Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 535/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. septembra

2014 predbežne prerokoval sťažnosť V. S., zastúpeného advokátom JUDr. Drahomírom

Tomčom, Advokátska kancelária, Koceľova 9, Bratislava, pre namietané porušenie jeho

základných práv podľa , , a Slovenskej

republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. z 29. mája 2008 a takto

rozhodol:

Sťažnosť V. S. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. júla 2014

doručená sťažnosť V. S. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia jeho

základných práv podľa , , a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 13 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Bratislava I

(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 29. mája 2008.

2. Sťažovateľ v podanej sťažnosti namietal uznesenie okresného súdu

sp. zn. z 29. mája 2008, ktoré, ako sám udáva, „... nadobudlo právoplatnosť

dňa 4.6.2008...“ a ktorým okresný súd rozhodol o vyhlásení konkurzu na majetok

obchodnej spoločnosti Vuis Nova, spol. s r. o., Lamačská 8, Bratislava.

3. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie

nálezom takto rozhodol:

1. Základné právo... na súdnu ochranu podľa a na zákonného

sudcu a právo na spravodlivý súdny proces a na účinný prostriedok

nápravy podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

bolo porušené uznesením Okresného súdu Bratislava I v Bratislave, zo dňa 29.05.2008,

sp.zn. .

2. Základné právo... na súdnu ochranu, zákonného sudcu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48

ods. 1 a právo na spravodlivý proces podľa Dohovoru, v spojení s ,

a , bolo porušené postupom Okresného súdu Bratislava I v

Bratislave, pri pridelení veci JUDr. Gabriele Buľubášovej, sp.zn. .

3. Uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 29.05.2008, sp.zn.

zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie.

4. Okresný súd Bratislava I v Bratislave je povinný uhradiť... trovy právneho

zastúpenia...“

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhovaného dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca. Podľa ústavný súd je viazaný návrhom

na začatie konania. Podľa k sťažnosti sa pripojí kópia

právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

7. Ustanovenie sa v celom rozsahu vzťahuje

aj na sťažnosť podľa a nasl. . Ústavný súd výslovne

zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania osobitne platí

v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd

sú zastúpené advokátom. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone

o ústavnom súde presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie

viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1

, a ).

8. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ prostredníctvom kvalifikovaného zástupcu,

ktorý koncipoval aj samotnú sťažnosť podanú ústavnému súdu, s návrhom nedoručil aj

uznesenie okresného súdu sp. zn. z 29. mája 2008, proti ktorému sťažnosť

smeruje. Sťažovateľ ústavnému súdu doručil iba predchádzajúce rozhodnutie okresného

súdu zo 7. júna 2007, ktoré však bolo zrušené Krajským súdom v Bratislave rozhodnutím

sp. zn. z 5. septembra 2007. Nedoručenie rozhodnutia, proti ktorému

ústavná sťažnosť smeruje, je nesplnením podmienky konania v zmysle § 50 ods. 2 zákona

o ústavnom súde a je dôvodom odmietnutia podanej sťažnosti z dôvodu nesplnenia

zákonom požadovaných náležitostí podľa .

9. V súvislosti s uvedeným nedostatkom (bod 8) ústavný súd pripomína, že tento nie

je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinného

právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom z doterajšej rozhodovacej

činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok

zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr. ,

, , , , ,

, , , ). Ústavný súd

v tejto súvislosti už vo svojom uznesení sp. zn. z 11. mája 2005 uviedol:

„Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť

a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd

nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony

boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie

konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky

zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“

Aj v súvislosti s tým naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“,

t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

10. Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného práva. Nedodržanie

tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti (§ 25 ods. 2

), pričom neumožňuje zmeškanie tejto

kogentnej lehoty odpustiť (pozri napr. , ). Z uvedeného je

zrejmé, že sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo

neobmedzený právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr.

, ). Z obsahu ústavnej sťažnosti a samotného vyjadrenia

sťažovateľa (bod 2) je zrejmé, že uznesenie okresného súdu sp. zn. z 29. mája

2008 nadobudlo právoplatnosť 4. júna 2008, pričom sťažnosť proti nemu bola doručená

ústavnému súdu 22. júla 2014, čo je dávno po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty. Táto

samotná skutočnosť je dôvodom odmietnutia podanej sťažnosti z dôvodu oneskorenosti jej

podania podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2014