Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 126/2014
PDF · 154.88 KB
No categories available
I. ÚS 126/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. marca 2014
predbežne prerokoval sťažnosť Z. Š., zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Pohančeníkom,
Advokátska kancelária, Palárikova 93, Čadca, vo veci namietaného porušenia základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 20 Cb/263/2010
a takto
rozhodol:
Sťažnosť Z. Š. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. októbra
2013 doručená sťažnosť Z. Š. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej
len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 20 Cb/263/2010.
2. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza že je „... navrhovateľom v konaní vedenom
na Okresnom súde v Žiline č. k. 20 Cb/263/2010... proti odporcovi J. M. - DREVINTER,
Žilina o zaplatenie sumy 2 334,78 eura s príslušenstvom“.
V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľ uviedol chronológiu doterajšieho konania
pred okresným súdom, v ktorej zvýraznil, že 14. mája 2010 podal žalobu na okresnom súde,
ktorý 28. júla 2010 vydal vo veci platobný rozkaz. Následne okresný súd opakovane
vykonal súdne pojednávania (9. júna 2011, 4. októbra 2011, 26. januára 2012, 22. marca
2012, 28. júna 2012, 30. októbra 2012 a 18. apríla 2013).
Podľa názoru sťažovateľa postupom okresného súdu došlo k porušeniu jeho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy, pretože od roku 2010 doteraz nebolo v predmetnej veci vydané žiadne rozhodnutie
a nečinnosťou súdu trvá stav jeho právnej neistoty.
3. V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:
„Základné právo Z. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu v Žiline v konaní vedenom
pod sp. zn. 20 Cb/263/2010 o zaplatenie sumy 2 334,78 eur s príslušenstvom bolo porušené.
Okresnému súdu v Žiline v konaní vedenom pod spisovou značnou 20 Cb/263/2010
sa prikazuje, aby v konaní konal bez zbytočných prieťahov.
Z. Š. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 eur... ktoré je
Okresný súd v Žiline povinný vyplatiť sťažovateľovi do jedného mesiaca od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.
Okresný súd v Žiline je povinný zaplatiť trovy právneho zastúpenia vo výške
218,12 eur... na účet advokáta JUDr. Petra Pohančeníka... do troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.“
II.
4. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom
predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie. Návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané
zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Odmietnuť môže aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
6. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je
prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré
mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých
je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
7. Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného
ustanovenia zákona o ústavnom súde v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na
konanie pred ním, a to vzhľadom na situáciu, že sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom
nepreukázal podanie sťažnosti proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).
8. Podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch sťažnosť môže podať účastník konania alebo
strana v konaní. Sťažnosť na postup súdu môže smerovať proti porušovaniu práva
na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo porušovaniu zásad dôstojnosti
súdneho konania sudcami, súdnymi úradníkmi alebo zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy
pri výkone súdnictva. Podľa § 64 ods. 1, 2 a 3 zákona o súdoch účelom vybavovania
sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní alebo porušené zásady
dôstojnosti súdneho konania a odstránenie zistených nedostatkov. Orgán, ktorý vybavuje
sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti. Ak je to
na riadne vybavenie sťažnosti potrebné, vypočuje sa sťažovateľ a vyjadria sa k nej osoby,
proti ktorým sťažnosť smeruje, alebo ďalšie osoby, ktoré môžu pomôcť pri prešetrení
sťažnosti. Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme
a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, a ak je to potrebné, vyvodí
za vzniknuté nedostatky proti zodpovedným osobám dôsledky. Podľa § 66 zákona o súdoch
o spôsobe vybavenia sťažnosti a prijatých opatreniach na odstránenie zistených nedostatkov
musí byť sťažovateľ upovedomený písomne. To neplatí, ak sťažovateľ na písomnom
upovedomení netrvá alebo ak sťažovateľ zomrel, stal sa nezvestným alebo je pre trvalý
pobyt v cudzine nedosiahnuteľný.
9. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03,
I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť
na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny
stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, koná iba za predpokladu, ak
sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré mal k dispozícii podľa
§ 62 a nasl. zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil
z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde); takéto
dôvody ústavný súd nezistil.
10. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle
citovaných zákonov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných
práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom
na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť
takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní
potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch“), ktorý
vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov
a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4,
§ 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch]. Podobné konzekvencie
vyplývajú aj z už citovaného ustanovenia § 64 a § 66 zákona o súdoch.
11. Ústavný súd opakovane vyslovil, že podanie sťažnosti na prieťahy podľa § 62
ods. 1 zákona o súdoch považuje za vyčerpanie účinného prostriedku nápravy v zmysle § 53
ods. 1 zákona o ústavnom súde len v tom prípade, ak sťažovateľ podaním sťažnosti
poskytne príslušnému súdu dostatočný priestor na prijatie opatrení pre účely nápravy
a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného jeho nečinnosťou alebo neefektívnou
činnosťou. V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných
prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho
základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa
osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1
ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd
pred ústavným súdom.
12. Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj
v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady
subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť
iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom
rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti
inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných
do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.
13. Sťažovateľ (kvalifikovane zastúpený advokátom) v podanej sťažnosti a k nej
pripojených prílohách netvrdil a ani nedoložil podstatné skutočnosti, na základe ktorých by
bolo možné dospieť k záveru, že pred podaním sťažnosti ústavnému súdu podal sťažnosť
na prieťahy v postupe okresného súdu adresovanú predsedovi okresného súdu. Na základe
týchto zistení ústavný súd dospel k záveru, že v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde
sťažnosť nie je prípustná, a preto ju odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
14. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho
významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.
15. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po
splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade
zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza k zbytočným
prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. marca 2014