Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 512/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. septembra 2014

predbežne prerokoval sťažnosť M. N., zastúpeného advokátkou Mgr. Ivetou Vajdovou,

Bárdošova 2939/25, Bratislava, pre namietané porušenie jeho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Co

654/2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. N. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

18. februára 2014 doručená sťažnosť M. N. (ďalej len „sťažovateľ“) podpísaná zaručeným

elektronickým podpisom, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) postupom Krajského súdu v

Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj

„napadnuté konanie“).

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:

„„Sťažovateľ sa návrhom na vydanie platobného rozkazu podaného na Okresnom

súde Bratislava III. dňa 2. 12. 2009 domáhal aby súd vydal platobný rozkaz, ktorým by

odporcu zaviazal k úhrade sumy vo výške 4.813,11,- € s príslušenstvom.

Okresný súd Bratislava III. platobným rozkazom 40 vyhovel návrhu

sťažovateľa dňa 1. 2. 2010. Proti vydanému platobnému rozkazu podal odporca odpor.

Po vykonanom dokazovaní rozhodol Okresný súd Bratislava III. rozsudkom č. k.

dňa 21. 5. 2012. Rozsudok bol navrhovateľovi doručený až po 2 mesiacoch,

dňa 27. 7. 2012. Proti rozsudku sa odporca odvolal, odvolanie bolo navrhovateľovi

doručené dňa 7. 9. 2012 k vyjadreniu, ktoré bolo Okresnému súdu Bratislava III. zaslané

elektronickou formou dňa 17. 9. 2012. Okresný súd Bratislava III. postúpil spis Krajskému

súdu takmer po 4 mesiacoch odo dňa ako podal navrhovateľ prvostupňovému súdu svoje

vyjadrenie k podanému odvolaniu odporcu a takmer 7 mesiacov od vynesenia rozsudku

prvostupňovým súdom. Z uvedeného je zrejmé, že aj v administratíve prvostupňového súdu

došlo k prieťahom v konaní...“

Ďalej sťažovateľ uviedol:

„Právna zástupkyňa navrhovateľa v septembri 2013 nahliadla do spisu vedenom

na Krajskom súde v Bratislave, pričom zistila že Krajský súd nevykonal vo veci žiadny

úkon. Dňa 2. 10. 2013 bola podaná sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi súdu, ktorý

listom zo dňa 24. 10. 2013 odpovedal na sťažnosť, pričom túto vyhodnotil ako dôvodnú.

Bolo skonštatované, že prieťahy v konaní boli ovplyvnené objektívnym stavom, a to vysokým

nápadom vecí v oddeleniach 3 Co, , a 3 CoD, ako aj skutočnosťou, že predseda

senátu je zároveň členom senátu 6 Co pre veci, ktoré napadli do 15.6.2012. V odpovedi

krajského súdu sa ďalej uvádza, že sa nejedná o súdne konanie, ktoré by malo prebehnúť

s osobitnou, resp. výnimočnou rýchlosťou, nakoľko predmetom konania nie je výživné,

pracovné veci atď., tak ako je to stanovené rozhodovacou praxou štrasburských orgánov

ochrany práva a rozvrhom práce Krajského súdu v Bratislave, pričom vec mala byť podľa

vyjadrenia predsedu senátu rozhodnutá do konca roku 2013.

Do konca roku 2013 Krajský súd v Bratislave vo veci nerozhodol, ani nevykonal

žiadny úkon smerujúci k rozhodnutiu. Krajský súd na dopyt na stav vo veci z 12. 2. 2014

odpovedal dňa 13. 2. 2014, že vec ešte nie je rozhodnutá, pričom Krajský súd vo veci

za dobu 14 mesiacov nevykonal žiadny úkon smerujúci k rozhodnutiu...

Poukazujeme na skutočnosť, že vec stále nie je právoplatne rozhodnutá, pričom

od podania návrhu uplynuli viac ako 4 roky.“

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Krajského súdu v Bratislave

vo veci sp. zn. porušené bolo.

2. Krajskému súdu v Bratislave sa prikazuje, aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.“

Ďalej sťažovateľ žiada, aby mu ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie v sume

2 000 € a úhradu trov konania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa o

organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť,

ktorá je zjavne neopodstatnená.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom

všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,

ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto

možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ).

Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o návrhu sťažovateľa

smerujúcom proti postupu krajského súdu, ktorým boli podľa neho spôsobené zbytočné

prieťahy, čím malo dôjsť aj k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa v konaní vedenom krajským súdom

pod sp. zn. . Aj keď sťažovateľ v sťažnosti poukazoval aj

na nečinnosť Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. , ústavný súd sa možným porušovaním označeného základného

práva týmto súdom nezaoberal, keďže podľa je viazaný

návrhom a osobitne jeho petitom. Navyše, konanie pred ústavným súdom je ovládané

princípom dispozitívnosti, ktorý vylučuje, aby ústavný súd zapájal do konania o sťažnosti

iný všeobecný súd bez výslovného návrhu sťažovateľa (m. m. )

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na konanie bez zbytočných prieťahov podľa môže podľa štandardnej

judikatúry ústavného súdu vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva

sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy

netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (,

).

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd zohľadnil svoju doterajšiu

judikatúru konštatujúc, že konanie na krajskom súde prebieha od 18. decembra 2012 (keď

mu bol postúpený spis okresného súdu na rozhodnutie o odvolaní), pričom sťažnosť

na porušenie základného práva podľa bola ústavnému súdu doručená

18. februára 2014, t. j. rok a 2 mesiace od predloženia spisu okresného súdu krajskému súdu

na rozhodnutie o odvolaní. Ústavný súd zistil, že krajský súd v odvolacom konaní rozhodol

uznesením z 31. marca 2014, pričom súdny spis bol okresnému súdu vrátený 14. mája 2014.

Ústavný súd zastáva názor, že dĺžka predmetného odvolacieho konania aj napriek nečinnosti

krajského súdu sama osebe nebola takej povahy, aby len na jej základe bolo možné v danej

veci vysloviť namietané porušenie práv sťažovateľa, resp. že doba konania vedeného

krajským súdom pod sp. zn. (dĺžka napadnutého konania bola približne 1 rok

a 3 mesiace) zasiahla z dôvodov, za ktoré nesie zodpovednosť krajský súd, samotnú

podstatu a účel základného práva sťažovateľa podľa takým závažným

spôsobom, že by to odôvodňovalo prijatie sťažnosti na ďalšie konanie (m. m. ),

a ako už bolo uvedené, napadnuté konanie krajského súdu bolo skončené uznesením z 31.

marca 2014.

Z judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (napr. , ,

). Ústavný súd v súlade so svojou judikatúrou ďalej konštatuje, že aj keď

predseda krajského súdu vo svojej odpovedi na sťažnosť sťažovateľa na prieťahy

v napadnutom konaní sťažnosť vyhodnotil ako dôvodnú, táto skutočnosť sama osebe

nemusí viesť k prijatiu sťažnosti podľa na ďalšie konanie (napr.

m. m. , ).

V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa

nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať

ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle , nevyslovil porušenie základného

práva zaručeného týmto článkom (napr. ), prípadne návrhu buď

nevyhovel (napr. ), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr.

, , ). K takémuto záveru dospel ústavný súd aj pri

predbežnom prerokovaní tejto sťažnosti.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľa

na ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.

Nad rámec ústavný súd dodáva, že krajský súd rozhodol krátko po podaní sťažnosti

(31. marca 2014) a 14. mája 2014 bol spis vrátený okresnému súdu. Z uvedeného nesporne

vyplýva, že v čase rozhodovania ústavného súdu bol stav právnej neistoty týkajúci

sa konania krajského súdu odstránený.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. septembra 2014