Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 17/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. januára 2015

predbežne prerokoval sťažnosť , , Poľská republika,

chodne , zastúpeného advokátkou JUDr. Silviou

Kollárovou, Advokátska kancelária, Štúrova 29, Levoča, vo veci namietaného porušenia

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v

Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Poprad

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 20. septembra 2013 a

postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením z 22. mája 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. júla 2014

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného

v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Poprad (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozsudkom z 20. septembra 2013 a postupom Krajského súdu

v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením z 22. mája 2014.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, okresný súd rozsudkom č. k.

582 z 8. decembra 2011 uznal , (ďalej len

„obžalovaný“), vinným zo spáchania trestného činu sprenevery podľa § 248 ods. 1 a 3

v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný

zákon“), za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov

s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní dvoch rokov.

Sťažovateľa ako poškodeného okresný súd v rozsudku odkázal s nárokom na náhradu škody

na občiansko právne konanie.

Rozhodnutie prvostupňového súdu krajský súd uznesením č. k. 632

z 15. októbra 2012 na základe odvolaní obžalovaného a sťažovateľa zrušil a vec vrátil

okresnému súdu, aby ju znovu v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol s tým, že „na

rozpory a nezrovnalosti vo výpovediach obžalovaného bude potrebné ho dopočuť... Súd pri

hodnotení dôkaznej situácie... bude musieť vykonať dokazovanie prečítaním protokolu

o konfrontácii za použitia , nie iba prečítaním ako

listinného dôkazu podľa “.

Podľa slov sťažovateľa „Okresný súd... následne konal a zo zápisníc z hlavného

pojednávania... 07. 05. 2013 a... 20. 09. 2013 však nijako nevyplýva, že by predseda senátu

rešpektoval tento právny názor, ako aj uloženú povinnosť odvolacieho... súdu, ktorý je

uvedený v... uznesení zo dňa 15. 10. 2012... nie je známe, či na hlavnom pojednávaní

predseda senátu prečítal protokoly o konfrontácii v súlade s ust. § 211 ods. 1 Trestného

poriadku a či k takému postupu dali súhlas obžalovaný a prokurátor. Je... nepochybné, že

predseda senátu Okresného súdu.... konal v rozpore s ust. 264 ods. 1

účinného do 01. 01. 2006.“.

Dňa 20. septembra 2013 okresný súd obžalovaného rozsudkom č. k.

726 spod obžaloby oslobodil, pretože nebolo preukázané, že sa skutok, pre ktorý bol

obžalovaný stíhaný, stal.

Sťažovateľ po oboznámení sa s odôvodnením oslobodzujúceho rozsudku dospel

k záveru, že okresný súd nerešpektoval povinnosť vykonať úkony, ktoré mu nariadil

druhostupňový súd a nadobudol presvedčenie, že „účelové nevykonanie dôkazu – prečítanie

zápisníc o konfrontácii tak, ako to uložil odvolací senát... spôsobilo arbitrárny následok

taký, že obž... bol oslobodený spod obžaloby..., pritom zákonné a objektívne vykonanie tohto

dôkazu by nepochybne malo za následok... uznanie jeho viny z trestného činu sprenevery.“.

Podľa názoru sťažovateľa „obsah oslobodzujúceho rozsudku v časti týkajúcej sa

odstraňovania rozporov vo výpovediach obžalovaného nijako presvedčivo predseda senátu

neodôvodnil a ani neodstránil... obmedzil [sa] výlučne len na rozpisovanie špekulatívnych,

premosťovacích, ničím nepodložených a nepravdivých tvrdení obžalovaného bez toho, aby

ich zákonným a objektívnym spôsobom vyhodnotil spoločne so zápisnicami o konfrontácii,

pritom k tvrdeniam poškodeného... nijako neprihliadal a ani ich nijako nevyhodnocoval.“.

Oslobodzujúci rozsudok sťažovateľ považuje za právne a skutkovo nepreskúmateľný.

Navyše „ani výška škody nebola pred súdom jednoznačne a objektívne ustálená“.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa z 20. septembra 2013 podali riadny opravný

prostriedok tak sťažovateľ, ako aj Okresná prokuratúra Poprad (ďalej len „okresná

prokuratúra“). Krajský súd napadnutým uznesením č. k. z 22. mája 2014

o týchto odvolaniach rozhodol tak, že ich zamietol.

Sťažovateľ však považoval za „pozoruhodné, že senát odvolacieho súdu... nijako

neoveril a nijako sa nezaoberal povinnosťami, ktoré mal okresný súd... vykonať a ktoré

vyplývali z uznesenia... KS v Prešove z 15. 10. 2012...“, preto je podľa neho „uznesenie

KS... z 22. 05. 2014 za predčasné a arbitrárne“.

Tieto skutočnosti „spôsobujú veľkú traumu a právnu neistotu nielen u sťažovateľa,

ale aj v celej“ jeho „rodine a... ani len netuší, kedy sa vlastne dočká zákonného,

spravodlivého a ústavne konformného rozhodnutia vo veci.

Nielenže sa cíti sťažovateľ, ale aj nesporne je vo veľmi výraznej miere poškodenou

osobou, ktorej všeobecné súdy odmietli svojím arbitrárnym a neobjektívnym postupom

a rozhodovaním spravodlivosť a ochranu.“.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na

ďalšie konanie nálezom rozhodol, že

„1. Základné práva ... Poľská

republika, prechodne bytom a to: právo

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa SR

postupom a rozhodovaním senátu Okresného súdu v Poprade v konaní vedenom pod

č. , ako aj postupom a rozhodovaním senátu odvolacieho súdu Krajského súdu

v Prešove v konaní vedenom pod č. porušené bolo.

2. Ústavný súd SR zrušuje v celom rozsahu rozsudok Okresného súdu v Poprade

č. 726... z 20. 09. 2013 a zrušuje aj uznesenie Krajského súdu v Prešove

č. 762... z 22. 05. 2014 a vec vracia Okresnému súdu v Poprade, aby ju

opakovane prejednal a rozhodol.

3. Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi – ... finančné

zadosťučinenie v celkovej výške 5 000,00 Eur..., ktoré je povinný porušovateľ jeho

základných práv a to Okresný súd v Poprade a Krajský súd v Prešove vyplatiť mu spoločne

a nerozdielne naraz v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu

SR...

4. Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi trovy konania a právneho zastúpenia, ktoré

budú z jeho strany vyčíslené v lehote do 3 dní od prevzatia výzvy z Ústavného súdu SR.“.

II.

Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah...

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(v tomto prípade sťažnosti) podľa až vrátane okolností,

ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu

možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú sťažnosť,

pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie

konanie (, , , , ).

Predmetom sťažnosti je sťažovateľom namietané porušenie jeho základného práva

na súdnu ochranu zaručeného v , ako aj jeho práva na spravodlivé súdne

konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 20. septembra 2013, ako aj

postupom krajského súdu v konaní vednom pod sp. zn. a jeho uznesením

z 22. mája 2014.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

1. K namietanému porušeniu základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1

a práva zaručeného v dohovoru postupom a rozhodnutím okresného

súdu

V je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný súd

môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami iba

vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.

Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda automaticky

nezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochrany

tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môže

domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy, prípadne

iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným orgánom verejnej

moci, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej

prerokovanie (napr. m. m. , , , ,

, ). Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných

orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53

ods. 1 (, ).

Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov

ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní

o sťažnosti preskúmavané ().

Z uvedeného vyplýva, že na preskúmanie postupu a rozhodnutia prvostupňového

súdu z 20. septembra 2013 bol v prvom rade povolaný krajský (odvolací) súd, ktorého

právomoc predchádza právomoci ústavného súdu bezprostredne preskúmať rozhodnutie

okresného súdu. V danej veci sa tak stalo v konaní vedenom pod sp. zn. .

Odvolávajúc sa na princíp subsidiarity podľa preto ústavný súd

sťažnosť v tejto časti odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie (obdobne napr.

, , ).

2. K namietanému porušeniu základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1

a práva zaručeného v dohovoru postupom a rozhodnutím krajského

súdu

Ústavný súd predovšetkým pripomína, že sťažovateľ bol v napadnutom trestnom

konaní pred všeobecnými súdmi v postavení poškodeného. Z tejto pozície namieta

sťažnosťou podanou ústavnému súdu porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu

a práva na spravodlivé súdne konanie.

Krajský súd napadnutým uznesením č. k. z 22. mája 2014

rozhodol jednak o odvolaní, ktoré podala okresná prokuratúra (prvý výrok rozhodnutia)

a jednak o opravnom prostriedku sťažovateľa (druhý výrok rozhodnutia).

O odvolaní okresnej prokuratúry odvolací súd rozhodol podľa § 256 zákona

č. o trestnom konaní súdnom () v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“) tak, že ho zamietol pre jeho nedôvodnosť. Odvolanie

sťažovateľa zamietol podľa ako podané neoprávnenou

osobou.

Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva podľa

ústavný súd poukazuje aj na to, že sťažovateľ v procesnom postavení poškodeného by

mohol namietať jeho porušenie, ale len vo vzťahu k právam priznaným mu

procesnoprávnym predpisom (ktorým sa konanie riadilo) a ktorým nebolo zo strany

všeobecného súdu dané zadosť, prípadne boli poškodenému v trestnom konaní upreté. Ide

napríklad o práva, ktoré vyplývajú z , t. j. právo uplatniť

nárok na náhradu škody, právo na predkladanie dôkazov, právo na nazeranie do spisov a ich

preštudovanie atď.

Vyslovenie porušenia práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je zasa podmienené tým, aby

sa v preskúmavanom konaní rozhodovalo o občianskych právach alebo záväzkoch

sťažovateľa alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Keďže

sťažovateľ nebol v preskúmavanom trestnom konaní obvineným, mohol požívať záruky čl. 6

ods. 1 dohovoru iba v súvislosti s adhéznym konaním (ktoré má povahu občianskoprávneho

konania) v rámci prebiehajúceho trestného konania.

S prihliadnutím na uvedené je k aktuálnej veci sťažovateľa potrebné uviesť,

že z hľadiska ústavnoprávnej ochrany, ktorej by sa sťažovateľ mohol pred ústavným súdom

domáhať, je podstatný práve druhý výrok uznesenia krajského súdu z 22. mája 2014 a jemu

prináležiace odôvodnenie, pretože iba táto časť napadnutého rozhodnutia predstavovala

reakciu na sťažovateľom podaný riadny opravný prostriedok, t. j. iba táto časť sa týkala jeho

veci (práva, záležitosti), tak ako to požaduje .

Zo sťažnosti podanej ústavnému súdu však nevyplýva žiaden argument, ktorý by bol

vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu alebo práva

na spravodlivé súdne konanie relevantným. Inak povedané, sťažovateľ v sťažnosti neuviedol

nič, čo by svedčilo o nesprávnosti, arbitrárnosti alebo neodôvodnenosti rozhodnutia

odvolacieho súdu vo vzťahu k jeho osobe, resp. v časti priamo sa týkajúcej sťažovateľa.

Vzhľadom na uvedené je sťažnosť sťažovateľa v tejto časti zjavne neopodstatnenou a z toho

dôvodu ju bolo potrebné odmietnuť podľa .

Ako z obsahu sťažnosti vyplýva, námietky sťažovateľa smerujú výlučne proti

postupom a tým častiam rozhodnutí všeobecných súdov, ktoré viedli k oslobodeniu

obžalovaného spod obžaloby.

V rámci základného trestnoprocesného vzťahu existujúceho vo fáze súdneho konania

je jednou zo strán obžalovaný so svojím právom na spravodlivé preskúmanie a rozhodnutie

o oprávnenosti jeho trestného obvinenia a druhou stranou tohto vzťahu, ktorá uplatňuje

trestné obvinenie, je prokurátor zastupujúci štát. V uvedenom základnom trestnoprocesnom

vzťahu, v ktorom sa rozhoduje o otázke viny a trestu, má síce poškodený právo aktívne

vystupovať pri zisťovaní skutkového stavu veci, nemá však postavenie strany oprávnenej

uplatňovať trestné obvinenie, preto pre uvedenú časť trestného konania nemôže disponovať

základným právom podľa garantujúcim kvalitu súdneho konania, teda

spravodlivý proces, a ani právom na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

(obdobne napr. , , ).

Poškodený, ktorý má v trestnom konaní právo uplatniť nárok na náhradu škody

a tento nárok aj uplatnil, je procesnou stranou v tzv. adhéznom konaní (prebiehajúcom

kontinuálne so súdnym konaním o vine), v ktorom sa rozhoduje o ním uplatnenom nároku

na náhradu škody spôsobenej trestným činom a v rámci ktorého mu je garantované základné

právo na spravodlivý proces podľa , ako aj právo na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (podobne napr. , ,

).

Tomu zodpovedá aj právna úprava a síce ,

podľa ktorého môže poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, rozsudok odvolaním

napadnúť len pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.

V zmysle uvedeného ustanovenia disponuje poškodený

opravným prostriedkom len proti rozhodnutiu prijatému súdom v adhéznom konaní

o uplatnenom nároku na náhradu škody, v žiadnom prípade však nemôže napadnúť

opravným prostriedkom rozsudok v časti týkajúcej sa rozhodovania o vine a treste

obžalovaného. Právna úprava mu pre túto časť rozhodovania opravný prostriedok

neposkytuje. Tento záver jednoznačne vyplýva aj z napadnutého rozhodnutia krajského

súdu.

V intenciách uvedeného sa podľa poškodený v trestnom konaní

pred príslušným súdom môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva,

ktorým je v tomto prípade uplatnený nárok na náhradu škody. Garancie poskytované

citovaným článkom , ako aj dohovoru garantujúcim právo na spravodlivé

súdne konanie sú teda v trestnom konaní vo vzťahu k poškodenému (uplatňujúcemu nárok

na náhradu škody) limitované a poskytované len pre adhézne konanie týkajúce sa

rozhodovania o nároku na náhradu škody spôsobenej trestným činom.

Náležité preskúmanie podozrenia zo spáchania trestného činu, teda vecne správne

rozhodnutie o otázke viny a spravodlivé potrestanie páchateľa nepredstavuje právo

poškodeného, ale je oprávnením a povinnosťou štátu, ktorý zabezpečuje ochranu práv

a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb, záujmov spoločnosti a ústavného

zriadenia Slovenskej republiky, ktorou napĺňa účel trestného práva.

Z týchto záverov teda vyplýva, že uznesením krajského súdu č. k. 762

z 22. mája 2014 v časti rozhodnutia o vine, teda v časti, ktorou zamietol krajský súd

odvolanie príslušného prokurátora, a tým vo svojej podstate potvrdil oslobodzujúci

rozsudok okresného súdu, nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľa

na súdnu ochranu zaručeného a práva na spravodlivé súdne konanie

zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa

ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

Pretože sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá ako celok, bolo už bez právneho

významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších jeho návrhoch.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. januára 2015