Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 145/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-37

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. mája 2012 v senáte

zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Jána Lubyho

v konaní o sťažnosti P. K., T., zastúpeného advokátkou JUDr. E. Ľ., B., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T

68/2008 takto

rozhodol:

1. Základné právo P. K. podľa a právo podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Žiar nad Hronom v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Žiar nad Hronom p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn. 2

T 68/2008 konal bez zbytočných prieťahov.

3. P. K. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 500 € (slovom tritisícpäťsto eur),

ktoré j e Okresný súd Žiar nad Hronom p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Žiar nad Hronom j e p o v i n n ý uhradiť P. K. trovy právneho zastúpenia

v sume 314,18 € (slovom tristoštrnásť eur a osemnásť centov) na účet jeho právnej

zástupkyne JUDr. E. Ľ., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. novembra

2011 doručená sťažnosť P. K., T. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

„Sťažovateľ 3. 9. 2005 utrpel ťažký športový úraz na trase 5. ročníka cyklomaratónu

Merida – Zelená stopa, za ktorý majú niesť zodpovednosť jeho organizátori Ing. E. B.

a Mgr. a. H.

Trestné konanie voči zodpovedným osobám začaté ešte v r. 2005 nie je do dnešného

dňa právoplatne skončené, a to aj napriek tomu, že vo veci rozhodoval dvakrát krajský súd.

Ostatným rozhodnutím z 28. 9. 2011 bol rozsudok okresného súdu z 15. 3. 2011 zrušený

a vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Nadobudli sme dojem, že sa vo veci

bude pokračovať dovtedy, pokiaľ obžalovaní nebudú oslobodení spod obžaloby.

Sťažovateľ v dôsledku uvedeného úrazu musel ako profesionálny majster sveta

v cyklotrialy skončiť s vrcholovým športom, zostal vážne postihnutou osobou a doteraz ako

poškodený nepozná verdikt pre možné uplatnenie náhrady škody. Tento stav úzkosti,

bezmocnosti, mrzutosti a neistoty prežíva už vyše 6 rokov a je natoľko ťaživý, že si nevie

nájsť miesto v svojom živote.“

Sťažovateľ je toho názoru, že postupom okresného súdu dochádza k porušovaniu

jeho základného práva garantovaného v a práva podľa ods. l

dohovoru, a preto žiada vydať tento nález:

„Základné práva P. K. garantované a dohovoru,

činnosťou a postupom Okresného súdu v Žiari nad Hronom v konaní vedenom pod sp. zn.

, porušené boli.

Okresnému súdu prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

Priznáva P. K. finančné zadosťučinenie v sume 6 000 EUR, ktorú sumu mu vyplatí do

2 mesiacov Okresný súd Žiar n/Hronom.

Okresný súd v Žiari n/Hr. je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania v sume

264,88 EUR na účet JUDr. E. Ľ., v lehote do 2 mesiacov od doručenia nálezu.“

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. -10

z 3. apríla 2012 ju prijal na ďalšie konanie.

Na výzvu ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril predseda okresného súdu listom

sp. zn. Spr. 2104/2012 z 23. apríla 2012, ku ktorému pripojil vyjadrenie zákonného sudcu

a podrobnú chronológiu úkonov okresného súdu v namietanom konaní (počnúc od začatia

konania 2. mája 2008, keď bola okresnému súdu doručená obžaloba, po posledný úkon

v apríli 2012), avšak k samotnej dôvodnosti sťažnosti neuviedol meritórne vyjadrenie.

Predseda okresného súdu listom z 23. apríla 2012 a právna zástupkyňa sťažovateľa

listom zo 7. mája 2012 oznámili, že súhlasia s prerokovaním veci bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd preto využil možnosť podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) a upustil od ústneho pojednávania, lebo od neho nemožno očakávať

ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ zároveň namietal aj porušenie práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa

ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej

lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Ústavný súd si pri

výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu

týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu.“ (m. m. ).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (, ). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj

sťažnosť sťažovateľa.

Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci (predmetom je trestné konanie, v ktorom

sťažovateľ vystupuje v postavení poškodeného, pozn.), ústavný súd konštatuje, že

vzhľadom na nutnosť opätovného nariaďovania pojednávaní, ako aj so zreteľom na

vykonanie dôkazov navrhnutých účastníkmi konania možno napadnuté konanie považovať

po vecnej stránke za zložitejšie. Doterajší zdĺhavý priebeh napadnutého konania však

ústavný súd nemôže pripísať len na vrub faktickej náročnosti prerokovávanej veci. Po

právnej stránke ide o vec, ktorá patrí k štandardnej agende všeobecných súdov a nie je

právne zložitá.

Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní

pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru. Ústavný súd pri preskúmaní spisu nezistil žiadnu okolnosť, ktorou by

sťažovateľ, ktorý je poškodenou stranou v trestnom konaní, prispel k predĺženiu konania.

Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru, bol postup samotného okresného súdu.

Priebeh konania zistený ústavným súdom z vyžiadaného spisu okresného súdu zodpovedá

chronológii úkonov tak, ako boli tieto opísané v prílohe vyjadrenia predsedu okresného

súdu. Z uvedeného vyplýva, že posudzované trestné konanie sa začalo na okresnom súde

podaním obžaloby 2. mája 2008. Okresný súd síce vo veci od začatia konania priebežne

vykonával úkony smerujúce k jej prerokovaniu a rozhodnutiu, avšak jeho rozsudky vo veci

samej boli opakovane zrušené odvolacím súdom (prvý rozsudok okresného súdu

z 9. novembra 2009, ktorým boli obžalovaní oslobodení spod obžaloby, bol zrušený

rozhodnutím odvolacieho súdu z 8. septembra 2010 a vec bola vrátená okresnému súdu na

ďalšie konanie, druhý rozsudok okresného súdu z 15. marca 2011, ktorým boli obžalovaní

uznaní za vinných a bol im uložený trest, bol zrušený rozhodnutím odvolacieho súdu

z 28. septembra 2011 a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie). Postup

okresného súdu je preto potrebné charakterizovať ako neefektívny, a teda taký, ktorý

neviedol k meritórnemu ukončeniu veci. Pri hodnotení celkového postupu okresného súdu

je neopomenuteľnou aj okolnosť, že trestnému konaniu vedenému okresným súdom (ktoré

začalo podaním obžaloby okresnému súdu 2. mája 2008 a ktorého doterajšia dĺžka je viac

ako 4 roky) predchádzalo trestné konanie v prípravnom štádiu, ktoré začalo ešte v roku

2005.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, príp. nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo

iný zásah, príp. prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

Ústavný súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom

súde a prikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez prieťahov.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha finančného

zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ žiadal o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

6 000 € z dôvodov uvedených v sťažnosti, poukazujúc najmä na dlhotrvajúcu právnu

neistotu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41

dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na okolnosti danej veci zakladajúce namietané porušenie základného

práva (doterajšiu dĺžku súdneho konania, dobu prieťahov okresného súdu v konaní) ústavný

súd považoval za odôvodnené priznať sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume

3 500 €, ktoré je okresný súd povinný mu vyplatiť.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľ bol vo veci

úspešný, a preto bolo potrebné rozhodnúť o úhrade trov konania okresným súdom.

Ústavný súd priznal sťažovateľovi trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta za dva úkony právnej služby vykonané v roku

2011 (prevzatie a príprava zastupovania, doplnenie sťažnosti). Vychádzal pritom z vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“). Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta

(základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby vykonaný

v roku 2011 1/6 z výpočtového základu, čo predstavuje za jeden úkon právnej služby

odmenu v sume 123,50 € a 7,41 € režijný paušál, teda spolu za dva úkony 261,82 €, s 20 %

daňou z pridanej hodnoty spolu 314,18 €. Pokiaľ ide o náhradu trov konania za ďalší úkon –

vyjadrenie zo 7. mája 2012, ústavný súd náhradu za tento úkon nepriznal z dôvodu absencie

vecného rozmeru vo vzťahu k obsahu sťažnosti. Z týchto dôvodov ústavný súd rozhodol

tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu.

Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právnej zástupkyne

sťažovateľa ( v spojení s Občianskeho súdneho

poriadku).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. mája 2012