Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 535/2014
PDF · 132.3 KB
No categories available
I. ÚS 535/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. septembra
2014 predbežne prerokoval sťažnosť V. S., zastúpeného advokátom JUDr. Drahomírom
Tomčom, Advokátska kancelária, Koceľova 9, Bratislava, pre namietané porušenie jeho
základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 1 a čl. 49 Ústavy Slovenskej
republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 6 K/15/2007 z 29. mája 2008 a takto
rozhodol:
Sťažnosť V. S. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. júla 2014
doručená sťažnosť V. S. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia jeho
základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 1 a čl. 49 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 13 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Bratislava I
(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 6 K/15/2007 z 29. mája 2008.
2. Sťažovateľ v podanej sťažnosti namietal uznesenie okresného súdu
sp. zn. 6 K/15/2007 z 29. mája 2008, ktoré, ako sám udáva, „... nadobudlo právoplatnosť
dňa 4.6.2008...“ a ktorým okresný súd rozhodol o vyhlásení konkurzu na majetok
obchodnej spoločnosti Vuis Nova, spol. s r. o., Lamačská 8, Bratislava.
3. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie
nálezom takto rozhodol:
1. Základné právo... na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a na zákonného
sudcu čl. 48 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivý súdny proces a na účinný prostriedok
nápravy podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
bolo porušené uznesením Okresného súdu Bratislava I v Bratislave, zo dňa 29.05.2008,
sp.zn. 6K/15/2007.
2. Základné právo... na súdnu ochranu, zákonného sudcu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48
ods. 1 ústavy a právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, v spojení s čl. 1,
čl. 47 ods. 3 a čl. 49 ústavy, bolo porušené postupom Okresného súdu Bratislava I v
Bratislave, pri pridelení veci JUDr. Gabriele Buľubášovej, sp.zn. 6K/15/2007.
3. Uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 29.05.2008, sp.zn. 6 K/15/2007
zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie.
4. Okresný súd Bratislava I v Bratislave je povinný uhradiť... trovy právneho
zastúpenia...“
II.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
6. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhovaného dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)
zástupca. Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom
na začatie konania. Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia
právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.
7. Ustanovenie § 20 zákona o ústavnom súde sa v celom rozsahu vzťahuje
aj na sťažnosť podľa § 49 a nasl. zákona o ústavnom súde. Ústavný súd výslovne
zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania osobitne platí
v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd
sú zastúpené advokátom. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone
o ústavnom súde presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie
viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1
ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde).
8. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ prostredníctvom kvalifikovaného zástupcu,
ktorý koncipoval aj samotnú sťažnosť podanú ústavnému súdu, s návrhom nedoručil aj
uznesenie okresného súdu sp. zn. 6 K/15/2007 z 29. mája 2008, proti ktorému sťažnosť
smeruje. Sťažovateľ ústavnému súdu doručil iba predchádzajúce rozhodnutie okresného
súdu zo 7. júna 2007, ktoré však bolo zrušené Krajským súdom v Bratislave rozhodnutím
sp. zn. 2 CoKR 3/2007 z 5. septembra 2007. Nedoručenie rozhodnutia, proti ktorému
ústavná sťažnosť smeruje, je nesplnením podmienky konania v zmysle § 50 ods. 2 zákona
o ústavnom súde a je dôvodom odmietnutia podanej sťažnosti z dôvodu nesplnenia
zákonom požadovaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
9. V súvislosti s uvedeným nedostatkom (bod 8) ústavný súd pripomína, že tento nie
je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinného
právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom z doterajšej rozhodovacej
činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok
zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr. IV. ÚS 77/08,
I. ÚS 368/2010, III. ÚS 357/2010, II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010,
III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010). Ústavný súd
v tejto súvislosti už vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005 uviedol:
„Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona
č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť
a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd
nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony
boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie
konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky
zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“
Aj v súvislosti s tým naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“,
t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).
10. Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného práva. Nedodržanie
tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti (§ 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde), pričom zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto
kogentnej lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, III. ÚS 124/04). Z uvedeného je
zrejmé, že sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nemožno považovať za časovo
neobmedzený právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr.
III. ÚS 114/03, IV. ÚS 236/03). Z obsahu ústavnej sťažnosti a samotného vyjadrenia
sťažovateľa (bod 2) je zrejmé, že uznesenie okresného súdu sp. zn. 6 K/15/2007 z 29. mája
2008 nadobudlo právoplatnosť 4. júna 2008, pričom sťažnosť proti nemu bola doručená
ústavnému súdu 22. júla 2014, čo je dávno po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty. Táto
samotná skutočnosť je dôvodom odmietnutia podanej sťažnosti z dôvodu oneskorenosti jej
podania podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. septembra 2014