Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 190/2015
PDF · 358.01 KB
No categories available
I. ÚS 190/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. apríla 2015
predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpenej
advokátom , , vo veci namietaného
porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 23/2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a z dôvodu neprípustnosti.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. apríla
2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.
48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 23/2012 (ďalej aj „napadnuté konanie
okresného súdu“).
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je odporkyňou v treťom rade
v napadnutom konaní, v ktorom sa navrhovatelia v prvom až štvrtom rade návrhom
doručeným okresnému súdu 23. februára 2012 domáhali určenia neplatnosti opakovanej
dobrovoľnej dražby, na ktorej sťažovateľka vydražila nehnuteľnosti nachádzajúce sa
v katastrálnom území obce .
3. Dôvodom podania sťažnosti sťažovateľky ústavnému súdu bola skutočnosť, že
okresný súd vo veci nariadil len jedno pojednávanie, vo veci nekoná a konanie nie je ešte
právoplatne skončené. Prieťahový postup okresného súdu v napadnutom konaní
signalizovala aj predsedníčke okresného súdu 16. marca 2015, ktorá pripustila, že v určitých
časových úsekoch „boli spôsobené zbytočné prieťahy“, čím uznala jej sťažnosť ako
dôvodnú.
4. Na základe uvedeného sťažovateľka ústavnému súdu navrhla, aby nálezom
rozhodol, že jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a jej právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní porušené bolo, a prikázal
okresnému súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 23/2012 konať bez zbytočných
prieťahov. Okrem toho sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 4 000 €
a náhrady trov konania v sume 591,06 €.
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľky prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal
ju zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Pri predbežnom
prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. Ústavný súd z obsahu sťažnosti a z jej príloh zistil, že sťažovateľka namieta
porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 23/2012, ktorý
podľa nej nekoná (určil len jeden termín pojednávania) a sťažovateľka nemôže užívať
nehnuteľnosti, ktoré riadne vydražila v dobrovoľnej dražbe.
8. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez
zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť
bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným
súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti
akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
9. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný
súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila táto podmienka, ak sťažovateľ
preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
10. Ústavný súd z obsahu sťažnosti a vlastným šetrením vo veci zistil, že sťažovateľka
podaním zo 16. marca 2015 adresovaným predsedníčke okresného súdu namietala
prieťahový postup okresného súdu v napadnutom konaní, ktorá na jej sťažnosť reagovala
listom sp. zn. Spr 22/2015 z 26. marca 2015 doručeným sťažovateľke 30. marca 2015,
v ktorom existenciu určitých prieťahov pripustila a tiež uznala jej sťažnosť ako dôvodnú.
Sťažnosť sťažovateľky podľa čl. 127 ods. 1 ústavy však bola ústavnému súdu podaná
v podstate súbežne na pošte už 7. apríla 2015, teda od samotného vybavenia sťažnosti
sťažovateľky na prieťahy predsedníčkou okresného súdu uplynul veľmi krátky čas.
11. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03,
I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na
prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav
zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ
preukáže, že využil možnosť podať sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní podľa § 62 a nasl.
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto
podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom
súde).
12. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle
zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv,
ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom
na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť
takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní
potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach
zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj
disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b)
a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že
„Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy
v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia
„Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky
skutočnosti.“. Napokon podľa tretieho odseku predmetného zákonného ustanovenia „Ak
orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí
vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté
nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“. V súvislosti s tým ústavný súd
poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov,
ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje
a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov
prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci
individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.
13. Podanie sťažnosti na prieťahy podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch považuje
ústavný súd za vyčerpanie účinného prostriedku nápravy v zmysle § 53 ods. 1 zákona
o ústavnom súde len v tom prípade, ak sťažovateľ podaním sťažnosti poskytne príslušnému
súdu dostatočný priestor na prijatie opatrení pre účely nápravy a odstránenia protiprávneho
stavu zapríčineného jeho nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou (napr. I. ÚS 126/2014),
čo sa však v napadnutom konaní ešte nenaplnilo (bod 10). Z tohto dôvodu ústavný súd po
predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
odmietol pre jej neprípustnosť (napr. aj I. ÚS 449/2014 a I. ÚS 558/2014).
14. Ústavný súd však pripomína, že dlhšie obdobie nečinnosti všeobecného súdu,
prípadne iné jeho konanie (neefektívny, nesústredený postup súdu) aj po podaní sťažnosti
predsedníčke okresného súdu, ktoré by boli v príčinnej súvislosti s porušovaním základného
práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6
ods.1 dohovoru, by nemuseli byť prekážkou prípustnosti opätovného konania
a rozhodovania vo veci samej podľa § 24 zákona o ústavnom súde.
15. V dôsledku odmietnutia sťažnosti bolo bez právneho významu, aby sa ústavný
súd zaoberal ďalšími požiadavkami sťažovateľky uvedenými v sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. apríla 2015