Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2CoR-4-2022.pdf
PDF · 98.54 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoR/4/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: D. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q.E. XXX, XXX XX Q., proti odporcovi: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 29Cr/10/2015 - 129 zo dňa 21.8.2019 takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 29Cr/10/2015 -129 zo dňa 21.8.2019 p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bratislava V ako súd prvej inštancie výrokom I. zamietol žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku a výrokom II. žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobou zo dňa 07.09.2015 podanou na Okresnom súde v Banskej Bystrici sa žalobca domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. 13/04/2015 zo dňa 16.06.2015 vydaného Slovenským arbitrážnym súdom rozhodcom JUDr. Radoslavom Semanom, PhD. Žalobu odôvodnil tým, že napadnutý rozhodcovský rozsudok je nezákonný, žalobca nebol v rozhodcovskom konaní aktívne ani pasívne legitimovaný vystupovať na strane žalovaného ako živnostník pred arbitrážnym súdom. Namietol právomoc rozhodcovského súdu konať vo veci sporov zo zmenky aj to, že voči nemu nemá žalovaný žiadnu pohľadávku t.j. žiadny kauzálny vzťah medzi ním ako živnostenským podnikateľom a žalovaným neexistuje a ručenie fyzickou osobou zmenkou za dlh zo spotrebiteľského úveru je nezákonné, preto žalovaný ako prvý majiteľ zmenky pri nadobúdaní zmenky konal vedome na jeho škodu ako žalobcu, nakoľko tým sledoval zmarenie ochrany spotrebiteľa a obchádzanie zákona, cieľom ktorého bolo získať nedovolené obohatenie, navyše žalovaný so zlým úmyslom získal zmenku, ktorá zakladá vnútorný rozpor o tom, kto je vystaviteľom zmenky, lebo vystaviteľom zmenky má byť aj fyzická osoba označená rodným číslom, aj živnostník označený živnostenskými údajmi, navyše zmenku žalovaný podvodne pozmenil, lebo ju neoprávnene vyplnil nie iba o zmenečnú sumu ale aj o údaje na strane vystaviteľa zmenky ako IČO a iné údaje súvisiace so žalobcovým podnikaním, ktoré on ako fyzická osoba nevyplnil, ale zmenku iba podpísal ako fyzická osoba bez ďalších údajov.
3. Súd prvej inštancie konštatoval, že rozhodcovské konanie je alternatívnym riešením sporov, ide o konanie uskutočňované pod kontrolou a na základe zmluvy účastníkov, ktorou je spor predkladaný k posúdeniu nimi vybranému nezávislému subjektu, výsledkom je rozhodnutie sporu s konečnou platnosťou vo forme rozhodnutia rozhodcu. Charakter rozhodcovskej činnosti je založený zmluvou delegujúcou vôľu strán, rozhodnutie je kvalifikovanou formou záväzku. Rozhodca právo nenachádza, ale tvorí záväzkový vzťah, jeho moc pochádza od vlastnej moci strán určovať si svoj osud, ktorú mu zverili. Výsledkom rozhodcovského konania je kvalifikovaná forma aktu - rozhodcovský rozsudok, ktorý na základe zákona vyvoláva účinky res iudicata a predstavuje exekučný titul. Základom rozhodcovského konania je existencia rozhodcovskej zmluvy, ktorou sa strany zaväzujú riešiť spory v rozhodcovskom konaní.
4. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovi bol rozhodcovský rozsudok napadnutý touto žalobou doručený dňa 21.07.2015. Pôvodne bola žaloba podaná žalobcom dňa 07.09.2015 na Okresnom súde v Banskej Bystrici. Tento súd dňa 19.10.2015 postúpil spis Okresnému súdu Bratislava V. V zmysle § 41 ustanovenia zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej ZRK) žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa jeho doručenia na príslušnom súde.
5. Žalobca v konaní namietal, že v zmluvnom vzťahu so žalovaným vystupoval v pozícií spotrebiteľa. Po postúpení veci sa súd zaoberal otázkou, či sa v prípade rozhodcovského konania v tomto prípade jednalo o prejednávanie spotrebiteľského sporu. Zo spisového materiálu ako aj z rozhodcovského spisu súd zistil, že dňa 01.10.2013 požiadal žalobca žalovaného o poskytnutie úveru podnikateľského subjektu, pričom v tejto žiadosti uviedol IČO, miesto podnikania, predmet podnikania, miesto zápisu podnikateľského subjektu a k tejto žiadosti sám doložil daňové priznanie vrátane príloh za rok 2011 a 2012, živnostenský list, faktúry za zámočnícke práce, prijmové doklady, osvedčenie o živnostenskom oprávnení. Dňa 07.10.2013 uzavrel žalobca so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č. 179095-37069, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru na účely výkonu podnikateľskej činnosti žalobcu. Taktiež v tejto zmluve uviedol IČO, sídlo podnikania, číslo zápisu v živnostenskom registri a číslo bankového účtu. V ten istý deň uzavreli strany sporu rozhodcovskú zmluvu č. 179095-37069 s totožnými údajmi o žalobcovi ako sú uvedené v zmluve o revolvingovom úvere. Zároveň je v tejto zmluve uvedené, že jej uzavretie nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej medzi stranami sporu.
6. Vzhľadom na uvedené ako i na skutočnosť, že žalobca sa k tvrdeniam žalovaného uvedených v jeho vyjadrení nevyjadril, dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobcu nemožno považovať za spotrebiteľa vo vzťahu k poskytnutiu podnikateľského úveru žalovaným. Z tohto dôvodu súd pri ďalšom rozhodovaní aplikoval ustanovenia zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a nie ustanovenia zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
7. Súd prvej inštancie následne posudzoval a riešil otázku včasnosti podania žaloby na príslušnom súde, nakoľko včasnosť podania žaloby je hmotnoprávnym predpokladom pre úspech žalobcu v konaní. Z dikcie ust. § 41 zákona o rozhodcovskom konaní vyplýva, že v prípade podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku ide o lehotu hmotnoprávnu, a nie procesnú, k jej zachovaniu je nevyhnutné, aby žaloba bola podaná najneskôr v posledný deň lehoty súdu, ktorý je príslušný na prejednanie danej veci. Súd by sa vecne mohol zaoberať žalobou žalobcu a jeho nároku na zrušenie rozhodcovského rozsudku len za podmienky, ak by žalobca túto žalobu bol podal v lehote do 60 dní od doručenia predmetného rozhodcovského rozsudku.
8. Súd mal z pripojeného rozhodcovského spisu preukázané, že žalobca prevzal rozhodcovský rozsudok, ktorého zrušenia sa v tomto konaní domáhal dňa 21.07.2015. Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku žalobca podal dňa 07.09.2015 na nepríslušný Okresný súd Banská Bystrica, ktorý následne predmetnú vec postúpil príslušnému Okresnému súdu Bratislava V dňa 19.10.2015, čo je dátum podania žaloby na príslušnom súde. Podľa príslušných ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní (§ 40 ods. 1, § 41) žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať na príslušnom súde v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku procesnej strane, ktorá žalobu podáva. Pokiaľ má žaloba vyvolať zamýšľané účinky, je potrebné, aby bola podaná v zákonnej lehote na príslušnom súde, pričom pod príslušným súdom zákon rozumie súd vecne a miestne príslušný na konanie v daných rozhodcovských veciach. V čase podania predmetnej žaloby upravoval príslušnosť súdov vo veciach rozhodcovského konania § 88 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 14e ods. 1 písm. a)
zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, podľa ktorého na uvedenú agendu pre obvody Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre bola daná príslušnosť tunajšieho súdu, pričom rozhodcovské konanie prebiehalo v obvode Krajského súdu v Bratislave. Tunajší súd predmetnú vec prijal 19.10.2015, t.j. až po uplynutí zákonom stanovenej 60- dňovej lehoty.
9. Zmeškanie hmotnoprávnej 60-dňovej lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku má taký právny následok, že žalobca ako procesná strana nemôže byť v konaní úspešný. Skutočnosť, že žalobca prostredníctvom svojho advokáta podal žalobu na nepríslušný súd a na súd príslušný bola prijatá až po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie žaloby, je v danom prípade na ťarchu žalujúcej procesnej strany, takáto žaloba spôsobuje procesný neúspech žalobcu.
10. Poukazujúc na vyššie uvedené súd prvej inštancie žalobu žalobcu na zrušenie rozhodcovského rozsudku zo dňa 19.10.2015 zamietol ako oneskorene podanú a nezaoberal sa ďalej dôvodmi tvrdenými žalobcom v žalobnom návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku.
11. Napriek tomu súd prvej inštancie uviedol, že v prípade včasnosti podania tejto žaloby neboli dané podmienky na jej vyhovenie. Žalobca, ako súd zistil z rozhodcovského spisu, prevzal dňa 06.05.2015 výzvu rozhodcovského súdu, aby v lehote 10 dní zaslal písomnú žalobnú odpoveď. Žalobca na túto výzvu nereagoval, nenamietal právomoc rozhodcovského súdu, nespochybnil uzavretie rozhodcovskej zmluvy a teda sa bez výhrad podrobil rozhodcovskému konaniu, z tohto dôvodu už v tomto štádiu nemôže namietať právomoc rozhodcovského súdu. Čo sa týka ostatných skutočností tvrdených žalobcom, tieto sa týkajú hmotnoprávneho posúdenia predmetu sporu a nie sú predmetom konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na ktoré súd dôsledne aplikuje ustanovenie § 40 ZRK.
12. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 CSP a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
13. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
14. Uviedol, že neprijateľná je aj rozhodcovská doložka, ktorá nie je so spotrebiteľom individuálne dojednaná. Spotrebiteľ síce má možnosť si vybrať medzi štátnym a rozhodcovským súdom, ale ak žalobu podáva dodávateľ, spotrebiteľ sa musí rozhodcovskému konaniu podriadiť. Možnosť výberu je len iluzórna. Návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy sa má spotrebiteľovi predložiť tak, aby bolo z neho zrejmé, že sa mu poskytuje možnosť voľby tento návrh prijať alebo neprijať a aby bolo z neho zrejmé, že spotrebiteľ dostal zrozumiteľné informácie týkajúce sa výlučného riešenia sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka nemôže byť podpísaná podpisom úverovej zmluvy. Spotrebiteľ v danom prípade podpísal rozhodcovskú zmluvu, lebo inú možnosť nemal, ak chcel získať úver, navyše rozhodcovský súd si vybral sám žalovaný. Z dôvodu neprijateľnosti rozhodcovskej doložky je táto neplatná, a preto žalobca žiada zrušiť aj rozhodcovský rozsudok, ktorý bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky.
15. Žalobca citoval ustanovenie § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov účinného do 31.12.2014 a uviedol, že Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle zmluvných strán. Slobodná voľba vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a o tom, čo tá-ktorá voľba konkrétne znamená. Žalovaný si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad. Žalobca zastáva názor, že spôsob, akým bola rozhodcovská doložka v rozhodcovskej zmluve v prejednávanom prípade koncipovaná a spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými listinami, nesvedčí o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky, ale skôr o zámernom predkladaní zmluvných podmienok (ide o zmluvu o revolvingovom úvere a rozhodcovskú zmluvu, obe podpísané v jeden deň), ktorým žalovaný sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly.
16. Žalobca žiadal, aby odvolací súd zrušil rozhodcovský rozsudok v celom rozsahu.
17. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý poukázal na skutočnosť, že žalobca žiadnym spôsobom nespochybnil v podanom odvolaní podstatu a dôvody, na základe ktorých súd prvej inštancie rozhodol. V prvom rade totiž je rozhodnutie založené na dôvodoch o nesplnení procesných podmienok pre prípustnosť žaloby, čo vedie k záveru, že tvrdenia žalobcu (v konaní doposiaľ zväčša neuvádzané) nie sú vecne opodstatnenými a dôvodnými pre spochybnenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie.
18. Žalobca vo svojom ďalšom vyjadrení uviedol, že zotrváva na doterajších vyjadreniach a popiera vyjadrenia žalovaného.
19. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie proti rozsudku nie je dôvodné.
20. Podľa § 41 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase vydania rozhodcovského rozsudku (ďalej iba ZoRK), žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
21. Podľa § 51 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom ku dňu podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na vecnú a miestnu príslušnosť súdov a na konanie pred nimi sa vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi (Všeobecným predpisom v konaní pred súdmi bol v tom čase Občiansky súdny poriadok).
22. Podľa § 88 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku prvá veta, platného v rozhodnom čase na konanie vo veciach, týkajúcich sa rozhodcovského konania podľa osobitného predpisu (zákon č. 244/2002 Z.z.) je príslušný súd, v ktorého obvode sa nachádza miesto rozhodcovského konania.
23. Podľa § 14e ods. 1 písm. a) Zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky v znení účinnom od 01.05.2015 do 31.12.2015, na konanie vo veciach rozhodcovského konania podľa osobitného predpisu je príslušný Okresný súd Bratislava V pre obvody Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave, Krajského súdu v Nitre.
24. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že predmetnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. 13/04/2015 zo dňa 16.06.2015 vydaného Slovenským arbitrážnym súdom rozhodcom JUDr. Radoslavom Semanom, PhD. Napadnutý rozhodcovský rozsudok bol podľa doručenky v rozhodcovskom spise žalobcovi doručený dňa 21.07.2015. Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku žalobca podal na kauzálne nepríslušnom Okresnom súde Banská Bystrica dňa 07.09.2015 a Okresnému súdu Bratislava V ako kauzálne vecne a miestne príslušnému súdu bola žaloba postúpená dňa 19.10.2015. Pri podaní žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku bolo za účelom naplnenia dikcie zákona, t. j. podanie žaloby v zákonom stanovenej lehote 60 dní na príslušný súd, nesporne nutné aplikovať ustanovenie § 14e Zákona č. 371/2004 Z.z. účinného v čase podania žaloby v spojení s § 88 ods. 2 OSP, upravujúcim kauzálnu miestnu príslušnosť v sporoch, týkajúcich sa rozhodcovského konania. Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec Okresnému súdu Bratislava V ako súdu kauzálne príslušnému na konanie dňa 19.10.2015, t. j. po uplynutí zákonnej 60-dňovej lehoty.
25. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalobca zmeškal hmotnoprávnu lehotu na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia (§ 41 ZoRK ), teda žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku nebola podaná v zákonom stanovenej lehote. Súd prvej inštancie správne prihliadal na uplynutie lehoty, keď jej márnym uplynutím právo na podanie žaloby zaniklo. Zmeškanie lehoty nebolo možné odpustiť, nakoľko právo na podanie žaloby zaniklo zo zákona. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na hmotnoprávny charakter lehoty na podanie žaloby
o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia (§ 41 ZoRK ), súd prvej inštancie rozhodol správne, keď žalobu zamietol. K charakteru lehoty odvolací súd odkazuje na rozhodovaciu činnosť najvyšších súdnych autorít, napr. Nález ÚS SR zo dňa 20.6.2018, sp. zn II. ÚS 316/2018. V súvislosti s vyššie uvedeným poukazuje odvolací súd aj na komentárovú literatúru, podľa ktorej, súd žalobu zamietne, ak je podaná po uplynutí lehoty podľa § 41 ZoRK. Konanie podľa § 40 nie je ekvivalentné odvolaniu alebo inštančnému postupu (ÚS SR, Pl. ÚS 5/2015). Ide skôr o špecifickú formu určovacej žaloby, ktorej podanie je ohraničené prekluzívnou lehotou. Následkom zmeškania lehoty je teda zamietnutie žaloby, ako v prípade domáhania sa hmotnoprávneho nároku po uplynutí prekluzívnej doby (Gyárfáš J., Števček M. a kol., Zákon o rozhodcovskom konaní. Komentár. Praha : C.H.Beck, 2016).
26. Odvolací súd zdôrazňuje, že podľa § 380 CSP je viazaný odvolacími dôvodmi, pričom je potrebné konštatovať, že žalobca v odvolaní nenapadol odvolacou námietkou podstatu a dôvody, na základe ktorých súd prvej inštancie žalobu zamietol. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie zamietol žalobu ako oneskorene podanú, s čím sa odvolací súd stotožňuje (viď odsek 15, 16). Odvolacie námietky sa podľa obsahu týkajú platnosti rozhodcovskej doložky, keďže žalobca namieta jej neprijateľnosť, pričom vychádza z premisy, že zmluvný vzťah uzatváral ako spotrebiteľ. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na odôvodnenie rozsudku v odseku 39, v ktorom súd prvej inštancie konštatoval, že žalobu zamietol ako oneskorene podanú a preto sa ďalej dôvodmi tvrdenými žalobcom v žalobe nezaoberal. Odvolací zdôrazňuje, že súd prvej inštancie správne skúmal prioritne, či je žaloba podaná včas, pričom dôsledkom oneskorene podanej žaloby je jej zamietnutie bez vecného prejednania. Napriek tomu súd prvej inštancie správne v odseku 40 napadnutého rozsudku uviedol, že ani v prípade včas podanej žaloby by neboli splnené podmienky na vyhovenie žalobe. Z rozhodcovského spisu totiž vyplýva, že žalobca prevzal dňa 6.5.2015 výzvu rozhodcovského súdu, aby v lehote 10 dní zaslal žalobnú odpoveď, pričom žalobca na výzvu nereagoval. Ak teda žalobca nevyužil možnosť namietať právomoc rozhodcovského súdu, prípadne uzavretie rozhodcovskej zmluvy, v tomto štádiu konania tak urobiť už nemôže.
27. Odvolací súd preto dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie v merite, dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne posúdil a preto rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny vrátane výroku o trovách konania potvrdil.
28. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
30. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. S poukazom na § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.
32. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).