Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 512/2014
PDF · 154.01 KB
No categories available
III. ÚS 512/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. septembra 2014
predbežne prerokoval sťažnosť M. N., zastúpeného advokátkou Mgr. Ivetou Vajdovou,
Bárdošova 2939/25, Bratislava, pre namietané porušenie jeho základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Co
654/2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. N. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
18. februára 2014 doručená sťažnosť M. N. (ďalej len „sťažovateľ“) podpísaná zaručeným
elektronickým podpisom, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajského súdu v
Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Co 654/2012 (ďalej aj
„napadnuté konanie“).
Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:
„„Sťažovateľ sa návrhom na vydanie platobného rozkazu podaného na Okresnom
súde Bratislava III. dňa 2. 12. 2009 domáhal aby súd vydal platobný rozkaz, ktorým by
odporcu zaviazal k úhrade sumy vo výške 4.813,11,- € s príslušenstvom.
Okresný súd Bratislava III. platobným rozkazom 40 Ro/1294/2009 vyhovel návrhu
sťažovateľa dňa 1. 2. 2010. Proti vydanému platobnému rozkazu podal odporca odpor.
Po vykonanom dokazovaní rozhodol Okresný súd Bratislava III. rozsudkom č. k.
9 C/51/2009 dňa 21. 5. 2012. Rozsudok bol navrhovateľovi doručený až po 2 mesiacoch,
dňa 27. 7. 2012. Proti rozsudku sa odporca odvolal, odvolanie bolo navrhovateľovi
doručené dňa 7. 9. 2012 k vyjadreniu, ktoré bolo Okresnému súdu Bratislava III. zaslané
elektronickou formou dňa 17. 9. 2012. Okresný súd Bratislava III. postúpil spis Krajskému
súdu takmer po 4 mesiacoch odo dňa ako podal navrhovateľ prvostupňovému súdu svoje
vyjadrenie k podanému odvolaniu odporcu a takmer 7 mesiacov od vynesenia rozsudku
prvostupňovým súdom. Z uvedeného je zrejmé, že aj v administratíve prvostupňového súdu
došlo k prieťahom v konaní...“
Ďalej sťažovateľ uviedol:
„Právna zástupkyňa navrhovateľa v septembri 2013 nahliadla do spisu vedenom
na Krajskom súde v Bratislave, pričom zistila že Krajský súd nevykonal vo veci žiadny
úkon. Dňa 2. 10. 2013 bola podaná sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi súdu, ktorý
listom zo dňa 24. 10. 2013 odpovedal na sťažnosť, pričom túto vyhodnotil ako dôvodnú.
Bolo skonštatované, že prieťahy v konaní boli ovplyvnené objektívnym stavom, a to vysokým
nápadom vecí v oddeleniach 3 Co, 3 CoPr, a 3 CoD, ako aj skutočnosťou, že predseda
senátu je zároveň členom senátu 6 Co pre veci, ktoré napadli do 15.6.2012. V odpovedi
krajského súdu sa ďalej uvádza, že sa nejedná o súdne konanie, ktoré by malo prebehnúť
s osobitnou, resp. výnimočnou rýchlosťou, nakoľko predmetom konania nie je výživné,
pracovné veci atď., tak ako je to stanovené rozhodovacou praxou štrasburských orgánov
ochrany práva a rozvrhom práce Krajského súdu v Bratislave, pričom vec mala byť podľa
vyjadrenia predsedu senátu rozhodnutá do konca roku 2013.
Do konca roku 2013 Krajský súd v Bratislave vo veci nerozhodol, ani nevykonal
žiadny úkon smerujúci k rozhodnutiu. Krajský súd na dopyt na stav vo veci z 12. 2. 2014
odpovedal dňa 13. 2. 2014, že vec ešte nie je rozhodnutá, pričom Krajský súd vo veci
za dobu 14 mesiacov nevykonal žiadny úkon smerujúci k rozhodnutiu...
Poukazujeme na skutočnosť, že vec stále nie je právoplatne rozhodnutá, pričom
od podania návrhu uplynuli viac ako 4 roky.“
Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Bratislave
vo veci sp. zn. 3 Co 654/2012 porušené bolo.
2. Krajskému súdu v Bratislave sa prikazuje, aby v konaní vedenom
pod sp. zn. 3 Co 654/2012 konal bez zbytočných prieťahov.“
Ďalej sťažovateľ žiada, aby mu ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie v sume
2 000 € a úhradu trov konania.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o
organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom
predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť,
ktorá je zjavne neopodstatnená.
O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom
všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,
ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi
označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto
možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil
žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by
mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).
Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o návrhu sťažovateľa
smerujúcom proti postupu krajského súdu, ktorým boli podľa neho spôsobené zbytočné
prieťahy, čím malo dôjsť aj k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní vedenom krajským súdom
pod sp. zn. 3 Co 654/2012. Aj keď sťažovateľ v sťažnosti poukazoval aj
na nečinnosť Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 9 C 51/2010, ústavný súd sa možným porušovaním označeného základného
práva týmto súdom nezaoberal, keďže podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je viazaný
návrhom a osobitne jeho petitom. Navyše, konanie pred ústavným súdom je ovládané
princípom dispozitívnosti, ktorý vylučuje, aby ústavný súd zapájal do konania o sťažnosti
iný všeobecný súd bez výslovného návrhu sťažovateľa (m. m. IV. ÚS 17/2014)
Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva
na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže podľa štandardnej
judikatúry ústavného súdu vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva
sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy
netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (IV. ÚS 343/04,
Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd zohľadnil svoju doterajšiu
judikatúru konštatujúc, že konanie na krajskom súde prebieha od 18. decembra 2012 (keď
mu bol postúpený spis okresného súdu na rozhodnutie o odvolaní), pričom sťažnosť
na porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy bola ústavnému súdu doručená
18. februára 2014, t. j. rok a 2 mesiace od predloženia spisu okresného súdu krajskému súdu
na rozhodnutie o odvolaní. Ústavný súd zistil, že krajský súd v odvolacom konaní rozhodol
uznesením z 31. marca 2014, pričom súdny spis bol okresnému súdu vrátený 14. mája 2014.
Ústavný súd zastáva názor, že dĺžka predmetného odvolacieho konania aj napriek nečinnosti
krajského súdu sama osebe nebola takej povahy, aby len na jej základe bolo možné v danej
veci vysloviť namietané porušenie práv sťažovateľa, resp. že doba konania vedeného
krajským súdom pod sp. zn. 3 Co 654/2012 (dĺžka napadnutého konania bola približne 1 rok
a 3 mesiace) zasiahla z dôvodov, za ktoré nesie zodpovednosť krajský súd, samotnú
podstatu a účel základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy takým závažným
spôsobom, že by to odôvodňovalo prijatie sťažnosti na ďalšie konanie (m. m. II. ÚS 93/03),
a ako už bolo uvedené, napadnuté konanie krajského súdu bolo skončené uznesením z 31.
marca 2014.
Z judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom
konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. II. ÚS 57/01, I. ÚS 48/03,
III. ÚS 59/05). Ústavný súd v súlade so svojou judikatúrou ďalej konštatuje, že aj keď
predseda krajského súdu vo svojej odpovedi na sťažnosť sťažovateľa na prieťahy
v napadnutom konaní sťažnosť vyhodnotil ako dôvodnú, táto skutočnosť sama osebe
nemusí viesť k prijatiu sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy na ďalšie konanie (napr.
m. m. IV. ÚS 78/07, IV. ÚS 27/09).
V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa
nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať
ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného
práva zaručeného týmto článkom ústavy (napr. II. ÚS 57/01), prípadne návrhu buď
nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr.
I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, III. ÚS 59/05). K takémuto záveru dospel ústavný súd aj pri
predbežnom prerokovaní tejto sťažnosti.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľa
na ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.
Nad rámec ústavný súd dodáva, že krajský súd rozhodol krátko po podaní sťažnosti
(31. marca 2014) a 14. mája 2014 bol spis vrátený okresnému súdu. Z uvedeného nesporne
vyplýva, že v čase rozhodovania ústavného súdu bol stav právnej neistoty týkajúci
sa konania krajského súdu odstránený.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. septembra 2014