Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 524/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. septembra

2014 predbežne prerokoval sťažnosť J. J., zastúpeného JUDr. Andreou Tkáčovou,

advokátkou, Magurská 3, Košice, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv

vlastniť majetok podľa , na súdnu ochranu podľa

a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , ako aj práv na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a na pokojné

užívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II pod sp. zn. a

takto

rozhodol:

Sťažnosť J. J. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. apríla

2014 doručená sťažnosť J. J. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietal porušenie svojich

základných práv vlastniť majetok podľa (ďalej len

„ústava“), na súdnu ochranu podľa a na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práv na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a

na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Okresného

súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza: „Žaloba bola podaná ešte dňa 16.6.2008... Dňa

10.4.2012... postúpil pohľadávku sťažovateľovi. Prvé pojednávanie vo veci bolo až po

postúpení pohľadávky na sťažovateľa dňa 18.2.2013 t. j. takmer po 5 rokoch od podania

žaloby.

Na pojednávaní dňa 15.4.2013 súd odročil pojednávania na neurčito stým, že bude

dožiadaný súd o výsluch svedkov... Do dnešného dňa t. j. 11 a ½ mesiaca Okresný súd

Bratislava II nedožiadal Okresný súd v Košiciach o výsluch uvedených svedkov

Doterajšie konanie považujem za neefektívne a neracionálne. Už z porovnania týchto

termínov je zrejmé, že jednotlivé úkony neboli vykonávané účinne, resp. medzi jednotlivými

úkonmi dochádzalo k veľkým časovým odstupom, čo spôsobovalo nedôvodné prieťahy

v konaní. Od 15.4.2013 Okresný súd Bratislava II neurobil ani jeden úkon.

Poukazujeme na to, že sa medzi nami účastníkmi konania sa jedná o majetkové

práva. Nakoľko Okresný súd Bratislava II ešte nedožiadal súd v Košiciach o výsluch

svedkov nie je predpoklad vydania meritórneho rozhodnutia v krátkom čase konanie

považujem za neprimerane dlhé

V dôsledku prieťahov v konaní sa sťažovateľ nachádza neprimerane dlho v právnej

neistote, je mu tým spôsobovaná ujma, a to tým, že nemôže vyriešiť svoje majetkové pomery

a zabezpečiť si ďalšie existenčné podmienky do budúcnosti.“

3. V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:

„... Základné právo... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods.2 ... postupom Okresného súdu Bratislava II pod sp. zn. bolo

porušené.

... Základné právo... na súdnu ochranu podľa ... postupom

Bratislava II pod sp. zn. porušené bolo.

... Základné právo... na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru...

postupom Okresného súdu Bratislava II pod sp. zn. porušené bolo.

... Základné právo... vlastniť majetok podľa ... a podľa

Dodatkového protokolu... postupom Okresného súdu Bratislava II pod sp. zn.

porušené bolo.

... Okresnému súdu Bratislava II prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

... priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3.000 €...

... Okresný súd Bratislava II je povinný...uhradiť a trovy právneho zastúpenia v sume

373,42 €...“.

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) každý návrh predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

5. Ústavný súd z obsahu sťažnosti zistil, že predmetom sťažnosti je tvrdenie

sťažovateľa, že postupom (nečinnosťou) okresného súdu v jeho veci došlo k porušeniu jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a iných označených práv podľa , dohovoru a dodatkového protokolu.

6. Sťažovateľ sa stal účastníkom konania (na základe jeho žiadosti) pred okresným

súdom až na základe jeho uznesenia o pripustení zmeny účastníka na strane žalobcu, ktoré

nadobudlo právoplatnosť 16. augusta 2012. Uvedená skutočnosť v okolnostiach

posudzovanej veci determinuje aj vzťah sťažovateľa k namietanému postupu okresného

súdu, a to o to viac, ak sťažovateľ nepodal ani sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanú

predsedovi okresného súdu.

7. Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou dospel preto k záveru, že sťažnosť

sťažovateľa je – v tomto čase – zjavne neopodstatnená. Podľa ustálenej judikatúry

ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť aj

absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej

strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu štátu do takéhoto práva

alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej možnosti porušenia označeného

základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by ústavný súd mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (mutatis mutandis ).

8. Ústavný súd poukazuje aj na svoje predchádzajúce rozhodnutia, v ktorých

opakovanie vyslovil, že „Ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov

sama osebe nemusí ešte zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa “ (, ). Z judikatúry

ústavného súdu tiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne

za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (, , , ,

). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu

sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

zbytočné prieťahy v zmysle , nevyslovil porušenie základného práva

zaručeného v tomto článku (napr. , ), prípadne návrhu buď

nevyhovel (napr. ), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr.

, , ).

9. Právny názor ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti vychádza

najmä z toho, že od augusta 2012 do podania sťažnosti ústavnému súdu (apríl 2014)

konanie pred okresným súdom netrvalo neprimerane dlho (jeden rok a sedem mesiacov).

Argumenty sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia jeho

základného práva, aby bola prípadne jeho sťažnosť prijatá na ďalšie konanie. V danej veci

sa síce vyskytli aj menšie ojedinelé prieťahy, ale na druhej strane okresný súd, ako to

vyplýva zo sťažnosti, nariadil aj dve pojednávania v roku 2013 a vykonával tiež ďalšie

procesné úkony (napr. výzvy vo vzťahu k účastníkom konania na predloženie otázok pre

svedkov, ktorých výsluch sa má uskutočniť na inom všeobecnom súde), preto v súčasnosti

nemožno zo strany ústavného súdu sa stotožniť s názorom sťažovateľa, že doterajším

postupom okresného súdu malo dôjsť k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (, ) , ako

aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Z týchto dôvodov ústavný súd preto sťažnosť odmietol

podľa ako zjavne neopodstatnenú.

10. K už uvedenému ústavný súd dodáva, že sťažovateľ ani nepodal predsedovi

okresného súdu sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní. Ústavný súd už viackrát rozhodol

(m. m. , , ), že účelom práva účastníka konania pred

všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto

súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený porušením základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

11. Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak

sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon

na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je

sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Ústavný súd so zreteľom na citované

ustanovenie v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky

na konanie pred ním. V prípadoch sťažností podľa , v ktorých je

namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ako aj práva podľa dohovoru) v konaní pred

všeobecným súdom, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou vyžaduje

preukázanie využitia právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mal sťažovateľ právo

podľa a a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).

12. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle

citovaných zákonov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných

práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom

na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. , ). Účinnosť

takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní

potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch“), ktorý

vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov

a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52

ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch]. Podobne aj zákon o súdoch

v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli

spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného

zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu

veci prešetriť všetky skutočnosti“. Napokon, podľa tretieho odseku predmetného zákonného

ustanovenia „Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná,

prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí

za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky“. V súvislosti s tým ústavný

súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych

prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne

poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným

z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa , a teda podmienkou konania

vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

13. Keďže sťažovateľ nepodal predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy

v predmetnom konaní pred podaním sťažnosti ústavnému súdu a ani z obsahu sťažnosti

a z jej príloh nevyplýva, že by k nesplneniu podmienky prípustnosti sťažnosti podľa § 53

ods. 1 došlo zo strany sťažovateľa z dôvodov hodných osobitného

zreteľa, odmietol jeho sťažnosť podľa aj pre

neprípustnosť.

14. Sťažovateľ okrem a dohovoru namietal aj

porušenie základných práv vlastniť majetok podľa , na súdnu ochranu

podľa a práva na pokojné užívanie majetku podľa dodatkového

protokolu. Keďže porušenie uvedených práv napádal iba v kontexte prieťahov/nečinnosti

okresného súdu, platia už uvedené právne závery o zjavnej neopodstatnenosti (bod 9) aj

v rozsahu ostatných sťažovateľom označených práv, ktorých porušenie namietal.

15. Ústavný súd v závere k tomu poznamenáva, že sa už nezaoberal inými

požiadavkami sťažovateľa (zastúpeného kvalifikovanou právnou zástupkyňou)

namietajúceho porušenie ďalších v petite označených základných práv podľa ,

dohovoru a dodatkového protokolu, pretože tieto práva nie sú v sťažnosti vecne odôvodnené

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2014