Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 275/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky Slovenskej republiky na neverejnom

zasadnutí 9. septembra 2014 v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra

Dobríka a zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa Tkáčika prerokoval sťažnosť

T. G., zastúpeného advokátom JUDr. Milošom Kaščákom, Advokátska kancelária,

M. R. Štefánika 171, Vranov nad Topľou, pre namietané porušenie jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

(pôvodne vedenom Okresným súdom Prešov pod sp. zn. ) a takto

rozhodol:

1. Základné právo T. G. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom Okresným

súdom Prešov pod sp. zn. ) p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súd Bratislava I p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.

(pôvodne vedenom Okresným súdom Prešov pod sp. zn. )

konať bez zbytočných prieťahov.

3. T. G. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 300 € (slovom tristo eur),

ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť T. G. trovy konania v sume 284,08 €

(dvestoosemdesiatštyri eur a osem centov) na účet jeho právneho zástupcu advokáta JUDr.

Miloša Kaščáka, Advokátska kancelária, M. R. Štefánika 171, Vranov nad Topľou,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -7 z 24. apríla 2014 prijal na ďalšie konanie sťažnosť T. G. (ďalej len

„sťažovateľ“) podľa Z.

z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ktorou namietal

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu

Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne

vedenom Okresným súdom Prešov pod sp. zn. ).

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že 26. júna 2009 podal na Okresnom súde

Prešov „návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie 5.311,03 € s príslušenstvom.

Dňa 18. 8. 2009 bol sťažovateľ upovedomený Okresným súdom v Prešove o tom, že jeho

návrh bude postúpený z dôvodu miestnej nepríslušnosti na Okresný súd Bratislava I.

Do dnešného dňa Okresný súd Bratislava I vo veci... vôbec nekonal.“. Podľa názoru

sťažovateľa „prejednaniu veci nebráni žiadna objektívna prekážka“, pričom nečinnosť

okresného súdu nemôže byť odôvodnená „ani právnou a faktickou zložitosťou a takisto nie

je zavinená ani účastníkmi konania“.

Predsedníčka okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadrila

k sťažnosti podaním sp. zn. Spr. 3296/2014 doručeným ústavnému súdu 18. júna 2014,

v ktorom vyjadrila súhlas s upustením od ústneho pojednávania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde a uviedla sumár dosiaľ vykonaných úkonov okresného súdu

«od doručenia návrhu na začatie konania na tunajší súd dňa 23.2.2010, keď došlo

k postúpeniu predmetnej veci na tunajší súd z Okresného súdu Prešov z dôvodu miestnej

príslušnosti. Dňa 3.3.2010 bola vec prevedená do registra „C“ pre nesprávne označenie

odporcu.

Dňa 18.3.2010 spisová kancelária predložila vec na stanovenie ďalšieho postupu

zákonnému sudcovi.

Dňa 9.12.2013 Okresný súd Bratislava I v súlade s ust.

s poukazom na námietku navrhovateľa zo dňa 27.8.2009 a z dôvodu podľa ust. § 87 písm. c)

a f) vyjadril svoj nesúhlas s postúpením veci a vyhotovil prípis, ktorým vec

predložená na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave.

Dodatkom č. 19 k Rozvrhu práce Okresného súdu Bratislava I pre rok 2013

v súvislosti s nástupom zákonnej sudkyne Mgr. Daniely Drnákovej na materskú dovolenku,

bolo oddelenie 6C prerozdelené a s účinnosťou od 1.1.2014 bola vec sp. značka

pridelená zákonnej sudkyni JUDr. Mariane Harvancovej.

Krajský súd v Bratislave prípisom doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.01.2014 vrátil

spis bez rozhodnutia ako nesprávne predložený a z dôvodu chýbajúcich podmienok miestnej

príslušnosti odkázal Okresný súd Bratislava I s poukazom na § 105 ods. 2 v spojení s § 11

ods. 3 na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Dňa 23.1.2014 daný pokyn zákonnej sudkyne na ďalší procesný postup - predloženie

spisu Najvyššiemu súdu SR, súdny spis sa odo dňa 11.2.2014 doposiaľ nachádza

na Najvyššom súde SR.»

Predsedníčka okresného súdu k doterajšiemu priebehu konania vo svojom vyjadrení

ďalej uviedla:

„Čo sa veci samotnej týka, nakoľko súdny spis je aktuálne v dispozícii Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky, nie je možné z mojej strany zaujať relevantné stanovisko

k skutkovej a právnej zložitosti sporu. Dovolím si však poukázať na to, že sťažovateľ

sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní sp. zn.: podľa ust. §-u 62 ods. 1 zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov na tunajší súd podal

dňa 3.12.2013, na jeho sťažnosť mu bolo odpovedané prípisom zo dňa 17.12.2013, pričom

sťažovateľ už dňa 17.2.2014 podal sťažnosť priamo na Ústavný súd SR. Na sťažnosť

sťažovateľa podanú v zmysle ust. §-u 62 ods. 1 o súdoch som

reagovala prijatím potrebných opatrení proti pokračovaniu prieťahov, čo samo osebe

poskytuje dôvodný predpoklad urýchlenia konania a zabezpečenia jeho ďalšieho plynulého

priebehu...

Na celkovú dĺžku súdneho konania mala vplyv predovšetkým nadmerná zaťaženosť

sudcov občianskoprávneho úseku Okresného súdu Bratislava I a vysoký počet a skladba

vecí súdneho oddelenia 6C. Subjektívne zavinenie zákonnej sudkyne, vyššieho súdneho

úradníka, prípadne iných zamestnancov súdu v tomto prípade zistené nebolo. V prípade,

ak Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje k záveru, že právo sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov bolo porušené, dovoľujem si požiadať

Ústavný súd Slovenskej republiky, aby vzal do úvahy, že zákonná sudkyňa svojím postupom

vznik prieťahov v konaní nezavinila. Rovnako si dovoľujem požiadať Ústavný súd

Slovenskej republiky, aby pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia vzal

do úvahy vyššie uvedené objektívne dôvody, ktoré mali za následok, že predmetné konanie

nebolo doposiaľ právoplatne skončené a sťažovateľovi nárok na finančné zadosťučinenie

nepriznal v plnej výške.“

K vyjadreniu predsedníčky okresného súdu zaujal na základe výzvy ústavného súdu

stanovisko aj právny zástupca sťažovateľa. Tento vo svojom podaní doručenom ústavnému

súdu 2. júla 2014 iba stručne poukázal na skutočnosť, že existencia prieťahov v namietanom

súdnom konaní vyplýva aj z vyjadrenia predsedníčky okresného súdu sp. zn.

Spr. 3296/2014, a vyjadril súhlas, aby ústavný súd vo veci rozhodol bez nariadenia

pojednávania.

Z obsahu súdneho spisu okresného súdu sp. zn. (pôvodne vedeného

Okresným súdom Prešov pod sp. zn. ) ústavný súd zistil rovnaké

skutočnosti, čo sa týka predloženej chronológie, aké uviedol okresný súd, preto ich

považoval za preukázané.

Ústavný súd ďalej z predloženého súdneho spisu zistil, že uznesením

sp. zn. zo 16. júna 2014 Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) rozhodol, že vec prerokuje a rozhodne ako miestne príslušný Okresný súd

Vranov nad Topľou.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry (,

, ), v súlade s ktorou možno za konanie (postup) súdu odstraňujúce

právnu neistotu sťažovateľa v konkrétnom posudzovanom prípade považovať také konanie,

ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu vo veci alebo k odstráneniu jeho právnej

neistoty zákonom dovoleným spôsobom. K vytvoreniu právnej istoty preto dochádza

zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6

(ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti

so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná,

ďalej z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd

i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (napr. , , )

zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd

rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3).

Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokovávanej veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a skutkovú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že spory

o zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúce zo vzťahu medzi poisteným a poisťovateľom tvoria

bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov a v zásade ich nemožno považovať

za právne ani skutkovo zložité. Navyše, z obsahu súdneho spisu predloženého ústavnému

súdu je možné ustáliť, že okresný súd dosiaľ riešil len otázku vlastnej miestnej príslušnosti

a nevykonával žiadne procesné úkony vo veci samej, preto nie je možné ani uvažovať

o skutkovej či právnej zložitosti veci samej ako o príčine doterajšej dĺžky konania.

2. Pri posudzovaní druhého kritéria, t. j. hodnotenia správania účastníkov súdneho

konania v súvislosti so vznikom prípadných zbytočných prieťahov v konaní, ústavný súd

dospel k záveru, že k dĺžke posudzovaného konania neprispeli okolnosti na strane

sťažovateľa v podstatnej miere. Ústavný súd však z obsahu súdneho spisu zistil, že

sťažovateľ sa počas celého namietaného obdobia nečinnosti okresného súdu konania

okresného súdu nedomáhal a sám aktívne do konania vstúpil iba jediný raz, a to podaním

zo 14. októbra 2010, ktorým opakovane namietal miestnu príslušnosť okresného súdu.

Sťažovateľovi preto možno vytknúť pasívnejší prístup ku konaniu, keďže sa od roku 2010

až do konca roku 2013 (počas prakticky úplnej nečinnosti okresného súdu) o svoju vec

nezaujímal a až do 3. decembra 2013 nepodal ani sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní,

teda neriadil sa zásadou vigilantibus iura (každý nech si stráži svoje práva), z ktorej okrem

iného vyplýva priama závislosť ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov

konania od ich súčinnosti, čo ústavný súd musel zohľadniť pri určení výšky finančného

zadosťučinenia (obdobne , ,

a ). Ústavný súd musel v týchto súvislostiach brať do úvahy aj skutočnosť,

že sťažovateľ, využijúc svoje dispozičné oprávnenie, nepodal žalobu na miestne

príslušnom súde, čím nepochybne tiež prispel k predĺženiu predmetného súdneho

konania.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci

a poukazuje na to, že trvanie namietaného súdneho konania v dĺžke viac ako 5 rokov, z toho

na okresnom súde takmer 4 roky bez nariadenia čo i len jediného pojednávania vo veci

samej, je už samo osebe neprimerané.

Dňa 26. júna 2009 podal sťažovateľ Okresnému súdu Prešov návrh na vydanie

platobného rozkazu, ktorým sa domáhal zaplatenia sumy 5 311,03 € s príslušenstvom.

Dňa 9. júla 2009 Okresný súd Prešov vydal vo veci platobný rozkaz

č. k. -9.

Dňa 31. júla 2009 podal žalovaný námietku miestnej príslušnosti Okresného súdu

Prešov a zároveň odpor proti platobnému rozkazu.

Dňa 18. augusta 2009 Okresný súd Prešov oznámil sťažovateľovi postúpenie veci

okresnému súdu.

Dňa 27. augusta sťažovateľ oznámil Okresnému súdu Prešov svoj nesúhlas

s postúpením veci okresnému súdu.

Dňa 17. februára 2010 bola vec Okresným súdom Prešov postúpená okresnému súdu,

ktorý vec prijal 23. februára 2010 a zaevidoval pod sp. zn. . Vec bola

následne prevedená do registra „C“ a bola jej pridelená sp. zn. .

Okresný súd v ďalšom období nevykonal žiadne procesné úkony smerujúce

k rozhodnutiu vo veci samej a nijako ani nereagoval na námietku sťažovateľa

o nepríslušnosti okresného súdu zo 14. októbra 2010. K procesnej aktivite okresného súdu

došlo až po 3 rokoch a 10 mesiacoch, keď okresný súd 9. decembra 2013 vyjadril svoj

nesúhlas s postúpením veci a vyhotovil prípis, ktorým vec predložil na rozhodnutie

Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“). Aj v tomto prípade však išlo

o postup, ktorý možno označiť za neefektívny a nesústredený, keďže už 21. januára 2014

krajský súd vrátil okresnému súdu spis bez rozhodnutia ako nesprávne predložený.

Uvedený postup okresného súdu nesvedčí o tom, že by svoju činnosť organizoval

v súlade s povinnosťou uloženou mu v , aby bola vec čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd dospel k názoru, že doterajším

postupom okresného súdu v konaní sp. zn. (pôvodne vedenom Okresným

súdom Prešov pod sp. zn. ) došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj

k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa .

Napriek tomu, že ústavný súd z predloženého súdneho spisu zistil, že

počas rozhodovania o sťažnosti sťažovateľa najvyšší súd uznesením sp. zn.

zo 16. júna 2014 určil, že vo veci bude ďalej konať namiesto okresného súdu ako miestne

príslušný Okresný súd Vranov nad Topľou, nariadil okresnému súdu konať bez zbytočných

prieťahov, keďže zo strany okresného súdu je ešte potrebné realizovať procesné úkony

súvisiace s doručovaním predmetného uznesenia najvyššieho súdu a postúpením spisu

Okresnému súdu Vranov nad Topľou.

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal aj o priznanie finančného zadosťučinenia

v sume 3 000 € vo vzťahu k okresnému súdu z dôvodu, že k porušovaniu jeho práv

dochádza už od roku 2010, pričom toto sťažovateľ považuje za „značnú ujmu na jeho práve

na súdnu a inú právnu ochranu“.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy aj priznanie

finančného zadosťučinenia. Pri jeho určení ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti

aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné

zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný súd vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom Okresným súdom Prešov

pod sp. zn. ), berúc do úvahy konkrétne okolnosti danej veci, ako aj

správanie sťažovateľa (opísané v II. časti bode 2 tohto nálezu), považoval priznanie sumy

300 € sťažovateľovi za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona

o ústavnom súde.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.

Právny zástupca sťažovateľa trovy konania nevyčíslil. Ústavný súd podľa vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“) priznal sťažovateľovi náhradu trov konania. Základom pre výpočet náhrady

za úkon právnej služby je v danom prípade priemerná mesačná mzda zamestnanca

hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2013 v sume 804 €. Ústavný súd

priznal sťažovateľovi ( ) náhradu trov konania za dva

úkony právnej služby vykonané v roku 2014 (príprava a prevzatie veci a písomné

vyhotovenie sťažnosti) po 134 €. Ďalej má právny zástupca sťažovateľa nárok aj na náhradu

režijného paušálu 8,04 € za jeden úkon podľa vyhlášky. Náhrada trov konania, ktorú

ústavný súd priznal sťažovateľovi, spolu predstavuje sumu 284,08 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. septembra 2014