Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
PL. ÚS 5/2015
PDF · 173.74 KB
No categories available
PL. ÚS 5/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 14. januára 2015
predbežne prerokoval sťažnosť skupiny 205 oprávnených voličov volebného obvodu v obci
Vojčice, zastúpených advokátkou JUDr. Marcelou Grancovou, Kováčska 28, Košice,
za účasti V. K., J. A., M. V., J. B., V. B., L. K., M. P., M. K., D. J. a M. K. vo veci
namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu obce Vojčice a poslancov Obecného
zastupiteľstva obce Vojčice konaných 15. novembra 2014 a takto
rozhodol:
Sťažnosť skupiny 205 oprávnených voličov volebného obvodu v obci Vojčice
o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
26. novembra 2014 doručená sťažnosť skupiny 205 oprávnených voličov volebného obvodu
v obci Vojčice (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú neústavnosť a nezákonnosť
volieb starostu obce Vojčice a poslancov Obecného zastupiteľstva obce Vojčice konaných
15. novembra 2014 (ďalej aj „napadnuté voľby“).
Sťažovatelia uvádzajú, že v napadnutých voľbách bol s počtom hlasov 526
oprávnených voličov zvolený do funkcie starostu obce V. K., a za poslancov boli zvolení
J. A., M. V., J. B., V. B., L. K., M. P., M. K., D. J. a M. K. Sťažovatelia uvádzajú, že sú
podporovateľmi Ľ. Ch., v prospech ktorého podpísali petíciu na podporu jeho kandidatúry
ako nezávislého kandidáta na funkciu starostu obce Vojčice a poslanca Obecného
zastupiteľstva obce Vojčice.
Svoju sťažnosť sťažovatelia odôvodňujú skutočnosťou, že v napadnutých voľbách
nemohli hlasovať za nimi podporovaného Ľ. Ch., v prospech ktorého podpísali petíciu
na podporu jeho kandidatúry ako nezávislého kandidáta na funkciu starostu obce
a na funkciu poslanca obecného zastupiteľstva. K nezaregistrovaniu označeného
nezávislého kandidáta vo voľbách na funkciu starostu obce Vojčice malo dôjsť rozhodnutím
miestnej volebnej komisie v obci Vojčice (ďalej len „miestna volebná komisia“) č. 6/2014
a vo voľbách na funkciu poslanca Obecného zastupiteľstva obce Vojčice sa tak malo udiať
na základe rozhodnutia miestnej volebnej komisie č. 16/2014. Vylúčený kandidát sa mal
najskôr svojím návrhom na zmenu označených rozhodnutí obrátiť na Okresný súd Trebišov
(ďalej len „okresný súd“) a po jeho zamietnutí mal podať ústavnému súdu sťažnosť „podľa
článku 127 ods. 1 Ústavy SR... pre porušenie jeho základného práva zúčastňovať sa
na správe vecí verejných podľa článku 30 ods. 1 ústavy, porušenie základného práva na
súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 ústavy a základného práva na spravodlivé súdne
konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
vedenú pod sp. zn. Rvp 13343/2014. Sťažnosť vylúčeného kandidáta sa opiera o prísne
formálnu, priam absurdnú aplikáciu právneho predpisu (zákona o voľbách),
bez zohľadnenia všetkých okolností prípadu. Prílišný formalizmus pri aplikácii právnych
noriem bol pritom Ústavným súdom SR viacnásobne odmietnutý a označený za ústavne
neakceptovateľný...
Keďže Ústavný súd SR o sťažnosti vylúčeného kandidáta nestihol meritórne
rozhodnúť a nerozhodol ani o návrhu na rozhodnutie o dočasnom opatrení do dňa konania
volieb do orgánov miestnej samosprávy konaných v obci Vojčice, tieto sa konali za neúčasti
vylúčeného kandidáta a teda bez možnosti sťažovateľov hlasovať za tohto vylúčeného
kandidáta.
Nemožnosťou hlasovať za vylúčeného kandidáta, došlo k porušeniu ústavných práv
sťažovateľov ustanovených v článku 30 ods. 1 a 3 ústavy, pričom ak by Ústavný súd SR
vyhovel sťažnosti vylúčeného kandidáta a konštatoval porušenie jeho práv, Okresný súd
Trebišov by musel vylúčeného kandidáta zapísať do zoznamu kandidátov na starostu obce
Vojčice, resp. poslanca obecného zastupiteľstva obce Vojčice, čím by sťažovatelia mali
možnosť za neho hlasovať.
V súvislosti s vyššie uvedeným sťažovatelia poukazujú aj na to, že za jeho
kandidatúru sa v petícii na podporu jeho kandidatúry vyjadrilo 304 obyvateľov obce
Vojčice z celkového počtu 1.626 oprávnených voličov. Počet podporovateľov vylúčeného
kandidáta tak predstavuje približne 19 % z celkového počtu oprávnených voličov, čo by
vylúčenému kandidátovi zaistilo minimálne zvolenie za poslanca obecného zastupiteľstva,
keďže 7., 8. a 9. zvolení poslanci obdržali 293, 275, resp. 268 platných hlasov.“.
Na základe týchto skutočností sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd po prijatí
sťažnosti na ďalšie konanie vydal vo veci takéto rozhodnutie:
„Ústavný súd SR vyhlasuje voľby starostu obce Vojčice a voľby do obecného
zastupiteľstva obce Vojčice, konané dňa 15. novembra 2014 za neplatné.“
II.
Podľa čl. 124 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) je ústavný súd
nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje aj o ústavnosti a zákonnosti volieb
do orgánov územnej samosprávy.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez
prítomnosti navrhovateľa.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
Podstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je ochrana práv zaručených
v čl. 30 ústavy, t. j. predovšetkým aktívneho a pasívneho volebného práva. Prostredníctvom
čl. 30 ods. 2 a 3 ústavy sa garantuje všetkým oprávneným voličom právo spolurozhodovať
o personálnom, resp. politickom zložení príslušných zastupiteľských orgánov
pri rešpektovaní zásad všeobecnosti, rovnosti a priamosti volebného práva, ako aj tajnosti
hlasovania (aktívne volebné právo). Ústava zároveň garantuje najmä prostredníctvom čl. 30
ods. 4 možnosť (právo) občanov a vo vzťahu k voľbám orgánov územnej samosprávy aj
cudzincov s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky (čl. 30 ods. 1 druhá veta
ústavy) uchádzať sa o zvolenie za člena (poslanca) niektorého zo zastupiteľských orgánov
za rovnakých podmienok (pasívne volebné právo) [m. m. PL. ÚS 18/07].
Podstatou zákonnosti volieb do orgánov samosprávy obcí je uskutočnenie volieb
v súlade so všetkými právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú volieb do orgánov
samosprávy obcí (mutatis mutandis PL. ÚS 34/99). Zistená nezákonnosť volieb do orgánov
samosprávy obcí musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv, ktoré je
v konečnom dôsledku porušením ústavného volebného práva a jeho princípov (mutatis
mutandis PL. ÚS 21/94, PL. ÚS 79/2011).
Ústavný súd uplatňuje svoju právomoc vyhlásiť voľby za neplatné alebo zrušiť
výsledok volieb podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde iba vtedy, ak k porušeniu
zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“) dôjde spôsobom ovplyvňujúcim
slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti, pričom na uplatnenie tohto
oprávnenia sa vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie
ustanovení zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. PL. ÚS 17/94
a PL. ÚS 18/99). Nie každé porušenie zákona o voľbách teda vyvoláva nevyhnutne
neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Porušenie zákona o voľbách musí dosahovať takú
intenzitu, ktorá je spôsobilá založiť následok spočívajúci v nezákonnosti výsledku volieb
(PL. ÚS 14/99). Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak
na účel a zmysel zákona o voľbách, ako aj princípy volebného práva.
V rámci svojej rozhodovacej činnosti už ústavný súd uviedol, že dosiahnutie
absolútneho súladu prípravy a priebehu volebného procesu so zákonom je prakticky
neuskutočniteľné. Ak by sa nespokojnosť politických strán a hnutí, resp. nezávislých
kandidátov zúčastnených na voľbách s volebnými výsledkami prejavila vždy po voľbách
iniciovaním konania pred ústavným súdom, môže to viesť k spochybňovaniu parlamentnej
demokracie a inštitútu volieb. Vyhlásenie volieb za neplatné, resp. zrušenie ich výsledku
z dôvodu nepatrného porušenia ustanovení zákona o voľbách totiž vytvára možnosti
pre vedomú manipuláciu s voľbami (obdobne PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 85/07).
Z konštantnej judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že namietané protiústavné
alebo nezákonné konanie musí mať priamy vplyv na dosiahnutý výsledok volieb. Súčasťou
zákonných náležitostí sťažnosti sú totiž aj dôvody, pre ktoré sa voľby napádajú,
s označením dôkazov [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde]. Vzhľadom na význam
volieb v demokratickej spoločnosti a z neho vyplývajúcu prezumpciu ich ústavnosti
a zákonnosti je na sťažovateľovi, aby v záujme prijatia jeho sťažnosti ústavným súdom
na ďalšie konanie (pri predbežnom prerokovaní) kvalifikovaným spôsobom označil také
dôkazy, ktoré vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu nasvedčujú, že jeho tvrdenia
o neústavnosti alebo nezákonnosti volieb sú reálne možné, prípadne pravdepodobné,
a zároveň sú spôsobilé preukázať porušenie zákona o voľbách a odôvodňujúce záver o inom
legitímnom výsledku volieb. Len domnienka nesprávnosti výsledku volieb nie je dôvodom
na rozhodnutie ústavného súdu, ktorým by zrušil výsledok volieb (PL. ÚS 39/95,
PL. ÚS 32/03, PL. ÚS 85/07). Túto skutočnosť musí teda sťažovateľ nielen namietať, ale aj
doložiť exaktnými dôkazmi, čo zodpovedá prejednaciemu princípu uplatňovanému v konaní
vo volebných veciach, ktorý v protiklade s vyhľadávacím princípom zaťažuje
zodpovednosťou za zhromažďovanie dôkazného materiálu predovšetkým sťažovateľa.
Nestačí tak ani samotné označenie dôkazov, sťažovateľ musí dôkazné bremeno aj uniesť
(PL. ÚS 17/94).
Ústavný súd doručenú volebnú sťažnosť posúdil z už uvedených hľadísk a dospel
k záveru, že sťažovateľmi uvádzané skutočnosti nemôžu odôvodniť vyhlásenie volieb
starostu obce Vojčice a volieb do Obecného zastupiteľstva obce Vojčice za neplatné podľa
§ 63 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde.
Sťažnosťou je v zásade namietané porušenie aktívneho volebného práva
sťažovateľov vyplývajúceho z čl. 30 ods. 3 ústavy z dôvodu, že v napadnutých voľbách
nemohli voliť Ľ. Ch. ako nezávislého kandidáta na funkciu starostu obce Vojčice a ako
kandidáta na funkciu poslanca Obecného zastupiteľstva obce Vojčice, pretože
rozhodnutiami miestnej volebnej komisie nebol ako kandidát na uvedené funkcie
zaregistrovaný.
Pri hodnotení tejto námietky z hľadiska súdneho prieskumu ústavnosti a zákonnosti
napadnutých volieb ústavný súd zohľadnil relevantné skutočnosti vyplývajúce z tejto
sťažnosti, ako aj zo sťažnosti samotného nezávislého kandidáta Ľ. Ch., vedenej ústavným
súdom pod sp. zn. Rvp 13343/2014. Z nich vyplýva, že miestna volebná komisia svojím
rozhodnutím č. 6/2014 z 24. septembra 2014 Ľ. Ch. nezaregistrovala za nezávislého
kandidáta pre voľby starostu obce a rozhodnutím č. 16/2014 z 24. septembra 2014 ho
nezaregistrovala ani za kandidáta pre voľby do obecného zastupiteľstva. Ako dôvod
zamietnutia registrácie je v rozhodnutiach uvedená skutočnosť, že predložené petičné hárky
podpísané voličmi podporujúcimi jeho kandidatúru neobsahovali zákonom ustanovené
náležitosti uvedené v § 21 ods. 2 zákona o voľbách. Z uvedeného dôvodu sa Ľ. Ch. obrátil
na okresný súd s návrhom na vydanie rozhodnutia o jeho zaregistrovaní za kandidáta pre
voľby starostu a pre voľby do Obecného zastupiteľstva obce Vojčice. Tento návrh však
okresný súd uznesením sp. zn. 11 S 1/2014 z 29. septembra 2014 (ďalej len „uznesenie
okresného súdu“) zamietol, pričom v dôvodoch svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že
Ľ. Ch. síce odovzdal petičné hárky obsahujúce podpisy 304 osôb, avšak z nich len
25 občanov malo správne pri trvalom pobyte uvedené všetky údaje (názov obce, názov
ulice, na ktorú sa člení, a číslo domu), a pritom bolo vecou samotného kandidáta, aby
v záujme dodržania zákona dohliadol na správne uvedenie trvalého pobytu osôb, ktoré sa
podpisovali na petíciu, vyjadriac mu tak podporu.
Proti zamietajúcemu uzneseniu okresného súdu podal Ľ. Ch. 9. októbra 2014
sťažnosť ústavnému súdu podľa čl. 127 ústavy, ktorou namietal porušenie svojho
základného práva byť volený podľa čl. 30 ods. 1 ústavy, základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd (ďalej len „dohovor“). Z obsahu
spisu ústavného súdu vedeného pod sp. zn. Rvp 13343/2014 vyplýva aj skutočnosť, že pred
konaním volieb podal Ľ. Ch. návrh na vydanie dočasného opatrenia, ktorým by ústavný súd
rozhodol o odložení vykonateľnosti uznesenia okresného súdu, avšak k vydaniu takéhoto
dočasného opatrenia do konania napadnutých volieb nedošlo a tieto sa 15. novembra 2014
v obci Vojčice aj uskutočnili.
V zmysle čl. 30 ods. 3 ústavy je volebné právo všeobecné, rovné, priame a vykonáva
sa tajným hlasovaním, pričom podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon. Týmto
zákonom je predovšetkým zákon o voľbách.
K námietke sťažovateľov o porušení čl. 30 ods. 1 a 3 ústavy tým, že im nebolo
umožnené voliť Ľ. Ch. za poslanca obecného zastupiteľstva a za starostu obce Vojčice,
ústavný súd uvádza, že rozhodnutia o nezaregistrovaní Ľ. Ch. ako kandidáta na poslanca
obecného zastupiteľstva a kandidáta na starostu obce vydala miestna volebná komisia ako
orgán, ktorému táto právomoc vyplýva z § 17 a § 22 zákona o voľbách. Tieto rozhodnutia
miestnej volebnej komisie neboli do dňa konania volieb (t. j. 15. novembra 2014) zmenené,
a to ani okresným súdom, ktorému je táto právomoc zverená § 250zb Občianskeho súdneho
poriadku. Sťažovatelia teda mali ako oprávnení voliči v napadnutých voľbách možnosť
uplatniť svoje aktívne volebné právo len vo vzťahu ku kandidátom, ktorí boli pre voľby
poslancov obecného zastupiteľstva, ako aj pre voľby starostu obce platne zaregistrovaní
miestnou volebnou komisiou. Uvedené je v súlade so zákonnou úpravou volieb
do samosprávnych orgánov obcí, keďže podľa § 20 a § 24 zákona o voľbách je predseda
miestnej volebnej komisie povinný prostredníctvom obvodného úradu zabezpečiť
rozmnoženie hlasovacích lístkov v potrebnom množstve, pričom na hlasovacom lístku sa
uvedú všetci zaregistrovaní uchádzači. Následne sú v zmysle § 31 zákona o voľbách voliči
oprávnení hlasovať len za kandidátov, ktorí sú uvedení na hlasovacom lístku, a to
zakrúžkovaním poradového čísla kandidáta.
Ako už bolo uvedené, z čl. 30 ods. 3 ústavy vyplýva, že aktívne volebné právo môže
byť vykonávané len za podmienok, ktoré ustanovuje zákon. Tento zákon však sťažovateľom
umožňoval voliť len z okruhu tých kandidátov, ktorí boli zaregistrovaní rozhodnutím
miestnej volebnej komisie alebo uznesením okresného súdom v prieskumnom konaní
realizovanom v zmysle § 250zb Občianskeho súdneho poriadku. Tak to bolo aj v danom
prípade, keďže sťažovatelia mali možnosť sa zúčastniť volieb do orgánov samosprávy obcí
a odovzdať niektorým z kandidátov zaregistrovaných v napadnutých voľbách svoj hlas.
Aj napriek sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu podanej ústavnému súdu podľa čl. 127
ods. 2 ústavy nezaregistrovaným nezávislým kandidátom do dňa konania napadnutých
volieb rozhodnutie o nezaregistrovaní Ľ. Ch. zrušené nebolo, preto v napadnutých voľbách,
ktoré v obci Vojčice prebehli 15. novembra 2014, mohli sťažovatelia voliť len spomedzi
kandidátov zaregistrovaných do toho dátumu, do okruhu ktorých Ľ. Ch. vzhľadom
na označené rozhodnutia miestnej volebnej komisie a uznesenie okresného súdu patriť
nemohol.
Z uvedeného dôvodu ústavný súd nenachádza žiadnu príčinnú súvislosť medzi
priebehom napadnutých volieb (vrátane jeho výsledku) a sťažovateľmi tvrdeným porušením
ich zákonnosti, resp. ústavnosti. V tejto súvislosti prízvukuje, že na vyhlásenie neplatnosti
napadnutých volieb nepostačujú ústavnému súdu domnienky o porušení volebných
predpisov, prípadne nesúhlasné názory určitých voličov s rozhodnutím miestnej volebnej
komisie a okresného súdu rozhodujúcich o registrácii kandidátov, ale také konkrétne hrubé
porušenia zákonnosti a ústavnosti napadnutých volieb, ktoré by ústavnému súdu
umožňovali vydanie sťažovateľmi navrhovaného rozhodnutia podľa § 63 ods. 1 písm. a)
zákona o ústavnom súde. V konaní o tejto volebnej sťažnosti však sťažovatelia takéto
porušenia zákonnosti a ústavnosti neosvedčili. Ústavný súd preto volebnú sťažnosť
sťažovateľov po jej predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o
ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. januára 2015