Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 524/2014
PDF · 162.05 KB
No categories available
I. ÚS 524/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. septembra
2014 predbežne prerokoval sťažnosť J. J., zastúpeného JUDr. Andreou Tkáčovou,
advokátkou, Magurská 3, Košice, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv
vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práv na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a na pokojné
užívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II pod sp. zn. 9 C/154/2008 a
takto
rozhodol:
Sťažnosť J. J. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. apríla
2014 doručená sťažnosť J. J. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietal porušenie svojich
základných práv vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“), na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práv na spravodlivé súdne konanie podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a
na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Okresného
súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C/154/2008.
2. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza: „Žaloba bola podaná ešte dňa 16.6.2008... Dňa
10.4.2012... postúpil pohľadávku sťažovateľovi. Prvé pojednávanie vo veci bolo až po
postúpení pohľadávky na sťažovateľa dňa 18.2.2013 t. j. takmer po 5 rokoch od podania
žaloby.
Na pojednávaní dňa 15.4.2013 súd odročil pojednávania na neurčito stým, že bude
dožiadaný súd o výsluch svedkov... Do dnešného dňa t. j. 11 a ½ mesiaca Okresný súd
Bratislava II nedožiadal Okresný súd v Košiciach o výsluch uvedených svedkov
Doterajšie konanie považujem za neefektívne a neracionálne. Už z porovnania týchto
termínov je zrejmé, že jednotlivé úkony neboli vykonávané účinne, resp. medzi jednotlivými
úkonmi dochádzalo k veľkým časovým odstupom, čo spôsobovalo nedôvodné prieťahy
v konaní. Od 15.4.2013 Okresný súd Bratislava II neurobil ani jeden úkon.
Poukazujeme na to, že sa medzi nami účastníkmi konania sa jedná o majetkové
práva. Nakoľko Okresný súd Bratislava II ešte nedožiadal súd v Košiciach o výsluch
svedkov nie je predpoklad vydania meritórneho rozhodnutia v krátkom čase konanie
považujem za neprimerane dlhé
V dôsledku prieťahov v konaní sa sťažovateľ nachádza neprimerane dlho v právnej
neistote, je mu tým spôsobovaná ujma, a to tým, že nemôže vyriešiť svoje majetkové pomery
a zabezpečiť si ďalšie existenčné podmienky do budúcnosti.“
3. V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:
„... Základné právo... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods.2 Ústavy... postupom Okresného súdu Bratislava II pod sp. zn. 9C/154/2008 bolo
porušené.
... Základné právo... na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy... postupom
Bratislava II pod sp. zn. 9C/154/2008 porušené bolo.
... Základné právo... na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru...
postupom Okresného súdu Bratislava II pod sp. zn. 9C/154/2008 porušené bolo.
... Základné právo... vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy... a podľa čl. 1
Dodatkového protokolu... postupom Okresného súdu Bratislava II pod sp. zn. 9C/154/2008
porušené bolo.
... Okresnému súdu Bratislava II prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.
pod sp. zn. 9C/154/2008 konal bez zbytočných prieťahov.
... priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3.000 €...
... Okresný súd Bratislava II je povinný...uhradiť a trovy právneho zastúpenia v sume
373,42 €...“.
II.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje
na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
5. Ústavný súd z obsahu sťažnosti zistil, že predmetom sťažnosti je tvrdenie
sťažovateľa, že postupom (nečinnosťou) okresného súdu v jeho veci došlo k porušeniu jeho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a iných označených práv podľa ústavy, dohovoru a dodatkového protokolu.
6. Sťažovateľ sa stal účastníkom konania (na základe jeho žiadosti) pred okresným
súdom až na základe jeho uznesenia o pripustení zmeny účastníka na strane žalobcu, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 16. augusta 2012. Uvedená skutočnosť v okolnostiach
posudzovanej veci determinuje aj vzťah sťažovateľa k namietanému postupu okresného
súdu, a to o to viac, ak sťažovateľ nepodal ani sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanú
predsedovi okresného súdu.
7. Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou dospel preto k záveru, že sťažnosť
sťažovateľa je – v tomto čase – zjavne neopodstatnená. Podľa ustálenej judikatúry
ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť aj
absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej
strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu štátu do takéhoto práva
alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej možnosti porušenia označeného
základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by ústavný súd mohol posúdiť po jej prijatí
na ďalšie konanie (mutatis mutandis III. ÚS 138/02).
8. Ústavný súd poukazuje aj na svoje predchádzajúce rozhodnutia, v ktorých
opakovanie vyslovil, že „Ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov
sama osebe nemusí ešte zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (I. ÚS 42/01, III. ÚS 91/04). Z judikatúry
ústavného súdu tiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne
za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03, IV. ÚS 147/04,
IV. ÚS 221/05). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu
sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako
zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného práva
zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu buď
nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr.
I. ÚS 17/01, IV. ÚS 221/05, I. ÚS 455/2014).
9. Právny názor ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti vychádza
najmä z toho, že od augusta 2012 do podania sťažnosti ústavnému súdu (apríl 2014)
konanie pred okresným súdom netrvalo neprimerane dlho (jeden rok a sedem mesiacov).
Argumenty sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia jeho
základného práva, aby bola prípadne jeho sťažnosť prijatá na ďalšie konanie. V danej veci
sa síce vyskytli aj menšie ojedinelé prieťahy, ale na druhej strane okresný súd, ako to
vyplýva zo sťažnosti, nariadil aj dve pojednávania v roku 2013 a vykonával tiež ďalšie
procesné úkony (napr. výzvy vo vzťahu k účastníkom konania na predloženie otázok pre
svedkov, ktorých výsluch sa má uskutočniť na inom všeobecnom súde), preto v súčasnosti
nemožno zo strany ústavného súdu sa stotožniť s názorom sťažovateľa, že doterajším
postupom okresného súdu malo dôjsť k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (III. ÚS 199/02, I. ÚS 38/04) , ako
aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Z týchto dôvodov ústavný súd preto sťažnosť odmietol
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
10. K už uvedenému ústavný súd dodáva, že sťažovateľ ani nepodal predsedovi
okresného súdu sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní. Ústavný súd už viackrát rozhodol
(m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred
všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto
súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený porušením základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
11. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak
sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon
na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je
sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Ústavný súd so zreteľom na citované
ustanovenie zákona o ústavnom súde v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky
na konanie pred ním. V prípadoch sťažností podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v ktorých je
namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) v konaní pred
všeobecným súdom, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou vyžaduje
preukázanie využitia právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mal sťažovateľ právo
podľa § 3 ods. 7 a § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).
12. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle
citovaných zákonov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných
práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom
na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť
takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní
potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch“), ktorý
vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov
a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52
ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch]. Podobne aj zákon o súdoch
v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli
spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného
zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu
veci prešetriť všetky skutočnosti“. Napokon, podľa tretieho odseku predmetného zákonného
ustanovenia „Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná,
prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí
za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky“. V súvislosti s tým ústavný
súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych
prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne
poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným
z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania
vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.
13. Keďže sťažovateľ nepodal predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy
v predmetnom konaní pred podaním sťažnosti ústavnému súdu a ani z obsahu sťažnosti
a z jej príloh nevyplýva, že by k nesplneniu podmienky prípustnosti sťažnosti podľa § 53
ods. 1 zákona o ústavnom súde došlo zo strany sťažovateľa z dôvodov hodných osobitného
zreteľa, odmietol jeho sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj pre
neprípustnosť.
14. Sťažovateľ okrem čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru namietal aj
porušenie základných práv vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 dodatkového
protokolu. Keďže porušenie uvedených práv napádal iba v kontexte prieťahov/nečinnosti
okresného súdu, platia už uvedené právne závery o zjavnej neopodstatnenosti (bod 9) aj
v rozsahu ostatných sťažovateľom označených práv, ktorých porušenie namietal.
15. Ústavný súd v závere k tomu poznamenáva, že sa už nezaoberal inými
požiadavkami sťažovateľa (zastúpeného kvalifikovanou právnou zástupkyňou)
namietajúceho porušenie ďalších v petite označených základných práv podľa ústavy,
dohovoru a dodatkového protokolu, pretože tieto práva nie sú v sťažnosti vecne odôvodnené
(§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. septembra 2014