Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 5/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 14. januára 2015

predbežne prerokoval sťažnosť skupiny 205 oprávnených voličov volebného obvodu v obci

Vojčice, zastúpených advokátkou JUDr. Marcelou Grancovou, Kováčska 28, Košice,

za účasti V. K., J. A., M. V., J. B., V. B., L. K., M. P., M. K., D. J. a M. K. vo veci

namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu obce Vojčice a poslancov Obecného

zastupiteľstva obce Vojčice konaných 15. novembra 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť skupiny 205 oprávnených voličov volebného obvodu v obci Vojčice

o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

26. novembra 2014 doručená sťažnosť skupiny 205 oprávnených voličov volebného obvodu

v obci Vojčice (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú neústavnosť a nezákonnosť

volieb starostu obce Vojčice a poslancov Obecného zastupiteľstva obce Vojčice konaných

15. novembra 2014 (ďalej aj „napadnuté voľby“).

Sťažovatelia uvádzajú, že v napadnutých voľbách bol s počtom hlasov 526

oprávnených voličov zvolený do funkcie starostu obce V. K., a za poslancov boli zvolení

J. A., M. V., J. B., V. B., L. K., M. P., M. K., D. J. a M. K. Sťažovatelia uvádzajú, že sú

podporovateľmi Ľ. Ch., v prospech ktorého podpísali petíciu na podporu jeho kandidatúry

ako nezávislého kandidáta na funkciu starostu obce Vojčice a poslanca Obecného

zastupiteľstva obce Vojčice.

Svoju sťažnosť sťažovatelia odôvodňujú skutočnosťou, že v napadnutých voľbách

nemohli hlasovať za nimi podporovaného Ľ. Ch., v prospech ktorého podpísali petíciu

na podporu jeho kandidatúry ako nezávislého kandidáta na funkciu starostu obce

a na funkciu poslanca obecného zastupiteľstva. K nezaregistrovaniu označeného

nezávislého kandidáta vo voľbách na funkciu starostu obce Vojčice malo dôjsť rozhodnutím

miestnej volebnej komisie v obci Vojčice (ďalej len „miestna volebná komisia“) č. 6/2014

a vo voľbách na funkciu poslanca Obecného zastupiteľstva obce Vojčice sa tak malo udiať

na základe rozhodnutia miestnej volebnej komisie č. 16/2014. Vylúčený kandidát sa mal

najskôr svojím návrhom na zmenu označených rozhodnutí obrátiť na Okresný súd Trebišov

(ďalej len „okresný súd“) a po jeho zamietnutí mal podať ústavnému súdu sťažnosť „podľa

článku 127 ods. 1 SR... pre porušenie jeho základného práva zúčastňovať sa

na správe vecí verejných podľa článku 30 ods. 1 , porušenie základného práva na

súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 a základného práva na spravodlivé súdne

konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

vedenú pod sp. zn. . Sťažnosť vylúčeného kandidáta sa opiera o prísne

formálnu, priam absurdnú aplikáciu právneho predpisu (zákona o voľbách),

bez zohľadnenia všetkých okolností prípadu. Prílišný formalizmus pri aplikácii právnych

noriem bol pritom Ústavným súdom SR viacnásobne odmietnutý a označený za ústavne

neakceptovateľný...

Keďže Ústavný súd SR o sťažnosti vylúčeného kandidáta nestihol meritórne

rozhodnúť a nerozhodol ani o návrhu na rozhodnutie o dočasnom opatrení do dňa konania

volieb do orgánov miestnej samosprávy konaných v obci Vojčice, tieto sa konali za neúčasti

vylúčeného kandidáta a teda bez možnosti sťažovateľov hlasovať za tohto vylúčeného

kandidáta.

Nemožnosťou hlasovať za vylúčeného kandidáta, došlo k porušeniu ústavných práv

sťažovateľov ustanovených v článku 30 ods. 1 a 3 , pričom ak by Ústavný súd SR

vyhovel sťažnosti vylúčeného kandidáta a konštatoval porušenie jeho práv, Okresný súd

Trebišov by musel vylúčeného kandidáta zapísať do zoznamu kandidátov na starostu obce

Vojčice, resp. poslanca obecného zastupiteľstva obce Vojčice, čím by sťažovatelia mali

možnosť za neho hlasovať.

V súvislosti s vyššie uvedeným sťažovatelia poukazujú aj na to, že za jeho

kandidatúru sa v petícii na podporu jeho kandidatúry vyjadrilo 304 obyvateľov obce

Vojčice z celkového počtu 1.626 oprávnených voličov. Počet podporovateľov vylúčeného

kandidáta tak predstavuje približne 19 % z celkového počtu oprávnených voličov, čo by

vylúčenému kandidátovi zaistilo minimálne zvolenie za poslanca obecného zastupiteľstva,

keďže 7., 8. a 9. zvolení poslanci obdržali 293, 275, resp. 268 platných hlasov.“.

Na základe týchto skutočností sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie vydal vo veci takéto rozhodnutie:

„Ústavný súd SR vyhlasuje voľby starostu obce Vojčice a voľby do obecného

zastupiteľstva obce Vojčice, konané dňa 15. novembra 2014 za neplatné.“

II.

Podľa (ďalej len „“) je ústavný súd

nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje aj o ústavnosti a zákonnosti volieb

do orgánov územnej samosprávy.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Podstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je ochrana práv zaručených

v , t. j. predovšetkým aktívneho a pasívneho volebného práva. Prostredníctvom

a 3 sa garantuje všetkým oprávneným voličom právo spolurozhodovať

o personálnom, resp. politickom zložení príslušných zastupiteľských orgánov

pri rešpektovaní zásad všeobecnosti, rovnosti a priamosti volebného práva, ako aj tajnosti

hlasovania (aktívne volebné právo). zároveň garantuje najmä prostredníctvom

ods. 4 možnosť (právo) občanov a vo vzťahu k voľbám orgánov územnej samosprávy aj

cudzincov s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky (čl. 30 ods. 1 druhá veta

) uchádzať sa o zvolenie za člena (poslanca) niektorého zo zastupiteľských orgánov

za rovnakých podmienok (pasívne volebné právo) [m. m. ].

Podstatou zákonnosti volieb do orgánov samosprávy obcí je uskutočnenie volieb

v súlade so všetkými právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú volieb do orgánov

samosprávy obcí (mutatis mutandis ). Zistená nezákonnosť volieb do orgánov

samosprávy obcí musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv, ktoré je

v konečnom dôsledku porušením ústavného volebného práva a jeho princípov (mutatis

mutandis , ).

Ústavný súd uplatňuje svoju právomoc vyhlásiť voľby za neplatné alebo zrušiť

výsledok volieb podľa iba vtedy, ak k porušeniu

o voľbách do orgánov samosprávy obcí

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“) dôjde spôsobom ovplyvňujúcim

slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti, pričom na uplatnenie tohto

oprávnenia sa vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie

ustanovení zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr.

a ). Nie každé porušenie zákona o voľbách teda vyvoláva nevyhnutne

neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Porušenie zákona o voľbách musí dosahovať takú

intenzitu, ktorá je spôsobilá založiť následok spočívajúci v nezákonnosti výsledku volieb

(). Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak

na účel a zmysel zákona o voľbách, ako aj princípy volebného práva.

V rámci svojej rozhodovacej činnosti už ústavný súd uviedol, že dosiahnutie

absolútneho súladu prípravy a priebehu volebného procesu so zákonom je prakticky

neuskutočniteľné. Ak by sa nespokojnosť politických strán a hnutí, resp. nezávislých

kandidátov zúčastnených na voľbách s volebnými výsledkami prejavila vždy po voľbách

iniciovaním konania pred ústavným súdom, môže to viesť k spochybňovaniu parlamentnej

demokracie a inštitútu volieb. Vyhlásenie volieb za neplatné, resp. zrušenie ich výsledku

z dôvodu nepatrného porušenia ustanovení zákona o voľbách totiž vytvára možnosti

pre vedomú manipuláciu s voľbami (obdobne , ).

Z konštantnej judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že namietané protiústavné

alebo nezákonné konanie musí mať priamy vplyv na dosiahnutý výsledok volieb. Súčasťou

zákonných náležitostí sťažnosti sú totiž aj dôvody, pre ktoré sa voľby napádajú,

s označením dôkazov [ ]. Vzhľadom na význam

volieb v demokratickej spoločnosti a z neho vyplývajúcu prezumpciu ich ústavnosti

a zákonnosti je na sťažovateľovi, aby v záujme prijatia jeho sťažnosti ústavným súdom

na ďalšie konanie (pri predbežnom prerokovaní) kvalifikovaným spôsobom označil také

dôkazy, ktoré vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu nasvedčujú, že jeho tvrdenia

o neústavnosti alebo nezákonnosti volieb sú reálne možné, prípadne pravdepodobné,

a zároveň sú spôsobilé preukázať porušenie zákona o voľbách a odôvodňujúce záver o inom

legitímnom výsledku volieb. Len domnienka nesprávnosti výsledku volieb nie je dôvodom

na rozhodnutie ústavného súdu, ktorým by zrušil výsledok volieb (,

, ). Túto skutočnosť musí teda sťažovateľ nielen namietať, ale aj

doložiť exaktnými dôkazmi, čo zodpovedá prejednaciemu princípu uplatňovanému v konaní

vo volebných veciach, ktorý v protiklade s vyhľadávacím princípom zaťažuje

zodpovednosťou za zhromažďovanie dôkazného materiálu predovšetkým sťažovateľa.

Nestačí tak ani samotné označenie dôkazov, sťažovateľ musí dôkazné bremeno aj uniesť

().

Ústavný súd doručenú volebnú sťažnosť posúdil z už uvedených hľadísk a dospel

k záveru, že sťažovateľmi uvádzané skutočnosti nemôžu odôvodniť vyhlásenie volieb

starostu obce Vojčice a volieb do Obecného zastupiteľstva obce Vojčice za neplatné podľa

.

Sťažnosťou je v zásade namietané porušenie aktívneho volebného práva

sťažovateľov vyplývajúceho z z dôvodu, že v napadnutých voľbách

nemohli voliť Ľ. Ch. ako nezávislého kandidáta na funkciu starostu obce Vojčice a ako

kandidáta na funkciu poslanca Obecného zastupiteľstva obce Vojčice, pretože

rozhodnutiami miestnej volebnej komisie nebol ako kandidát na uvedené funkcie

zaregistrovaný.

Pri hodnotení tejto námietky z hľadiska súdneho prieskumu ústavnosti a zákonnosti

napadnutých volieb ústavný súd zohľadnil relevantné skutočnosti vyplývajúce z tejto

sťažnosti, ako aj zo sťažnosti samotného nezávislého kandidáta Ľ. Ch., vedenej ústavným

súdom pod sp. zn. . Z nich vyplýva, že miestna volebná komisia svojím

rozhodnutím č. 6/2014 z 24. septembra 2014 Ľ. Ch. nezaregistrovala za nezávislého

kandidáta pre voľby starostu obce a rozhodnutím č. 16/2014 z 24. septembra 2014 ho

nezaregistrovala ani za kandidáta pre voľby do obecného zastupiteľstva. Ako dôvod

zamietnutia registrácie je v rozhodnutiach uvedená skutočnosť, že predložené petičné hárky

podpísané voličmi podporujúcimi jeho kandidatúru neobsahovali zákonom ustanovené

náležitosti uvedené v § 21 ods. 2 zákona o voľbách. Z uvedeného dôvodu sa Ľ. Ch. obrátil

na okresný súd s návrhom na vydanie rozhodnutia o jeho zaregistrovaní za kandidáta pre

voľby starostu a pre voľby do Obecného zastupiteľstva obce Vojčice. Tento návrh však

okresný súd uznesením sp. zn. z 29. septembra 2014 (ďalej len „uznesenie

okresného súdu“) zamietol, pričom v dôvodoch svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že

Ľ. Ch. síce odovzdal petičné hárky obsahujúce podpisy 304 osôb, avšak z nich len

25 občanov malo správne pri trvalom pobyte uvedené všetky údaje (názov obce, názov

ulice, na ktorú sa člení, a číslo domu), a pritom bolo vecou samotného kandidáta, aby

v záujme dodržania zákona dohliadol na správne uvedenie trvalého pobytu osôb, ktoré sa

podpisovali na petíciu, vyjadriac mu tak podporu.

Proti zamietajúcemu uzneseniu okresného súdu podal Ľ. Ch. 9. októbra 2014

sťažnosť ústavnému súdu podľa , ktorou namietal porušenie svojho

základného práva byť volený podľa , základného práva na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd (ďalej len „dohovor“). Z obsahu

spisu ústavného súdu vedeného pod sp. zn. vyplýva aj skutočnosť, že pred

konaním volieb podal Ľ. Ch. návrh na vydanie dočasného opatrenia, ktorým by ústavný súd

rozhodol o odložení vykonateľnosti uznesenia okresného súdu, avšak k vydaniu takéhoto

dočasného opatrenia do konania napadnutých volieb nedošlo a tieto sa 15. novembra 2014

v obci Vojčice aj uskutočnili.

V zmysle je volebné právo všeobecné, rovné, priame a vykonáva

sa tajným hlasovaním, pričom podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon. Týmto

zákonom je predovšetkým zákon o voľbách.

K námietke sťažovateľov o porušení a 3 tým, že im nebolo

umožnené voliť Ľ. Ch. za poslanca obecného zastupiteľstva a za starostu obce Vojčice,

ústavný súd uvádza, že rozhodnutia o nezaregistrovaní Ľ. Ch. ako kandidáta na poslanca

obecného zastupiteľstva a kandidáta na starostu obce vydala miestna volebná komisia ako

orgán, ktorému táto právomoc vyplýva z § 17 a § 22 zákona o voľbách. Tieto rozhodnutia

miestnej volebnej komisie neboli do dňa konania volieb (t. j. 15. novembra 2014) zmenené,

a to ani okresným súdom, ktorému je táto právomoc zverená § 250zb Občianskeho súdneho

poriadku. Sťažovatelia teda mali ako oprávnení voliči v napadnutých voľbách možnosť

uplatniť svoje aktívne volebné právo len vo vzťahu ku kandidátom, ktorí boli pre voľby

poslancov obecného zastupiteľstva, ako aj pre voľby starostu obce platne zaregistrovaní

miestnou volebnou komisiou. Uvedené je v súlade so zákonnou úpravou volieb

do samosprávnych orgánov obcí, keďže podľa § 20 a § 24 zákona o voľbách je predseda

miestnej volebnej komisie povinný prostredníctvom obvodného úradu zabezpečiť

rozmnoženie hlasovacích lístkov v potrebnom množstve, pričom na hlasovacom lístku sa

uvedú všetci zaregistrovaní uchádzači. Následne sú v zmysle § 31 zákona o voľbách voliči

oprávnení hlasovať len za kandidátov, ktorí sú uvedení na hlasovacom lístku, a to

zakrúžkovaním poradového čísla kandidáta.

Ako už bolo uvedené, z vyplýva, že aktívne volebné právo môže

byť vykonávané len za podmienok, ktoré ustanovuje zákon. Tento zákon však sťažovateľom

umožňoval voliť len z okruhu tých kandidátov, ktorí boli zaregistrovaní rozhodnutím

miestnej volebnej komisie alebo uznesením okresného súdom v prieskumnom konaní

realizovanom v zmysle . Tak to bolo aj v danom

prípade, keďže sťažovatelia mali možnosť sa zúčastniť volieb do orgánov samosprávy obcí

a odovzdať niektorým z kandidátov zaregistrovaných v napadnutých voľbách svoj hlas.

Aj napriek sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu podanej ústavnému súdu podľa čl. 127

ods. 2 nezaregistrovaným nezávislým kandidátom do dňa konania napadnutých

volieb rozhodnutie o nezaregistrovaní Ľ. Ch. zrušené nebolo, preto v napadnutých voľbách,

ktoré v obci Vojčice prebehli 15. novembra 2014, mohli sťažovatelia voliť len spomedzi

kandidátov zaregistrovaných do toho dátumu, do okruhu ktorých Ľ. Ch. vzhľadom

na označené rozhodnutia miestnej volebnej komisie a uznesenie okresného súdu patriť

nemohol.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd nenachádza žiadnu príčinnú súvislosť medzi

priebehom napadnutých volieb (vrátane jeho výsledku) a sťažovateľmi tvrdeným porušením

ich zákonnosti, resp. ústavnosti. V tejto súvislosti prízvukuje, že na vyhlásenie neplatnosti

napadnutých volieb nepostačujú ústavnému súdu domnienky o porušení volebných

predpisov, prípadne nesúhlasné názory určitých voličov s rozhodnutím miestnej volebnej

komisie a okresného súdu rozhodujúcich o registrácii kandidátov, ale také konkrétne hrubé

porušenia zákonnosti a ústavnosti napadnutých volieb, ktoré by ústavnému súdu

umožňovali vydanie sťažovateľmi navrhovaného rozhodnutia podľa § 63 ods. 1 písm. a)

. V konaní o tejto volebnej sťažnosti však sťažovatelia takéto

porušenia zákonnosti a ústavnosti neosvedčili. Ústavný súd preto volebnú sťažnosť

sťažovateľov po jej predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o

ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. januára 2015