Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 5 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (10)I. ÚS 614/2013
PDF · 241.3 KB
No categories available
I. ÚS 614/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. októbra 2013
predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. O. M., V., ktorou namieta porušenie svojich
základných práv podľa čl. 47 ods. 3 v spojení s čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej
republiky a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Kežmarok v konaní vedenom pod sp. zn. 6 T 260/2004, ako aj postupom Okresného súdu
Poprad v konaní vedenom pod sp. zn. 5 T 62/2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť JUDr. O. M. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. augusta
2013 doručená sťažnosť JUDr. O. M., V., vo veci namietaného porušenia jeho základných
práv podľa čl. 47 ods. 3 v spojení s čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej (ďalej len „ústava“)
a čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Kežmarok v
konaní vedenom pod sp. zn. 6 T 260/2004, ako aj postupom Okresného súdu Poprad v
konaní vedenom pod sp. zn. 5 T 62/2013.
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:
„Na Okresnom súde v Kežmarku od decembra 2004 prebiehalo konanie pod sp. zn.
6T 260/2004 kde bol obžalovaným Ing. J. H. Ja som bol poškodeným. V prípravnom konaní
som bol vypočutý dvakrát a ani raz som sa nevzdal práv poškodeného. Uviedol som, že si
výšku požadovanej náhrady uplatním až na súde. Od roku 2000 trpím absolútnou hluchotou
a napriek tomu OČTK nepoužil pri mojom výsluchu primerané technické zariadenie
dokazujúce ako výsluch naozaj prebiehal. Prvé pojednávame vykonal Okresný súd
v Kežmarku dňa 5. 9. 2005 v čase keď som sa nachádzal vo väzbe v doteraz neskončenej
trestnej veci. Bol som na pojednávanie eskortovaný z ÚVV Levoča a sudca napriek tomu, že
vedel o mojej úplnej hluchote vykonal v rozpore s mojimi právami a požiadavkami
pojednávanie s pomocou zapisovateľky, pričom, som nemal k dispozícii duálny monitor,
nemohol som sledovať protokoláciu zápisnice, sudca nevyhotovil ani zvukový záznam
pojednávania, ktorý by bez pochybností preukázal ako prebiehal môj výsluch. Napriek
evidentnému nerešpektovaniu môjho postihnutia a mojej diskriminácii v zmysle čl. 12
ústavy sudca do zápisnice zaprotokoloval, že som sa vzdal svojich práv poškodeného. O
tomto som sa však dozvedel až z uznesenia ústavného súdu, ktorý uznesením sp. zn. IV. ÚS
429/2009 odmietol moju prvú sťažnosť hoc nepoznal môj zdravotný stav a nevedel nič o
mojej absolútnej hluchote. Následnú novú sťažnosť riešil ústavný súd pod sp. zn. III. ÚS
140/2010 senátom JUDr. T., kde ÚS skonštatoval, že nepochybne podmienky pojednávania
pri mojom výsluchu na OS Kežmarok, /aj pred OČTK/ boli v rozpore s mojimi právami, ale
senát vyslovil, že nie je zo strany ústavného súdu nutné zasahovať do prebiehajúceho
konania, pretože pochybenia môže okresný súd napraviť mojim opätovným výsluchom
na pojednávaní, a tak si budem môcť práva poškodeného ešte v konaní uplatniť. Ústavný
súd v odôvodnení naznačil ako má okresný súd v konaní s nepočujúcim poškodeným konať
v súlade s trestným poriadkom aj ústavou...
Okresný súd v Kežmarku bol opakovane a dlhodobo nečinný a podal som viacero
sťažností na jeho nečinnosť. Podal som ešte v septembri 2006 aj námietku zaujatosti voči
sudcovi JUDr. B. M., ale napriek tomu súd vo veci konal a nerozhodol ani o podanej
námietke na sudcu ani o návrhu na prikázanie veci inému súdu v obvode KS Prešov...
Vec bola KS Prešov z dôvodov dlhoročných prieťahov zavinených OS Kežmarok
prikázaná na Okresný súd v Poprade až v marci 2013, pričom odvolací súd, ale aj NS SR,
ktorý nevyhovel môjmu návrhu na delegáciu poukázali vo svojich rozhodnutiach
na neospravedlniteľné niekoľkoročné prieťahy v konaní !!!...
Nakoľko som sa nikdy relevantným a nespochybniteľným spôsobom nevzdal nárokov
poškodeného, naviac sudca pôvodne vo veci konajúci sa sám vylúčil pre zaujatosť možno
logicky aj právne konštatovať, že v súlade s uznesením ÚS sp. zn. III. ÚS 140/2010 som mal
mať právo byť na prvom pojednávaní súdu po rozhodnutí ÚS SR vo veci vypočutý,
a uplatniť si svoje práva na náhradu škody. Zavinenou nečinnosťou OS Kežmarok však
k tomu nikdy na tamojšom súde nedošlo a vec sa dostala po vyše deväť rokoch od podania
obžaloby na iný súd.
Dovolím si tvrdiť, že postup Okresného súdu v Kežmarku od roku 2005 jasne
dokazuje nielen jeho zaujatosť voči mojej osobe, ale dokazuje aj jasný úmysel zvýhodniť
obžalovaného voči mne. Mnohoročné prieťahy evidentne smerovali k zmareniu môjho práva
poškodeného, pretože v civilnom konaní už boli moje nároky dávno premlčané. Sudca konal
nepochybne v záujme pomôcť obžalovanému tým, že roky vo veci nekonal a tak z dôvodov
údajného porušenia práva obžalovaného na prejednanie veci bez prieťahov a v primeranej
lehote, smeroval jasne k tomu, aby vec iný súd po jej odstúpení zastavil.“
Sťažovateľ ďalej argumentoval, že postup Okresného súdu Kežmarok viedol „priamo
k zmareniu môjho práva poškodeného v súdnom konaní a na druhej strane k absolútnemu
zvýhodneniu obžalovaného. Na jednej strane som sa opakovane domáhal nápravy podaním
sťažností na nečinnosť súdu, na druhej strane obžalovaný sa uspokojil s tým, že vec na súde
zaspala. Od podania obžaloby plynie už deviaty rok a podľa judikatúry ESĽP je taká doba
trestného konania neprípustná. Na druhej strane však ako poškodený som konaním súdu v
situácii bezprávnej osoby, nemám možnosť dosiahnuť morálnu ani inú nápravu a
obžalovaný sa môže spokojne usmievať. Z uvedených dôvodov mi bola spravodlivosť
odopretá a súd konal jasne v rozpore s princípom rovnosti účastníkov v súdnom konaní.
Tým došlo k nenapraviteľnému zásahu do mojich základných práv a slobôd postupom
Okresného súdu v Kežmarku v konaní sp. zn. 6T 260/2004, pričom súd tak konal napriek
uzneseniu ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 140/2010 kde mu bolo nariadené ako má vo veci
postupovať!...
Rozhodnutím Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1 Nto 9/2012 zo dňa 19. 2. 2013 bola
trestná vec obž. Ing. J. H. odňatá OS Kežmarok a prikázaná na konanie OS Poprad, ktorý
uznesením sp. zn. 5T 62/2013 z 19. 6. 2013 trestné stíhanie voči obžalovanému podľa
§ 314 c ods. 1 písm. a/ Tr. por. s použitím § 188 ods. 1 písm. c/, § 172 ods. 1 písm. b/
Tr. por. zastavil.“.
Podľa názoru sťažovateľa „Okresný súd v Poprade konal evidentne svojvoľne
a uprednostnil právo obžalovaného na včasné prejednanie veci nad mojimi právami.
Obžalovaný sa po celé roky nedomáhal nápravy v prieťahoch, ale ja som opakovane podal
niekoľko sťažností aj dve na ÚS SR, a rozhodnutia NS SR a KS Prešov jasne dokazujú spolu
s uznesením III. ÚS 140/2010, že OS Kežmarok konal v mojej záležitosti v rozpore s mojimi
základnými právami. Tieto okolnosti Okresný súd Poprad vôbec pri svojom rozhodovaní
nebral do úvahy! Nie je možné akceptovať postup, ktorým okresný súd zabránil
poškodenému aby sa domohol akejkoľvek satisfakcie, aby si mohol uplatniť nárok
na náhradu nemajetkovej ujmy, či inej ujmy v konaní na súde, aby obžalovaný za svoje
konanie niesol zodpovednosť a celú vec súd pre nečinnosť iného sudcu zmetie v okamihu
zo stola. Roky som sa domáhal nápravy, poukazoval som na fakt, že moje nároky
na náhradu škody pre prieťahy súdu už nemôžem v občianskoprávnom konaní uplatniť
a rozhodnutie OS Poprad z 19. 6. 2013 to definitívne potvrdilo. Na moju škodu ani ústavný
súd v minulosti nijako neochránil moje práva a neumožnil mi domôcť sa spravodlivosti.“.
Na základe uvedeného podľa sťažovateľa „Postupom Okresného súdu v Poprade
došlo k porušeniu môjho práva garantovaného mi v čl. 47 ods. 3 v spojení s čl. 12 ods. 1,
ods. 2 Ústavy SR, čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. Pre súd som nebol ako účastník trestného konania –
poškodený v rovnocennom postavení s obžalovaným. Súd nerešpektoval naviac ani právny
názor ústavného súdu uvedený v dôvodoch uznesenia sp. zn. III. ÚS 140/2010, kde bolo
jasne uvedené, že súd má konať so mnou na pojednávaní a dať mi možnosť pri použití
relevantných informačných technológií vyjadriť sa k veci a k nároku na náhradu škody!
Toto stanovisko ústavného súdu OS Poprad pri svojom rozhodovaní vôbec nebral do úvahy
a vybavenie veci je preto možno považovať za svojvoľné, arbitrárne, diskriminačné
a nespravodlivé.“.
Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:
I./ Základné právo JUDr. O. M. na rovnosť účastníkov v súdnom konaní zaručené v
čl. 47 ods. 3 v spojení s čl. 12 ods. 1, ods. 2 ako aj právo na prejednanie jeho záležitosti
spravodlivo a v primeranej lehote zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl.
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo na zákaz
akejkoľvek diskriminácie podľa čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu v Kežmarku v konaní vedenom pôvodne pod sp. zn. 6T
260/2004 a postupom Okresného súdu v Poprade v konaní neskôr vedenom pod sp. zn. 5T
62/2013 bolo porušené.
II./ JUDr. O. M. priznáva primerané finančné zadosťučinenie od Okresného súdu v
Kežmarku v sume 30.000,- eur /slovom tridsaťtisíc eur/, ktoré je Okresný súd v Kežmarku
povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu a od Okresného
súdu v Poprade finančné zadosťučinenie v sume 25.000,- eur /slovom dvadsaťpäťtisíc eur/,
ktoré je Okresný súd v Poprade povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto nálezu.
III./ Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky ukladá zaplatiť trovy právneho
zastúpenia JUDr. O. M. v sume... podľa vyčíslenia advokátom /na účet ustanoveného
advokáta... /meno po ustanovení/ do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
IV. Okresný súd v Kežmarku a Okresný súd v Poprade sú povinné spoločne
a nerozdielne uhradiť trovy právneho zastúpenia v sume... /podľa vyčíslenia/ na účet
Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky č... vedený v Štátnej pokladnici do 15 dní
od právoplatnosti tohto nálezu.“
Sťažovateľ žiada, aby mu ústavný súd ustanovil právneho zástupcu na jeho
zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.
Ústavnému súdu bolo 25. septembra 2013 doručené podanie sťažovateľa označené
ako „Dodatok k sťažnosti zo dňa 19. 8. 2013 – predloženie listinných dôkazov“, v ktorom
podľa jeho názoru predložil listinné dôkazy o tom, že sudkyňa Okresného súdu
Poprad JUDr. M. P., ktorá bola zákonnou sudkyňou vo veci vedenej
pod sp. zn. 5 T 62/2013, konala ako vylúčená sudkyňa.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie
sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže
odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri
predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.
V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno za zjavne neopodstatnenú
považovať sťažnosť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím
príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi
označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným
právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.
O zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide preto vtedy, ak pri jej predbežnom prerokovaní
ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo
slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež
napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy,
ak namietaným postupom orgánu verejnej moci (v tomto prípade okresného súdu
v občianskoprávnom konaní) nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré
označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným
postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ako aj vtedy,
ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav,
ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval označené základné právo,
pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú.
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa
v rozsahu namietaného porušenia základných práv podľa čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy,
čl. 12 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 dohovoru postupom Okresného súdu
Kežmarok v konaní vedenom pod sp. zn. 6 T 260/2004 a postupom Okresného súdu Poprad
sp. zn. 5 T 62/2013, predmetom ktorých bolo konanie v trestnej veci obžalovaného Ing. J.
H., v ktorej sťažovateľ vystupuje v procesnom postavení poškodeného.
1. K namietanému porušeniu sťažovateľom označených základných a iných
práv postupom Okresného súdu Kežmarok v konaní vedenom pod sp. zn. 6 T 260/2004
Podstata argumentácie sťažovateľa vo vzťahu k postupu Okresného súdu Kežmarok
spočíva v jeho tvrdení, že v konaní vedenom pod sp. zn. 6 T 260/2004 malo byť porušené
najmä jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, pretože Okresný súd Kežmarok nekonal so sťažovateľom od začiatku ako
s poškodeným, keď mu vzhľadom na jeho úplnú hluchotu odňal možnosť uplatniť si nárok
na náhradu škody počas hlavného pojednávania konaného 5. septembra 2005,
keď v zápisnici z tohto pojednávania sudca zaprotokoloval, že sťažovateľ sa vzdal svojich
práv poškodeného. Uvedená argumentácia sťažovateľa bola predmetom
preskúmania ústavným súdom už v predchádzajúcom období, keď ústavný súd uznesením
sp. zn. IV. ÚS 429/09 zo 16. decembra 2009 odmietol jeho sťažnosť ako podanú zjavne
neoprávnenou osobou. O ďalšej námietke sťažovateľa týkajúcej sa nesprávneho
a nezákonného postupu Okresného súdu Kežmarok, ktorý pri jeho vypočúvaní na hlavnom
pojednávaní „nepoužil primerané technické zariadenie dokazujúce ako výsluch naozaj
prebiehal“, a tak porušil jeho základné právo na rovnosť v konaní, bolo ústavným súdom
rozhodnuté uznesením sp. zn. III. ÚS 140/2010 z 30. marca 2010, ktorým bola sťažnosť
sťažovateľa odmietnutá pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie z
dôvodu stále prebiehajúceho trestného konania. V predmetnom uznesení ústavný súd
sťažovateľovi vytkol, že dostatočne nevyužíval právne prostriedky vyplývajúce z Trestného
poriadku na ochranu svojich práv.
Zo sťažnosti a z jej príloh ďalej vyplýva, že po doručení uznesenia ústavného súdu
sp. zn. III. ÚS 140/2010 z 30. marca 2010 (13. mája 2010) sa na Krajskom súde v Prešove
o sťažovateľom opätovne vznesenej námietke zaujatosti proti zákonnému sudcovi JUDr. B.
M. konalo a bolo o nej rozhodnuté uznesením z 31. augusta 2012. Následne bol súdny spis
opakovane predložený Krajskému súdu v Prešove 5. novembra 2012 z dôvodu
sťažovateľom vznesenej námietky zaujatosti proti všetkým sudcom Okresného súdu
Kežmarok, všetkým sudcom v obvode Krajského súdu v Prešove, sudcom Krajského súdu v
Prešove a sudcom Okresného súdu Spišská Nová Ves, v ktorej súčasne navrhoval odňatie
veci Okresnému súdu Kežmarok a jej prikázanie okresnému súdu v obvode Krajského súdu
v Žiline. Vzhľadom na obsah vznesenej námietky zaujatosti, ktorá sa týkala aj Krajského
súdu v Prešove, bol súdny spis predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, ktorý
uznesením sp. zn. 4 Ndt 20/2012 z 15. januára 2013 rozhodol, že trestná vec obžalovaného
Ing. J. H. vedená pod sp. zn. 1 Nto 9/2012 sa Krajskému súdu v Prešove neodníma.
Následne uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1 Nto 9/2012 z 19. februára 2013
bola trestná vec vedená proti obžalovanému Ing. J. H. vedená na Okresnom súde Kežmarok
pod sp. zn. 6 T 260/2004 tomuto súdu odňatá a prikázaná Okresnému súdu Poprad.
Sťažovateľovi bolo predmetné uznesenie doručené 28. júna 2013.
Porovnaním argumentácie sťažovateľa uvedenej v sťažnosti doručenej ústavnému
súdu 21. marca 2013 a odôvodnenia predchádzajúcej sťažnosti doručenej ústavnému súdu
17. februára 2010 ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ vo vzťahu k postupu Okresného
súdu Kežmarok neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, ktorými by argumentačne
podporil svoje tvrdenia najmä vo vzťahu k namietanému porušeniu jeho práva na rovnosť
v konaní. Naopak, z ďalšieho postupu Okresného súdu Kežmarok vo vzťahu
k sťažovateľovi vyplýva, že vzhľadom na opakované konanie a rozhodovanie
o sťažovateľom vznesených námietkach zaujatosti a o jeho návrhu na odňatie a prikázanie
veci inému súdu Krajským súdom v Prešove bol v predmetnom konaní jednoznačne
považovaný za poškodeného.
Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie
a prerokovanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
Okresného súdu Kežmarok v konaní vedenom pod sp. zn. 6 T 260/2004 ústavný súd
uvádza, že jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1
ústavy je v prípadoch, keď sa ňou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov, to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu
orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza
zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok
na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby
sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 215/07,
Z obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd ustálil, že v čase doručenia sťažnosti
ústavnému súdu 21. augusta 2013 Okresný súd Kežmarok vo veci už nekonal z dôvodu
odňatia tejto veci a jej prikázania Okresnému súdu Poprad uznesením krajského súdu
sp. zn. 1 Nto 9/2012 z 19. februára 2013, ktorý vo veci konal od 3. mája 2013 a vo veci
vydal meritórne rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť 2. júla 2013.
Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že v čase doručenia sťažnosti
ústavnému súdu už objektívne nemohlo dochádzať k porušovaniu základného práva
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva na prejednanie jeho záležitosti podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Okresného
súdu Kežmarok, a preto podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľa
v tejto časti odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť.
2. K namietanému porušeniu sťažovateľom označených základných a iných
práv postupom Okresného súdu Poprad v konaní vedenom pod sp. zn. 5 T 62/2013
Porušenie označených článkov ústavy a dohovoru vidí sťažovateľ aj v nesprávnom
postupe Okresného súdu Poprad, ktorý posúdil vo vedenom trestnom konaní spoločenskú
nebezpečnosť skutkov spáchaných obžalovaným vykazujúcich znaky trestných činov
stupňom nepatrným, tým nerešpektoval základné práva sťažovateľa v procesnom postavení
poškodeného, ktorému vydaním uznesenia sp. zn. 5 T 62/2013 z 19. júna 2013, ktorým bolo
zastavené trestné stíhanie proti obžalovanému Ing. J. H., zabránil, aby sa domohol
akejkoľvek satisfakcie.
V rámci základného trestnoprocesného vzťahu existujúceho vo fáze súdneho konania
je jednou zo strán obžalovaný so svojím právom na spravodlivé preskúmanie a rozhodnutie
o oprávnenosti jeho trestného obvinenia a druhou stranou tohto vzťahu, ktorá uplatňuje
trestné obvinenie, je prokurátor zastupujúci štát. V uvedenom základnom trestnoprocesnom
vzťahu, v ktorom sa rozhoduje o otázke viny a trestu, má síce poškodený právo aktívne
vystupovať pri zisťovaní skutkového stavu veci, nemá však postavenie strany oprávnenej
uplatňovať trestné obvinenie, preto pre uvedenú časť trestného konania nemôže disponovať
právom na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Poškodený, ktorý má v trestnom konaní právo uplatniť nárok na náhradu škody
a tento nárok aj uplatnil, je procesnou stranou v tzv. adhéznom konaní (prebiehajúcom
kontinuálne so súdnym konaním o vine), v ktorom sa rozhoduje o ním uplatnenom nároku
na náhradu škody spôsobenej trestným činom. V intenciách uvedeného sa poškodený
v trestnom konaní pred príslušným súdom môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva, ktorým je v tomto prípade uplatnený nárok na náhradu škody. Garancie
poskytované čl. 6 ods. 1 dohovoru garantujúcim právo na spravodlivé súdne konanie sú teda
v trestnom konaní vo vzťahu k poškodenému (uplatňujúcemu nárok na náhradu škody)
limitované a poskytované len pre adhézne konanie týkajúce sa rozhodovania o nároku
na náhradu škody spôsobenej trestným činom.
Náležité preskúmanie podozrenia zo spáchania trestného činu, teda vecne správne
rozhodnutie o otázke viny a spravodlivé potrestanie páchateľa nepredstavuje právo
poškodeného, ale je oprávnením a povinnosťou štátu, ktorý zabezpečuje ochranu práv
a oprávnených záujmov fyzických osôb a právnických osôb, záujmov spoločnosti
a ústavného zriadenia Slovenskej republiky, ktorou napĺňa účel trestného práva.
Z týchto záverov teda vyplýva, že uznesením Okresného súdu Poprad, ktorým
zastavil trestné stíhanie obžalovaného, ako aj jemu predchádzajúcim postupom, nemohlo
dôjsť k porušeniu práva sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1
dohovoru, preto ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.
Vo vzťahu k sťažovateľom namietanému porušeniu jeho základného práva
na rovnosť účastníkov v konaní zaručeného v čl. 47 ods. 3 ústavy v spojení s čl. 12 ods. 1
a 2 ústavy ústavný súd konštatuje, že postavenie poškodeného nie je v trestnom konaní
rovnocenné s postavením a s právami, ktorými disponuje obvinený, resp. obžalovaný.
Súčasne ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľ v sťažnosti bližšie nekonkretizoval,
akým spôsobom mala byť rovnosť v konaní pred Okresným súdom Poprad narušená.
Ústavný súd z vyjadrenia krajského súdu zistil, že Okresný súd Poprad sťažovateľovi
doručil uznesenie krajského súdu sp. zn. 1 Nto 9/2012 z 19. februára 2013 a po preskúmaní
podanej obžaloby, ako aj zákonnosti prípravného konania a po vyhodnotení všetkých
materiálnych kritérií uznesením rozhodol o zastavení trestného stíhania proti obžalovanému.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že v danom prípade chýba príčinná
súvislosť medzi sťažovateľom napadnutým postupom Okresného súdu Poprad
a ním namietaným porušením jeho základného práva na rovnosť účastníkov v konaní
zaručeného v čl. 47 ods. 3 ústavy v spojení s čl. 12 ods. 1 a 2 ústavy, čo zakladá dôvod
na odmietnutie sťažnosti aj v tejto časti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 48 ods. 2 ústavy ústavný súd konštatuje, že konanie
na Okresnom súde Poprad vedené pod sp. zn. 5 T 62/2013 prebiehalo od 3. mája 2013, keď
bola uvedená trestná vec pridelená Okresnému súdu Poprad na základe uznesenia Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 1 Nto 9/2012 z 19. februára 2013 a bolo právoplatne skončené 2. júla
2013 uznesením o zastavení trestného stíhania obžalovaného.
Na základe uvedeného už v čase podania sťažnosti ústavnému súdu 21. augusta 2013
nemohlo dochádzať k porušovaniu označeného práva, a preto ústavný súd sťažnosť
aj v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde.
Čo sa týka namietaného porušenia zákazu diskriminácie zaručeného v čl. 14
dohovoru, ústavný súd konštatuje, že aj v tejto časti sťažnosti, v ktorej sa domáha porušenia
zákazu diskriminácie postupom Okresného súdu Poprad v predmetnom konaní, je sťažnosť
zjavne neopodstatnená, pretože medzi napadnutým postupom a rozhodnutím Okresného
súdu Poprad a namietaným porušením čl. 14 dohovoru nie je taká príčinná súvislosť, ktorá
by signalizovala možnosť vyslovenia porušenia označeného práva po prijatí sťažnosti.
Sťažovateľ na podporu svojich tvrdení o porušení zákazu diskriminácie vo svojej
sťažnosti neuviedol žiadne konkrétne argumenty, ktoré by akýmkoľvek spôsobom mohli
takéto porušenie signalizovať. Tvrdenia sťažovateľa vychádzajú predovšetkým z jeho
nespokojnosti s výsledkom trestného konania. Z tohto dôvodu ústavný súd aj v tejto časti
sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde).
3. K namietanému porušovaniu sťažovateľom označených práv v dôsledku
rozhodovania veci vedenej Okresným súdom Poprad pod sp. zn. 5 T 62/2013
„vylúčenou“ sudkyňou
V ďalšom sťažovateľ namietal, že na Okresnom súde Poprad v konaní vedenom
pod sp. zn. 5 T 62/2013 vo veci rozhodovala vylúčená sudkyňa.
Vo vzťahu k tejto námietke ústavný súd poznamenáva, že z uznesenia
sp. zn. 5 T 62/2013 z 19. júna 2013 ani z obsahu sťažnosti podanej ústavnému súdu
nevyplýva, že by sťažovateľ namietal zaujatosť vo veci konajúcej sudkyne Okresného súdu
Poprad JUDr. M. P. Naopak, sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že k porušeniu jeho
základných práv došlo aj z toho dôvodu, že zákonná sudkyňa mu „neoznámila, že vec je
prikázaná do jej senátu“, a tak odoprela sťažovateľovi možnosť vzniesť proti nej námietku
zaujatosti. K tejto argumentácii sťažovateľa ústavný súd uvádza, že táto je iba hypotetická, a
navyše zo žiadneho ustanovenia Trestného poriadku nevyplýva povinnosť všeobecného
súdu informovať poškodeného o pridelení veci konkrétnemu sudcovi. Ani vo vzťahu k tejto
námietke nič nebránilo sťažovateľovi v rámci aktívneho prístupu k ochrane svojich práv
zistiť z rozvrhu práce Okresného súdu Poprad na daný kalendárny rok, resp. kontaktovaním
tohto súdu, meno zákonného sudcu.
Ústavný súd preto vyhodnotil aj túto námietku sťažovateľa ako zjavne
neopodstatnenú a sťažnosť aj v tejto časti z uvedeného dôvodu odmietol podľa § 25 ods. 2
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo bez právneho dôvodu, aby sa
ústavný súd zaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľa, vrátane jeho žiadosti o ustanovenie
právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. októbra 2013