Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoR/5/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: L. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, XXX XX A. zastúpeného: JUDr. Eva Michalenková, advokátka, Zelená 37, 974 04 Banská Bystrica, proti žalovanému: Swiss Life Select Slovensko, a. s. (predtým Fincentrum a.s.), so sídlom Mlynské Nivy 49/II. 16920, 821 09 Bratislava, IČO: 36 752 606, zastúpenému: GARAJ & Partners s.r.o., so sídlom Jozefská 3, 81106 Bratislava, IČO: 35 951 125, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. -264 zo dňa 3. 6. 2021 takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. -264 zo dňa 3. 6. 2021 p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bratislava V ako súd prvej inštancie výrokom I. zamietol žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku a výrokom II. žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca podal dňa 25.09.2015 na Okresnom súde Bratislava II žalobu, ktorou sa voči žalovanému domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. vydaného dňa 07.09.2015 Stálym rozhodcovským súdom pri IURO, s.r.o. v Bratislave vo veci žalobcu: Fincentrum a. s., so sídlom Mlynské Nivy 49/II. 16920, 821 09 Bratislava, IČO: 36 752 606, proti žalovanému: Dušan Kurák, nar. 03.06.1964, bytom Kriváň 160, 962 04 Kriváň, o zaplatenie 3.538,36 Eur s príslušenstvom. Napadnutý rozhodcovský rozsudok bol podľa doručenky v rozhodcovskom spise žalobcovi doručený dňa 10.09.2015. Žaloba bola podaná na nepríslušnom Okresnom súde Bratislava II dňa 25.09.2015 a Okresnému súdu Bratislava V ako kauzálne vecne a miestne príslušnému súdu bola žaloba postúpená dňa 03.12.2015.

3. Súd prvej inštancie ďalej uvádza, že rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 10.09.2015 a 60-dňová lehota na podanie žaloby, ktorá je hmotnoprávnou lehotou, uplynula dňa 09.11.2015. Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná na kauzálne nepríslušnom Okresnom súde Bratislava II dňa 25.09.2015 a kauzálne miestne príslušnému súdu bola doručená až dňa 03.12.2015, teda po uplynutí zákonnej prekluzívnej lehoty. V tomto prípade sa nejedná o procesnoprávnu lehotu, ale o hmotnoprávnu lehotu. Podľa príslušných ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať na súde v lehote 60 dní odo dňa doručenia

rozhodcovského rozsudku účastníkovi, ktorý podáva žalobu. To znamená, že pokiaľ má podaná žaloba vyvolať zamýšľané účinky, je potrebné, aby bola žaloba podaná v zákonnej lehote na príslušnom súde. Rozhodcovský rozsudok, ktorého zrušenia sa žalobca domáha, bol vydaný v rozhodcovskom konaní podľa ZoRK, a nie v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa ZoSRK, v dôsledku čoho súd zastáva názor, že pri podaní predmetnej žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku bolo za účelom naplnenia dikcie zákona, t. j. podanie žaloby v zákonom stanovenej lehote 60 dní na príslušný súd, nesporne nutné zo strany žalobcu aplikovať ustanovenie v spojení s upravujúce kauzálnu miestnu príslušnosť v sporoch týkajúcich sa rozhodcovského konania. Okresný súd Bratislava II postúpil vec Okresnému súdu Bratislava V ako súdu kauzálne príslušnému na konanie dňa 03.12.2015, t. j. po uplynutí zákonnej 60-dňovej lehoty. Žalobca v čase spisovania a podania predmetnej žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku nesporne disponoval dostatočným množstvom informácií o charaktere rozhodcovského konania, v ktorom bol napádaný rozhodcovský rozsudok vydaný, v dôsledku čoho mu nič nebránilo podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v zákonom stanovenej lehote na súd príslušný v súlade s platnou a účinnou právnou úpravou. V danom prípade jednoznačne došlo k pochybeniu na strane žalobcu, ktorý žalobu podal síce v zákonnej lehote, avšak nesporne na nepríslušný súd. ZoRK je osobitným právnym predpisom upravujúcim rozhodcovské konanie, vrátane možnosti danej účastníkovi rozhodcovského konania domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku podaním kvalifikovanej žaloby, pričom ZoRK v rozhodnom znení ustanovoval zákonné podmienky pre podanie kvalifikovanej žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku odlišne od podmienok podania žaloby v zmysle , a to s poukazom na ustanovenia , a ZoRK tým spôsobom, že pre podanie kvalifikovanej žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku ZoRK predpisoval jej podanie v zákonnej lehote 60 dní na príslušnom súde z niektorého v zákone taxatívne uvedených dôvodov. ZoRK v citovaných ustanoveniach poskytuje účastníkovi rozhodcovského konania možnosť podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku za účelom zvrátenia výsledku už ukončeného rozhodcovského konania, ale zároveň určuje podmienky podania takejto žaloby, ktorých splnenie je nevyhnutné pre úspešnosť žaloby, keď ZoRK jednak ustanovuje postup zahŕňajúci v sebe podmienku dodržania lehoty na podanie žaloby na príslušnom súde a jednak taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré je možné domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku.

4. Súd prvej inštancie uzavrel, že žaloba bola na príslušný súd podaná oneskorene po uplynutí hmotnoprávnej lehoty, ktorá vyplýva z ustanovenia § 41 ZoRK, keďže povinnosťou žalobcu (v rozhodcovskom konaní žalovaného) bolo, aby žalobu podal na príslušný súd najneskôr posledný deň tejto zákonnej lehoty. Vzhľadom k tomu, že žaloba bola postúpená kauzálne miestne príslušnému súdu po uplynutí 60-dňovej zákonnej hmotnoprávnej lehoty, súd (v tomto prípade nie je rozhodujúce, že bola žaloba podaná včas na nepríslušnom súde), žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku zamietol.

5. O trovách konania rozhodol prvostupňový súd v zmysle v spojení s , a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

6. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote s poukazom na , , , z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca v odvolaní ďalej uvádza, že zásadne nesúhlasí so skutkovým tvrdením súdu prvej inštancie, ktoré uviedol v odôvodnení, že „žaloba bola podaná na nepríslušnom Okresnom súde Bratislava II dňa 25.9.2015 a Okresnému súdu Bratislava V ako kauzálne vecne a miestne príslušnému súdu bola žaloba postúpená dňa 03.12.2015“. Žalobca poukazuje ako na dôkaz na Postúpenie spisu - oznámenie zo dňa 30.09.2015, ktorým Okresný súd Bratislava II sp. zn. postúpil žalobu a celý súdny spis Okresnému súdu Bratislava V. Právnej zástupkyni žalobcu bol doručený tento list z Okresného súdu Bratislava II dňa 8.10.2015. Na základe uvedeného má za to, že Okresný súd Bratislava II sp. zn. postúpil žalobu a celý súdny spis Okresnému súdu Bratislava V v 60 dňovej lehote podľa z.č. v znení účinnom ku dňu podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Žalobca ďalej namieta odôvodnenie rozsudku, že žaloba bola podaná na nepríslušnom súde, pričom súd argumentuje znením , 15 ods. 1 z.č. o sídlach a obvodoch súdov, kde je stanovené, že v konaní, ktoré sa začalo pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na vecne príslušnom súde podľa doterajších predpisov, pokračuje tento súd. Časová verzia z.č. účinná od 1.5.2015 do 31.12.2015 priniesla aj čiastkovú novelizáciu z.č. Občiansky súdny

poriadok, ale iba . Právne významné je, že znenie z.č. nenovelizovalo znenie , časová verzia platná od 1.9.2015 do 30.11.2015, platná v čase podania žaloby 23.9.2015, z ktorej znenia : „Na konanie vo veciach týkajúcich sa rozhodcovského konania, je príslušný súd, v ktorého obvode sa nachádza miesto rozhodcovského konania.“ Keďže miestom rozhodcovského konania bolo sídlo Stáleho rozhodcovského súdu pri IURO, s.r.o. Miletičova 7, 821 08 Bratislava 2 , tak žalobca podal žalobu na Okresný súd Bratislava II, Drieňová 5, 827 02 Bratislava, ktorý súd rozhodoval v roku 2015 početné žaloby o zrušovanie rozhodcovských rozsudkov a ani v jedinom prípade veci nepostupoval Okresnému súdu Bratislava V. Okresný súd Bratislava II sp. zn. bol v čase podania žaloby vecne a miestne príslušným súdom na jej prejednanie a rozhodnutie. Tento súd si chybne vyložil novelizáciu , lebo v čase podania žaloby stále bez zmeny platilo , zákon o sídlach a obvodoch súdov nie je procesnoprávnou normou, ktorá by zaväzovala účastníkov súdnych konaní vo veciach príslušnosti súdov. Oba menované súdy podľa žalobcu zásadným spôsobom pochybili pri aplikácii noriem procesného práva t.j. , pretože úplne pozabudli na . Porušenie tejto základnej procesnoprávnej normy ide na ťarchu súdu prvej inštancie, ktorého právne úvahy na str. 3 rozsudku ods. 8 sú úplne v rozpore s , , s z.č. o sídlach a obvodoch súdov - časová verzia platná od 1.5.2015 do 31.12.2015. Súd prvej inštancie rozhodoval o podanej žalobe už za účinnosti , účinný od 1.7.2016. Súd prvej inštancie nevenoval pozornosť prechodným a záverečným ustanoveniam , konkrétne , ktorým ustanovením zákonodarca zrušil platnosť a účinnosť . Z vyššie uvedeného logicky vyplýva, že platil až do 1.7.2016 a teda platil aj o vecnej príslušnosti súdov vo veciach rozhodcovského konania. Z vyššie uvedených dôvodov žalobca navrhuje, aby odvolací súd podľa zrušil odvolaním napadnutý rozsudok v oboch výrokoch a podľa aby vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a zároveň žiada, aby mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu a uviedol, že považuje rozsudok za vecne správny a navrhuje odvolaciemu súdu, aby rozsudok potvrdil a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Zmeškanie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku žalobcom alebo nedôvodnosť tejto žaloby nemôže byť na ťarchu žalovaného. Žalovaný v priebehu konania na súde preukázal, že žaloba bola podaná bezdôvodne. Ustanovenie v spojení s ustanovením o rozhodcovskom konaní v znení účinnom od 01.01.2015 do 30.06.2016 upravuje nielen podmienky, ale aj lehotu na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku príslušným súdom. Z uvedených ustanovení exaktne vyplýva, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku vyvoláva právne účinky a je relevantná výlučne za nasledujúcich podmienok, ak je žaloba podaná: (i) z dôvodov taxatívne uvedených v Zákone, t.j. podanie žaloby z iných ako uvedených dôvod je vylúčené; (ii)na vecne a miestne príslušnom všeobecnom súde; (iii) v zákonnej lehote 60 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku tej strane, ktorá žalobu podáva, na príslušnom súde, pričom zmeškanie takejto hmotnoprávnej lehoty nie je možné odpustiť. Za predpokladu, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je podaná v súlade s vyššie uvedenými podmienkami, následkom je zamietnutie takejto žaloby súdom. Z uvedeného vyplýva správny záver rozsudku, ktorým súd žalobu žalobcu zamietol, primárne z dôvodu, že žalobca ju nepodal v lehote 60 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku na príslušnom súde. Žalobca podal žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku na Okresnom súde Bratislava II ako na súde nepríslušnom. Vecne a miestne príslušným súdom v dobe podania žaloby s poukazom na ustanovenie v spojení s prvá veta účinný v čase podania žaloby bol pre obvody Krajského súdu v Bratislave, Trnave a Nitre Okresný súd Bratislava V. Príslušnosť Okresného súdu Bratislava V bola určená za základe okolností v čase podania žaloby a táto príslušnosť bola v priebehu celého súdneho konania zachovaná. Právnej zástupkyni žalobcu bolo dňa 08.10.2015 v zmysle odvolania doručené oznámenie súdu zo dňa 30.09.2015 o postúpení spisu. Právna zástupkyňa žalobcu teda približne mesiac pred uplynutím lehoty na podanie žaloby nadobudla vedomosť, že žaloba bola podaná na nepríslušnom súde, a teda mala ešte možnosť „dohliadnuť“ na doručenie žaloby a/alebo spisu príslušnému súdu v zákonnej lehote. Na druhej strane je však z rozsudku zrejmé, že žaloba bola doručená súdu ako príslušnému súdu až dňa 03.12.2015, t.j. po uplynutí lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle ustanovenia zákona. Žalobca v bode 1. na str. 3 odvolania uvádza, že: „Z predloženého listinného dôkazu je nepochybné, že pokiaľ postúpil Okresný súd Bratislava II vec na prejednanie a rozhodnutie dňa 30.09.2015, tak je ničím nepreukázané tvrdenie

súdu prvej inštancie, že jemu bola vec postúpená až dňa 03.12.2015.“ Uvedené tvrdenie žalovaného v odvolaní nie je pravdivé a ani nevyplýva z oznámenia. V oznámení je uvedené, že Okresný súd Bratislava II postupuje vec súdu a nie, že vec už bola postúpená. Ďalej k uvedenému vyjadreniu žalobcu uvádzame, že súdy sú povinné evidovať spisy a podania primárne podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy a súvisiacich právnych predpisov, a preto, ak súd predmetnú vec zaevidoval dňa 03.12.2015, vtedy mu aj reálne musela byť doručená. V bode 2. na str. 3 odvolania žalobca ďalej odkazuje na ustanovenie Zákona o sídlach a obvodoch súdov v znení účinnom od 01.05.2015 do 31.12.2015 Jedná sa o prvé ustanovenie tzv. prechodných a záverečných ustanovení. Pod pojmom „tento zákon“ je možné subsumovať Zákon o sídlach a obvodoch súdov, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.01.2005 (okrem v čl. III uvedených ustanovení). Žaloba žalobcu bola podaná na nepríslušnom súde dňa 25.09.2015 a na súde dňa 03.12.2015. Z uvedeného je zrejmé, že ustanovenie Zákona o sídlach a obvodoch súdov, na ktorý žalobca v odvolaní odkazuje, nie je možné aplikovať na posudzovanie ním podanej žaloby, ale je aplikovateľné na iné konania začaté pred účinnosťou Zákona o sídlach a obvodoch súdov, t.j. pred 01.01.2005. Ustanovenie Zákona o sídlach a obvodoch súdov nie je možné izolovať od prvá veta. Osobitným predpisom je v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku Zákon. Ustanovenie Zákona o sídlach a obvodoch súdov odkazuje na ZoRK. Ustanovenia a teda aj ustanovenie , je len všeobecným predpisom k osobitnému predpisu. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že príslušnosť súdu bola určená správne, v prípade, ak by rozhodoval Okresný súd Bratislava II, potom by rozhodoval nepríslušný súd. Žalovaný považuje rozsudok za vecne správny a navrhuje odvolaciemu súdu, aby rozsudok s poukazom na ustanovenie potvrdil a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa prejednal vec podľa bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie proti rozsudku nie je dôvodné.

9. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

10. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podľa § 41 ZoRK podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

12. Podľa zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom ku dňu podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku na vecnú a miestnu príslušnosť súdov a na konanie pred nimi sa vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi. Všeobecným predpisom v konaní pred súdmi bol v tom čase .

13. Podľa prvá veta, platného v rozhodnom čase na konanie vo veciach týkajúcich sa rozhodcovského konania podľa osobitného predpisu () je príslušný súd, v ktorého obvode sa nachádza miesto rozhodcovského konania.

14. Podľa o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky v znení účinnom od 01.05.2015 do 31.12.2015, na konanie vo veciach rozhodcovského konania podľa osobitného predpisu je príslušný Okresný súd Bratislava V pre obvody Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave, Krajského súdu v Nitre.

15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolania ako aj celého spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec

správne právne posúdil a napadnuté rozhodnutie riadne odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku, stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými. Predmetnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného dňa 07.09.2015 Stálym rozhodcovským súdom pri IURO, s.r.o. v Bratislave. Napadnutý rozhodcovský rozsudok bol podľa doručenky v rozhodcovskom spise žalobcovi doručený dňa 10.09.2015. Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku žalobca podal na kauzálne nepríslušnom Okresnom súde Bratislava II dňa 25.09.2015 a Okresnému súdu Bratislava V ako kauzálne vecne a miestne príslušnému súdu bola žaloba postúpená dňa 03.12.2015.

16. Pri podaní žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku bolo za účelom naplnenia dikcie zákona, t. j. podanie žaloby v zákonom stanovenej lehote 60 dní na príslušný súd, nesporne nutné zo strany žalobcu aplikovať ustanovenie účinného v čase podania žaloby v spojení s upravujúce kauzálnu miestnu príslušnosť v sporoch týkajúcich sa rozhodcovského konania. Okresný súd Bratislava II postúpil vec Okresnému súdu Bratislava V ako súdu kauzálne príslušnému na konanie dňa 03.12.2015, t. j. po uplynutí zákonnej 60-dňovej lehoty. Odvolací súd má zhodne s prvostupňovým súdom za to, že žalobca zmeškal hmotnoprávnu lehotu podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia ( ZoRK), teda žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku nebola podaná v zákonom stanovenej lehote. Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná na kauzálne nepríslušnom Okresnom súde Bratislava II dňa 25.09.2015 a kauzálne miestne príslušnému súdu bola doručená až dňa 03.12.2015, teda po uplynutí zákonnej prekluzívnej lehoty. V tomto prípade sa nejedná o procesnoprávnu lehotu, ale o hmotnoprávnu lehotu.

17. V § 40 ZoRK zákonodarca dáva možnosť účastníkovi rozhodcovského konania podať žalobu o zrušenie tuzemského právoplatného rozhodcovského rozsudku a tým zvrátiť výsledok už ukončeného rozhodcovského konania. Zároveň však určuje aj podmienky podania takejto žaloby, ktoré musia byť splnené na to, aby sa účastník rozhodcovského konania vôbec mohol pokúšať o zrušenie právoplatného rozhodcovského rozsudku, jednak ustanovením postupu a jednak taxatívnym vymenovaním dôvodov na podanie žaloby uvedenými v tomto ustanovení. Zrušenie rozhodcovského rozsudku by malo byť v praxi riešenia sporov rozhodcovským spôsobom tým najkrajnejším prostriedkom a nemalo by sa po ňom siahať v každom prípade, keď niektorá zo strán nie je spokojná s výsledkom konania. Rozhodcovské konanie by malo byť stranami akceptované ako rovnocenný prostriedok riešenia sporov, rovnako ako klasické súdne konanie. Nemalo by byť bežnou praxou, že strany sa v konečnom dôsledku spoliehajú na možnosť zrušiť rozsudok rozhodcu, resp. stáleho rozhodcovského súdu všeobecným súdom.

18. Prvostupňový súd správne prihliadal na uplynutie lehoty, keď jej márnym uplynutím právo na podanie žaloby zaniklo. Zmeškanie lehoty nebolo možné odpustiť, nakoľko právo na podanie žaloby zaniklo zo zákona. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na hmotnoprávny charakter lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia (§ 41 ZoRK), prvostupňový súd rozhodol správne, keď žalobu zamietol. K charakteru lehoty odvolací súd odkazuje na rozhodovaciu činnosť súdnych autorít, napr. Nález ÚS SR zo dňa 20.6.2018, sp. zn .

19. V súvislosti s vyššie uvedeným poukazuje odvolací súd aj na komentárovú literatúru, podľa ktorej, súd žalobu zamietne, ak je podaná po uplynutí lehoty podľa § 41 ZoRK. Konanie podľa § 40 nie je ekvivalentné odvolaniu alebo inštančnému postupu ( ÚS SR, ). Ide skôr o špecifickú formu určovacej žaloby, ktorej podanie je ohraničené prekluzívnou lehotou. Následkom zmeškania lehoty je teda zamietnutie žaloby, ako v prípade domáhania sa hmotnoprávneho nároku po uplynutí prekluzívnej doby (Gyárfáš J., Števček M. a kol., Zákon o rozhodcovskom konaní. Komentár. Praha : C.H.Beck, 2016).

20. K odvolacej námietke žalobcu, že Okresný súd Bratislava II sp. zn. postúpil žalobu a celý súdny spis Okresnému súdu Bratislava V, v zákonnej 60 dňovej lehote podľa z.č. v znení účinnom ku dňu podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, nakoľko právnej zástupkyni žalobcu bol doručený list z Okresného súdu Bratislava II o postúpení spisu dňa 8.10.2015 odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu je zrejmé, že konajúci sudca Okresného súdu Bratislava II postupujúc v zmysle Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy a súvisiacich právnych predpisov iba oznamoval listom zo dňa 30.9.2015 (č.l. 50) sporovým stranám, že postupuje spis Okresnému súdu Bratislava V, vyčkal na návrat doručeniek a k

reálnemu postúpeniu spisu a prijatiu spisu zo strany príslušného Okresného súdu Bratislava V prišlo dňa 3.12.2015, teda po uplynutí zákonnej 60 dňovej hmotnoprávnej lehoty.

21. Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie v merite, dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne posúdil a preto rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ako vecne správny vrátane výroku o trovách konania potvrdil.

22. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

23. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. S poukazom na o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.

26. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (, veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).