Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 636/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. októbra 2013

predbežne prerokoval sťažnosť J. K., T., zastúpeného Advokátskou kanceláriou S., s. r. o.,

B., ktorou namietal porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu

v Trnave sp. zn. z 10. apríla 2013, a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti J. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. júna

2013 doručená sťažnosť J. K. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namietal porušenie práva

na súdnu a inú právnu ochranu podľa (ďalej

len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu

v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 10. apríla 2013.

2. V sťažnosti sťažovateľ uvádza, že „dňa 26. 5. 1999 podal sťažovateľ žalobu

proti Ing. J. K... o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vedenej

na Okresnom súde Trnava, sp. zn. .

Dňa 25. 9. 2012 vydal Porušovateľ v 2. rade... rozsudok, č. k. -650,

na základe ktorého vysporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, a to tak, že žalobu

zamietol. Účastníkom nepriznal náhradu trov konania. Rozsudok súdu prvého stupňa

nadobudol právoplatnosť dňa 19. 4. 2013.

Dňa 10. 4. 2013 vydal sťažovateľ 1. rade... rozsudok, č. k. -695,

na základe ktorého potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu a žalovanému

nepriznal náhradu trov odvolacieho konania... Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol

právoplatnosť dňa 19. 4. 2013.“.

3. Sťažovateľ v sťažnosti poukázal aj na napadnutý rozsudok krajského súdu,

v ktorého odôvodnení sa uvádza: „Dňa 15. 11. 1980 manželia uzavreli manželstvo.

Manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 4. 6. 1996. Manželka

počas trvania manželstva na základe privatizačného projektu sa stala vlastníčkou bývalej

závodnej kuchyne a jedálne podniku T. T. na... ulici v T. a dvoch samostatne stojacich

poschodových budov s príslušným pozemkom na B. ulici v T... Predmetné nehnuteľnosti

manželka získala od F. Slovenskej republiky... na základe Zmluvy o predaji časti podniku

č. 354/93 zo dňa 28. 5. 1993...“

4. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa nestotožňuje s právnymi závermi

okresného a krajského súdu v napadnutých rozhodnutiach, podľa ktorých „nehnuteľnosti

nie sú predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov a patria výlučne

manželke, keďže slúžili výkonu povolania manželky a nadobudla ich do vlastníctva v rámci

privatizácie na základe privatizačného projektu“.

5. Sťažovateľ v sťažnosti poukázal aj na to, že „podnikanie jedného z manželov

rozhodne nemožno považovať za povolanie, pretože podnikaním sa rozumie sústavná

činnosť, ktorú vykonáva podnikateľ vo svojom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom

dosiahnutia zisku... Ak by majetok nepatril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov,

bol by druhý manžel ako nepodnikateľ ukracovaný. Je logické a z hľadiska všeobecnej

spravodlivosti aj správne, že pokiaľ má manžel ako nepodnikateľ participovať na dlhoch

manžela ako podnikateľa, mal by v prípade úspešného podnikania participovať aj na takto

nadobudnutom majetku.“.

6. Z už uvedených dôvodov sťažovateľ v sťažnosti žiadal, aby ústavný súd nálezom

takto rozhodol:

„1. Ústavný súd Slovenskej republiky určuje, že Okresný súd Trnava v konaní

vedenom pod sp. zn. a Krajský súd v Trnave v konaní vedenom

pod sp. zn. porušil základné právo J. K... na prerokovanie veci nezávislým

a nestranným súdom zaručeného v článku 46 ods. 1 a zároveň aj porušenia práva

na prejednanie záležitosti nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom podľa

článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. -650 zo dňa 25. 9. 2012

a rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. -695 zo dňa 10. 4. 2013 sa zrušuje.

3. J. K... priznáva náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré sú Okresný súd Trnava

a Krajský súd v Trnave povinní vyplatiť na účet jeho advokáta do jedného mesiaca

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Ústavný súd podľa o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) každý návrh predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť

ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označila

sťažovateľka, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom

alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, , ).

10. Sťažovateľ porušenie základného práva podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru videl predovšetkým v tom, že všeobecné súdy „... posúdili vec

neobjektívne a nesprávne a rozhodli bez toho, aby sa vo svojich rozhodnutiach vysporiadali

so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre predmetné rozhodnutia.

Predmetné rozsudky sú zjavne neodôvodnené, resp. arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň... predstavujú extrémny nesúlad právnych

záverov s vykonanými skutkovými a právnymi zisteniami. ... odvolací súd sa nezaoberal

dostatočným spôsobom odvolacími námietkami sťažovateľa proti rozsudku okresného súdu,

ktoré smerovali predovšetkým k právnemu posúdeniu veci a mali význam pre samotné

rozhodnutie vo veci.“.

11. Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a s jej prílohami konštatuje,

že rozsudok krajského súdu z 10. apríla 2013, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa,

nie je postihnutý vadami, ktoré mu vytýka sťažovateľ.

12. Ústavný súd považuje za dostatočné zdôvodnenie krajského súdu uvedené

v napadnutom rozsudku, ktorým zdôrazňuje správnosť a zákonnosť rozhodnutia okresného

súdu, podľa ktorého „... odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty

nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže

preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozsudku

sa žiada dodať už iba nasledovné: Správny záver prvostupňového súdu, že podnikania

odporkyne ako fyzickej osoby je výkonom povolania v zmysle ,

s ktorým názorom sa odvolací súd plne stotožňuje, podporuje i rozsudok NS ČR

z 24. 2. 2005 sp. zn. , v zmysle ktorého výkonom povolania

je aj podnikanie jedného z manželov ako fyzickej osoby. Spochybňovanie tohto záveru

prvostupňového súdu odvolateľom neobstojí. Pokiaľ odvolateľ namieta, že v priebehu

manželstva účastníkov v nehnuteľnostiach na B. ulici v T. nebola vykonávaná podnikateľská

činnosť a boli prázdne, odvolací súd je toho názoru, že tieto skutočnosti samé o sebe,

vzhľadom na ďalšie okolnosti prípadu, nie sú rozhodujúce a neznamenajú, že nehnuteľnosti

neslúžili výkonu povolania odporkyne, keďže tieto nehnuteľnosti získala v rámci

privatizácie na základe zmluvy z roku 1993 na základe privatizačného projektu, ktorý sa

týkal podnikania vo všetkých nehnuteľnostiach a za krátku dobu do ukončenia spolužitia

účastníkov v roku 1994 a napokon ani do právoplatnosti rozvodu ich manželstva v roku

1996, nemusel byť podnikateľský zámer odporkyne v daných nehnuteľnostiach i reálne

rozbehnutý.“.

13. Ústavný súd dáva v tejto súvislosti sťažovateľovi do pozornosti,

že nie je v zásade oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného

súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej.

Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách (, mutatis mutandis , ,

, ).

14. Z postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia

všeobecných súdov, ak v konaniach, ktoré im predchádzali, alebo samotných rozhodnutiach

došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery

všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmania vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(, mutatis mutandis , , , ). O takýto

prípad aplikácie práva však v tomto prípade zjavne nejede, napadnuté rozhodnutie je riadne

odôvodnené, pričom právne závery v ňom obsiahnuté sú logicky konzistentné a opierajú

sa o zaužívané právne postupy pri súčasnom použití všeobecne akceptovateľných

rozhodnutí všeobecných súdov.

15. V danom prípade sa krajský súd dostatočne vysporiadal so základnými

námietkami sťažovateľa, ako aj jasne zdôvodnil svoje rozhodnutie o potvrdení rozhodnutia

súdu prvého stupňa. Odôvodnenie rozsudku krajského súdu jasne a zrozumiteľne podáva

výklad, akými úvahami sa súd spravoval, z akého dôvodu a na základe akých právnych

predpisov bolo vo veci rozhodnuté. Vychádzajúc z uvedených ústavne významných úvah

je ústavný súd toho názoru, že niet žiadnej spojitosti medzi odôvodnením rozhodnutia

krajského súdu a tvrdeným porušením základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu

a spravodlivý proces.

16. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na kontinuálnu rozhodovaciu prax

všeobecných súdov v obdobných právnych veciach, z ktorej predmetné napadnuté

rozhodnutie krajského súdu nijakým spôsobom nevybočuje (porov. rozsudok Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. či rozsudok Najvyššieho súdu Českej

republiky sp. zn. ).

17. Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa

konštatoval, že medzi napadnutým rozsudkom krajského súdu a postupom, ktorý

predchádzal jeho vydaniu, a obsahom základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by signalizovala reálne

možnosť vysloviť ich porušenie po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, a preto

sťažnosť v tejto časti odmietol podľa z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

18. Z dôvodu odmietnutia sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími návrhmi

sťažovateľa v sťažnosti (priznanie náhrady trov konania) nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. októbra 2013