Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 317/2014
PDF · 261.65 KB
No categories available
III. ÚS 317/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí
24. septembra 2014 v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudkyne Jany
Baricovej a sudcu Rudolfa Tkáčika prerokoval sťažnosť M. P., zastúpenej advokátkou
Mgr. Janou Petrášovou Laiferovou, Royova 9, Piešťany, vo veci namietaného porušenia
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 18/2008 (pôvodne vedenom Okresným súdom
Piešťany pod sp. zn. 5 C 79/98, Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 18 C 39/98
a Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 5 C 220/2000) a takto
rozhodol:
1. Základné právo M. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného
súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 18/2008 (pôvodne vedenom Okresným
súdom Piešťany pod sp. zn. 5 C 79/98, Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 18 C 39/98
a Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 5 C 220/2000) p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 18/2008
p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
3. M. P. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € (slovom päťtisíc eur),
ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť M. P. trovy konania
v sume 284,08 € (dvestoosemdesiatštyri eur a osem centov) do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet jej právnej zástupkyne advokátky Mgr. Jany
Petrášovej Laiferovej, Royova 9, Piešťany.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. III. ÚS 317/2014-11 z 13. mája 2014 prijal na ďalšie konanie sťažnosť M. P. (ďalej len
„sťažovateľka“) podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993
Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení
jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ktorou
namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej
len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 18/2008, pôvodne vedenom
Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 5 C 79/98, Okresným súdom Trnava pod sp. zn.
18 C 39/98 a Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 5 C 220/2000 (ďalej len „namietané
konanie“).
Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že 16. marca 1998 podala na okresnom
súde „návrh na začatie konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov...ktoré zaniklo rozvodom ich manželstva na základe Rozsudku Okresného súdu
v Trnave zo dňa 14.03.1995, sp. zn. 16C223/94. Konanie o vyporiadanie BSM je vedené
na Okresnom súde Piešťany.“.
Sťažovateľka ďalej poukázala na skutočnosť, že o jej návrhu dosiaľ nebolo
rozhodnuté, pričom poukázala najmä na súvislé obdobia nečinnosti okresného súdu, keď
podľa nej „... súd vo veci nekonal od 17.09.2001 do 20.02.2006... vo veci sa opätovne
nekonalo od 27.05.2006 do 12.01.2010... súd opätovne vo veci nekonal od 12.01.2010
do 22.6.2012...“, ako aj na opakované prideľovanie veci rôznym zákonným sudcom
v rozmedzí rokov 2009 až 2012.
Sťažovateľka poukázala aj na skutočnosť, že „na nehnuteľnostiach, ktoré tvoria
masu bezpodielového spoluvlastníctva manželstva sú zriadené exekučné záložné práva,
pričom v jednotlivých prípadoch súd veriteľom priznal úrok z omeškania vo výške 0,1%
za každý deň omeškania. Nekonaním súdu vznikla situácia, že už len spomínaný úrok
z omeškania, okrem ostatných záväzkov, spotrebuje celý vyrovnací podiel. Súd od roku 1998
nielenže predmetnú vec nerozhodol, ale v podstate ani nezačal konanie.“.
Doterajšia dĺžka konania nebola podľa názoru sťažovateľky zásadne ovplyvnená jej
správaním, keďže pojednávaní nariaďovaných okresným súdom sa „nezúčastnila 3x, a to
z objektívnych dôvodov – nemala finančné prostriedky na cestu na súd, ani neprispela
k prieťahom v konaní“.
Predsedníčka okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadrila
k sťažnosti podaním sp. zn. Spr. 403/14 doručeným ústavnému súdu 23. júna 2014,
v ktorom vyjadrila súhlas s upustením od ústneho pojednávania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde a uviedla podrobný chronologický prehľad dosiaľ vykonaných úkonov
okresného súdu:
„16.03.1998 podanie návrhu na vyporiadanie BSM na Okresný súd Piešťany
31.03.1998 vec postúpená na OS Trnava
06.04.1998 stanovenie termínu výsluchu navrhovateľky na 30.4.1998, kde sa doručenka
vrátila z oznámením, že navrhovateľka je na psychiatrickom liečení
04.05.1998 stanovený nový termín výsluchu navrhovateľky na 21.5.1998, kde sa
doručenka opätovne vrátila z oznámením, že navrhovateľka je na psychiatrickom liečení
22.06.1998 oznámila obec, že na navrhovateľka už nie je na liečení
14.07.1998 informatívny výsluch navrhovateľky
03.08.1998 doručenie návrhu odporcovi
09.09.1998 nariadenie termínu pojednávania na 14.10.1998
14.10.1998 pojednávanie (odročené pre neospravedlnenú neprítomnosť odporcu)
23.11.1998 pojednávanie (odročené pre neospravedlnenú neprítomnosť odporcu)
13.01.1998 pojednávanie (odročené pre neospravedlnenú neprítomnosť odporcu)
22.02.1999 pojednávanie (odročené pre neprítomnosť odporcu, ktorý nebol volaný)
22.02.1999 šetrenie pobytu odporcu
16.03.1999 šetrenie pobytu odporcu
29.03.1999 nariadenie termínu pojednávania na 10.5.1999, ktorý T bol zrušený
02.07.1999 nariadenie termínu pojednávania ma 20.09.1999, ktoré bolo odročené
pre neospravedlnenú neprítomnosť odporcu a žiadané jeho predvedenie na poj.15.11.1999
21.09.1999 žiadosť o predvedenie odporcu
15.11.1999 pojednávanie odročené na neurčito pre neprítomnosť odporcu, ktorý nebol
predvedený a dopyt na políciu prečo nebol predvedený
02.12.1999 termín výsluchu odporcu na 13.1.2000, kde zobral na vedomie termín
28.2.2000
28.02.1999 pojednávanie, na ktoré sa odporca a jeho právna zástupkyňa, ktorá prevzala
zastupovanie 25.2.2000 nedostavili
28.02.2000 návrh na prikázanie veci OS Piešťany zaslaný faxom od PZ odporcu
28.02.2000 výzva na zaplatenie SUPO z návrhu na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti
14.03.2000 doručenia riadneho návrhu na prikázanie veci OS Piešťany a úhrada súdneho
poplatku
16.05.2000 predloženie KS v TT na rozhodnutie o prikázaní veci
13.07.2000 uznesenie KS v TT o prikázaní veci OS Piešťany
09.10.2000 spis postúpený OS Piešťany a pridelený sudcovi Mgr. Mačejovi
20.12.2000 nariadenie termínu pojednávania na 14.2.2001
14.02.2000 pojednávanie odročené pre ospravedlnenie sa navrhovateľky
19.03.2001 pojednávanie odročené pre neprítomnosť odporcu
09.04.2001 pojednávanie odročené pre ospravedlnenie sa navrhovateľky a neprítomnosť
PZ odporcu
11.06.2001 pojednávanie odročené na neurčito pre neprítomnosť navrhovateľky, ktorej
bola uložená poriadková pokuta a boli žiadané listiny navrhnuté PZ odporcu
18.07.2001 výzva navrhovateľke na predloženie dôkazov
06.08.2001 výzva Slovenskej poľnohospodárskej banke, a. s.
16.08.2001 výzva OÚ PN o výpis z LV
13.02.2004 pridelenie veci Mgr. Zimányimu
23.03.2005 oznámenie predpokladaného termínu pojednávania podľa §372 ods. 1 O. s. p.
01.02.2006 nariadenie termínu pojednávania na 20.2.2006
20.02.2006 pojednávanie odročené na 24.4.2006 pre neprítomnosť navrhovateľky
24.04.2006 pojednávanie odročené na 26.5.2006
12.05.2006 uznesením navrhovateľka vyzvaná na odstránenie vád podania
26.05.2006 pojednávanie odročené na neurčito a uznesením predĺžená lehota
navrhovateľke na doplnenie návrhu na 30 dní
10.05.2006 navrhovateľka doručila žiadosť o ustanovenie zástupcu z radov advokátov
26.06.2006 spis predložený vsú na rozhodnutie o žiadosti navrhovateľky
13.07.2009 vec pridelená JUDr. Kollárikovej
08.01.2010 výzva navrhovateľke na predloženie dokladov k žiadosti o oslobodenie
od súdnych poplatkov
08.11.2011 pridelenie veci JUDr. Jarošovej (Tvrdej) z dôvodu preloženia sudkyne
JUDr. Kollárikovej na iný súd od 1.11.2011
30.05.2012 pridelenie veci JUDr. Slobodovej z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti
zákonnej sudkyne
22.06.2012 výzva navrhovateľke na predloženie dokladov k žiadosti o oslobodenie
od súdnych poplatkov
18.07.2012 uznesenie o nepriznaní oslobodenia a neodkázaní na Centrum právnej pomoci
vydané vyšším súdnym úradníkom
05.09.2012 pridelenie veci JUDr. Jarošovej (Tvrdej) po ukončení práceneschopnosti
22.10.2012 uznesenie o priznaní oslobodenia a odkázaní navrhovateľky na Centrum
právnej pomoci na základe dodatočne doložených dokladov navrhovateľkou
22.02.2013 požiadanie Centra právnej pomoci o súčinnosť
07.03.2013 požiadanie Centra právnej pomoci o súčinnosť
18.04.2013 pokyn na uloženie spisu na lehotu 15 dní za účelom zistenia, či rozhodnutie
CPP z 8.4.2013 o priznaní nároku na právnu pomoc a pridelenie advokáta nadobudlo
právoplatnosť
19.07.2013 udelené plnomocenstvo navrhovateľky pridelenému advokátovi 05.11.2013
nariadenie termínu pojednávania na 18.12.2013
18.12.2013 pojednávanie na žiadosť všetkých účastníkov a ich zástupcov odročené
na 2.4.2014 za účelom rokovania o mimosúdnej dohode, kde účastníci žiadali lehotu
do apríla 2014
28.03.2013 PZ odporcu požiadal o odročenie termínu na 2.4.2014 z dôvodu, že sa im
doposiaľ nepodarilo zabezpečiť znalecký posudok a rokovanie majú predbežne dohodnuté
na 31.3.2014
02.04.2014 pojednávanie odročené na žiadosť účastníkov na 23.5.2014
23.05.2014 pojednávanie odročené na žiadosť účastníkov na 26.9.2014, nakoľko stále
mimosúdne rokujú a riešia exekúcie na nehnuteľnosť, pričom pojednávanie žiadali odročiť
na september 2014.“
K doterajšiemu priebehu konania predsedníčka okresného súdu uviedla, že
„v priebehu roku 1998 až 2001 boli vo veci opakovane nariaďované termíny pojednávania,
na ktoré sa nedostavoval spočiatku odporca, pričom súd mu dával predvolania doručovať
cez políciu, aj ho žiadal predviesť. Celkovo sa odporca nedostavil na 7 pojednávaní.
Na pojednávania sa 4 krát nedostavila navrhovateľka, pričom dva krát svoju neúčasť
ospravedlnila. Navrhovateľke bola uložená aj poriadková pokuta za nedostavenie sa
na pojednávanie bez ospravedlnenia. Po právoplatnosti rozhodnutia o pridelení advokáta
29.4.2013 navrhovateľka až dňa 19.7.2013 udelila plnomocenstvo pridelenému advokátovi.
K prieťahom vzniknutým od augusta 2001 do februára 2004 sa neviem vyjadriť,
nakoľko konajúci sudca na tunajšom súde už nepracuje. Následné obdobia nečinnosti boli
podmienené množstvom vecí, ktoré sudcovia vybavujú, ako aj práceneschopnosťami najmä
sudkyne JUDr. Tvrdej, ktorá má vec pridelenú od 8.11.2011 a ktorá bola v priebehu roka
2012 od apríla do septembra práceneschopná, pričom zastupujúca sudkyňa vykonala len
procesné úkony. Následne bola zákonná sudkyňa opätovne práceneschopná od marca
do mája 2013, čo malo taktiež vplyv na plynulosť konania, pričom uvedenú skutočnosť nie
je možné nijako ovplyvniť. V súčasnosti sú nariaďované termíny pojednávania odročované
na žiadosť oboch účastníkov a ich zástupcov, nakoľko medzi nimi prebiehajú mimosúdne
rokovania.
Vo vzťahu ku konaniu na Okresnom súde Piešťany uvádzam, že sudcovia podľa
možnosti vo veci konali s ohľadom na zaťaženosť, aká je vo všetkých senátoch tunajšieho
súdu, preto ani zo strany vedenia súdu nemohlo byt zabezpečené, aby boli nejaké veci
prerozdelené z dôvodu nerovnomernej zaťaženosti v senátoch. Okrem toho treba poukázať,
že všetci sudcovia tunajšieho súdu vybavujú priemerne v registroch C, Cb a P viac ako 600
vecí v senáte, čo im objektívne neumožňuje vo všetkých veciach konať plynulo
a bez prieťahov.“.
V závere svojho podania predsedníčka okresného súdu poukázala „na existenciu
systémových nedostatkov v oblasti výkonu spravodlivosti vo vzťahu k dlhodobému
nedostatočnému obsadeniu tunajšieho súdu väčším počtom sudcov, ktoré vedenie súdu či
konajúci sudca nemôžu ovplyvniť nástrojmi, ktorými by samy disponovali na vyriešenie
tzv. objektívnych okolností prieťahov v konaní. Táto skutočnosť bola zohľadnená
i schválenou novelou zákona o sídlach a obvodoch súdov, kde s účinnosťou od 1.5.2013 bol
z obvodu tunajšieho súdu odčlenený územný obvod okresu Hlohovec, čo len z časti prispelo
k zníženiu nápadu nových vecí, avšak tunajší súd naďalej dokončuje aj všetky veci prevzaté
z Okresného súdu Trnava od roku 1997patriace k územnému obvodu okresu Hlohovec.“.
K vyjadreniu predsedníčky okresného súdu zaujala na základe výzvy ústavného súdu
stanovisko aj právna zástupkyňa sťažovateľky. Vo svojom podaní doručenom ústavnému
súdu 8. júla 2014 opätovne poukázala na skutočnosť, že od podania návrhu okresnému súdu
„po dobu 16 rokov nedošlo k rozhodnutiu vo veci samej v prvostupňovom konaní. Počas
tohto obdobia došlo šesťkrát k zmene zákonného sudcu. Podotýkam, že až po podaní
sťažnosti na prieťahy sťažovateľkou, došlo k výraznejšiemu konaniu zo strany Okresného
súdu Piešťany. V predmetnom súdnom spore do dnešného dňa nedošlo ani k výpovediam
účastníkov konania. Vo veci sa nekonalo 11 rokov. Nečinnosť súdu bola spôsobená jednak
prikázaním veci Okresnému súdu Piešťany z Okresného súdu Trnava, ako aj z dôvodu
zmeny zákonných sudcov, ich nečinnosťou, prípadne práceneschopnosťou. Po rozhodnutí
Krajského súdu v Trnave o prikázaní veci zo dňa 13.07.2000 bolo síce pojednávanie
vytýčené po pol roku a následne sa nekonalo pre neprítomnosť navrhovateľky ako aj
odporcu, avšak od roku 2001 do 2005 a ďalej v období od mája 2006 až do decembra 2013
nedošlo k vykonaniu ani jedného úkonu v merite veci zo strany prvostupňového súdu.“.
Právna zástupkyňa sťažovateľky v závere svojho podania vyjadrila súhlas, aby
ústavný súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.
Z obsahu súdneho spisu okresného súdu v namietanej veci ústavný súd zistil rovnaké
skutočnosti, čo sa týka predloženej chronológie, aké uviedol okresný súd, preto ich
považoval za preukázané.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov...
Sťažovateľka zároveň namieta porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý
má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.
Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu
pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť
(napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry (IV. ÚS 15/03,
I. ÚS 24/03, II. ÚS 66/03), v súlade s ktorou možno za konanie (postup) súdu odstraňujúce
právnu neistotu sťažovateľa v konkrétnom posudzovanom prípade považovať také konanie,
ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu vo veci alebo k odstráneniu jeho právnej
neistoty zákonom dovoleným spôsobom. K vytvoreniu právnej istoty preto dochádza
zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu (III. ÚS 127/03).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti
so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná,
ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd
i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade
so svojou doterajšou judikatúrou (napr. IV. ÚS 74/02, III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03)
zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd
rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3).
Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokovávanej veci.
1. Pokiaľ ide o právnu a skutkovú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že konania
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode tvoria bežnú súčasť
rozhodovacej agendy všeobecných súdov a v zásade ich nemožno považovať za právne ani
skutkovo osobitne zložité. Navyše, o skutkovej či právnej zložitosti veci v danom prípade
nie je ako o dôvode doterajšej dĺžky konania možné uvažovať aj z toho dôvodu, že zo strany
konajúcich súdov dosiaľ neboli realizované prakticky žiadne úkony dokazovania vo veci
samej.
2. Pri posudzovaní druhého kritéria, t. j. hodnotenia správania účastníkov súdneho
konania v súvislosti so vznikom prípadných zbytočných prieťahov v konaní, ústavný súd
dospel k záveru, že k dĺžke posudzovaného konania neprispeli okolnosti na strane
sťažovateľky v podstatnej miere. Je pravdou, že viacero nariadených pojednávaní bolo
odročených z dôvodov na strane sťažovateľky v procesnom postavení navrhovateľky
(14. februára 2000, 9. apríla 2001, 11. júna 2001, 20. februára 2006), ako aj to, že
sťažovateľka realizovala procesné úkony smerujúce k oslobodeniu od súdnych poplatkov či
k ustanoveniu zástupcu z radov advokátov. Hoci tieto skutočnosti prispeli k celkovej
doterajšej dĺžke konania, neovplyvnili ju v takej významnej miere, aby bolo možné
zodpovednosť za ňu pripísať sťažovateľke.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci
a poukazuje na to, že trvanie namietaného súdneho konania v dĺžke takmer 16 a pol roka je
už samo osebe neprimerané.
Z predloženého spisu okresného súdu ústavný súd zistil dlhotrvajúce obdobia
nečinnosti okresného súdu. Ide najmä o obdobie od 16. augusta 2001 do 13. februára 2004
(2 roky a 6 mesiacov), v ktorom nebol zo strany okresného súdu realizovaný žiaden
procesný úkon, obdobie od 13. februára 2004 do 1. februára 2006 (takmer 2 roky), v ktorom
došlo zo strany okresného súdu iba k oznámeniu predpokladaného termínu pojednávania,
obdobie od 26. júna 2006 do 13. júla 2009 (3 roky a 1 mesiac), v ktorom nebol realizovaný
žiaden procesný úkon, obdobie od 13. júla 2009 do 8. januára 2010 (takmer 6 mesiacov),
keď nebol realizovaný žiaden procesný úkon, ako aj obdobie od 8. januára 2010
do 22. júna 2012 (2 roky a 6 mesiacov), v ktorom boli realizované iba úkony pridelenia veci
jednotlivým konajúcim sudcom.
Celkovo bol teda okresný súd bezdôvodne vo veci úplne nečinný takmer 11 rokov.
Uvedený postup okresného súdu nesvedčí o tom, že by svoju činnosť organizoval
v súlade s povinnosťou uloženou mu v § 100 ods. 1 OSP, aby bola vec čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá.
K obrane okresného súdu o objektívnych prieťahoch v konaní zapríčinených
situáciou na okresnom súde (dlhodobá nadmerná zaťaženosť sudcov, práceneschopnosť
konajúcej sudkyne) ústavný súd poznamenáva, že systémové nedostatky v oblasti výkonu
spravodlivosti nemožno pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany
ich základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva zaručeného čl. 6 ods. 1
dohovoru oslabiť poukázaním na obmedzené personálne kapacity príslušných súdov. Ústava
v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali
príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda vykonanie spravodlivosti bez
zbytočných prieťahov, aj keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností
sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu
(pozri napr. I. ÚS 119/03, I. ÚS 150/06).
Napriek tomu, že aj sťažovateľka svojím správaním a niektorými procesnými úkonmi
prispela k doterajšej dĺžke konania, ústavný súd nemohol prehliadnuť skutočnosť, že
uvedené konanie trvá takmer 16 a pol roka a je poznamenané významnými obdobiami
úplnej nečinnosti okresného súdu, a preto rozhodol, že v namietanom konaní došlo
k zbytočným prieťahom, a v nadväznosti na to aj k porušeniu základného práva
sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je
uvedené v bode 1 výroku tohto nálezu.
III.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd
rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo
alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov
od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala aj o priznanie finančného zadosťučinenia
v sume 15 000 € vo vzťahu k okresnému súdu z dôvodu, že „súdne konanie prebieha už
16 rokov, pričom nebolo do dnešného dňa rozhodnuté v konaní na prvom stupni“.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného
základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz
na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).
Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy aj priznanie
finančného zadosťučinenia. Pri jeho určení ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti
aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné
zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
Ústavný súd vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu v namietanom
konaní, berúc do úvahy konkrétne okolnosti danej veci, považoval priznanie sumy 5 000 €
sťažovateľke za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom
súde.
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej
vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.
Právna zástupkyňa sťažovateľky trovy konania vyčíslila sumou 426,12 €, a to
za tri úkony právnej služby. Ústavný súd podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) priznal sťažovateľke
náhradu trov konania. Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom
prípade priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom
polroku 2013 v sume 804 €. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona
o ústavnom súde) náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2014
(príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 134 €. Ďalej má právna
zástupkyňa sťažovateľky aj nárok na náhradu režijného paušálu 8,04 € za jeden úkon podľa
vyhlášky.
Ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony
právnej služby. Stanovisko doručené ústavnému súdu 8. júla 2014 vyhodnotil ústavný súd
ako neprinášajúce nové skutkové tvrdenia alebo právnu argumentáciu, ktoré by boli
spôsobilé ovplyvniť záverečný úsudok ústavného súdu o predmete konania, preto zaň
náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal. Náhrada trov konania, ktorú ústavný súd
priznal sťažovateľke, preto spolu predstavuje sumu 284,08 €.
Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet
právnej zástupkyne sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. septembra 2014