Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 386/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. septembra 2014

v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu

Rudolfa Tkáčika predbežne prerokoval sťažnosť P. K., zastúpeného advokátkou

JUDr. Elenou Ľalíkovou, Advokátska kancelária, Podbrezovská 34, Bratislava, vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom v konaní vedenom pod

sp. zn. po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky

č. k. -37 zo 16. mája 2012 a takto

rozhodol:

1. Základné právo P. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Žiar nad Hronom v konaní vedenom pod sp. zn.

po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -37

zo 16. mája 2012 p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Žiar nad Hronom v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. P. K. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (tisícpäťsto eur),

ktoré j e Okresný súd Žiar nad Hronom p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Žiar nad Hronom j e p o v i n n ý uhradiť P. K. trovy konania

v sume 340,90 € (slovom tristoštyridsať eur a deväťdesiat centov) do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet jeho právnej zástupkyne advokátky JUDr. Eleny

Ľalíkovej, Advokátska kancelária, Podbrezovská 34, Bratislava.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -10 zo 17. júna 2014 prijal na ďalšie konanie sťažnosť P. K. (ďalej len

„sťažovateľ“) podľa Z.

z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ktorou namietal

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. po právoplatnosti

nálezu ústavného súdu č. k. -37 zo 16. mája 2012.

Predseda okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti

podaním sp. zn. Spr. 2107/14, Spr. A/555/14 doručeným ústavnému súdu 9. júla 2014,

v ktorom uviedol:

„... Inkriminovaná vec je z mojej strany sledovaná dlhodobo, na pravidelných

poradách zákonný sudca referuje doterajší priebeh a posun v konaní...

Vec napadla na okresný súd 2. 5. 2008. Doposiaľ vo veci tri krát rozhodol okresný

súd, dva krát krajský súd, spisový materiál počas tejto doby bol predložený disciplinárnemu

súdu aj ústavnému súdu.

Ústavný súd po svojom náleze robil monitoring, či sa vo veci koná bez zbytočných

prieťahov. Nemám vedomosť, že by bol vo veci konštatoval prieťahy.

Odmietam tvrdenia splnomocnenkyne, že hlavné pojednávania boli bezdôvodne

odročované. Splnomocnenkyňa sa na hlavné pojednávania po náleze ústavného súdu

nedostavovala, neprišla si preštudovať spisový materiál, takže nemá vedomosť,

aké dokazovanie sa na jednotlivých hlavných pojednávaniach vykonávalo.

Na určený termín hlavného pojednávania dňa 28. 1. 2014 sa splnomocnenkyňa

opätovne nedostavila, dostavil sa poškodený, ktorý o termíne hlavného pojednávania, keďže

už bol v konaní vypočutý, nemusel byť ani upovedomený. Je pravdou, že dňa 14. 1. 2014

obhajca požiadal o odročenie termínu hlavného pojednávania. Z môjho pohľadu vtom čase

nebol dôvod na odročenie termínu hlavného pojednávania, z dôvodu, že žiadosť obhajcu

neobsahovala konkrétne skutočnosti a situácia nebola jasná. Až dňa 24. 1. 2014 oznámila

advokátska koncipientka obhajcu, že obhajca absolvuje predoperačné vyšetrenia v Martine.

Ospravedlnila jeho neúčasť, neúčasť obžalovaných 1, 2 a znalca. Súd nemal dôvod oznámiť

splnomocnenkyni, že na hlavnom pojednávaní nebude vykonané dokazovanie, nakoľko

splnomocnenkyňa sa na hlavné pojednávania po náleze Ústavného súdu už nedostavovala.

Táto povinnosť nevyplýva z ani zo Spravovacieho poriadku.

Splnomocnenkyňa keď vedela, že sa na hlavné pojednávanie dostaví poškodený, mohla si

overiť, či sa hlavné pojednávanie uskutoční a či sa vykoná dokazovanie. Splnomocnenkyňa

nemohla vedieť v tom čase, či znalec bude na hlavnom pojednávaní vypočutý. Tvrdenia

splnomocnenkyne ohľadom miesta vyšetrenia zdravotného stavu obhajcu v zdravotníckom

zariadení sú v tomto prípade nie na mieste.

Odmietam tvrdenia splnomocnenkyne, že doterajšie prieťahy v konaní sú vzniknuté

veľmi zlou, či nevhodnou organizáciou práce sudcu, neochotou, či úmyslom,

resp. zlomyseľnosťou, nečinnosťou niekedy vo veci rozhodnúť. Takéto tvrdenia

splnomocnenkyne nemajú oporu v spisovom materiále.

Podľa môjho názoru sťažnosť splnomocnenkyne je neopodstatnená...“

Súčasťou vyjadrenia bola chronológia procesných úkonov okresného súdu, z ktorej

okrem iného vyplýva:

„... Dňa 6. 6. 2012 bola doručená lekárska správa, podľa ktorej ošetrujúci lekár

neodporúča výsluch svedka, ktorého prikázal opätovne vypočuť II. stupňový súd.

Dňa 15. 6. 2012 bol určený termín hlavného pojednávania na deň 10. 9. 2012,

na ktorý termín boli predvolávaní obžalovaný, navrhnutý svedok obhajobou, upovedomený

prokurátor, obhajca a splnomocnenec.

Dňa 7. 8. 2012 požiadal svedok o odročenie termínu hlavného pojednávania

z dôvodu, že pracuje v zahraničí, na Slovensko sa dostaví od 29. 10. 2012 do 2. 11. 2012.

Dňa 8. 8. 2012 došlo procesné stanovisko splnomocnenca k návrhu obhajoby

na vypočutie svedka.

Na určený termín hlavného pojednávania dňa 10. 9. 2012 sa nedostavili obžalovaný

1, 2, svedok, obhajca, splnomocnenec. Prokurátor navrhol hlavné pojednávanie odročiť,

opätovne predvolať navrhnutého svedka, vyžiadať znova lekársku správu o zdravotnom

stave svedka, ktorého opätovne prikázal vypočuť II. stupňový súd. Hlavné pojednávanie

bolo odročené na deň 29. 10. 2012, pričom znovu boli predvolávaní obžalovaní 1, 2,

navrhnutý svedok obhajobou, upovedomení obhajca a splnomocnenec. Zároveň bol

požiadaný ošetrujúci lekár svedka, ktorého prikázal vypočuť II. stupňový súd o opätovné

oznámenie, aký je zdravotný stav svedka, či sa tento môže dostaviť na hlavné pojednávanie.

Dňa 15. 10. 2012 došla lekárska správa, z ktorej vyplýva, že nedoporučuje výsluch

svedka, ktorého prikázal vypočuť II. stupňový súd zo zdravotných dôvodov.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29. 10. 2012, ktoré bolo vykonané

v neprítomnosti prvého obžalovaného a splnomocnenkyne, bolo vykonané dokazovanie

výsluchom svedka, ktorého navrhla vypočuť obhajoba. Prokurátor navrhol opätovne

vyžiadať lekársku správu ohľadom zdravotného stavu svedka, ktorého prikázal opätovne

vypočuť II. stupňový súd, či v budúcnosti bude môcť výsluch svedka na hlavnom

pojednávaní realizovať. Obhajca a druhý obžalovaný sa stotožnili s návrhom prokurátora.

Hlavné pojednávanie bolo odročené na neurčito. Referát bol vybavený dňa 30. 10. 2012.

Od 23. 11. 2012 do 10. 5. 2013 sa spis nachádzal na disciplinárnom súde.

Od 13. 5. 2013 do 20. 5. 2013 bol spis pripojený k Spr tunajšieho súdu.

Dňa 21. 5. 2013 bola urgovaná ošetrujúca lekárka svedka, ktorého prikázal vypočuť

II. stupňový súd na zaslanie lekárskej správy. Referát bol vybavený 23. 5. 2013. Lekárska

správa došla 7. 6. 2013. Z jej obsahu vyplýva, že ošetrujúca lekárka nedoporučuje výsluch

predmetného svedka ani v budúcnosti.

Dňa 17. 6. 2013 bolo telefonicky zisťované u obhajcu, kedy sa bude môcť dostaviť

na hlavné pojednávanie. Tento oznámil, že začiatkom júla 2013 sa podrobí operačnému

zákroku, do konca júla 2013 bude práceneschopný, potom bude mať dovolenku. Na hlavné

pojednávanie sa môže dostaviť po 15. 8. 2013.

Dňa 17. 6. 2013 bol určený termín hlavného pojednávania na deň 10. 9. 2013,

pričom boli predvolávaní obžalovaní 1, 2, upovedomení prokurátor, obhajca

a splnomocnenec.

Dňa 15. 7. 2013 obhajca požiadal o zmenu termínu z dôvodu, že dňa 10. 9. 2013 má

hlavné pojednávanie na Okresnom súde Bratislava I, kde je jeho účasť nutná.

Dňa 18. 7. 2013 samosudca uznesením zrušil určený termín hlavného pojednávania

a určil nový termín hlavného pojednávania na deň 15. 10. 2013.

Dňa 9. 10. 2013 obhajoba predložila znalecký posudok znalca z odboru cestnej

dopravy v dvoch vyhotoveniach.

Na hlavné pojednávanie 15. 10. 2013 sa nedostavil prvý obžalovaný

a splnomocnenec. Samosudca krátkou cestou doručil jeden exemplár znaleckého posudku

prokurátorovi, obhajoba požiadala, aby znalecký posudok bol prefotený a zaslaný

splnomocnenkyni. Prokurátor navrhol poskytnúť lehotu na oboznámenie sa so znaleckým

posudkom s tým, že v lehote jedného týždňa oznámia, či trvajú na výsluchu znalca. Druhý

obžalovaný sa vyjadril, že sám preštuduje znalecký posudok, ktorý mu doručí obhajoba

a následne sa písomne vyjadrí.

Dňa 18. 10. 2013 prokurátor oznámil, že navrhuje vypočuť znalca z odboru cestnej

dopravy na hlavnom pojednávaní.

Dňa 27. 11. 2013 bol určený termín hlavného pojednávania na deň 28. 1. 2014,

pričom boli predvolávaní obžalovaní 1,2, znalec, prokurátor, obhajca a splnomocnenec.

Dňa 14. 1. 2014 obhajca požiadal o odročenie termínu hlavného pojednávania,

ospravedlnenie jeho neúčasti z dôvodu, že dňa 28. 1. 2014 má určený termín odborného

vyšetrenia jeho zdravotného stavu.

Na hlavné pojednávanie konané dňa 28. 1. 2014 sa nedostavili obžalovaní 1, 2,

znalec, obhajca, splnomocnenec. Dostavil sa poškodený s tým, že o termíne sa dozvedel

od splnomocnenkyne. Prokurátor navrhol odročiť hlavné pojednávanie na neurčito,

vyžiadať dotaz od obhajcu, aby v lehote 2 týždňov oznámil, či po odbornom vyšetrení

absolvuje operačný zákrok, ak áno, v ktorom termíne, aký je horizont predpokladanej

liečby, kedy sa bude môcť dostaviť na hlavné pojednávanie. Poškodený sa pripojil k návrhu

prokurátora. Hlavné pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že sa vybaví referát

v zmysle návrhu prokurátora. Referát bol vybavený 29. 1. 2014.

Dňa 17. 2. 2014 obhajca oznámil, že práceneschopnosť u neho trvá do 10. 3. 2014.

Dňa 20. 3. 2014 bol určený termín hlavného pojednávania na najbližší možný termín

a to na deň 13. 5. 2014, pričom boli predvolávaní obžalovaní 1, 2, znalec, upovedomení

obhajca, prokurátor, splnomocnenec.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13. 5. 2014, ktoré bolo vykonané

v neprítomnosti splnomocnenkyne, dostavil sa však bez upovedomenia poškodený, bolo

vykonané dokazovanie výsluchom znalca. Vo veci bolo rozhodnuté, pričom okrem iného,

poškodený sa vzdal odvolania...“

Z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. ústavný

súd zistil rovnaké skutočnosti, čo sa týka predloženej chronológie, aké uviedol okresný súd,

preto ich považoval za preukázané.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov..., ako aj práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby

jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo

záväzkoch...

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry (, , ), v súlade s ktorou možno

za konanie (postup) súdu odstraňujúce právnu neistotu sťažovateľa v konkrétnom

posudzovanom prípade považovať také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému

rozhodnutiu vo veci alebo k odstráneniu jeho právnej neistoty zákonom dovoleným

spôsobom. K vytvoreniu právnej istoty preto dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z ,

podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby

vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokovávanej veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a skutkovú zložitosť veci (predmetom je trestné konanie,

v ktorom sťažovateľ vystupuje v postavení poškodeného), ústavný súd konštatuje,

že vzhľadom na nutnosť opätovného nariaďovania pojednávaní, ako aj so zreteľom

na vykonanie dôkazov navrhnutých účastníkmi konania možno napadnuté konanie

považovať po vecnej stránke za zložitejšie. Doterajší zdĺhavý priebeh napadnutého konania

však ústavný súd nemôže pripísať len na vrub faktickej náročnosti prerokovávanej veci.

Po právnej stránke ide o vec, ktorá patrí k štandardnej agende všeobecných súdov a nie je

právne zložitá.

2. Pri posudzovaní druhého kritéria, t. j. hodnotenia prípadných zbytočných

prieťahov v konaní, ústavný súd dospel k záveru, že k dĺžke posudzovaného konania

podstatne neprispeli okolnosti na strane sťažovateľa.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci

po právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. -37 zo 16. mája 2012

a poukazuje na to, že trvanie napadnutého konania viac ako 2 roky na okresnom súde

po právoplatnosti už uvedeného nálezu ústavného súdu je už samo osebe neprimerané.

Okresný súd vykonal síce množstvo procesných úkonov, ako to vyplýva

z predloženého prehľadu, a ústavný súd nezistil väčšie obdobia jeho úplnej nečinnosti,

ale napriek tomu ústavný súd poukazuje na to, že dĺžka predmetného konania

po právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. -37 zo 16. mája 2012 je

neprimeraná.

Uvedený postup okresného súdu nesvedčí o tom, že by svoju činnosť organizoval

v súlade s povinnosťou uloženou mu v , aby bola vec čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá.

Keďže všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť

aj za zabezpečenie efektívneho postupu, ktorý mal smerovať k odstráneniu právnej neistoty,

v ktorej sa sťažovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným

účelom práva zaručeného v citovanom článku (pozri napr. ), a jeho

neefektívna činnosť mala rozhodne vplyv na doterajšiu dĺžku konania, ústavný súd preto

nemohol akceptovať vyjadrenie okresného súdu, že vo veci samej konal a dĺžka konania je

spôsobená objektívnymi dôvodmi.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto ústavný súd dospel k názoru, že doterajším

postupom okresného súdu v konaní, ktoré je ním vedené pod sp. zn.

po právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. -37 zo 16. mája 2012, došlo

k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Pretože ústavný súd zistil porušenie označeného základného práva sťažovateľa podľa

a práva podľa dohovoru okresným súdom v konaní vedenom

pod sp. zn. , prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov,

a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ domáhajúci sa

rozhodnutia súdu vo svojej veci.

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal aj o priznanie finančného zadosťučinenia

v sume 5 000 € z dôvodov v nej uvedených.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy aj priznanie

finančného zadosťučinenia. Pri jeho určení ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti

aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné

zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný súd vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. po právoplatnosti nálezu ústavného súdu

č. k. -37 zo 16. mája 2012, berúc do úvahy konkrétne okolnosti danej veci

a najmä skutočnosť, že ide o opakované prieťahy, považoval priznanie sumy 1 500 €

sťažovateľovi za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom

súde.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právna zástupkyňa

sťažovateľa trovy konania vyčíslila sumou 511,34 €, a to za tri úkony právnej služby

vrátane dane z pridanej hodnoty (prevzatie právneho zastúpenia vrátane prvej porady

s klientom, sťažnosť, stanovisko k vyjadreniu okresného súdu).

Ústavný súd podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) priznal sťažovateľovi náhradu trov

konania. Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade

priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku

2013 v sume 804 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom

súde) náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2014 (príprava

a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 134 €. Ďalej má právna zástupkyňa

sťažovateľa aj nárok na náhradu režijného paušálu 8,04 € za jeden úkon podľa vyhlášky.

Právna zástupkyňa je zároveň platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto sa odmena

a náhrady zvyšujú podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej hodnoty. Náhrada trov

konania, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľovi, spolu predstavuje sumu 340,90 €.

Ústavný súd nepriznal právnej zástupkyni sťažovateľa odmenu za tretí úkon právnej služby

– stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z dôvodu, že išlo o úkon zo strany ústavného

súdu nevyžiadaný a ktorý neprispel k ďalšiemu objasneniu veci.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právnej zástupkyne sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. septembra 2014