Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 317/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí

24. septembra 2014 v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudkyne Jany

Baricovej a sudcu Rudolfa Tkáčika prerokoval sťažnosť M. P., zastúpenej advokátkou

Mgr. Janou Petrášovou Laiferovou, Royova 9, Piešťany, vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom Okresným súdom

Piešťany pod sp. zn. , Okresným súdom Trnava pod sp. zn.

a Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. ) a takto

rozhodol:

1. Základné právo M. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom Okresným

súdom Piešťany pod sp. zn. , Okresným súdom Trnava pod sp. zn.

a Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. ) p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. M. P. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € (slovom päťtisíc eur),

ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť M. P. trovy konania

v sume 284,08 € (dvestoosemdesiatštyri eur a osem centov) do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet jej právnej zástupkyne advokátky Mgr. Jany

Petrášovej Laiferovej, Royova 9, Piešťany.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -11 z 13. mája 2014 prijal na ďalšie konanie sťažnosť M. P. (ďalej len

„sťažovateľka“) podľa

Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení

jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ktorou

namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. , pôvodne vedenom

Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. , Okresným súdom Trnava pod sp. zn.

a Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. (ďalej len „namietané

konanie“).

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že 16. marca 1998 podala na okresnom

súde „návrh na začatie konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva

manželov...ktoré zaniklo rozvodom ich manželstva na základe Rozsudku Okresného súdu

v Trnave zo dňa 14.03.1995, sp. zn. . Konanie o vyporiadanie BSM je vedené

na Okresnom súde Piešťany.“.

Sťažovateľka ďalej poukázala na skutočnosť, že o jej návrhu dosiaľ nebolo

rozhodnuté, pričom poukázala najmä na súvislé obdobia nečinnosti okresného súdu, keď

podľa nej „... súd vo veci nekonal od 17.09.2001 do 20.02.2006... vo veci sa opätovne

nekonalo od 27.05.2006 do 12.01.2010... súd opätovne vo veci nekonal od 12.01.2010

do 22.6.2012...“, ako aj na opakované prideľovanie veci rôznym zákonným sudcom

v rozmedzí rokov 2009 až 2012.

Sťažovateľka poukázala aj na skutočnosť, že „na nehnuteľnostiach, ktoré tvoria

masu bezpodielového spoluvlastníctva manželstva sú zriadené exekučné záložné práva,

pričom v jednotlivých prípadoch súd veriteľom priznal úrok z omeškania vo výške 0,1%

za každý deň omeškania. Nekonaním súdu vznikla situácia, že už len spomínaný úrok

z omeškania, okrem ostatných záväzkov, spotrebuje celý vyrovnací podiel. Súd od roku 1998

nielenže predmetnú vec nerozhodol, ale v podstate ani nezačal konanie.“.

Doterajšia dĺžka konania nebola podľa názoru sťažovateľky zásadne ovplyvnená jej

správaním, keďže pojednávaní nariaďovaných okresným súdom sa „nezúčastnila 3x, a to

z objektívnych dôvodov – nemala finančné prostriedky na cestu na súd, ani neprispela

k prieťahom v konaní“.

Predsedníčka okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadrila

k sťažnosti podaním sp. zn. Spr. 403/14 doručeným ústavnému súdu 23. júna 2014,

v ktorom vyjadrila súhlas s upustením od ústneho pojednávania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde a uviedla podrobný chronologický prehľad dosiaľ vykonaných úkonov

okresného súdu:

„16.03.1998 podanie návrhu na vyporiadanie BSM na Okresný súd Piešťany

31.03.1998 vec postúpená na OS Trnava

06.04.1998 stanovenie termínu výsluchu navrhovateľky na 30.4.1998, kde sa doručenka

vrátila z oznámením, že navrhovateľka je na psychiatrickom liečení

04.05.1998 stanovený nový termín výsluchu navrhovateľky na 21.5.1998, kde sa

doručenka opätovne vrátila z oznámením, že navrhovateľka je na psychiatrickom liečení

22.06.1998 oznámila obec, že na navrhovateľka už nie je na liečení

14.07.1998 informatívny výsluch navrhovateľky

03.08.1998 doručenie návrhu odporcovi

09.09.1998 nariadenie termínu pojednávania na 14.10.1998

14.10.1998 pojednávanie (odročené pre neospravedlnenú neprítomnosť odporcu)

23.11.1998 pojednávanie (odročené pre neospravedlnenú neprítomnosť odporcu)

13.01.1998 pojednávanie (odročené pre neospravedlnenú neprítomnosť odporcu)

22.02.1999 pojednávanie (odročené pre neprítomnosť odporcu, ktorý nebol volaný)

22.02.1999 šetrenie pobytu odporcu

16.03.1999 šetrenie pobytu odporcu

29.03.1999 nariadenie termínu pojednávania na 10.5.1999, ktorý T bol zrušený

02.07.1999 nariadenie termínu pojednávania ma 20.09.1999, ktoré bolo odročené

pre neospravedlnenú neprítomnosť odporcu a žiadané jeho predvedenie na

21.09.1999 žiadosť o predvedenie odporcu

15.11.1999 pojednávanie odročené na neurčito pre neprítomnosť odporcu, ktorý nebol

predvedený a dopyt na políciu prečo nebol predvedený

02.12.1999 termín výsluchu odporcu na 13.1.2000, kde zobral na vedomie termín

28.2.2000

28.02.1999 pojednávanie, na ktoré sa odporca a jeho právna zástupkyňa, ktorá prevzala

zastupovanie 25.2.2000 nedostavili

28.02.2000 návrh na prikázanie veci OS Piešťany zaslaný faxom od PZ odporcu

28.02.2000 výzva na zaplatenie SUPO z návrhu na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti

14.03.2000 doručenia riadneho návrhu na prikázanie veci OS Piešťany a úhrada súdneho

poplatku

16.05.2000 predloženie KS v TT na rozhodnutie o prikázaní veci

13.07.2000 uznesenie KS v TT o prikázaní veci OS Piešťany

09.10.2000 spis postúpený OS Piešťany a pridelený sudcovi Mgr. Mačejovi

20.12.2000 nariadenie termínu pojednávania na 14.2.2001

14.02.2000 pojednávanie odročené pre ospravedlnenie sa navrhovateľky

19.03.2001 pojednávanie odročené pre neprítomnosť odporcu

09.04.2001 pojednávanie odročené pre ospravedlnenie sa navrhovateľky a neprítomnosť

PZ odporcu

11.06.2001 pojednávanie odročené na neurčito pre neprítomnosť navrhovateľky, ktorej

bola uložená poriadková pokuta a boli žiadané listiny navrhnuté PZ odporcu

18.07.2001 výzva navrhovateľke na predloženie dôkazov

06.08.2001 výzva Slovenskej poľnohospodárskej banke, a. s.

16.08.2001 výzva OÚ PN o výpis z LV

13.02.2004 pridelenie veci Mgr. Zimányimu

23.03.2005 oznámenie predpokladaného termínu pojednávania podľa

01.02.2006 nariadenie termínu pojednávania na 20.2.2006

20.02.2006 pojednávanie odročené na 24.4.2006 pre neprítomnosť navrhovateľky

24.04.2006 pojednávanie odročené na 26.5.2006

12.05.2006 uznesením navrhovateľka vyzvaná na odstránenie vád podania

26.05.2006 pojednávanie odročené na neurčito a uznesením predĺžená lehota

navrhovateľke na doplnenie návrhu na 30 dní

10.05.2006 navrhovateľka doručila žiadosť o ustanovenie zástupcu z radov advokátov

26.06.2006 spis predložený vsú na rozhodnutie o žiadosti navrhovateľky

13.07.2009 vec pridelená JUDr. Kollárikovej

08.01.2010 výzva navrhovateľke na predloženie dokladov k žiadosti o oslobodenie

od súdnych poplatkov

08.11.2011 pridelenie veci JUDr. Jarošovej (Tvrdej) z dôvodu preloženia sudkyne

JUDr. Kollárikovej na iný súd od 1.11.2011

30.05.2012 pridelenie veci JUDr. Slobodovej z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti

zákonnej sudkyne

22.06.2012 výzva navrhovateľke na predloženie dokladov k žiadosti o oslobodenie

od súdnych poplatkov

18.07.2012 uznesenie o nepriznaní oslobodenia a neodkázaní na Centrum právnej pomoci

vydané vyšším súdnym úradníkom

05.09.2012 pridelenie veci JUDr. Jarošovej (Tvrdej) po ukončení práceneschopnosti

22.10.2012 uznesenie o priznaní oslobodenia a odkázaní navrhovateľky na Centrum

právnej pomoci na základe dodatočne doložených dokladov navrhovateľkou

22.02.2013 požiadanie Centra právnej pomoci o súčinnosť

07.03.2013 požiadanie Centra právnej pomoci o súčinnosť

18.04.2013 pokyn na uloženie spisu na lehotu 15 dní za účelom zistenia, či rozhodnutie

CPP z 8.4.2013 o priznaní nároku na právnu pomoc a pridelenie advokáta nadobudlo

právoplatnosť

19.07.2013 udelené plnomocenstvo navrhovateľky pridelenému advokátovi 05.11.2013

nariadenie termínu pojednávania na 18.12.2013

18.12.2013 pojednávanie na žiadosť všetkých účastníkov a ich zástupcov odročené

na 2.4.2014 za účelom rokovania o mimosúdnej dohode, kde účastníci žiadali lehotu

do apríla 2014

28.03.2013 PZ odporcu požiadal o odročenie termínu na 2.4.2014 z dôvodu, že sa im

doposiaľ nepodarilo zabezpečiť znalecký posudok a rokovanie majú predbežne dohodnuté

na 31.3.2014

02.04.2014 pojednávanie odročené na žiadosť účastníkov na 23.5.2014

23.05.2014 pojednávanie odročené na žiadosť účastníkov na 26.9.2014, nakoľko stále

mimosúdne rokujú a riešia exekúcie na nehnuteľnosť, pričom pojednávanie žiadali odročiť

na september 2014.“

K doterajšiemu priebehu konania predsedníčka okresného súdu uviedla, že

„v priebehu roku 1998 až 2001 boli vo veci opakovane nariaďované termíny pojednávania,

na ktoré sa nedostavoval spočiatku odporca, pričom súd mu dával predvolania doručovať

cez políciu, aj ho žiadal predviesť. Celkovo sa odporca nedostavil na 7 pojednávaní.

Na pojednávania sa 4 krát nedostavila navrhovateľka, pričom dva krát svoju neúčasť

ospravedlnila. Navrhovateľke bola uložená aj poriadková pokuta za nedostavenie sa

na pojednávanie bez ospravedlnenia. Po právoplatnosti rozhodnutia o pridelení advokáta

29.4.2013 navrhovateľka až dňa 19.7.2013 udelila plnomocenstvo pridelenému advokátovi.

K prieťahom vzniknutým od augusta 2001 do februára 2004 sa neviem vyjadriť,

nakoľko konajúci sudca na tunajšom súde už nepracuje. Následné obdobia nečinnosti boli

podmienené množstvom vecí, ktoré sudcovia vybavujú, ako aj práceneschopnosťami najmä

sudkyne JUDr. Tvrdej, ktorá má vec pridelenú od 8.11.2011 a ktorá bola v priebehu roka

2012 od apríla do septembra práceneschopná, pričom zastupujúca sudkyňa vykonala len

procesné úkony. Následne bola zákonná sudkyňa opätovne práceneschopná od marca

do mája 2013, čo malo taktiež vplyv na plynulosť konania, pričom uvedenú skutočnosť nie

je možné nijako ovplyvniť. V súčasnosti sú nariaďované termíny pojednávania odročované

na žiadosť oboch účastníkov a ich zástupcov, nakoľko medzi nimi prebiehajú mimosúdne

rokovania.

Vo vzťahu ku konaniu na Okresnom súde Piešťany uvádzam, že sudcovia podľa

možnosti vo veci konali s ohľadom na zaťaženosť, aká je vo všetkých senátoch tunajšieho

súdu, preto ani zo strany vedenia súdu nemohlo byt zabezpečené, aby boli nejaké veci

prerozdelené z dôvodu nerovnomernej zaťaženosti v senátoch. Okrem toho treba poukázať,

že všetci sudcovia tunajšieho súdu vybavujú priemerne v registroch C, Cb a P viac ako 600

vecí v senáte, čo im objektívne neumožňuje vo všetkých veciach konať plynulo

a bez prieťahov.“.

V závere svojho podania predsedníčka okresného súdu poukázala „na existenciu

systémových nedostatkov v oblasti výkonu spravodlivosti vo vzťahu k dlhodobému

nedostatočnému obsadeniu tunajšieho súdu väčším počtom sudcov, ktoré vedenie súdu či

konajúci sudca nemôžu ovplyvniť nástrojmi, ktorými by samy disponovali na vyriešenie

tzv. objektívnych okolností prieťahov v konaní. Táto skutočnosť bola zohľadnená

i schválenou novelou zákona o sídlach a obvodoch súdov, kde s účinnosťou od 1.5.2013 bol

z obvodu tunajšieho súdu odčlenený územný obvod okresu Hlohovec, čo len z časti prispelo

k zníženiu nápadu nových vecí, avšak tunajší súd naďalej dokončuje aj všetky veci prevzaté

z Okresného súdu Trnava od roku 1997patriace k územnému obvodu okresu Hlohovec.“.

K vyjadreniu predsedníčky okresného súdu zaujala na základe výzvy ústavného súdu

stanovisko aj právna zástupkyňa sťažovateľky. Vo svojom podaní doručenom ústavnému

súdu 8. júla 2014 opätovne poukázala na skutočnosť, že od podania návrhu okresnému súdu

„po dobu 16 rokov nedošlo k rozhodnutiu vo veci samej v prvostupňovom konaní. Počas

tohto obdobia došlo šesťkrát k zmene zákonného sudcu. Podotýkam, že až po podaní

sťažnosti na prieťahy sťažovateľkou, došlo k výraznejšiemu konaniu zo strany Okresného

súdu Piešťany. V predmetnom súdnom spore do dnešného dňa nedošlo ani k výpovediam

účastníkov konania. Vo veci sa nekonalo 11 rokov. Nečinnosť súdu bola spôsobená jednak

prikázaním veci Okresnému súdu Piešťany z Okresného súdu Trnava, ako aj z dôvodu

zmeny zákonných sudcov, ich nečinnosťou, prípadne práceneschopnosťou. Po rozhodnutí

Krajského súdu v Trnave o prikázaní veci zo dňa 13.07.2000 bolo síce pojednávanie

vytýčené po pol roku a následne sa nekonalo pre neprítomnosť navrhovateľky ako aj

odporcu, avšak od roku 2001 do 2005 a ďalej v období od mája 2006 až do decembra 2013

nedošlo k vykonaniu ani jedného úkonu v merite veci zo strany prvostupňového súdu.“.

Právna zástupkyňa sťažovateľky v závere svojho podania vyjadrila súhlas, aby

ústavný súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.

Z obsahu súdneho spisu okresného súdu v namietanej veci ústavný súd zistil rovnaké

skutočnosti, čo sa týka predloženej chronológie, aké uviedol okresný súd, preto ich

považoval za preukázané.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Sťažovateľka zároveň namieta porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý

má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. , , , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry (,

, ), v súlade s ktorou možno za konanie (postup) súdu odstraňujúce

právnu neistotu sťažovateľa v konkrétnom posudzovanom prípade považovať také konanie,

ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu vo veci alebo k odstráneniu jeho právnej

neistoty zákonom dovoleným spôsobom. K vytvoreniu právnej istoty preto dochádza

zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6

(ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti

so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná,

ďalej z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd

i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (napr. , , )

zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd

rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3).

Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokovávanej veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a skutkovú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že konania

o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode tvoria bežnú súčasť

rozhodovacej agendy všeobecných súdov a v zásade ich nemožno považovať za právne ani

skutkovo osobitne zložité. Navyše, o skutkovej či právnej zložitosti veci v danom prípade

nie je ako o dôvode doterajšej dĺžky konania možné uvažovať aj z toho dôvodu, že zo strany

konajúcich súdov dosiaľ neboli realizované prakticky žiadne úkony dokazovania vo veci

samej.

2. Pri posudzovaní druhého kritéria, t. j. hodnotenia správania účastníkov súdneho

konania v súvislosti so vznikom prípadných zbytočných prieťahov v konaní, ústavný súd

dospel k záveru, že k dĺžke posudzovaného konania neprispeli okolnosti na strane

sťažovateľky v podstatnej miere. Je pravdou, že viacero nariadených pojednávaní bolo

odročených z dôvodov na strane sťažovateľky v procesnom postavení navrhovateľky

(14. februára 2000, 9. apríla 2001, 11. júna 2001, 20. februára 2006), ako aj to, že

sťažovateľka realizovala procesné úkony smerujúce k oslobodeniu od súdnych poplatkov či

k ustanoveniu zástupcu z radov advokátov. Hoci tieto skutočnosti prispeli k celkovej

doterajšej dĺžke konania, neovplyvnili ju v takej významnej miere, aby bolo možné

zodpovednosť za ňu pripísať sťažovateľke.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci

a poukazuje na to, že trvanie namietaného súdneho konania v dĺžke takmer 16 a pol roka je

už samo osebe neprimerané.

Z predloženého spisu okresného súdu ústavný súd zistil dlhotrvajúce obdobia

nečinnosti okresného súdu. Ide najmä o obdobie od 16. augusta 2001 do 13. februára 2004

(2 roky a 6 mesiacov), v ktorom nebol zo strany okresného súdu realizovaný žiaden

procesný úkon, obdobie od 13. februára 2004 do 1. februára 2006 (takmer 2 roky), v ktorom

došlo zo strany okresného súdu iba k oznámeniu predpokladaného termínu pojednávania,

obdobie od 26. júna 2006 do 13. júla 2009 (3 roky a 1 mesiac), v ktorom nebol realizovaný

žiaden procesný úkon, obdobie od 13. júla 2009 do 8. januára 2010 (takmer 6 mesiacov),

keď nebol realizovaný žiaden procesný úkon, ako aj obdobie od 8. januára 2010

do 22. júna 2012 (2 roky a 6 mesiacov), v ktorom boli realizované iba úkony pridelenia veci

jednotlivým konajúcim sudcom.

Celkovo bol teda okresný súd bezdôvodne vo veci úplne nečinný takmer 11 rokov.

Uvedený postup okresného súdu nesvedčí o tom, že by svoju činnosť organizoval

v súlade s povinnosťou uloženou mu v , aby bola vec čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá.

K obrane okresného súdu o objektívnych prieťahoch v konaní zapríčinených

situáciou na okresnom súde (dlhodobá nadmerná zaťaženosť sudcov, práceneschopnosť

konajúcej sudkyne) ústavný súd poznamenáva, že systémové nedostatky v oblasti výkonu

spravodlivosti nemožno pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany

ich základného práva zaručeného v , ako aj práva zaručeného

dohovoru oslabiť poukázaním na obmedzené personálne kapacity príslušných súdov.

v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali

príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda vykonanie spravodlivosti bez

zbytočných prieťahov, aj keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností

sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu

(pozri napr. , ).

Napriek tomu, že aj sťažovateľka svojím správaním a niektorými procesnými úkonmi

prispela k doterajšej dĺžke konania, ústavný súd nemohol prehliadnuť skutočnosť, že

uvedené konanie trvá takmer 16 a pol roka a je poznamenané významnými obdobiami

úplnej nečinnosti okresného súdu, a preto rozhodol, že v namietanom konaní došlo

k zbytočným prieťahom, a v nadväznosti na to aj k porušeniu základného práva

sťažovateľky podľa a jej práva podľa dohovoru, tak ako to je

uvedené v bode 1 výroku tohto nálezu.

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala aj o priznanie finančného zadosťučinenia

v sume 15 000 € vo vzťahu k okresnému súdu z dôvodu, že „súdne konanie prebieha už

16 rokov, pričom nebolo do dnešného dňa rozhodnuté v konaní na prvom stupni“.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy aj priznanie

finančného zadosťučinenia. Pri jeho určení ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti

aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné

zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný súd vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu v namietanom

konaní, berúc do úvahy konkrétne okolnosti danej veci, považoval priznanie sumy 5 000 €

sťažovateľke za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom

súde.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.

Právna zástupkyňa sťažovateľky trovy konania vyčíslila sumou 426,12 €, a to

za tri úkony právnej služby. Ústavný súd podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) priznal sťažovateľke

náhradu trov konania. Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom

prípade priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom

polroku 2013 v sume 804 €. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona

o ústavnom súde) náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2014

(príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 134 €. Ďalej má právna

zástupkyňa sťažovateľky aj nárok na náhradu režijného paušálu 8,04 € za jeden úkon podľa

vyhlášky.

Ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony

právnej služby. Stanovisko doručené ústavnému súdu 8. júla 2014 vyhodnotil ústavný súd

ako neprinášajúce nové skutkové tvrdenia alebo právnu argumentáciu, ktoré by boli

spôsobilé ovplyvniť záverečný úsudok ústavného súdu o predmete konania, preto zaň

náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal. Náhrada trov konania, ktorú ústavný súd

priznal sťažovateľke, preto spolu predstavuje sumu 284,08 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právnej zástupkyne sťažovateľky ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. septembra 2014