Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 864/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

37

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. februára 2015

v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa v konaní o sťažnosti

, , zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Koscelanským,

Ulica Fraňa Mojtu 24, Nitra, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra

v konaní vedenom pod sp. zn. , za účasti Okresného súdu Nitra, takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejedanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Nitra p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €

(slovom tisícpäťsto eur), ktoré mu j e Okresný súd Nitra p o v i n n ý vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Nitra j e p o v i n n ý uhradiť trovy

konania v sume 340,90 € (slovom tristoštyridsať eur a deväťdesiat centov) na účet jeho

právneho zástupcu JUDr. Petra Koscelanského, Ulica Fraňa Mojtu 24, Nitra, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. februára

2014 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Koscelanským, Ulica Fraňa Mojtu 24,

Nitra, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že okresný súd vedie napadnuté konanie

od 26. februára 2010, keď bola podaná obžaloba na (ďalej

aj „obžalovaný“) pre pokračujúci trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1 a 5 zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

a pokračujúci trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm.

a) a ods. 2 písm. a) . Sťažovateľ vystupuje v tomto konaní ako poškodený.

Obžalovaný sa mal skutku dopustiť ako starosta obce tým,

že protiprávne nechal osvedčiť notárskou zápisnicou vydržanie vlastníckeho práva obce

k pozemkom patriacim rodine sťažovateľa, ktoré sú zapísané na

pre katastrálne územie , ako parcela – orná pôda vo výmere

a parcela – orná pôda vo výmere , ktoré následne previedol do

vlastníctva spoločnosti Sťažovateľ uvádza, že v dôsledku tohto

protiprávneho konania sa musí domáhať svojho vlastníckeho práva v zložitom súdnom

konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. , pričom jeho právni

predchodcovia nadobudli vlastnícke právo k pozemkom ešte v roku 1947; toto konanie

nie je dosiaľ právoplatne skončené.

Sťažovateľ namieta, že okresný súd koná vo veci so zbytočnými prieťahmi. Uvádza,

že predbežné prerokovanie obžaloby sa konalo po takmer 19 mesiacoch, 9. septembra 2011.

Okresný súd konal aj v ďalšom období s prieťahmi, keď nepojednával v termínoch

11. novembra 2011 a 20. januára 2012, uskutočnilo sa až hlavné pojednávanie

16. marca 2012 a v nasledujúcich dvoch termínoch, 18. mája 2012 a 3. júla 2012, okresný

súd opäť nepojednával. Hlavné pojednávanie pokračovalo 30. októbra 2012 a následne bolo

štyrikrát odročené (18. januára 2013, 26. marca 2013, 28. mája 2013 a 5. novembra 2013),

väčšinou z dôvodu neprítomnosti prísediacej členky senátu. Sťažovateľ v tejto súvislosti

uvádza: «Jednalo sa o prísediacu , kde na poslednom

pojednávaní, ktoré sa „konalo“ dňa 28. 1. 2014, pretože sa skonštatovalo, že táto

prísediaca už nie je členkou senátu z dôvodu, že je voči jej osobe vedené nejaké trestné

stíhanie a k veci bola prijatá nová prísediaca a na tomto pojednávaní sa opakovali doteraz

vykonané dôkazy.» Podľa sťažovateľa „sa... neodôvodnene čakalo na rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR v civilnej veci , keď vec na základe mimoriadneho

dovolania generálneho prokurátora SR bola na najvyššom súde od septembra 2010

až do mája roku 2013, t. z. skoro štyri roky a bola vybavená taktiež až na základe sťažnosti

na prieťahy v konaní“.

Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„Okresný súd Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. porušil základné

právo poškodeného , , bytom

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v Slovenskej

republiky a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Okresnému súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje konať

bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva ,

primerané zadosťučinenie v sume 6.000 EUR, slovom šesťtisíc eur, ktoré je Okresný súd

Nitra povinný mu vyplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Okresný súd Nitra je povinný nahradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa

JUDr. Petra Koscelanského trovy konania do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí a uznesením

č. k. 18 z 11. decembra 2014 ju podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie.

Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci písomne vyjadril za okresný súd jeho

predseda prípisom sp. zn. Spr 1536/14 zo 14. januára 2015,

v ktorom uviedol:

«Krajský prokurátor v Nitre dňa 26. 02. 2010 podal na Okresný súd Nitra obžalobu

na obžalovaného pre pokračujúci trestný čin podvodu podľa § 250 odsek

1, 4 Zák. č. 140/61 Zb. a pokračujúci trestný čin zneužitia právomoci verejného činiteľa

podľa § 158 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno a), c) Tr. zák. vec bola pridelená dňa

26. 02. 2010 sudkyni . Na základe zaťaženosti a prijatia novej

sudkyne na Okresný súd Nitra predmetná vec bola prerozdelená a od 02. 07. 2010

vec je pridelená sudkyni .

Z predmetného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. zisťujem, že sudkyňa

vo veci koná. Bolo vytýčených viacero pojednávaní. Meritórne

sa vo viacerých hlavných pojednávaniach sa konalo, je pravdou, že niektoré hlavné

pojednávania boli odročené z toho dôvodu, že sa nedostavil na hlavné pojednávanie

obhajca obžalovaného ako i obžalovaný.

Z predmetného spisu ďalej zisťujem, že Okresný súd Nitra konal i v civilnom konaní

sp. zn. . V tejto veci bolo podané mimoriadne dovolanie. O mimoriadnom

dovolaní rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý rozhodnutia Okresného súdu

a Krajského súdu Nitra zrušil a prikázal súdu konať. Chcem jednoznačne uviesť, že sudkyňa

vo veci konala správne keď nerozhodla doposiaľ, čakala

na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Som toho názoru , že postup sudkyne

bol správny, keďže Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozhodnutia Okresného súdu

a Krajského súdu v Nitre vo veci sp. zn. .

Podľa stanoviska sudkyne trestného oddelenia , poškodený

už nemá v predmetnej veci štatút poškodeného ale svedka.

Som toho názoru, že zo strany Okresného súdu Nitra vo veci sp. zn.

vzhľadom na obtiažnosť veci nedošlo k prieťahom v konaní, neboli porušené podľa môjho

názoru základné práva pána , aby vec bola prejednaná bez zbytočných

prieťahov a tiež nebol porušený „Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd“

postupom Okresného súdu Nitra vo veci sp. zn. .

Súhlasím s tým, aby podľa § 30 odsek 2 Zákona Národnej rady Slovenskej republiky

číslo , Ústavný súd Slovenskej republiky upustil od ústneho pojednávania

o prijatej sťažnosti. Som toho názoru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie

objasnenie veci.

Vo veci je stanovený termín hlavného pojednávania na deň 27. 01. 2015.

Z preštudovaného spisu predpokladám, že vec je možné na tomto hlavnom pojednávaní

rozhodnúť.»

V pripojenom stanovisku sudkyne okresného súdu

sa uvádza:

„... po oboznámení sa s obsahom ústavnej sťažnosti (podanej

na Ústavný súd Slovenskej republiky dňa 11. 02. 2014), ktorú podal v trestnej veci

obžalovaného a je vedená na Okresnom súde Nitra pod sp. zn.

a bola mi opatrením predsedom súdu tunajšieho súdu pridelená dňa

02. 07. 2010 na prejednanie a rozhodnutie ako zákonnému sudcovi, som doposiaľ

postupovala a rozhodovala podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, nestranne,

bez zbytočných prieťahov a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom.

Nie som si vedomá žiadneho takého porušenia zákonných ustanovení, konkrétne

ustanovení , upravujúcich postup súdu po podaní obžaloby, ktoré

by bolo možné považovať za porušenie práv .

V tejto súvislosti považujem zároveň za nevyhnutné Vám oznámiť, že

stratil postavenie poškodeného v konaní vedenom na OS Nitra pod sp. ,

v súčasnosti je len svedkom, pretože rozsudkom NS SR zo 06. 05. 2013

v právnej veci žalobcov a spol. proti obci boli rozsudok

KS v Nitre sp. zn. z 18. 09. 2009 a rozsudok OS Nitra z 28. 08. 2008

vo výroku, ktorým určil, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz.

, zapísané na ako parc. č. a parc. č.

patria do dedičstva po nebohom , zomrelom

v podiele ½ a do dedičstva po nebohej , rod.

zomrelej , v podiele ½ zrušené a vrátené na ďalšie konanie Okresnému súdu

Nitra. Vec sp. zn. nebola ku dňu 13. 11. 2014, kedy bolo vykonané hlavné

pojednávanie, právoplatne skončená, vec sa nachádza od 29. 09. 2014 na odvolacom súde.

Z uvedeného vyplýva, že v súčasnosti je v tejto časti obžaloby v trestnom konaní poškodený

SPF, tak ako to bolo uvedené v obžalobe Krajskej prokuratúry v Nitre sp. zn. ,

podanej na OS Nitra dňa 26. 02. 2010, pôvodne. Sťažovateľove práva ako poškodeného

preto v tomto trestnom konaní dňa 06. 05. 2013 zanikli rozsudkom NS SR

zo 06. 05. 2013, nemôžu byť dotknuté, preto absentuje u aktívna

legitimácia na podanie ústavnej sťažnosti pre porušenie jeho práv ako poškodeného

v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. .

Opätovne podotýkam, že vyjadrenia na adresu konajúceho súdu,

že nechce alebo nevie rozhodnúť, sú zavádzajúce, súd vo veci pravidelne koná a nemôže

niesť zodpovednosť za objektívne prekážky, ktoré vznikli buď na strane procesných strán

alebo súdu. Tiež je absolútne nekompetentné vyjadrenie sťažovateľa, že súd nedôvodné

čakal na rozhodnutie NS SR vo veci , lebo práve toto rozhodnutie NS SR zrušilo

všetky rozsudky v tejto veci vydané v časti, v ktorej vyššie uvedené nehnuteľnosti mali byť

dedičstvom po sťažovateľových právnych predchodcoch.

Nad rámec uvádzam, že trestná vec vedená na Okresnom súde Nitra pod sp. zn.

je pred skončením, čítajú sa listiny, termín hlavného pojednávania je

nariadený na 27. 01. 2015.“

Právny zástupca sťažovateľa vo svojom stanovisku v liste z 2. februára 2015

k vyjadreniu okresného súdu okrem iného uviedol:

«Na dôvodoch podanej sťažnosti v plnom rozsahu zotrvávam a aj rok po jej podaní

sa v zásade nič nezmenilo, naďalej pretrvávajú prieťahy v konaní vo veci sa za celý rok

uskutočnilo iba jedno pojednávanie a to dňa 13. 11. 2014, na ktorom sa oboznamovali

písomné doklady nachádzajúce sa v spise, pričom ďalší termín pojednávania bol stanovený

na deň 27. 1. 2015, ktoré sa však opätovne neuskutočnilo, pretože dňa 26. 1. 2015

mi z Okresného súdu Nitra bolo telefonicky oznámené, že pojednávanie sa opätovne

odročuje na neurčito z dôvodu choroby údajne obhajcu obžalovaného...

V sťažnosti je jasne popísané ako vznikli prieťahy v konaní, pod väčšinu sa podpísali

personálne a organizačné problémy súdu a nepochopiteľné čakanie trestného senátu

na rozhodnutie sporu o určení vlastníckeho práva v civilnom konaní. Z vyjadrenia

okresného súdu som ďalej pochopil, že sa spochybňuje moje postavenie v trestnom konaní

ako poškodeného a údajne poškodeným by mal byť Slovenský pozemkový fond.

Toto je nepravdivé tvrdenie, pretože od samého počiatku, či už civilného sporu

vedného na Okresnom súde Nitra pod č. k. , alebo v rámci tohto trestného

konania je úplne jasné, že konaním obžalovaného bolo našej rodine odňaté

nezákonným spôsobom (notárskym osvedčením, ktoré nemalo ani základné zákonné

náležitosti) vlastnícke právo k našim parceliam.

V trestnom spise sa nachádza môj výsluch (myslím, že je to na strane 1 383 spisu),

že si voči obžalovanému uplatňujem náhradu škody vo výške 120.000.000, Sk. Vo svojej

výpovedi som uviedol, že na takúto výšku škody som došiel z dôvodu, že v roku 2005 došlo

k zmene územného plánu Obce týkajúcej sa nezákonne osvedčených

parciel , kde bola plánovaná výstavba „Spinálneho centra“ a trhová cena týchto

2

pozemkov predstavovala v tej dobe sumu 300 až 350 Sk za 1 m.

Preto je nesporné, že vo veci vystupujem ako poškodený, na každé pojednávanie

dostávam predvolanie ako poškodený, keby som bol iba svedok, po uskutočnení môjho

výsluchu pred súdom ako svedka, by ma predsa už súd na pojednávanie nepredvolával.

Chcem zdôrazniť, že aj po zrušení veci najvyšším súdom bolo v konaní

o určenie vlastníckeho práva v prospech našej rodiny opätovne našej žalobe vyhovené

a určené, že nehnuteľnosti patria do vlastníctva mojich právnych predchodcov, pričom

najvyšší súd zrušil túto vec iba z tzv. procesných dôvodov pre „nepreskúmateľnosť“

dôvodov rozhodnutí okresného a krajského súdu.

Civilný spis sa toho času nachádza v odvolacom konaní, pretože teraz už správca

konkurznej podstaty, keďže pôvodný žalovaný dal na seba účelovo vyhlásiť konkurz, podal

proti tomuto rozsudku odvolanie, o ktorom doteraz nebolo rozhodnuté.

Tieto skutočnosti však v žiadnom prípade nebránia tomu, aby súd mohol v trestnom

konaní konať a rozhodnúť, čo doteraz tak neurobil.»

Účastníci konania ústavnému súdu zhodne oznámili, že súhlasia s prerokovaním veci

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd preto podľa

upustil od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať

ďalšie objasnenie vo veci.

II.

Ústavný súd zo spisu okresného súdu sp. zn. zistil tento priebeh konania:

Dňa 26. februára 2010 bola okresnému súdu podaná obžaloba na

pre pokračujúci trestný čin podvodu podľa a a pokračujúci

trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) a 2

písm. a) a c) .

Dňa 29. novembra 2010 obhajoba predložila okresnému súdu kópiu mimoriadneho

dovolania generálneho prokurátora Slovenskej republiky č. k. VI/1 Pz 584/09 29

z 13. augusta 2010 proti rozsudku okresného súdu č. k. z 28. augusta 2008

v jeho vyhovujúcej časti určovacieho výroku v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre

(ďalej len „krajský súd“) č. k. z 18. júna 2009 (vo veci žaloby

sťažovateľa a ďalších osôb o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva). V nadväznosti

na túto informáciu predsedníčka senátu zisťovala dožiadaním z 9. decembra 2010,

z 3. februára 2011, z 23. júna 2011 a z 13. októbra 2011 stav konania o mimoriadnom

dovolaní vedeného Najvyšším súdom Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) pod

sp. zn. . Najvyšší súd vo vyjadrení doručenom 27. októbra 2011 uviedol,

že predpokladaný termín rozhodnutia je v prvom štvrťroku 2012.

Dňa 17. júna 2011 bolo nariadené predbežné prerokovanie obžaloby

na 9. september 2011, na ktorom sa zúčastnil aj sťažovateľ ako poškodený. Okresný súd

nariadil hlavné pojednávanie na 11. november 2011. Predsedníčka senátu 7. novembra 2011

zrušila tento termín z dôvodu svojej účasti na trestnoprávnom grémiu krajského súdu. Nový

termín bol určený na 20. január 2012.

Hlavné pojednávanie sa 20. januára 2012 neuskutočnilo pre neúčasť obvineného

ospravedlneného z dôvodu práceneschopnosti. Okresný súd otvoril hlavné pojednávanie

16. marca 2012. Okresný súd na hlavnom pojednávaní vyzval sťažovateľa podľa § 256

ods. 2 , aby sa vyjadril, či navrhuje uložiť obžalovanému povinnosť

nahradiť škodu a v akej výške. Sťažovateľ uviedol: „Uplatňujem si nárok na náhradu škody

563 690,99 eura z titulu toho, že mne a mojej rodine bolo znemožnené nakladať s týmito

pozemkami.“ Ďalší poškodený, Slovenský pozemkový fond, za ktorého sa na hlavnom

pojednávaní zúčastnila splnomocnená zástupkyňa, uviedol, že si neuplatňuje nárok

na náhradu škody. Na námietku obhajoby, že „ sa v obžalobnom návrhu

neuvádza, uvádzajú sa tam iba oprávnení vlastníci zastúpení Slovenským pozemkovým

fondom“, reagoval prokurátor takto: „Keďže už bolo Krajským súdom v Nitre rozhodnuté,

že tieto pozemky patria právnym nástupcom po a

modifikujem obžalobu tak, že záver v bode 1./ obžaloby znie:... čím svojím konaním

poškodenému spôsobil škodu vo výške 563 690,99 eura.“ Následne

predsedníčka senátu oboznámila strany s tým, že ďalší štyria poškodení si neuplatnili nárok

na náhradu škody, a v hlavnom pojednávaní pokračovala poučením obžalovaného. Hlavné

pojednávanie bolo odročené na 18. máj 2012.

V tomto termíne sa nekonalo pre neprítomnosť obhajcu obžalovaného. Hlavné

pojednávanie sa nekonalo ani 3. júla 2012 pre neprítomnosť obžalovaného, jeho obhajcu

a práceneschopnosť predsedníčky senátu. Ďalší termín hlavného pojednávania určený

na 25. september 2012 bol zrušený. Hlavné pojednávanie sa uskutočnilo 30. októbra 2012

a bolo odročené na 18. január 2013.

Pred nariadeným termínom obžalovaný ospravedlnil svoju neúčasť

práceneschopnosťou, v nadväznosti na čo bolo hlavné pojednávanie odročené. Hlavné

pojednávanie sa nekonalo v ďalších termínoch 26. marca 2013 a 28. mája 2013

pre neprítomnosť jedného z prísediacich, resp. predsedníčky senátu z dôvodu

práceneschopnosti. Najvyšší súd oznámil okresnému súdu 24. mája 2013, že uznesením

sp. zn. zo 6. mája 2013 zrušil rozsudok krajského súdu a rozsudok

okresného súdu vo veci sp. zn. vo výroku, ktorým bolo určené, že predmetné

nehnuteľnosti patria do dedičstva po právnych predchodcoch sťažovateľa, a v rozsahu

zrušenia vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie. Okresný súd si vyžiadal rovnopis

tohto uznesenia prípisom z 13. septembra 2013.

Hlavné pojednávanie pokračovalo vykonávaním dokazovania 10. septembra 2013.

Na nasledujúci termín − 5. november 2013 – sa nedostavila prísediaca, ktorá bola neskôr

15. novembra 2011 odvolaná z funkcie, čo bolo listom mesta oznámené predsedovi

okresného súdu 21. novembra 2013.

Na hlavnom pojednávaní z 28. januára 2014 obžalovaný vyslovil súhlas

so zmenou v zložení senátu. Hlavné pojednávanie bolo bez prerokovania veci odročené

na 6. marec 2014, neskôr na 29. apríl 2014, na ktorom bol ustanovený do konania znalec

na určenie hodnoty pozemkov, ktorý mal podať znalecký posudok do nasledujúceho termínu

hlavného pojednávania 24. júna 2014. V tomto termíne sa hlavné pojednávanie nekonalo

pre neúčasť obhajcu a v nasledujúcom termíne 25. septembra 2014 pre ospravedlnenú

neprítomnosť predsedníčky senátu. Okresný súd pokračoval v prerokúvaní veci na hlavnom

pojednávaní 13. novembra 2014, na ktorom oboznamoval obsah listinných dôkazov a

hlavné pojednávanie odročil na 27. január 2015 na účely predvolania znalca na návrh

prokurátora aj obhajcu a na účely pripojenia súvisiaceho spisu okresného súdu vedeného

pod sp. zn. . Hlavné pojednávanie sa v tomto termíne neuskutočnilo z dôvodu

neúčasti obhajcu ospravedlnenej práceneschopnosťou. Nový termín bol určený na 12. marec

2015.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov, a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého

každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho

občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného

obvinenia proti nemu.

Európsky súd pre ľudské práva v rozhodnutí Krumpel a Krumpelová v. Slovensko

z 5. 7. 2005 uviedol, že poškodené osoby uplatňujúce si nárok na náhradu škody v trestnom

konaní proti konkrétnej osobe majú nárok profitovať zo záruk čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože

takéto konanie možno považovať za rozhodujúce pre určenie ich „občianskych práv“.

Garancie poskytované dohovoru (rovnako aj )

zaručujúce právo na spravodlivé súdne konanie sú v trestnom konaní

vo vzťahu k poškodenému (uplatňujúcemu nárok na náhradu škody) limitované

a poskytované len pre adhézne konanie (ktoré má prvky občianskoprávneho konania)

týkajúce sa rozhodovania o nároku na náhradu škody spôsobenej trestným činom

().

Sudkyňa okresného súdu , ktorej je pridelená trestná vec

vedená pod sp. zn. , vo vyjadrení k sťažnosti namietla, že „Sťažovateľove práva

ako poškodeného preto v tomto trestnom konaní dňa 06. 05. 2013 zanikli rozsudkom NS SR

zo 06. 05. 2013, nemôžu byť dotknuté, preto absentuje u

aktívna legitimácia na podanie ústavnej sťažnosti pre porušenie jeho práv ako

poškodeného v trestnom konaní...“.

Ústavný súd nemohol prihliadnuť na túto námietku, pretože nie je všeobecným

súdom, ktorému patrí právomoc rozhodovať podľa alebo 4

o tom, že nepripúšťa poškodeného na hlavné pojednávanie, resp. že poškodený nemôže

uplatniť alebo ďalej uplatňovať v trestnom konaní nárok na náhradu škody. Ústavný súd

môže vychádzať len zo stavu napadnutého konania, tak ako ho zistí z predložených

podkladov. Na hlavnom pojednávaní 16. marca 2012 sa sťažovateľ po výzve okresného súdu

podľa vyjadril, že si uplatňuje nárok na náhradu škody

a v akej výške. Okresný súd v nadväznosti na jeho vyhlásenie nerozhodol podľa § 256 ods.

3 alebo 4 a neurobil tak ani v ďalšom priebehu konania, po rozhodnutí

najvyššieho súdu sp. zn. zo 6. mája 2013. Naopak, sťažovateľa aj naďalej

upovedomoval o hlavnom pojednávaní, čo je právom poškodeného, nie svedka, a teda až

dosiaľ s ním ako poškodeným, ktorý uplatňuje nárok na náhradu škody, konal. Sťažovateľ sa

v podstate až z vyjadrenia okresného súdu v konaní pred ústavným súdom dozvedel, že

okresný súd ho už napriek uvedenému procesnému postupu nepovažuje za poškodeného.

Sťažovateľ je preto osobou oprávnenou domáhať na ochrany svojho základného práva podľa

a práva podľa dohovoru proti postupu okresného súdu

v napadnutom trestnom konaní. Navyše, občianskoprávne konanie okresného súdu vedené

pod sp. zn. , od ktorého závisí postavenie sťažovateľa ako poškodeného

v namietanom konaní, nie je právoplatne skončené.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota účastníka konania neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý

znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(m. m. ).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ako aj práva podľa

ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými

sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka (strany)

súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje

aj povaha prerokúvanej veci.

1. Predmetom napadnutého konania okresného súdu je rozhodovanie o obžalobe

podanej na jedného obžalovaného pre dva čiastkové útoky pokračujúceho trestného činu

podvodu a pokračujúceho trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa,

súčasťou ktorého je adhézne konanie o nároku sťažovateľa na náhradu škody. Okresný súd

nepoukázal na skutkovú a ani na právnu zložitosť napadnutého konania, argumentoval len

jeho súvislosťou s civilných konaním, v ktorom sa rieši právna otázka, či predmetné

nehnuteľnosti patria do dedičstva po právnych predchodcoch sťažovateľa. Rozhodnutie

o tejto otázke má význam pre rozhodnutie v napadnutom trestnom konaní, nemá však vplyv

na zložitosť trestného konania. Ústavný súd preto nepovažuje napadnuté konania

za skutkovo ani právne zložité.

2. Správanie sťažovateľa je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred

súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru. Ústavný súd nezistil žiadne skutočnosti,

ktoré by mali byť pripísané na ťarchu sťažovateľa v súvislosti s prieťahmi v konaní, keďže sa

zúčastnil všetkých nariadených termínov hlavného pojednávania a svojimi návrhmi

realizoval svoje procesné práva.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom

konaní.

Z predloženého spisu, zo sťažnosti, ako aj z vyjadrení okresného súdu ústavný súd

zistil, že o veci nebolo dosiaľ rozhodnuté, konanie na okresnom súde trvá takmer päť rokov,

a v jeho priebehu sa hlavné pojednávanie uskutočnilo v šiestich termínoch (16. marca 2012,

30. októbra 2012, 10. septembra 2013, 18. januára 2014, 29. apríla 2014 a 13. novembra

2014), pričom dokazovanie sa vykonávalo na piatich z nich a 18. januára 2014 bolo hlavné

pojednávanie odročené bez prerokovania veci.

Okresný súd argumentoval, že hlavné pojednávanie bolo viackrát odročené

pre neprítomnosť obžalovaného alebo jeho obhajcu, čo bolo podľa zistenia ústavného súdu

dôvodom jeho odročenia, resp. zrušenia termínu päťkrát (20. januára 2012, 18. mája 2012,

18. januára 2013, 24. júna 2014 a 27. januára 2015). V prevažnej miere sa hlavné

pojednávanie v nariadených termínoch neuskutočnilo z dôvodov na strane okresného súdu –

účasť predsedníčky senátu na grémiu krajského súdu, práceneschopnosť predsedníčky senátu

alebo prísediaceho, zmena v zložení senátu.

Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje, že nezisťuje, či prieťahy na strane súdu boli

spôsobené objektívnymi príčinami alebo subjektívnym zavinením úradných osôb, pretože

rozlišovanie týchto dôvodov nie je podstatné pre posúdenie, či bolo zachované právo

účastníka (strany) konania, aby bolo o jeho veci rozhodnuté v primeranej lehote. Podľa

judikatúry ústavného súdu v zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov

spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda

vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov, aj keď nie všetky nástroje na vyriešenie

tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho

sudcu (pozri napr. , , ).

Podstatnou otázkou pri posudzovaní postupu okresného súdu v napadnutom konaní

je vysporiadanie sa s obranou okresného súdu, že pre rozhodnutie v trestnom konaní bolo

nevyhnutné počkať na rozhodnutie v súvisiacej občianskoprávnej veci o určenie,

že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po právnych predchodcoch sťažovateľa.

Ústavný súd súhlasí s vyjadrením predsedu okresného súdu, že pre rozhodnutie o nároku

sťažovateľa bolo podstatné počkať na rozhodnutie o mimoriadnom dovolaní generálneho

prokurátora Slovenskej republiky. Najvyšší súd rozhodol uznesením sp. zn.

zo 6. mája 2013 (pozri aj s. 10), o čom upovedomil okresný súd 24. mája

2013. Uznesenie najvyššieho súdu nadobudlo právoplatnosť 29. mája 2013, okresný súd

si ho pre potreby trestného konania vyžiadal prípisom z 13. septembra 2013. Tento prieťah,

hoci kratšieho trvania, ide na vrub okresnému súdu.

Z vyjadrenia predsedníčky senátu okresného súdu vyplýva, že sťažovateľa

od rozhodnutia najvyššieho súdu nepovažuje za poškodeného, poškodeným je podľa jej

názoru v príslušnej časti obžaloby Slovenský pozemkový fond. Napriek tomu z ďalšieho

priebehu konania vyplýva, že okresný súd v trestnom konaní naďalej čaká na rozhodnutie

v uvedenej občianskoprávnej veci, ktorá nie je právoplatne skončená, k čomu predsedníčka

senátu neuviedla žiadne vysvetlenie, a teda ani relevantný dôvod, na ktorý by mohol

ústavný súd prihliadnuť.

Podľa názoru ústavného súdu je konanie okresného súdu poznačené prieťahmi.

V počiatočnej fáze konania sa vyskytlo súvislejšie obdobie nečinnosti, keď bol termín

predbežného prerokovania obžaloby určený po roku a takmer štyroch mesiacoch od podania

obžaloby. Po nariadení hlavného pojednávania sú jeho termíny určované v podstate

v pravidelných intervaloch, keď podľa názoru ústavného súdu okresný súd postupuje

v prerokúvaní veci v časovej súvislosti s právoplatne neskončeným občianskoprávnym

konaním, hoci ho na druhej strane paradoxne nepovažuje (podľa vyjadrenia sudkyne)

za relevantné pre rozhodnutie o nároku sťažovateľa.

Ústavný súd preto dospel k záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom

konaní bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

IV.

Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejedanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo

postupom okresného súdu porušené, prikázal mu, aby vo veci vedenej pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa

nachádza sťažovateľ domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 6 000 €,

čo odôvodňuje takto:

„Finančné odškodnenie si uplatňujem ako peňažnú protihodnotu utrpenej

nemajetkovej ujmy, ktorá mi vznikla ako dôsledok toho, že v tejto trestnej veci súd spôsobil

prieťahy v konaní, podľa môjho názoru v trvaní viac ako tri roky, pričom ja poškodený som

vo výraznej právnej neistote.“

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia (). Pri určení

finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných

Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41

dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

, berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, ako aj skutočnosť,

že namietané konanie nebolo do rozhodnutia ústavného súdu skončené, ústavný súd

považoval priznanie sumy 1 500 € sťažovateľovi za primerané finančné zadosťučinenie

podľa .

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli

v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom JUDr. Petrom

Koscelanským. Podľa ústavný súd môže

v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému

účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľ žiada, aby mu bola priznaná úhrada trov konania v sume 518,76 €

za tri úkony právnej služby. Ústavný súd priznal úhradu za dva úkony právnej služby

vykonané v roku 2014 (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) podľa § 1

ods. 3, § 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“),

a to za každý úkon sumu 134 €, čo spolu s paušálnou náhradou hotových výdavkov 2 x

8,04 € za každý úkon právnej služby predstavuje sumu 284,08 €, po jej zvýšení o daň

z pridanej hodnoty, ktorej platiteľom je právny zástupca sťažovateľa (§ 18 ods. 3 vyhlášky),

predstavuje priznaná úhrada sumu 340,90 € (bod 4 výroku tohto nálezu). Za tretí úkon

právnej služby (stanovisko sťažovateľa k vyjadreniu okresného súdu) ústavný súd úhradu

nepriznal, pretože neobsahovalo žiadne skutočnosti, ktoré by v konaní už neboli zistené

a mali ústavnoprávnu relevanciu.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľa ( v spojení s Občianskeho

súdneho poriadku).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. februára 2015