Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/67/1999

Potvrdené rozhodnutím 24Co/16/2013
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky: JUDr. Ľubica Spálová a členov senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci navrhovateľa: RNDr. M. G., nar. X.X.XXXX, bytom T. H. XX, H., zastúpeného advokátom: Mgr. Jozef Nádaský, AK Soukeník - Štrpka, s.r.o., Bratislava, Šoltésovej 14, proti odporkyni: Ing. M. G., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XX, H., zastúpenej advokátom: Mgr. Slavomír Trnkócy, Gercenova 6/A, Bratislava, P.O.BOX 199, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 25.9.2012 č.k. 16C/67/1999 - 650, takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci navrhovateľa: F.. M. G., D.. XX.XX.XXXX, N. H.. H. XX, H., zast. Mgr. Jozefom Nádaským, advokátom, AK Soukeník - Štrpka, s.r.o., Bratislava, Šoltésovej 14, proti odporkyni: L.. M. G., D.. XX.XX.XXXX, N. N. XX, H., zast. Mgr. Slavomírom Trnkócym, advokátom, Gercenova 6/A, Bratislava, P.O.BOX 199, Bratislava, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

Účastníci sú p o v i n n í zaplatiť na účet tunajšieho súdu trovy štátu každý vo výške 33,18 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva z dôvodu, že účastníci boli manželia, ich manželstvo bolo rozvedené, k dohode o vyporiadaní BSM nedošlo.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, znaleckým dokazovaním, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ v konaní uviedol, že žiada vyporiadať BSM z dôvodu, že došlo k rozvodu manželstva účastníkov, nie však k dohode o vyporiadaní BSM. Počas trvania manželstva nadobudli dva domy, do ktorých investoval svoje vlastné prostriedky, dve osobné motorové vozidlá, sedaciu súpravu, obývaciu steny, koberec, luster, rádiomagnetofón, 100 ks kníh, kuchynskú sedaciu súpravu, chladničku, mikrovlnnú rúru, spálňu, posteľ, skriňu s nadstavcom, počítač, fotoaparát, zariadenie detskej izby, koberec v spálni, dva lustre, TV, dve skrine s nadstavcami, šijací stroj Lusznik, kuchynský riad, žehličku, kôš na bielizeň,, šijací box, 20 ks súprav posteľnej bielizne, uteráky, osušky, záclony, nástenné hodiny, odšťavovač, vysávač, žehličku, koberec - kuchyňa a chodba, polica v kuchyni, 2 ks obrazy, práčka Tatramat, fritéza, mixer, žehliaca doska, umelý vianočný stromček, kuchynská váza, soška, korok, deka, dve deky, písací stôl, stolová lampa, 2 ks otáčacieho kresla, 4ks oravské tkané koberce, maltézskeho psíka. Ohľadne hnuteľných vecí došlo v priebehu konania k dohode, preto v záujme hospodárnosti konania ohľadne týchto súd nevykonával ďalšie dokazovanie. Účastníci tieto ani nežiadali neskôr vyporiadať. Navrhovateľ namietal, že do nehnuteľností, ktoré odporkyňa privatizovala, investoval sumu podľa návrhu 420.000 Sk z vlastných prostriedkov. Jedná sa o nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v k. ú. H. - parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, LV č. XXXX k. ú. H. - parc. č. XXXX/X, XXXX, XXXX/X. Uviedol, že 30. 3. 1991 mu darovala O. hotovosť 175.000 Sk so želaním, aby ich najlepšie použil v zmysle zamýšľanej privatizácie určitých objektov. Od svojej matky dostal 80.000 Sk. V konaní o neplatnosť kúpnej zmluvy sa jednalo iba o časť nehnuteľností, a to parc. č. XXXX, XXXX/, nie ostatné. Podnikateľská činnosť sa vykonávala len na Y.. Štúdia plánov bolo vybudovanie bytovej jednotky pre ich rodinu, po schválení úveru na rekonštrukciu odporkyňa povedala, že sa chcel rozviesť. Úver bol iba vybavená - prisľúbený vo výške 15 mil. Sk na N. ulici. Boli by ručili tým, čo by investovali na základe úveru a zhodnotili tak nehnuteľnosti.

Odporkyňa uviedla, že do BSM nepatria nehnuteľnosti, na tieto navrhovateľ neinvestoval žiadne svoje prostriedky, k jednotlivým položkám uviedla ďalej, že v položke 5 sa nejedná o rozsah BSM, rovnako ako v položke 6-7, 9, v položke 8 s návrhom súhlasila, rovnako v položkách 10,11, 14, 15, 16, 20, 21, 23, 31, 32, 35-46. Ako bolo uvedené, ohľadne hnuteľných vecí v priebehu konania došlo k dohode. V nehnuteľnostiach na N. ulica sa mala vykonávať podľa zámeru podnikateľská činnosť, úverom boli zaťažené obe nehnuteľnosti a keď nemala dostatok finančných prostriedkov na sprevádzkovanie objektu na N. ulici, ale zaradené ich mala v podnikaní, odvádzala daň z nehnuteľnosti a objekt prenajímala, na čo mala vytvorenú živnosť. Časť odpredala a začala objekt rekonštruovať a prenajímať, všetko po rozvode manželstva. V čase rozvodu manželstva boli nehnuteľnosti prázdne, počas manželstva boli iba úvery. Úver mala na nehnuteľnosti v celom rozsahu, 30% od VÚB a 70% z FNM, ručila celým svojím majetkom, preto nemohla získať na rekonštrukciu žiadne peniaze z úveru. Keď dala privatizačný projekt, tento navrhovateľ uvítal a sľúbil jej pomoc. Po schválení vládou mu prekážalo, že nefiguruje na liste vlastníctva a ostatných dokladoch, došlo k ochabnutiu jeho záujmu a povedal že sa nebude zúčastňovať ničoho, čo nie je jeho. Štúdiu na rekonštrukciu chcel dať vypracovať navrhovateľ, nemali na to finančné prostriedky. Jej podnikateľský zámer mohol byť len do výšky príjmov, nehnuteľnosti chcela aspoň sčasti prenajímať. Nehnuteľnosti boli nadobudnuté za trvania manželstva, nie však do BSM. Investície navrhovateľ nepreukázal. Navrhované dôkazy sú bezpredmetné z dôvodu, že konkurenčné privatizačné projekty žiadnym spôsobom neriešia otázku nadobudnutia predmetných nehnuteľností odporkyňou a nemôže žiadnym spôsobom spochybni právoplatné rozhodnutie KS Trnava a NS SR, ktoré rozhodli, že predmetné nehnuteľnosti nepatria do BSM účastníkov. Odporkyni z platného právneho poriadku nevyplýva povinnosť archivovať účtovníctvo z r. 1993, keďže povinnosť archivovať je podľa zákona na dobu 10 rokov. Pokiaľ ide o výpoveď svedka L. spochybnila jeho objektivitu, nezaujatosť a nestrannosť, nakoľko tento svedok sa stal vlastníkom nehnuteľnosti na N. ulici krátko po tom, čo navrhovateľ na základe neprávoplatného rozhodnutia súdu nehnuteľnosť nadobudol a následne na neho previedol. Navrhovaný svedok nebol spolupracujúcou osobou pri podnikaní odporkyne, akékoľvek jeho vyjadrenie k podnikateľskej činnosti odporkyne v r. 1992 a 1993 môže byť len vyjadrením z počutia od jeho príbuzných, najmä od navrhovateľa. Nehnuteľnosti nadobudla počas manželstva s navrhovateľom, čo nikdy nespochybňovala, avšak ako podnikateľský subjekt. Vozidlo Škoda 1203 používala na podnikanie, kúpené bolo na leasing. Vozidlo nepatrilo do BSM a súd sa touto otázkou už zaoberal, bolo kúpené ako staršie auto z TAZ š.p. Trnava, vzhľadom na vek bolo zošrotované niekedy v r. 1998. Potom kúpila iné auto na podnikanie. Škoda 120 bola nadobudnutá asi v r. 1980, bol to dar od jej krstných rodičov, nakoľko bola sama s 2 deťmi a manžel študoval v Bratislave a vozidlo jej darovali krstní rodiča ako staršie auto. Toto bolo zlikvidované asi pred 15 rokmi. Odvtedy už vlastní tretie auto. Ani toto vozidlo nepatrilo do BSM a súd sa tým už zaoberal. Na tunajšom súde prebieha konanie /t. č. prerušené do právoplatného skončenia tohto konania/, predmetom ktorého je určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam na N. Odporcom je navrhovaný svedok S., ktorý má teda záujem na výsledku konania a nemôže byť nezaujatý.

Svedkyňa T. uviedla, že je matkou navrhovateľky, má vedomosť o tom, že čerpala úver na podnikanie. Na vozidlo, zakúpené na leasing, im poskytla prostriedky vo výške 29.000 Sk, rohovú sedaciu súpravu dcéra zakúpila z prostriedkov, nadobudnutých pred uzavretím manželstva. Pred uzavretím manželstva mala dcéra ušetrených 124.000 Sk na vkladnej knižke. Ďalšie sporné veci si dcéra kúpila za vlastné peniaze, na vozidlo poskytla svedkyňa čiastku 29.999 Sk, a to na akontáciu. V roku 1993 si dcéra požičala od nej sumu 50.000 Sk na nákupy zásob, ktoré jej potom vrátila po rozvode manželstva. Pri začatí spoločného podnikania účastníkov mala za to, že títo budú podnikať spoločne, ale navrhovateľ odporkyni v ničom nepomohol.

Svedok F., brat navrhovateľa, uviedol, že účastníci v roku 1993 boli účastní privatizácie. Brat zdedil po krstnej matke finančnú hotovosť vo výške 400.000 Sk, v apríli 1991 mu darovala čiastku 175.000 Sk, kedy bol pri tomto dare prítomný. Vyjadril sa, že v roku 1991 dala mama bratovi čiastku 50.000 Sk, tieto zrejme nevrátil /svedkovi poskytla čiastku 40.000 Sk/. Matke odporkyne mala byť podľa jeho vedomostí poskytnutá čiastka vo výške 85.000 Sk. Do privatizovaných priestorov chodil len vypomáhať, vyvážal odpad, čistil priestory, robili obklady, murovali šachtu, parkety, zrkadlovú sálu, chodil tam asi dva mesiace s navrhovateľom. Pri začiatkoch podnikania navrhovateľ uviedol, že má na investície k dispozícii asi 400.000 Sk. Krstná matka darovala bratovi čiastku 170.000 Sk Nebol pri samotnom darovaní a prepočítaní. Skutočnosť o vrátení tejto peňažnej čiastky svedok potvrdiť nemohol.

Svedok Ing. Arch. T. uviedol, že ich firma asi pred 19 rokmi spracovávala prípravnú dokumentáciu rekonštrukcie a prístavby pre stravovacie zariadenie v TF. ulici. Zákazka sa robila pre manželov G., jednal s oboma a rozumel tomu tak, že sa malo jednať o spoločné podnikanie. Faktúra bola uhradená, do ďalšieho realizačného stupňa už nespolupracovali neboli oslovení. S účastníkmi sa stretol v ich ateliéri viackrát, prišli spolu. S oboma jednal rovnako ako s manželmi. Nevie, kto bol vlastníkom nehnuteľnosti, neskúmal to. Doklady ohľadne vlastníckych vzťahov sú súčasťou štúdie vtedy, keby vykonávali inžiniersku činnosť, to sa nestalo. Štúdiu vypracovali pred fakturáciou, fakturovali ju v roku 192. Nerobil projekty.

Podľa ust. § 148 Obč. zák. zánikom manželstva zanikne aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. V zmysle ust. § 149 Obč. zák. ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad v zmysle ust. § 150 Obč. zák. V zmysle ust. § 150 a nasl. Obč. zák. pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí a na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a nato, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí.

Podľa v BSM je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí, í získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a veci vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa na použitie majetku v BSM potrebuje podnikateľ pri začatí podnikania súhlas druhého manžela. Na Ďalšie právne úkony súvisiace s podnikaním už súhlas druhého manžela nepotrebuje.

Manželstvo účastníkov bolo rozvedené Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. , právoplatného dňom 4. 6. 1996. Účastníci nežili v spoločnej domácnosti od r. 1994. K dohode účastníkov o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva došlo v časti hnuteľných vecí. V záujme hospodárnosti konania súd ďalšie dokazovanie v tomto smere nevykonával.

Pokiaľ ide o nehnuteľnosti, ktoré žiadal navrhovateľ zahrnúť do masy BSM, súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa 11. 3. 1998 č. k. -112 v spojení s Rozsudkom Najvyššieho súdu v Bratislave zo dňa29. 1. 1999 č. k. . Predmetom tohto konania bola neplatnosť kúpnej zmluvy, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti v k. ú. H. zapísané na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX/X, XXXX, XXXX/X. Bez ohľadu na skutočnosť, ktorú v ďalšom konaní uvádzal navrhovateľ

- a to, že nie všetky nehnuteľnosti boli predmetom tohto konania, a teda patria do BSM, neobstojí. Nie je totiž rozhodujúce, či boli predmetom konania, nakoľko sa nejedná o prekážku veci rozhodnutej.

V uvedenom konaní sa nejednalo o priamy vzťah účastníkov tohto konania, navrhovateľ v danom konaní namietal relatívnu neplatnosť kúpnej zmluvy, uzavretej medzi odporkyňou a ďalším subjektom. Smerodatnou v tomto konaní je skutočnosť, že žiadna z nehnuteľností nemôže patriť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Z hľadiska posúdenia, či nehnuteľnosti patria do BSM, je potrebné zaoberať sa otázkou nadobudnutia týchto nehnuteľností, čo sa realizovalo zmluvou v roku 1993. Predmetné nehnuteľnosti získala odporkyňa v I. rade od Fondu národného majetku na základe zmluvy č. XXX/XX zo dňa XX. X. XXXX, vklad bol povolený pod č. V XXX/XX a zmluvy č. XXX/XX, vklad bol povolený pod č. V XXX/XX.. V čase uzavretia zmluvy obaja účastníci boli súkromnými podnikateľmi. Odporkyňa podnikala na základe koncesnej listiny z XX. X. XXXX, rozhodnutia o zmene živnostenského listu zo dňa XX. XX. XXXX a ŽL z XX. X. XXXX. Navrhovateľ bol zapísané do evidencie SHR dňa XX. X. XXXX. V uvedenom konaní sám navrhovateľ potvrdil, že udelil súhlas ku kúpe nehnuteľností od FNM SR v prospech odporkyne.

V zmysle zák. č. 92/91 Zb. v znení novely zák. č. 9/9 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby sa realizoval prevod majetku v zmysle tohto zákona na základe privatizačného projektu, ktorý musela schváliť vláda, Federálne ministerstvo financií alebo príslušný orgán štátnej správy republiky v zmysle § 10 ods. 1 cit.zák. Podľa privatizačného projektu sa zaviazal predávajúci previesť na kupujúceho práva k veciam, iné práva a iné majetkové hodnoty a kupujúci sa zaviazal tieto práva a majetok prevziať a zaplatiť kúpnu cenu.

V zmysle cit. Zák. sa previedla aj časť podniku z FNM SR na súkromnú podnikateľku L.. Predmetom zmluvy bol prevod vlastníckych práv k veciam, iným právam, iným majetkovým hodnotám, ktoré slúžia a mali slúžiť prevádzkovaniu časti podniku TAZ Trnava - materská škola.

V zmysle cit. zák. - veľkej privatizácie nadobudol majetok do vlastníctva súkromný podnikateľ, v danom prípade odporkyňa. Privatizačný projekt bol schválený Vládou SR, prevádzajúcim bol FVNM SR, a teda jeho majetok sa mohol použiť podľa schváleného privatizačného projektu na predaj majetku podniku alebo časti v zmysle § 11, 12 ods. 2 písm. b/, § 14 ods. 1 cit. Zák. Podľa § 15 ods. 1 cit. zák. prešlo vlastnícke právo k veciam, ako aj iné práva a záväzky súvisiace s privatizovaným majetkom len na odporkyňu ku dňu účinnosti zmluvy. FNM postupoval správne pri odovzdaní tohto majetku v zmysle § 19 ods. 1 cit. Zák., keď ho odovzdal a bol povinný odovzdať len odporkyni a táto bola povinná prevziať veci zahrnuté do privatizačného projektu. Len odporkyňa mala živnosť na stravovanie závodné a iné účelové, navrhovateľ v rámci svojej podnikateľskej činnosti - SHR ani nemohol tieto nehnuteľnosti užívať pre svoje podnikanie, predmetom jeho činnosti bolo pestovanie poľnohospodárskych plodín, ovocia a zeleniny s následným predajom. Odporkyňa v zmysle dohodnutých platobných podmienok mala 30% kúpnej ceny zaplatiť do 90 dní od účinnosti zmluvy a zabezpečenie platby kupujúci doložil zmluvou u uzavretí budúcej zmluvy s VÚB a úverovú zmluvu mal predložiť do 5 dní od jej uzavretia. 70% kúpnej ceny bolo hradené v splátkach na základe úverovej zmluvy, čo bolo v konaní preukázané. Odporkyňa navyše ručila za splatenie ceny zmluvou o záložnom práve.

Pokiaľ navrhovateľ namietal, že bol osobou spolupracujúcou s odporkyňou, preukazoval túto skutočnosť rukou písanou žiadosťou o takýto zápis v poisťovni a jeho oznámením na RNP Trnava. Odporkyňa však nepodala prihlášku do poistenia s uvedením spolupracujúcej osoby navrhovateľa. Nebolo teda preukázané, že by navrhovateľ akýmkoľvek spôsobom spoločne podnikal s odporkyňou. Nemali uzatvorenú zmluvu o tichom spoločenstve, obchodnú spoločnosť, nebol zamestnancom odporkyne. Naopak predložené listinné dôkazy toto tvrdenie navrhovateľa vyvracajú, nakoľko v skutočnosti ani nebol evidovaný ako spolupracujúca osoba.

Súd mal za preukázané, že iba odporkyňa predložila svoj privatizačný projekt, predložila koncesnú listinu so živnostenskou činnosťou na stravovanie závodné a iné účelové stravovanie, ktoré bolo potrebné v súvislosti s podnikaním nehnuteľností a bolo súčasťou predloženia privatizačného projektu, ktorý vláda schválila. Skutočnosť, že objednávateľom projektu mali byť obaja účastníci, nie je rozhodujúca, pretože v právnom vzťahu vo vzťahu k FNM nevystupovali, bol založený výlučne len vzťah odporkyne a FNM v rámci privatizácie. Odporkyňa sama uzavrela úverovú zmluvu ako podnikateľka s predmetom činnosti už uvedeným a uzavretím záložnej zmluvy zároveň niesla zodpovednosť za podnikateľskú aktivitu. Privatizačný projekt kopíroval podnikateľské zameranie odporkyne, nie navrhovateľa. S uzavretím úverovej zmluvy a zmluvy o záložnom práve niesla sama zodpovednosť výlučne odporkyňa. Tieto predmetné nehnuteľnosti slúžili len jej podnikateľskej činnosti, výkonu jej povolania, živnosti. Podnikanie v týchto nehnuteľnostiach bolo viazané na preukázanie koncesnej listiny a v tejto sú stanovené podmienky odbornej spôsobilosti. Fyzická osoba musí mať doklad preukazujúci jej odbornú a inú spôsobilosť zodpovedajúceho zástupcu. Odporkyňa tieto podmienky spĺňala. Aj v zmysle R 74/73 s výnimkou vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov nemôže žiadny z manželov zo spoločných prostriedkov kúpiť vec do výlučného osobného vlastníctva, a to ani so súhlasom druhého manžela. Predmetné nehnuteľnosti slúžili výkonu povolania odporkyne, preto nemôžu patriť do BSM účastníkov, ani potom nepotrebovala súhlas pri ich nadobudnutí do vlastníctva, hoci navrhovateľ s tým súhlasil.

I z predloženého LV č. XXXX vyplýva, že vlastníčkou nehnuteľností v k. ú. H., parc. č. XXXX/X, XXXX, zast. plocha dom č.s. XXXX, parc. č. XXXX zast. plocha dom č.s. XXXX, XXXX - zast. plocha, XXXX/X - ost. plocha, XXXX/X, zast. plocha jedáleň č. s. XXXX, XXXX/X - zast. plocha jedáleň č.s. XXXX, XXXX/ X - zast. plocha kuchyňa č.s. XXXX, XXXX/X - zast. plocha brána č.s. XXXX, XXXX/X - zast. plocha kolkáreň č.s. XXXX, XXXX/X - zast. plocha, dvor, XXXX/X- zast. plocha dvor je výlučne odporkyňa na základe Zmluvy o predaji časti podniku č. XXX/XXXX, V XXX/XX. na r. č. XXXX/X, XXXX/X-X na základe Zmluvy o predaji časti podniku č. XXX/XXXX, V XXX/XX.

Zmluvy, ktorými odporkyňa nadobudla nehnuteľnosti, obsahujú zoznam nehnuteľného majetku, technológie a zariadenia, ako aj inventáru. Všetky tieto skutočnosti boli predmetom konania , ktoré je právoplatne skončené, a teda ďalšie dokazovanie v tomto smere by bolo nadbytočné a nehospodárne. Nepochybne tu však bola preukázaná práve skutočnosť, že sa jednalo o nehnuteľnosti, vybavené všetkým potrebným zariadením pre účely prevádzky.

Skutočnosť, či odporkyňa časť nadobudnutých nehnuteľností predala, prenajala alebo nakladala iným spôsobom, nie je rozhodujúca. Takisto nie je rozhodujúcou ani skutočnosť, že v nehnuteľnostiach zriadila bytovú jednotku. Smerodatné je, že nehnuteľnosti nadobudla do výlučného vlastníctva odporkyňa, ktorá znášala riziká spojené s čerpaním úveru, za ktorý výlučne sama zodpovedala, a to aj ručením nehnuteľnosťami. Žiadny úver zo spoločných prostriedkov účastníkov nebol hradený ani krytý. Za daného stavu mohla tak odporkyňa nakladať s ne nehnuteľnosťami bez súhlasu navrhovateľa, a teda aj skúmanie, či a za akú odplatu bolo s nehnuteľnosťami nakladané prenájmom, odpredajom, nie je pre toto konanie rozhodujúce.

Pokiaľ navrhovateľ namietal investície do nehnuteľností, tu je potrebné uviesť, že v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Navrhovateľ súdu doložil doklady a rozpis nákupu vecí bežnej spotreby / potraviny, pohonné hmoty/, ktoré mohli byť síce určené na prevádzku v rámci podnikania odporkyne, nepreukázal však, že by boli hradené z jeho výlučných prostriedkov. Podstatnou je naviac i tá skutočnosť, že náklady na opravy a úpravy sú drobnými opravami, nie zhodnotením veci a taktiež navrhovateľ nepreukázal, že by sa jednalo výlučne o jeho prostriedky. Žiadne doklady o úhradách, a to ani v rámci gastrolístkov, nepreukazujú, že by sa jednalo o prostriedky výlučne patriace navrhovateľovi. Navrhovateľ súdu predložil kópie vkladných knižiek, na ktorých mali byť uložené finančné čiastky, ktoré obdržal dňa 30. 3. 1991 od krstnej matky O. v sume 175.000 Kčs, od jeho matky 7. 4. 1991 v sume 80.000 Kčs. Z týchto čiastok na VK č. XXXX XXXXXXXXX vložil 9. 4. 1991 sumu 70.000 Kčs, 18. 4. 1991 sumu 150.000 Kčs. Výbery boli realizované od 3. 7. 1991 do 23. 12. 1993 celkovo v sume 149.000 Kčs, z toho 2: 7. 1993 mala byť realizovaná úhrada v prospech Gastrocentrum Bona suma 17.000 Sk a 30. 7. 1993 pre túto spoločnosť suma 10.000 Sk. Sám navrhovateľ nevedel konkretizovať a vyčísliť skutočnú sumu, ktorú mal podľa svojho vyjadrenia do nehnuteľností investovať - najprv uviedol, že sa má jednať o čiastku asi 420.000 Sk, v priebehu konania na pojednávaní dňa 6. 9. 2011 uviedol, že z jeho prostriedkov sa investovalo do nehnuteľnosti 100.000 Sk. Ostatné výbery vôbec neboli dokladované ako náklady na zhodnotenie nehnuteľnosti. Takými nákladmi bezpochyby nie sú nákupy potravín, pohonných hmôt, materiálu na bežné opravy a podobne, ktorých nákupy navrhovateľ dokladoval. Skutočnosť, že v tlači ako spolumajitelia prevádzky sú obaja účastníci, nie je relevantná, nakoľko z hľadiska publikovania článku o prevádzke sa nejedná o dôkaz ohľadne vlastníctva alebo skutočnosti, čo podnik prevádzkuje jeden z manželov alebo obaja. Zisťovanie týchto skutočnosti za účelom zverejnenia článku nemá opodstatnenie. Predložené doklady o nákupoch bežnej spotreby takisto nie sú žiadnym dôkazom o tom, že sa jednalo o platby z prostriedkov navrhovateľa. Bez konkrétneho dôkazu o tejto skutočnosti tieto tvrdenia ako nepodložené a ničím nepreukázané nemôže súd vziať do úvahy.

K otázke daru od matky v sume 80.000 Kčs súd poukazuje na rozpory tvrdenia navrhovateľa a svedka F.a, ktorý udáva čiastku 50.000 Sk. Naviac súd poukazuje na dokazovanie v konaní , kde navrhovateľ vystupoval ako odporca v 3. rade a i keď navrhovateľka I. nebola úspešná, táto v konaní uviedla, že sporné vklady /síce v inej súvislosti/ „nie sú vkladom jej syna Dr. M., lebo tento vklad tvorí jej výlučné vlastníctvo, keďže peniaze na nich uložené sú jej výlučnými peniazmi a ako vlastníčka peňazí požiadala syna, aby ich uložil na Plus R-konto“. Jednalo sa o čiastku 150.000 dvakrát, spolu 300.000 Sk. Svedkyňa O. toto potvrdila a uviedla, že matka si peniaze našetrila s otcom počas života. Pri zmene peňazí v roku 1992 nevedela uviesť, ako s peniazmi naložila. Napriek tomu, že navrhovateľka v danom konaní neuniesla dôkazné bremeno, súd poukazuje práve na rozpory, ku ktorým v jednotlivých výpovediach došlo. Nasvedčuje to však vzájomným vzťahom navrhovateľa a jeho matky, ktoré vyústili do súdneho sporu. V tomto konaní však žiadne dary v prospech navrhovateľa nie sú udávané, čo spochybňuje v spojení s existujúcim sporom pochybnosti o tvrdeniach navrhovateľa, ktoré riadne nepreukázal. Ak by skutočne aj došlo k daru od matky, nebolo preukázané, že tieto prostriedky použil na investície a zveľadenie zhodnotenie nehnuteľností. Nesporne privatizovaná kuchyňa a jedáleň boli vybavené zariadením, technológiou a inventárom, nebolo teda v tomto smere potrebné investovať väčšie finančné prostriedky.

V dedičskom konaní D 65/95, po poručiteľke O. zomr. 11. 12. 1994 sa navrhovateľ stal vlastníkom nehnuteľnosti v k. ú. H. LV č. XXXX a ostatných aktív v celkovej sume 130.138,50 Sk po odrátaní pasív, teda predmetom aktív v dedičstve boli nehnuteľnosti. Dedičské konanie bolo ukončené v období, kedy už účastníci nežili od r. 1994 manželským životom. Nie je sporné, že sa jedná o majetok, ktorý sa v dôsledku dedenia stal výlučným vlastníctvom navrhovateľa. Kúpnou zmluvou zo dňa 2. 4. 1998 navrhovateľ predal nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v k. ú. H., LV č. XXXX - parc. č. XXXX dom č.s. XXX, dvor, parc. č. XXXX - záhrada za cenu 345.000 Sk. Jedná sa o nehnuteľnosť, ktorá bola v jeho výlučnom vlastníctve titulom dedenia po O. ktorá zomrela v období, kedy účastníci nežili ako manželia a k dedeniu došlo až po nadobudnutí nehnuteľností . Vzhľadom na skutočnosť, že účastníci nežili spolu od roku 1994, manželstvo bolo rozvedené, jedná sa o výlučné prostriedky navrhovateľa, ktoré však nemohol objektívne vložiť do nehnuteľností odporkyne.

Navrhovateľ predložil „závet“ spísaný O. 30. 3. 1991, v zmysle ktorého mala navrhovateľovi darovať finančnú hotovosť v celkovej výške 175.000 Kčs so želaním, aby ich čo najlepšie použil v zmysle zamýšľanej privatizácie určitých objektov. V tomto doklade nie je zmienka o tom, že tieto prostriedky skutočne boli navrhovateľovi odovzdané, keď i podpísaný svedok F.k uviedol, že nebol pri odovzdávaní a prepočítaní tejto čiastky. Za daného stavu nemožno tento dôkaz považovať za relevantný v tom smere, že prostriedky boli skutočne odovzdané a ak aj boli, že boli použité na privatizáciu. Tu je tiež potrebné zdôrazniť, že na úhradu kúpnej ceny z privatizácie boli v celom rozsahu poskytované úvery, nejednalo sa o úhradu v hotovosti, a teda nie je zrejmé, na čo konkrétne navrhovateľ mal tieto prostriedky použiť, ak ich vôbec v nejakej súvislosti s nehnuteľnosťami použil. Založenie vkladnej knižky v časovej súvislosti nepriamo potvrdzuje dar O.j v prospech navrhovateľa, výbery z VK však nepreukazujú skutočnosť, že tieto prostriedky boli použité do nehnuteľností patriacich navrhovateľke. Jednotlivé výbery mohli slúžiť na spotrebovanie za iným účelom. Navrhovateľ nepreukázal, že boli skutočne použité do odporkyňou privatizovaných nehnuteľností, a teda v tomto smere tiež neuniesol dôkazné bremeno.

Pokiaľ ide o výpoveď svedka F., súd pri zhodnotení tohto dôkazu zohľadnil skutočnosť, že sa jedná o blízkeho príbuzného navrhovateľa, ktorý si napriek odstupu času pamätal presné obdobie, kedy malo dôjsť k odovzdávaniu finančných čiastok, nie však ich použitie ani rok, kedy navrhovateľ dom predal. V tomto sa javí výpoveď svedka ako nie vierohodná, keď si pamätá výlučne veci, ktoré mali preukazovať práve tvrdenia navrhovateľa.

Výpoveď svedka Ing. O.a len potvrdzuje vypracovanie projektu, z jeho pohľadu však nebolo potrebné skúmať majetkové pomery účastníkov, a teda aj skutočnosť, že s ním jednali obaja účastníci a projekt bol vypracovaný pre oboch, nie je a nemôže byť potvrdením vlastníckych vzťahov účastníkov. Pri zadávaní projektu nie je dôvod na skúmanie takýchto okolností, a teda táto svedecká výpoveď nie je z hľadiska rozhodnutia vo veci smerodatná.

Svedkyňa T.á potvrdila takisto dar v prospech svojej dcéry - odporkyne, a to na hnuteľné veci - akontácia auta a tiež poskytnutie pôžičky 50.000 Sk na nákup zásob v rámci podnikania, ktoré jej vrátila po rozvode manželstva. Táto svedecká výpoveď v podstate z hľadiska hodnotenia dôkazov zhodná v rámci posúdenia príbuzenského vzťahu so svedkom F., potvrdzuje len okrajovo spôsob hospodárenia účastníkov, avšak svedčí o pôžičke práve v súvislosti s podnikaním odporkyne. Táto ani nežiadala túto čiastku zohľadniť, pričom sa jednalo o prostriedky vložené do jej podnikania a za tieto aj sama s poukazom na uvedené zodpovedala.

Súd nepovažoval za účelné zabezpečovať výsluch svedka S. ktorý mal podľa vyjadrenia navrhovateľa dokázať, že nehnuteľnosti, ktoré neboli predmetom konania , patria do BSM. V konaní boli predmetom konania len nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpno-predajnej zmluvy, avšak dôvod, pre ktorý žiadna z uvedených nehnuteľností do BSM nepatrí, je skutočnosť, že tieto nadobudla v rámci privatizácie do výlučného vlastníctva odporkyňa, a teda bez ohľadu na prípadné vyjadrenie svedka na tejto skutočnosti nič nemení fakt, že nemohli patriť do BSM z vyššie uvedených dôvodov. Rovnako súd nepovažoval za potrebné vykonať práve z týchto dôvodov ďalšie dôkazy navrhované navrhovateľom, nakoľko by to nebolo hospodárne. Ako už bolo uvedené, na podnikanie mala živnosť len odporkyňa, ktorá sama privatizovala, čerpala úvery, navrhovateľ s ňou nebol v žiadnom obchodnom vzťahu a akékoľvek zadovažovanie ďalších dôkazov nie je relevantné, nakoľko sa jedná o právne posúdenie veci, pre ktoré potrebné dôkazy súdu predložené boli. Privatizované boli nehnuteľnosti vrátane zariadenia, technológie, neboli preukázané žiadne investície zo spoločných prostriedkov, naviac ani z výlučných prostriedkov navrhovateľa žiadnym spôsobom, keď tento nepredložil relevantné dôkazy na použitie svojich výlučných prostriedkov do nehnuteľností patriacich odporkyni. Ani predložené doklady o nákupoch, úhradách drobných opráv nesvedčia o tom, že by tieto hradil navrhovateľ zo svojich prostriedkov. Okrem toho sa nejedná o žiadne zhodnotenie nehnuteľností, ale nákup bežnej spotreby, ktorá mohla byť sčasti určená aj pre potreby rodiny, takisto nákup pohonných hmôt a iných vecí, o nákupe ktorých navrhovateľ predložil doklady. Takisto nepreukázal vloženie svojich prostriedkov do Gastrocentra, samotné faktúry vystavené na jeho meno sú jednak zavádzajúce /na takéto podnikanie nemal živnosť a z daňového pohľadu zrejme bezpredmetné a nezákonné/, nepotvrdzujú úhradu a za tým účelom sa javí nadbytočným preverovanie účtovníctva, nakoľko by sa nejednalo o hospodárnosť konania za stavu, kedy oproti tvrdeniam navrhovateľa predloženie týchto dôkazov sa svojím množstvom javí v celom kontexte ako účelové a ničím nepodložené. Súdu boli predložené k nahliadnutiu dôkazy o zaujatosti svedka - Darovacia zmluvu medzi darcom Dr. JP. a obdarovaným L.. predmetom ktorej boli pozemky parc. XXXX/X, XXXX, XXXX/X, budova č.š. XXXX sklad na parc. XXXX/X kat.úz H. LV XXXXX zo dňa 22.4.2010, návrh na vklad do KN, ktorý podal L. ako predávajúci z kúpnej zmluvy zo dňa 24.5.2010, ktorou chcel nehnuteľnosti previesť na spoločnosť BTS s.r.o. za kúpnu cenu 120.000 eur, keď vklad bol pozastavený nariadením predbežného opatrenia. Jeho výpoveď by sa javila v tomto konaní ako účelová a predovšetkým by s prihliadnutím na vyššie uvedené nebola rozhodujúca pre právne posúdenie veci.

S poukazom na vyššie uvedené opakovane navrhované dôkazy zo strany navrhovateľa súd nepovažoval za účelné a hospodárne. Nejednalo sa o dôkazy, ktoré by akýmkoľvek spôsobom zmenili rozhodnutie súdu po právnej a skutkovej stránke. Vzhľadom na zákonnú lehotu povinnosti archivovať účtovníctvo nie je možné od odporkyne požadovať vzhľadom na uplynutie 10-ročnej lehoty účtovníctvo, naviac za situácie, kedy bolo právoplatným rozhodnutím súdu potvrdené, že nehnuteľnosti nepatria do BSM. Osobné motorové vozidlá už neexistujú a vzhľadom na ich vek nie je vo veci potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie / v pôvodnom konaní sa súd nimi vysporiadal, ohľadne hnuteľných vecí došlo k dohode a vzhľadom na nulovú zostatkovú hodnotu vozidiel a skutočnosť, že boli zlikvidované, do masy BSM nie je možné zahrnúť žiadnu ich hodnotu/. Konkurenčné privatizačné projekty nie sú smerodatné pre toto konanie, pretože iné podnikateľské subjekty nie sú účastníkmi tohto konania a okolnosti ohľadne projektu na podnikanie odporkyne boli v tomto konaní preukázané. Tvrdenie navrhovateľa o nesprávnom právnom posúdení veci súdmi v doterajších konaniach ohľadne sporných nehnuteľností neobstojí, nakoľko súd i účastníci konania sú viazaní právoplatným rozhodnutím súdov.

Vzhľadom na skutočnosť, že v prípade hnuteľných vecí došlo k dohode účastníkov, neboli zistené žiadne iné aktíva, ktoré by mali patriť do BSM, bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

V zmysle ust. súd rozhodol o zaplatení trov štátu titulom znalečného a svedočného každého v 1-ici s prihliadnutím na rozhodnutie o trovách konania, keď nemožno konštatovať neúspech navrhovateľa ani úspech odporkyne /u tej len v časti nehnuteľností/. Trovy štátu však nemajú priamu súvislosť s rozsahom BSM, resp. vecami, ktoré do masy BSM neboli zahrnuté. Trovy štátu predstavujú svedočné, priznané Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 8. 2. 2012 č. k. -589 vo výške 12,36 eur a trovy štátu priznané Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 24. 8. 2009 č. k. -350 vo výške 54,18 eur.

O trovách konania rozhodol súd podľa Návrh bol síce zamietnutý, avšak len z dôvodu, že odpadol predmet konania, keď ohľadne vecí, ktoré do BSM spadali, došlo k dohode účastníkov v priebehu konania a nehnuteľnosti do BSM nepatria. Tu však nemožno konštatovať neúspech navrhovateľa ako taký, nakoľko i bez nehnuteľnosti rozsah BSM bol daný v čase podania návrhu v rozsahu hnuteľných vecí.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa , aby chýbajúce náležitosti doplnil podľa (odmietnutie odvolania). Ak aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolaciemu súdu. V takom prípade bude rovnako odvolanie odmietnuté.