Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 751/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. novembra 2014

v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu

Rudolfa Tkáčika v konaní o sťažnosti J. K., zastúpeného advokátom JUDr. Miroslavom

Chrenkom, Blumentálska 22, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C

377/2000, takto

rozhodol:

1. 1. Základné právo J. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.

48 ods. 2 postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava II p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. J. K. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 500 € (slovom tritisícpäťsto

eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý uhradiť J. K. trovy konania v sume

275,94 € (slovom dvestosedemdesiatpäť eur a deväťdesiatštyri centov) na účet jeho

právneho zástupcu JUDr. Miroslava Chrenka, Blumentálska 22, Bratislava, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

z 12. decembra 2013 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) postupom Okresného

súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 10. júla 2000 okresnému súdu návrh

na priznanie mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského

uplatnenia, ktorému bola pridelená sp. zn. .

Sťažovateľ uvádza, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo konanie

právoplatne skončené.

Sťažovateľ v nadväznosti na to navrhuje, aby ústavný súd podľa

vyslovil, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené jeho základné

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , a zároveň

navrhuje prikázať okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov.

Napokon sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 3 500 € a úhrady trov

konania.

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti prípisom

sp. zn. Spr 2004/2014 doručeným ústavnému súdu 4. novembra 2014, v ktorom sa okrem

iného uvádza:

„... návrh bol na tunajší súd podaný dňa 10.07.2000. Vo veci sa jedná o priznanie

nároku navrhovateľovi vo výške 55.566,62 € (1.674.000 Sk) titulom náhrady za bolesť

a sťaženie spoločenského uplatnenia, jedná sa teda o vec predovšetkým skutkovo náročnú,

nakoľko navrhovateľ sa nachádza mimo územia SR, na Slovensku sa zdržiava iba 1-2x

ročne, súd v priebehu konania vykonával množstvo úkonov len za účelom získania potrebnej

zdravotnej dokumentácie navrhovateľa, vykonával výsluch svedka, ošetrujúceho lekára

cestou dožiadaného súdu vo Švajčiarsku. Súd vykonával v rokoch 2000 - 2014 úkony v spise

a stanovoval termíny pojednávaní priebežne. V súčasnosti bol vo veci ustanovený znalec

v januári 2013, ktorý sa vo veci namietol, následne bola za účelom znaleckého dokazovania

ustanovená znalecká organizácia, ktorá požiadala o predĺženie lehoty na vypracovanie

posudku. Je pravdou, že od podania návrhu uplynulo už 14 rokov, pričom dĺžku konania

ovplyvnili okrem uvedených skutočností aj viaceré zmeny v obsadení senátu z dôvodov

odchodov na MD zákonných sudkýň, odchodov na súd vyššieho stupňa alebo v dôsledku

iných zmien v rozvrhu práce.“

Súčasťou vyjadrenia okresného súdu k sťažnosti bol aj tento prehľad procesných

úkonov doterajšieho priebehu napadnutého konania, z ktorých vo vzťahu k predmetu

sťažnosti ústavný súd považuje za relevantné tieto:

„10.07.2000 - súdu doručená žaloba o mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť

a sťaženie spoločenského uplatnenia...

24.10.2000 - žalobný návrh doručovaný vedľajšiemu účastníkovi s tým, aby

oznámil súdu, či vstupuje do konania ako vedľajší účastník; zapožičanie trestného spisu

z iného okresného súdu...

12.02.2001 - záznam z informatívneho výsluchu s tým, že zástupca navrhovateľa

doloží do spisu doklad o prechodnom pobyte navrhovateľa na Slovensku...

06.09.2001 - stanovený termín pojednávania na deň 04.10.2001

04.10.2001 - otvorenie pojednávania, meritórne prejednanie veci, odročené

na T 04.12.2001...

04.12.2001 - pojednávanie z dôvodu PN zákonnej sudkyne odročené na neurčito

30.01.2001 - stanovený T pojednávania na deň 26.03.2002

26.03.2002 - meritórne prejednanie veci, pripustenie zmeny petitu, odročené

na T 20.05.2002...

11.06.2002 - meritórne prejednanie veci, výsluch znalca, pojednávanie odročené

na neurčito za účelom dopytu ohľadom predloženia zdravotnej dokumentácie

11.06.2002 - žiadosť na Zdravotné stredisko v BA o predloženie zdravotnej

dokumentácie navrhovateľa...

apríl 2004 - zmena zákonného sudcu (z dôvodu zmeny rozvrhu práce)

25.05.2004 - výzva, podľa odporúčania Polikliniky v Bratislave na obvodných

lekárov o predloženie zdravotnej dokumentácie navrhovateľa...

17.09.2004 - opätovné doručovanie žiadosti na okresný úrad (adresát opätovne

neznámy)...

08.02.2005 - stanovený T pojednávania na deň 03.05.2005...

03.05.2005 - pojednávanie odročené z dôvodu ospravedlnenia neúčasti

navrhovateľa a zástupcu navrhovateľa a žiadosti o odročenie pojednávania, určený nový

T 27.09.2005

27.09.2005 - meritórne prejednanie veci, pojednávanie odročené na neurčito

s tým, účastníkom budú doručené doklady predložené na pojednávaní a bude určený ďalší

postup súdu...

02.03.2005 - dožiadanie na vykonanie dôkazu - výsluchu svedka (ošetrujúceho

lekára vo Švajčiarsku)

02.03.2006 - uznesenie o ustanovení prekladateľa a nariadenie prekladu listín...

20.07.2005 - uznesenie o ustanovení nového prekladateľa a nariadenie prekladu

listín...

25.10.2006 - uznesenie o priznaní tlmočného...

september 2007 - zmena zákonného sudcu (z dôvodu odchodu zákonnej sudkyne

na MD)

04.04.2008 - stanovený termín na 15.05.2008

15.05.2008 - meritórne prejednanie veci, uznesenie o čiastočnom späťvzatí

návrhu v časti istiny, uznesenie o pripustení zmeny návrhu; pojednávanie odročené

na neurčito s tým, že zástupcovi navrhovateľa bola uložená povinnosť založiť do spisu

zdravotnú dokumentáciu navrhovateľa spolu s prekladom...

13.10.2008 - uznesenie o ustanovení prekladateľa a nariadení prekladu listín

(dožiadania)...

07.01.2009 - uznesenie o priznaní tlmočného

01.04.2011 - stanovený T pojednávania na deň 26.05.2011...

26.05.2011 - meritórne prejednanie veci, pojednávanie odročené na neurčito

za účelom konzultácie so znalcom na zváženie možnosti vyhotovenia znaleckého posudku

22.06.2011 - výzva účastníkom na vyjadrenie k podaniu navrhovateľa a výzva

na predloženie otázok na znalca...

02.08.2011 - vyjadrenie vedľ. účastníka doručované protistranám...

18.01.2012 - telefonicky bol kontaktovaný znalec, ktorý po nahliadnutí do spisu,

resp. zdravotnej dokumentácie zváži vypracovanie znaleckého posudku...

18.07.2012 - uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania a ustanovení

znalca...

04.09.2012 - zaslanie spisu znalcovi...

11.01.2013 - vzhľadom na skutočnosť, že znalec zistil, že bol v určitom období

ošetrujúcim lekárom navrhovateľa, namieta sa k vypracovaniu znaleckého posudku

január 2013 - zmena zákonného sudcu (odchod zákonnej sudkyne na súd vyššieho

stupňa)

máj 2013 - zmena zákonného sudcu (zmena rozvrhu práce, odchod sudkyne

na súd vyššieho stupňa)

august 2013 - zmena zákonného sudcu (v zmysle dodatku k rozvrhu práce)

07.08.2013 - uznesenie o zrušení ustanoveného znalca, ustanovenie nového

znalca

22.11.2013 - žiadosť znaleckej organizácie o zmenu lehoty na vypracovanie

posudku, žiadosť o zaslanie súdneho spisu...

06.03.2013 - žiadosť znalca o predĺženie lehoty na vypracovanie posudku

(z dôvodu trvalého pobytu navrhovateľa vo Švajčiarsku a jeho osobného znaleckého

vyšetrenia)

04.04.2014 - oznámenie znalcovi o predĺžení lehoty na vypracovanie posudku

31.07.2014 - výzva znalcovi na oznámenie štádia znaleckého dokazovania

01.10.2014 - urgencia o oznámenie stavu vypracovania znaleckého posudku...“

K vyjadreniu okresného súdu sťažovateľ v podaní doručenom ústavnému súdu

14. novembra 2014 uviedol: „nesúhlasíme s názorom súdu, že sa jedná o skutkovo tak

náročnú vec z dôvodu častej neprítomnosti navrhovateľa na území SR, ktorú nebolo možné

posúdiť a vyriešiť za 14 rokov od podania žalobného návrhu“, a taktiež, že „zotrváva

na dôvodoch uvedených v svojej sťažnosti...“.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde v danej veci upustil od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Sťažnosť sťažovateľa v tejto veci, v ktorej bol sudcom spravodajcom pôvodne sudca

Ján Luby, prijal 12. decembra 2013 na ďalšie konanie IV. senát ústavného súdu. V zmysle

ustanovení Dodatku č. 1 k Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie

1. 3. 2014 – 28. 2. 2015 (ďalej len „dodatok k rozvrhu práce“) boli veci predtým pridelené

bývalým sudcom ústavného súdu Jánovi Auxtovi, Jurajovi Horváthovi a Jánovi Lubymu

(ktorým skončilo funkčné obdobie) ako sudcom spravodajcom, a ktoré neboli do 4. júla

2014 skončené prijatím konečného rozhodnutia pléna ústavného súdu alebo príslušného

senátu ústavného súdu, prípadne odložením podania podľa ,

prerozdelené. S účinnosťou od 14. júla 2014 bola jedna tretina nanovo pridelená sudkyni

ústavného súdu Jane Baricovej, ktorá sa v súlade s rozvrhom práce stala členkou III. senátu,

a veci, v ktorých je sudkyňou spravodajkyňou Jana Baricová, prerokúva III. senát ústavného

súdu. Z tohto dôvodu túto vec prerokoval a vo veci samej rozhodol III. senát ústavného

súdu v zložení, ktoré je uvedené v záhlaví tohto nálezu.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou okrem iného domáha vyslovenia porušenia svojho

základného práva podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov, a z , ak súd zistí, že existuje dôležitý

dôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli

predvolaní alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, kedy sa bude konať nové

pojednávanie, a dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého

kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že spory o priznanie

náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia tvoria bežnú súčasť rozhodovacej

agendy všeobecných súdov a nemožno ich po právnej stránke hodnotiť ako zložité. Uvedené

konštatovanie sa v plnom rozsahu vzťahuje aj na konanie napadnuté sťažnosťou. Ústavný

súd nemôže súhlasiť s konštatovaním okresného súdu uvedeným vo vyjadrení k sťažnosti,

keď hodnotí predmetnú vec ako „skutkovo náročnú“. Ústavný súd určitý stupeň náročnosti

veci (nie však skutkovej, ale na spôsob vykonávania dokazovania) najmä vzhľadom na to,

že sťažovateľ sa trvalo zdržiava v zahraničí, pripúšťa, avšak zdôrazňuje, že týmto

argumentom nemožno ospravedlniť okresný súd za stav konania v čase rozhodovania

o sťažnosti ústavným súdom a zbaviť ho zodpovednosti za to, že konanie v takej citlivej

veci pre sťažovateľa nebolo právoplatne skončené ani po viac ako 14 rokoch od jeho

začatia.

2. Správanie sťažovateľa ako účastníka súdneho konania je druhým kritériom pri

posudzovaní, či v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

.

Ústavný súd konštatuje, že podiel sťažovateľa na predĺžení napadnutého konania

z dôvodu jeho neúčasti na nariadených pojednávaniach je nepatrný, pričom ústavný súd

ďalej konštatuje, že v priebehu napadnutého konania nezistil také dôvody, ktoré by

v súvislosti s ovplyvnením jeho dĺžky bolo potrebné pripísať na ťarchu sťažovateľa.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní

a zastáva názor, že napriek tomu, že vo veci bolo vykonané množstvo procesných úkonov

a priebeh konania je v zásade plynulý, napadnuté konanie je ako celok poznačené

neefektívnosťou. O uvedenej skutočnosti svedčí najmä to, že napadnuté konanie trvá už viac

ako 14 rokov a dosiaľ nebolo vo veci meritórne rozhodnuté.

Ústavný súd vo svojej predchádzajúcej judikatúre už poukázal na to, že nielen

nečinnosť, ale aj neefektívna, resp. nesústredená činnosť štátneho orgánu (všeobecného

súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej

neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby

o jeho veci rozhodol (obdobne napr. , , ,

).

Pokiaľ okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti poukazuje na to, že dĺžku

konania ovplyvnili „... aj viaceré zmeny v obsadení súdu z dôvodu odchodov zákonných

sudkýň na MD, odchodov na súd vyššieho stupňa, alebo v dôsledku ich zmien v rozvrhu

práce“, ústavný súd túto argumentáciu nemohol akceptovať a konštatuje, že už vo svojej

predchádzajúcej judikatúre (napr. , ) vyslovil, že nadmerné

množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská

republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo

ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej

neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé

konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

Ústavný súd napokon zdôrazňuje, že nie je možné ospravedlniť skutočnosť,

že napadnuté konanie v takej citlivej veci pre sťažovateľa (priznanie zvýšenia náhrady

za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia) nebolo právoplatne skončené ani po viac

ako 14 rokoch od jeho začatia, čo je z ústavnoprávneho hľadiska neospravedlniteľné

(napr. , ).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu

v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa .

III.

Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa bolo postupom

okresného súdu porušené, prikázal mu, aby v záujme zavŕšenia ochrany označených práv

vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa

nachádza sťažovateľ domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 3 500 €

z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Poukázal najmä na to, že je neakceptovateľné,

aby konanie vo veci nebolo ani po viac ako 14 rokoch od jeho začatia právoplatne skončené.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti

prípadu.

S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

, vychádzajúc z predmetu sporu a berúc do úvahy konkrétne okolnosti

daného prípadu, ústavný súd považoval priznanie sumy 3 500 € za primerané finančné

zadosťučinenie podľa .

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní o jeho sťažnosti advokátom

JUDr. Miroslavom Chrenkom. Podľa ústavný súd môže

v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému

účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2012, ktorá

bola 781 €.

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie

sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“), a to každý úkon po 130,16 €, t. j. spolu 260,32 €, čo spolu s režijným paušálom

2 x 7,81 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 275,94 €.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľa ( v spojení s ) v lehote

uvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. novembra 2014