Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 544/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. septembra

2014 predbežne prerokoval sťažnosť M. M. zastúpeného advokátkou JUDr. Tatianou

Vorobelovou, Advokátska kancelária, Bajzova 2, Košice, vo veci namietaného porušenia

jeho základného práva podľa , ako aj práva podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. M. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. augusta

2014 doručená sťažnosť M. M. (ďalej len „sťažovateľ“) zastúpeného advokátkou JUDr.

Tatianou Vorobelovou, Advokátska kancelária, Bajzova 2, Košice, vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva podľa (ďalej len

„ústava“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v

konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že na okresnom súde je pod sp. zn.

vedené konanie o obžalobe proti sťažovateľovi pre dva skutky, ktoré sú v nej právne

kvalifikované ako prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b) a c)

(bod 1 obžaloby) a prečin výtržníctva podľa

v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa Trestného

zákona (bod 2 obžaloby).

Po vykonaní a skončení dokazovania na hlavnom pojednávaní konanom 15. apríla

2014 bol okresným súdom v prítomnosti sťažovateľa, okresného prokurátora i právneho

zástupcu poškodených vyhlásený rozsudok v predmetnej veci, ktorým bol sťažovateľ

uznaný vinným vo všetkých bodoch obžaloby, zároveň mu bol uložený trest odňatia

slobody v trvaní jedného roka, ktorého výkon bol okresným súdom podmienečne odložený

na skúšobnú dobu dvoch rokov, a taktiež mu bola uložená povinnosť nepriblížiť sa

k poškodenej na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov, nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia,

ako aj „nahradiť jej škodu v adhéznom konaní“.

Sťažovateľ na uvedenom hlavnom pojednávaní ústne do zápisnice zahlásil podanie

odvolania proti rozsudku z 15. apríla 2014, a to proti výroku o vine a treste, výroku, ktorým

mu bola uložená povinnosť nepriblížiť sa k poškodenej a nahradiť jej škodu, ako aj proti

konaniu, ktoré vydaniu tohto rozsudku predchádzalo. Odvolanie bolo následne 28. apríla

2014 sťažovateľom písomne odôvodnené podrobnými dôvodmi.

Podaním z 10. júna 2014 sťažovateľ okresný súd požiadal o doručenie písomného

vyhotovenia rozsudku z 15. apríla 2014. Okresný súd na túto žiadosť sťažovateľa odpovedal

tým, že mu doručil podpredsedom okresného súdu schválenú žiadosť sudcu o predĺženie

lehoty na vypracovanie písomného rozsudku, v ktorej mu lehotu na vypracovanie rozsudku

v predmetnej veci predĺžil do 30. júna 2014.

Sťažovateľ 25. júla 2014 požiadal okresný súd, aby spis v predmetnej veci predložil

odvolaciemu súdu, a zároveň ho upozornil, že lehota na podanie odvolania podľa neho

uplynula ešte 30. apríla 2014. Predseda okresného súdu na túto žiadosť sťažovateľa

nereagoval. V júli 2014 bolo sťažovateľovi doručené predsedníčkou okresného súdu

schválená žiadosť sudcu o predĺženie lehoty na vypracovanie písomného rozsudku, ktorou

bola lehota na vypracovanie rozsudku v predmetnej veci predĺžená do 13. augusta 2014.

Z uvedeného vyplýva, že predseda okresného súdu, ktorý dvakrát po sebe predĺžil

zákonnému sudcovi v predmetnej veci lehotu na vyhotovenie písomného rozsudku, podľa

sťažovateľa „odobril postup sudcu“, a preto podľa názoru sťažovateľa podanie sťažnosti

na prieťahy by v predmetnom konaní bolo iba formálnym prostriedkom nápravy.

Do dňa podania sťažnosti sťažovateľovi nebolo doručené písomné vyhotovenie

rozsudku okresného súdu z 15. apríla 2014, od vyhlásenia ktorého uplynuli štyri mesiace,

a to len z dôvodu vysokej pracovnej zaťaženosti sudcu, ktorý si plní svoje služobné

povinnosti, prednostne vybavuje väzobné veci a vyhotovuje rozsudky v starších a právne

zložitých veciach. Uvedenému odôvodneniu postupu zákonného sudcu v predmetnej veci

podľa sťažovateľa chýba bližšia špecifikácia trestných konaní, najmä ich počet

a zdôvodnenie, aby mohla byť vykonaná kontrola opodstatnenosti jeho požiadavky

na predĺženie lehoty na vypracovanie rozsudku, a taktiež v ňom chýba návrh zákonného

sudcu na odstránenie nedostatkov zrejme v organizácii vybavovania agendy trestných vecí,

keďže je tak zaťažený, že dochádza k vybavovaniu trestných vecí v neprimeranej lehote.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ namietal porušenie jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v súvislosti

s celkovou dĺžkou konania pred okresným súdom, nedodržaním lehoty na vyhotovenie

rozsudku z 15. apríla 2014, resp. bezdôvodným predĺžením lehoty na jeho vyhotovenie, ako

aj nepredložením trestného spisu odvolaciemu súdu, resp. nedodržaním zákonného

procesného postupu.

Postup okresného súdu v predmetnom konaní u sťažovateľa vyvoláva pocit

nespravodlivosti a diskriminácie, pretože okresným súdom sú v jeho činnosti

uprednostňované právne zložitejšie veci, ako je vec sťažovateľa. Okresný súd pritom

neberie ohľad na skutočnosť, že sťažovateľ dosiaľ nie je právoplatne odsúdený, proti

rozsudku okresného súdu z 15. apríla 2014 sa odvolal a v odvolacom konaní môže

preukázať svoju nevinu a dosiahnuť zmenu tohto rozsudku. V dôsledku postupu okresného

súdu v predmetnej veci sa predlžuje obdobie jeho právnej neistoty, ktorá je navyše, čo sa

týka pocitov krivdy, znásobená tým, že sťažovateľ je postavený mimo činnú vojenskú

službu.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ ústavný súd požiadal, aby vydal nález, v ktorom

vysloví, že jeho základné právo podľa a právo podľa dohovoru

bolo postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. porušené, prizná

sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €, prikáže okresnému súdu

konať v predmetnej veci bez zbytočných prieťahov a zaviaže tento súd zaplatiť mu trovy

právneho zastúpenia.

II.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci

v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, ).

Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že

účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.

).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný

súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií ústavný

súd postupoval aj v danom prípade.

Námietky sťažovateľa smerujú proti postupu okresného súdu po vyhlásení rozsudku

z 15. apríla 2014 a týkajú sa postupu pri písomnom vyhotovení tohto rozhodnutia

a vykonania úkonov súvisiacich s podaným odvolaním sťažovateľa na okresnom súde ako

súde prvého stupňa.

Zo sťažnosti a z jej príloh, ako aj z vlastných zistení ústavného súdu vyplýva,

že okresnému súdu bola obžaloba v predmetnej veci doručená 8. júla 2013. Rozsudok

v predmetnej veci bol okresným súdom vyhlásený 15. apríla 2014 a písomne vyhotovený

a zaslaný stranám v konaní i poškodeným 11. augusta 2014. V čase rozhodovania ústavného

súdu okresný súd nemal vykázané doručenie rozsudku okresného súdu z 15. apríla 2014

právnej zástupkyni sťažovateľa, t. j. okresnému súdu nebola vrátená späť doručenka

preukazujúca túto skutočnosť, a iba z tohto dôvodu spis v predmetnej veci ešte nebol

okresným súdom predložený na rozhodnutie o sťažovateľom podanom odvolaní

odvolaciemu súdu.

Podľa názoru ústavného súdu postup okresného súdu v predmetnom konaní v období

po vyhlásení jeho rozsudku z 15. apríla 2014 nemožno hodnotiť ako konanie s prieťahmi,

ktoré by malo za následok porušenie označených práv sťažovateľa.

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, v ktorej opakovane

vyslovil, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v (, ), a v prípade, keď ústavný súd zistí, že

postup všeobecného súdu sa nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo

možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ (ojedinelý prieťah ) v zmysle čl. 48 ods. 2

(, ), nevysloví porušenie práva zaručeného v tomto článku,

ale sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (, , ,

, ).

S ohľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu

v predmetnej veci bol poznačený len krátkodobým a ojedinelým prieťahom, ktorý však

nenadobudol intenzitu porušenia označených práv sťažovateľa, a v súčasnosti okresný súd

vykonáva úkony súvisiace s podaným odvolaním smerujúce k predloženiu spisu

v predmetnej veci odvolaciemu súdu. Pravdivosť uvedeného konštatovania týkajúceho

sa postupu okresného súdu v predmetnom konaní potvrdzuje napokon aj samotná

skutočnosť, že okresný súd ako súd prvého stupňa v predmetnej veci rozhodol už 13

mesiacov po podaní obžaloby, resp. začatí predmetného konania.

Z uvedených dôvodov preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2

pri jej predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne

neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. septembra 2014