca 2014 okresný súd zaslal námietky účastníkov konania proti

znaleckému posudku znalcovi, ktorý okresnému súdu doručil 31. marca 2014 svoje písomné

vyjadrenie k námietkam.

Dňa 16. júna 2014 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na účely

vykonania ohliadky znalcom.

III.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. ...

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. v období po nadobudnutí právoplatnosti

nálezu č. k. -33 z 1. februára 2011 (ďalej len „posudzované obdobie“)

došlo k porušeniu základného práva sťažovateliek na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , ako aj právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre

ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom

konaní a jeho význam pre sťažovateľa (, , , ).

Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v posudzovanej veci.

1. V súvislosti s posudzovaním zložitosti veci ústavný súd konštatuje, že už v konaní

vedenom pod sp. zn. vyhodnotil posudzované konanie, v ktorom sa

žalobca domáha proti sťažovateľkám ako právnym nástupkyniam pôvodne žalovaného

určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ako právne i skutkovo zložité, čo je dané

predovšetkým historickým pozadím „kauzy“ spočívajúcim v právnych úkonoch, ktorými

boli sporné nehnuteľnosti v minulosti scudzované, pričom skutková zložitosť veci sa

prejavila napr. aj v potrebe nariadiť vo veci znalecké dokazovanie, ako aj právnymi

skutočnosťami majúcimi za následok prechod vlastníckeho práva k sporným

nehnuteľnostiam, to všetko na podklade meniaceho sa systému evidencie vlastníckeho práva

k pozemkom. Ústavný súd zároveň však uvádza, že v posudzovanom období sa

neuskutočnili také skutkovo, či právne zložité úkony, ktoré mohli výraznejšou mierou

negatívne ovplyvniť ďalší priebeh napadnutého konania (pozri ďalej bod 3).

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateliek ako účastníčok napadnutého konania

v procesnom postavení žalovaných, ústavný súd v posudzovanom období nezistil žiadnu

takú skutočnosť, ktorú by bolo možné pripísať na ich ťarchu.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní

v posudzovanom období. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú

judikatúru, podľa ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou

nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním,

ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty (, ,

). Rovnako tak môže zapríčiniť porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa aj nesprávna činnosť štátneho

orgánu (m. m. ).

Vychádzajúc z prehľadu procesných úkonov uvedených v časti II tohto nálezu,

ústavný súd konštatuje, že okresný súd v posudzovanom období síce v zásade postupoval

plynulo, ale jeho činnosť bola v tomto období neefektívna a nesústredená. Ústavný súd

v tejto súvislosti poukazuje na nedostatky okresného súdu súvisiace s ustanovovaním znalca

(ustanovenie znalca, ktorý už nevykonáva znaleckú činnosť, pozn.), neodôvodneným

uložením poriadkových pokút účastníkom konania (upozornil na to krajský súd vo svojom

zrušujúcom uznesení, pozn.). Na ťarchu okresného súdu je potrebné pripísať aj skutočnosť,

že v napadnutom konaní vedenom pod sp. zn. , ktoré prebieha už od roku 1997

(viac ako 16 rokov, pozn.), ústavný súd už opakovane (sp. zn. a sp. zn.

) zistil zbytočné prieťahy a okresnému súdu prikázal konať v ďalšom

období bez zbytočných prieťahov.

Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu

v napadnutom konaní došlo aj v posudzovanom období k zbytočným prieťahom, a preto

rozhodol, že týmto postupom došlo k porušeniu základného práva sťažovateliek na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku

tohto nálezu).

Sťažovateľky sa tiež domáhali, aby ústavný súd v zmysle

okresnému súdu prikázal, aby v napadnutom konaní postupoval v ďalšom období bez

zbytočných prieťahov. Napriek tomu, že ústavný súd rozhodol, že základné právo

sťažovateliek na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru boli postupom okresného súdu porušené, nevyhovel ich

návrhu v časti, ktorou sa domáhali uloženia príkazu okresnému súdu konať bez zbytočných

prieťahov, pretože mu táto povinnosť už bola uložená v náleze ústavného súdu sp. zn.

z 1. februára 2011 (bod 4 výroku tohto nálezu).

IV.

Podľa (a tiež ) ústavný súd

môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa

odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľky sa domáhali priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

po 3 000 €.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

S prihliadnutím na neefektívnu činnosť okresného súdu v posudzovanom období

a zohľadňujúc doterajšiu z ústavného hľadiska zjavne neospravedlniteľnú dĺžku

napadnutého konania, ústavný súd považoval priznanie sumy 1 500 € každej

zo sťažovateliek za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona

o ústavnom súde (bod 2 výroku tohto nálezu).

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil

(v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od

právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateliek, ktoré im

vznikli v dôsledku ich právneho zastúpenia v konaní o ich sťažnosti advokátkou

JUDr. Dagmar Piskorovou. Podľa ústavný súd môže

v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému

účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľky sa domáhali priznania úhrady trov konania v sume 331,13 €.

Ústavný súd priznal sťažovateľkám úhradu trov konania v nimi požadovanej sume

vzhľadom na skutočnosť, že nimi požadovaná suma bola nižšia ako suma vypočítaná podľa

príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (bod 3 výroku tohto nálezu).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. júla 2014