Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 449/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. augusta 2014

predbežne prerokoval sťažnosť J. K., zastúpenej advokátom Mgr. Slavomírom Trnkócym,

Advokátska kancelária, Gercenova 6/A, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2

postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp.

zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. K. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. februára

2014 doručená sťažnosť J. K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že „... Návrhom zo dňa 18. mája 2010,

doručeným Okresnému súdu... 19. mája 2010... sa domáhala určenia vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území...

Zároveň... sa domáhala vydania predbežného opatrenia...“.

3. Zo sťažnosti a z podrobnej chronológie procesných úkonov okresného súdu

a účastníkov konania ďalej vyplýva, že okresný súd nariadil predbežné opatrenie (17. júna

2010) a následne Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) potvrdil napadnuté

uznesenie okresného súdu o predbežnom opatrení uznesením sp. zn.

z 31. augusta 2010. Prvé pojednávanie sa konalo 18. apríla 2012 a okresný súd uvedené

konanie prerušil „do právoplatného skončenia konania vedeného pod spisovou značkou

(konanie o vyporiadanie BSM - pozn.)...“. Na základe odvolania sťažovateľky

bol spis v októbri 2012 predložený krajskému súdu, ktorý rozhodol o odvolaní sťažovateľky

23. októbra 2013 tak, že odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec

19. novembra 2013 mu vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd od augusta 2010 vo veci samej

nekonal, preto je sťažovateľka toho názoru, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu

jej základného práva na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 . Sťažovateľka v tejto súvislosti tiež vo všeobecnosti (nie v petite, pozri bod 4,

pozn.) namieta, že krajský súd „rozhodol o odvolaní proti uzneseniu o prerušení konania po

12 mesiacoch od predloženia veci súdom prvého stupňa“, preto považuje aj „takéto konanie

odvolacieho súdu za nezlučiteľné s ustanovením ...“. Dňa 8. januára

2014 prostredníctvom svojho právneho zástupcu podala sťažovateľka sťažnosť na prieťahy,

pričom do podania sťažnosti ústavnému súdu 13. februára nebola o vybavení sťažnosti

vyrozumená.

4. Na základe uvedeného sťažovateľka ústavnému súdu navrhuje, aby po prerokovaní

vydal tento nález:

„I. Základné právo J. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

článku 48 ods. 2 ... postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

II. Okresnému súdu Trnava prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

III. J. K. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 10.000 €..., ktoré je Okresný súd

Trnava povinný uhradiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

IV. Okresný súd... je povinný uhradiť J. K. trovy konania na účet jej právneho

zástupcu Mgr. Slavomíra Trnkócyho...“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľky prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal

ju zo všetkých hľadísk uvedených v . Pri predbežnom

prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25

ods. 2 nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Ústavný súd z obsahu sťažnosti a jej príloh zistil, že sťažovateľka namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

, a to postupom okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

8. Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania veci z obsahu sťažnosti

a pripojených listín zistil, že predmetné súdne konanie sa začalo na okresnom súde 19. mája

2010 podaním návrhu „o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam“.

9. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ),

že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ

preukáže, že využil možnosť podať sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní podľa § 62

a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto

podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom

súde).

10. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle

zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv,

ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom

na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. , ). Účinnosť

takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní

potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach

zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy

aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b)

a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že

„Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy

v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia

„Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky

skutočnosti“. Napokon podľa tretieho odseku predmetného zákonného ustanovenia „Ak

orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí

vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté

nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky“. V súvislosti s tým ústavný súd

poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov,

ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na

ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov

prípustnosti sťažnosti podľa , a teda podmienkou konania vo veci

individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

11. Ústavný súd z obsahu sťažnosti zistil, že sťažovateľka doručila okresnému súdu

sťažnosť na prieťahy v konaní 8. januára 2014, ktorú predsedníčka okresného súdu

prešetrila a listom sp. zn. Spr. 2403/14 zo 6. februára 2014 doručila právnemu zástupcovi

sťažovateľky 18. februára 2014 odpoveď.

12. Podľa názoru ústavného súdu podanie sťažnosti predsedníčke okresného súdu

(8. januára 2014) v krátkom čase pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (13. februára

2014) sa javí byť iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak

taká sťažnosť mohla mať, ak by predseda okresného súdu dostal primeranú (rozumnú)

lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci samej (m. m. ,

, ). Navyše, ústavný súd zistil, že predsedníčka okresného súdu

v odpovedi na sťažnosť sťažovateľky sp. zn. Spr 2403/14 zo 6. februára 2014 v závere inter

alia uviedla: „Plynulosť konania budem sledovať v pravidelných intervaloch až do

právoplatného skončenia veci.“

13. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , ,

), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť

na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny

stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov. Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť podľa

odmietol pre jej neprípustnosť.

14. Okrem vyššie uvedeného ústavný súd konštatuje, že v súvislosti s namietanými

prieťahmi v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. „ojedinelá nečinnosť

súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe nemusí ešte zakladať porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, resp. práva podľa dohovoru“ (, ). Nie každý

zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa [

dohovoru (napr. , , )]. V prípade, keď ústavný súd zistil,

že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi,

ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle ,

nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (napr. ,

), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. ), alebo ho odmietol ako

zjavne neopodstatnený (napr. , ).

15. Z obsahu sťažnosti a dopytu na okresnom súde vyplýva, že okresný súd nebol

v inkriminovanom čase celkom nečinný. Dňa 17. júna 2010 bolo na návrh sťažovateľky

okresným súdom nariadené predbežné opatrenie, ktoré v dôsledku podaného odvolania

odporcom bolo preskúmané odvolacím súdom, ktorý potvrdil prvostupňové rozhodnutie.

V dôsledku podaného dovolania odporcom sa týmto rozhodnutím musel ešte zaoberať

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ktorý 31. januára 2012

odmietol dovolanie odporcu. Následne okresný súd na návrh odporcov na pojednávaní

18. apríla 2012 konanie prerušil a v dôsledku podaného odvolania sťažovateľky sa spis

nachádzal viac ako 13 mesiacov (od októbra 2012 do novembra 2013) na krajskom súde,

ktorý uznesenie okresného súdu o prerušení konania zrušil a vec vrátil okresnému súdu

na ďalšie konanie. Okresný súd ďalší návrh na prerušenie konania zamietol a uvedené

rozhodnutie v dôsledku podaného odvolania sa od 5. mája 2014 nachádza na odvolacom

súde.

16. Z už uvedeného je teda zrejmé, že v konaní pred okresným súdom sa síce

vyskytli obdobia nečinnosti, ale boli zatiaľ skôr ojedinelé a v okolnostiach danej veci (spis

sa nachádzal niekoľko mesiacov aj na odvolacom a dovolacom súde) ešte nemožno

konštatovať, že by malo dôjsť aj k porušeniu základného práva sťažovateľky postupom

okresného súdu. Na uvedenom nemení nič ani skutočnosť, že krajský súd v danej veci

nevzhliadol zákonný dôvod na prerušenie konania. Sťažovateľka v petite sťažnosti navyše

ani nenapadá konanie pred krajským súdom, prípadne najvyšším súdom.

17. Ústavný súd však pripomína, že pokiaľ bude nečinnosť v konaní všeobecných

súdov pretrvávať aj v ďalšom období, nič nebráni sťažovateľke, aby podala ústavnému súdu

novú sťažnosť.

18. V dôsledku odmietnutia sťažnosti bolo bez právneho významu, aby sa ústavný

súd zaoberal ďalšími požiadavkami sťažovateľky uvedenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. augusta 2014