Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 614/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. októbra 2013

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. O. M., V., ktorou namieta porušenie svojich

základných práv podľa v spojení s a 2 Slovenskej

republiky a , ako aj práv podľa a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Kežmarok v konaní vedenom pod sp. zn. , ako aj postupom Okresného súdu

Poprad v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. O. M. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. augusta

2013 doručená sťažnosť JUDr. O. M., V., vo veci namietaného porušenia jeho základných

práv podľa v spojení s a 2 Slovenskej (ďalej len „ústava“)

a , ako aj práv podľa a Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Kežmarok v

konaní vedenom pod sp. zn. , ako aj postupom Okresného súdu Poprad v

konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

„Na Okresnom súde v Kežmarku od decembra 2004 prebiehalo konanie pod sp. zn.

kde bol obžalovaným Ing. J. H. Ja som bol poškodeným. V prípravnom konaní

som bol vypočutý dvakrát a ani raz som sa nevzdal práv poškodeného. Uviedol som, že si

výšku požadovanej náhrady uplatním až na súde. Od roku 2000 trpím absolútnou hluchotou

a napriek tomu OČTK nepoužil pri mojom výsluchu primerané technické zariadenie

dokazujúce ako výsluch naozaj prebiehal. Prvé pojednávame vykonal Okresný súd

v Kežmarku dňa 5. 9. 2005 v čase keď som sa nachádzal vo väzbe v doteraz neskončenej

trestnej veci. Bol som na pojednávanie eskortovaný z ÚVV Levoča a sudca napriek tomu, že

vedel o mojej úplnej hluchote vykonal v rozpore s mojimi právami a požiadavkami

pojednávanie s pomocou zapisovateľky, pričom, som nemal k dispozícii duálny monitor,

nemohol som sledovať protokoláciu zápisnice, sudca nevyhotovil ani zvukový záznam

pojednávania, ktorý by bez pochybností preukázal ako prebiehal môj výsluch. Napriek

evidentnému nerešpektovaniu môjho postihnutia a mojej diskriminácii v zmysle čl. 12

sudca do zápisnice zaprotokoloval, že som sa vzdal svojich práv poškodeného. O

tomto som sa však dozvedel až z uznesenia ústavného súdu, ktorý uznesením sp. zn. IV. ÚS

429/2009 odmietol moju prvú sťažnosť hoc nepoznal môj zdravotný stav a nevedel nič o

mojej absolútnej hluchote. Následnú novú sťažnosť riešil ústavný súd pod sp. zn. III. ÚS

140/2010 senátom JUDr. T., kde ÚS skonštatoval, že nepochybne podmienky pojednávania

pri mojom výsluchu na OS Kežmarok, /aj pred OČTK/ boli v rozpore s mojimi právami, ale

senát vyslovil, že nie je zo strany ústavného súdu nutné zasahovať do prebiehajúceho

konania, pretože pochybenia môže okresný súd napraviť mojim opätovným výsluchom

na pojednávaní, a tak si budem môcť práva poškodeného ešte v konaní uplatniť. Ústavný

súd v odôvodnení naznačil ako má okresný súd v konaní s nepočujúcim poškodeným konať

v súlade s aj ...

Okresný súd v Kežmarku bol opakovane a dlhodobo nečinný a podal som viacero

sťažností na jeho nečinnosť. Podal som ešte v septembri 2006 aj námietku zaujatosti voči

sudcovi JUDr. B. M., ale napriek tomu súd vo veci konal a nerozhodol ani o podanej

námietke na sudcu ani o návrhu na prikázanie veci inému súdu v obvode KS Prešov...

Vec bola KS Prešov z dôvodov dlhoročných prieťahov zavinených OS Kežmarok

prikázaná na Okresný súd v Poprade až v marci 2013, pričom odvolací súd, ale aj NS SR,

ktorý nevyhovel môjmu návrhu na delegáciu poukázali vo svojich rozhodnutiach

na neospravedlniteľné niekoľkoročné prieťahy v konaní !!!...

Nakoľko som sa nikdy relevantným a nespochybniteľným spôsobom nevzdal nárokov

poškodeného, naviac sudca pôvodne vo veci konajúci sa sám vylúčil pre zaujatosť možno

logicky aj právne konštatovať, že v súlade s uznesením ÚS sp. zn. som mal

mať právo byť na prvom pojednávaní súdu po rozhodnutí ÚS SR vo veci vypočutý,

a uplatniť si svoje práva na náhradu škody. Zavinenou nečinnosťou OS Kežmarok však

k tomu nikdy na tamojšom súde nedošlo a vec sa dostala po vyše deväť rokoch od podania

obžaloby na iný súd.

Dovolím si tvrdiť, že postup Okresného súdu v Kežmarku od roku 2005 jasne

dokazuje nielen jeho zaujatosť voči mojej osobe, ale dokazuje aj jasný úmysel zvýhodniť

obžalovaného voči mne. Mnohoročné prieťahy evidentne smerovali k zmareniu môjho práva

poškodeného, pretože v civilnom konaní už boli moje nároky dávno premlčané. Sudca konal

nepochybne v záujme pomôcť obžalovanému tým, že roky vo veci nekonal a tak z dôvodov

údajného porušenia práva obžalovaného na prejednanie veci bez prieťahov a v primeranej

lehote, smeroval jasne k tomu, aby vec iný súd po jej odstúpení zastavil.“

Sťažovateľ ďalej argumentoval, že postup Okresného súdu Kežmarok viedol „priamo

k zmareniu môjho práva poškodeného v súdnom konaní a na druhej strane k absolútnemu

zvýhodneniu obžalovaného. Na jednej strane som sa opakovane domáhal nápravy podaním

sťažností na nečinnosť súdu, na druhej strane obžalovaný sa uspokojil s tým, že vec na súde

zaspala. Od podania obžaloby plynie už deviaty rok a podľa judikatúry ESĽP je taká doba

trestného konania neprípustná. Na druhej strane však ako poškodený som konaním súdu v

situácii bezprávnej osoby, nemám možnosť dosiahnuť morálnu ani inú nápravu a

obžalovaný sa môže spokojne usmievať. Z uvedených dôvodov mi bola spravodlivosť

odopretá a súd konal jasne v rozpore s princípom rovnosti účastníkov v súdnom konaní.

Tým došlo k nenapraviteľnému zásahu do mojich základných práv a slobôd postupom

Okresného súdu v Kežmarku v konaní sp. zn. , pričom súd tak konal napriek

uzneseniu ústavného súdu sp. zn. kde mu bolo nariadené ako má vo veci

postupovať!...

Rozhodnutím Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 19. 2. 2013 bola

trestná vec obž. Ing. J. H. odňatá OS Kežmarok a prikázaná na konanie OS Poprad, ktorý

uznesením sp. zn. z 19. 6. 2013 trestné stíhanie voči obžalovanému podľa

c ods. 1 písm. a/ s použitím ,

zastavil.“.

Podľa názoru sťažovateľa „Okresný súd v Poprade konal evidentne svojvoľne

a uprednostnil právo obžalovaného na včasné prejednanie veci nad mojimi právami.

Obžalovaný sa po celé roky nedomáhal nápravy v prieťahoch, ale ja som opakovane podal

niekoľko sťažností aj dve na ÚS SR, a rozhodnutia NS SR a KS Prešov jasne dokazujú spolu

s uznesením , že OS Kežmarok konal v mojej záležitosti v rozpore s mojimi

základnými právami. Tieto okolnosti Okresný súd Poprad vôbec pri svojom rozhodovaní

nebral do úvahy! Nie je možné akceptovať postup, ktorým okresný súd zabránil

poškodenému aby sa domohol akejkoľvek satisfakcie, aby si mohol uplatniť nárok

na náhradu nemajetkovej ujmy, či inej ujmy v konaní na súde, aby obžalovaný za svoje

konanie niesol zodpovednosť a celú vec súd pre nečinnosť iného sudcu zmetie v okamihu

zo stola. Roky som sa domáhal nápravy, poukazoval som na fakt, že moje nároky

na náhradu škody pre prieťahy súdu už nemôžem v občianskoprávnom konaní uplatniť

a rozhodnutie OS Poprad z 19. 6. 2013 to definitívne potvrdilo. Na moju škodu ani ústavný

súd v minulosti nijako neochránil moje práva a neumožnil mi domôcť sa spravodlivosti.“.

Na základe uvedeného podľa sťažovateľa „Postupom Okresného súdu v Poprade

došlo k porušeniu môjho práva garantovaného mi v čl. 47 ods. 3 v spojení s čl. 12 ods. 1,

ods. 2 SR, , ako aj a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd. Pre súd som nebol ako účastník trestného konania –

poškodený v rovnocennom postavení s obžalovaným. Súd nerešpektoval naviac ani právny

názor ústavného súdu uvedený v dôvodoch uznesenia sp. zn. , kde bolo

jasne uvedené, že súd má konať so mnou na pojednávaní a dať mi možnosť pri použití

relevantných informačných technológií vyjadriť sa k veci a k nároku na náhradu škody!

Toto stanovisko ústavného súdu OS Poprad pri svojom rozhodovaní vôbec nebral do úvahy

a vybavenie veci je preto možno považovať za svojvoľné, arbitrárne, diskriminačné

a nespravodlivé.“.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

I./ Základné právo JUDr. O. M. na rovnosť účastníkov v súdnom konaní zaručené v

čl. 47 ods. 3 v spojení s čl. 12 ods. 1, ods. 2 ako aj právo na prejednanie jeho záležitosti

spravodlivo a v primeranej lehote zaručené v a čl.

6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo na zákaz

akejkoľvek diskriminácie podľa čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu v Kežmarku v konaní vedenom pôvodne pod sp. zn. 6T

260/2004 a postupom Okresného súdu v Poprade v konaní neskôr vedenom pod sp. zn. 5T

62/2013 bolo porušené.

II./ JUDr. O. M. priznáva primerané finančné zadosťučinenie od Okresného súdu v

Kežmarku v sume 30.000,- eur /slovom tridsaťtisíc eur/, ktoré je Okresný súd v Kežmarku

povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu a od Okresného

súdu v Poprade finančné zadosťučinenie v sume 25.000,- eur /slovom dvadsaťpäťtisíc eur/,

ktoré je Okresný súd v Poprade povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

III./ Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky ukladá zaplatiť trovy právneho

zastúpenia JUDr. O. M. v sume... podľa vyčíslenia advokátom /na účet ustanoveného

advokáta... /meno po ustanovení/ do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

IV. Okresný súd v Kežmarku a Okresný súd v Poprade sú povinné spoločne

a nerozdielne uhradiť trovy právneho zastúpenia v sume... /podľa vyčíslenia/ na účet

Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky č... vedený v Štátnej pokladnici do 15 dní

od právoplatnosti tohto nálezu.“

Sťažovateľ žiada, aby mu ústavný súd ustanovil právneho zástupcu na jeho

zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.

Ústavnému súdu bolo 25. septembra 2013 doručené podanie sťažovateľa označené

ako „Dodatok k sťažnosti zo dňa 19. 8. 2013 – predloženie listinných dôkazov“, v ktorom

podľa jeho názoru predložil listinné dôkazy o tom, že sudkyňa Okresného súdu

Poprad JUDr. M. P., ktorá bola zákonnou sudkyňou vo veci vedenej

pod sp. zn. , konala ako vylúčená sudkyňa.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie

sú dôvody na jeho odmietnutie podľa . Podľa

ods. 2 môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže

odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno za zjavne neopodstatnenú

považovať sťažnosť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

O zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide preto vtedy, ak pri jej predbežnom prerokovaní

ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež

napr. , , , ).

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy,

ak namietaným postupom orgánu verejnej moci (v tomto prípade okresného súdu

v občianskoprávnom konaní) nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré

označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným

postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ako aj vtedy,

ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav,

ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval označené základné právo,

pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa

v rozsahu namietaného porušenia základných práv podľa a ,

, práva podľa a dohovoru postupom Okresného súdu

Kežmarok v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Okresného súdu Poprad

sp. zn. , predmetom ktorých bolo konanie v trestnej veci obžalovaného Ing. J.

H., v ktorej sťažovateľ vystupuje v procesnom postavení poškodeného.

1. K namietanému porušeniu sťažovateľom označených základných a iných

práv postupom Okresného súdu Kežmarok v konaní vedenom pod sp. zn.

Podstata argumentácie sťažovateľa vo vzťahu k postupu Okresného súdu Kežmarok

spočíva v jeho tvrdení, že v konaní vedenom pod sp. zn. malo byť porušené

najmä jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru, pretože Okresný súd Kežmarok nekonal so sťažovateľom od začiatku ako

s poškodeným, keď mu vzhľadom na jeho úplnú hluchotu odňal možnosť uplatniť si nárok

na náhradu škody počas hlavného pojednávania konaného 5. septembra 2005,

keď v zápisnici z tohto pojednávania sudca zaprotokoloval, že sťažovateľ sa vzdal svojich

práv poškodeného. Uvedená argumentácia sťažovateľa bola predmetom

preskúmania ústavným súdom už v predchádzajúcom období, keď ústavný súd uznesením

sp. zn. zo 16. decembra 2009 odmietol jeho sťažnosť ako podanú zjavne

neoprávnenou osobou. O ďalšej námietke sťažovateľa týkajúcej sa nesprávneho

a nezákonného postupu Okresného súdu Kežmarok, ktorý pri jeho vypočúvaní na hlavnom

pojednávaní „nepoužil primerané technické zariadenie dokazujúce ako výsluch naozaj

prebiehal“, a tak porušil jeho základné právo na rovnosť v konaní, bolo ústavným súdom

rozhodnuté uznesením sp. zn. z 30. marca 2010, ktorým bola sťažnosť

sťažovateľa odmietnutá pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie z

dôvodu stále prebiehajúceho trestného konania. V predmetnom uznesení ústavný súd

sťažovateľovi vytkol, že dostatočne nevyužíval právne prostriedky vyplývajúce z Trestného

poriadku na ochranu svojich práv.

Zo sťažnosti a z jej príloh ďalej vyplýva, že po doručení uznesenia ústavného súdu

sp. zn. z 30. marca 2010 (13. mája 2010) sa na Krajskom súde v Prešove

o sťažovateľom opätovne vznesenej námietke zaujatosti proti zákonnému sudcovi JUDr. B.

M. konalo a bolo o nej rozhodnuté uznesením z 31. augusta 2012. Následne bol súdny spis

opakovane predložený Krajskému súdu v Prešove 5. novembra 2012 z dôvodu

sťažovateľom vznesenej námietky zaujatosti proti všetkým sudcom Okresného súdu

Kežmarok, všetkým sudcom v obvode Krajského súdu v Prešove, sudcom Krajského súdu v

Prešove a sudcom Okresného súdu Spišská Nová Ves, v ktorej súčasne navrhoval odňatie

veci Okresnému súdu Kežmarok a jej prikázanie okresnému súdu v obvode Krajského súdu

v Žiline. Vzhľadom na obsah vznesenej námietky zaujatosti, ktorá sa týkala aj Krajského

súdu v Prešove, bol súdny spis predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, ktorý

uznesením sp. zn. z 15. januára 2013 rozhodol, že trestná vec obžalovaného

Ing. J. H. vedená pod sp. zn. sa Krajskému súdu v Prešove neodníma.

Následne uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 19. februára 2013

bola trestná vec vedená proti obžalovanému Ing. J. H. vedená na Okresnom súde Kežmarok

pod sp. zn. tomuto súdu odňatá a prikázaná Okresnému súdu Poprad.

Sťažovateľovi bolo predmetné uznesenie doručené 28. júna 2013.

Porovnaním argumentácie sťažovateľa uvedenej v sťažnosti doručenej ústavnému

súdu 21. marca 2013 a odôvodnenia predchádzajúcej sťažnosti doručenej ústavnému súdu

17. februára 2010 ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ vo vzťahu k postupu Okresného

súdu Kežmarok neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, ktorými by argumentačne

podporil svoje tvrdenia najmä vo vzťahu k namietanému porušeniu jeho práva na rovnosť

v konaní. Naopak, z ďalšieho postupu Okresného súdu Kežmarok vo vzťahu

k sťažovateľovi vyplýva, že vzhľadom na opakované konanie a rozhodovanie

o sťažovateľom vznesených námietkach zaujatosti a o jeho návrhu na odňatie a prikázanie

veci inému súdu Krajským súdom v Prešove bol v predmetnom konaní jednoznačne

považovaný za poškodeného.

Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na spravodlivé súdne konanie

a prerokovanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

Okresného súdu Kežmarok v konaní vedenom pod sp. zn. ústavný súd

uvádza, že jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

je v prípadoch, keď sa ňou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu

orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza

zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok

na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby

sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (napr. , ,

).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd ustálil, že v čase doručenia sťažnosti

ústavnému súdu 21. augusta 2013 Okresný súd Kežmarok vo veci už nekonal z dôvodu

odňatia tejto veci a jej prikázania Okresnému súdu Poprad uznesením krajského súdu

sp. zn. z 19. februára 2013, ktorý vo veci konal od 3. mája 2013 a vo veci

vydal meritórne rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť 2. júla 2013.

Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že v čase doručenia sťažnosti

ústavnému súdu už objektívne nemohlo dochádzať k porušovaniu základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jeho záležitosti podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Okresného

súdu Kežmarok, a preto podľa sťažnosť sťažovateľa

v tejto časti odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

2. K namietanému porušeniu sťažovateľom označených základných a iných

práv postupom Okresného súdu Poprad v konaní vedenom pod sp. zn.

Porušenie označených článkov a dohovoru vidí sťažovateľ aj v nesprávnom

postupe Okresného súdu Poprad, ktorý posúdil vo vedenom trestnom konaní spoločenskú

nebezpečnosť skutkov spáchaných obžalovaným vykazujúcich znaky trestných činov

stupňom nepatrným, tým nerešpektoval základné práva sťažovateľa v procesnom postavení

poškodeného, ktorému vydaním uznesenia sp. zn. z 19. júna 2013, ktorým bolo

zastavené trestné stíhanie proti obžalovanému Ing. J. H., zabránil, aby sa domohol

akejkoľvek satisfakcie.

V rámci základného trestnoprocesného vzťahu existujúceho vo fáze súdneho konania

je jednou zo strán obžalovaný so svojím právom na spravodlivé preskúmanie a rozhodnutie

o oprávnenosti jeho trestného obvinenia a druhou stranou tohto vzťahu, ktorá uplatňuje

trestné obvinenie, je prokurátor zastupujúci štát. V uvedenom základnom trestnoprocesnom

vzťahu, v ktorom sa rozhoduje o otázke viny a trestu, má síce poškodený právo aktívne

vystupovať pri zisťovaní skutkového stavu veci, nemá však postavenie strany oprávnenej

uplatňovať trestné obvinenie, preto pre uvedenú časť trestného konania nemôže disponovať

právom na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Poškodený, ktorý má v trestnom konaní právo uplatniť nárok na náhradu škody

a tento nárok aj uplatnil, je procesnou stranou v tzv. adhéznom konaní (prebiehajúcom

kontinuálne so súdnym konaním o vine), v ktorom sa rozhoduje o ním uplatnenom nároku

na náhradu škody spôsobenej trestným činom. V intenciách uvedeného sa poškodený

v trestnom konaní pred príslušným súdom môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva, ktorým je v tomto prípade uplatnený nárok na náhradu škody. Garancie

poskytované čl. 6 ods. 1 dohovoru garantujúcim právo na spravodlivé súdne konanie sú teda

v trestnom konaní vo vzťahu k poškodenému (uplatňujúcemu nárok na náhradu škody)

limitované a poskytované len pre adhézne konanie týkajúce sa rozhodovania o nároku

na náhradu škody spôsobenej trestným činom.

Náležité preskúmanie podozrenia zo spáchania trestného činu, teda vecne správne

rozhodnutie o otázke viny a spravodlivé potrestanie páchateľa nepredstavuje právo

poškodeného, ale je oprávnením a povinnosťou štátu, ktorý zabezpečuje ochranu práv

a oprávnených záujmov fyzických osôb a právnických osôb, záujmov spoločnosti

a ústavného zriadenia Slovenskej republiky, ktorou napĺňa účel trestného práva.

Z týchto záverov teda vyplýva, že uznesením Okresného súdu Poprad, ktorým

zastavil trestné stíhanie obžalovaného, ako aj jemu predchádzajúcim postupom, nemohlo

dôjsť k porušeniu práva sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1

dohovoru, preto ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

Vo vzťahu k sťažovateľom namietanému porušeniu jeho základného práva

na rovnosť účastníkov v konaní zaručeného v v spojení s

a 2 ústavný súd konštatuje, že postavenie poškodeného nie je v trestnom konaní

rovnocenné s postavením a s právami, ktorými disponuje obvinený, resp. obžalovaný.

Súčasne ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľ v sťažnosti bližšie nekonkretizoval,

akým spôsobom mala byť rovnosť v konaní pred Okresným súdom Poprad narušená.

Ústavný súd z vyjadrenia krajského súdu zistil, že Okresný súd Poprad sťažovateľovi

doručil uznesenie krajského súdu sp. zn. z 19. februára 2013 a po preskúmaní

podanej obžaloby, ako aj zákonnosti prípravného konania a po vyhodnotení všetkých

materiálnych kritérií uznesením rozhodol o zastavení trestného stíhania proti obžalovanému.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že v danom prípade chýba príčinná

súvislosť medzi sťažovateľom napadnutým postupom Okresného súdu Poprad

a ním namietaným porušením jeho základného práva na rovnosť účastníkov v konaní

zaručeného v v spojení s a 2 , čo zakladá dôvod

na odmietnutie sťažnosti aj v tejto časti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci

v primeranej lehote podľa ústavný súd konštatuje, že konanie

na Okresnom súde Poprad vedené pod sp. zn. prebiehalo od 3. mája 2013, keď

bola uvedená trestná vec pridelená Okresnému súdu Poprad na základe uznesenia Krajského

súdu v Prešove sp. zn. z 19. februára 2013 a bolo právoplatne skončené 2. júla

2013 uznesením o zastavení trestného stíhania obžalovaného.

Na základe uvedeného už v čase podania sťažnosti ústavnému súdu 21. augusta 2013

nemohlo dochádzať k porušovaniu označeného práva, a preto ústavný súd sťažnosť

aj v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde.

Čo sa týka namietaného porušenia zákazu diskriminácie zaručeného v čl. 14

dohovoru, ústavný súd konštatuje, že aj v tejto časti sťažnosti, v ktorej sa domáha porušenia

zákazu diskriminácie postupom Okresného súdu Poprad v predmetnom konaní, je sťažnosť

zjavne neopodstatnená, pretože medzi napadnutým postupom a rozhodnutím Okresného

súdu Poprad a namietaným porušením čl. 14 dohovoru nie je taká príčinná súvislosť, ktorá

by signalizovala možnosť vyslovenia porušenia označeného práva po prijatí sťažnosti.

Sťažovateľ na podporu svojich tvrdení o porušení zákazu diskriminácie vo svojej

sťažnosti neuviedol žiadne konkrétne argumenty, ktoré by akýmkoľvek spôsobom mohli

takéto porušenie signalizovať. Tvrdenia sťažovateľa vychádzajú predovšetkým z jeho

nespokojnosti s výsledkom trestného konania. Z tohto dôvodu ústavný súd aj v tejto časti

sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde).

3. K namietanému porušovaniu sťažovateľom označených práv v dôsledku

rozhodovania veci vedenej Okresným súdom Poprad pod sp. zn.

„vylúčenou“ sudkyňou

V ďalšom sťažovateľ namietal, že na Okresnom súde Poprad v konaní vedenom

pod sp. zn. vo veci rozhodovala vylúčená sudkyňa.

Vo vzťahu k tejto námietke ústavný súd poznamenáva, že z uznesenia

sp. zn. z 19. júna 2013 ani z obsahu sťažnosti podanej ústavnému súdu

nevyplýva, že by sťažovateľ namietal zaujatosť vo veci konajúcej sudkyne Okresného súdu

Poprad JUDr. M. P. Naopak, sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že k porušeniu jeho

základných práv došlo aj z toho dôvodu, že zákonná sudkyňa mu „neoznámila, že vec je

prikázaná do jej senátu“, a tak odoprela sťažovateľovi možnosť vzniesť proti nej námietku

zaujatosti. K tejto argumentácii sťažovateľa ústavný súd uvádza, že táto je iba hypotetická, a

navyše zo žiadneho ustanovenia nevyplýva povinnosť všeobecného

súdu informovať poškodeného o pridelení veci konkrétnemu sudcovi. Ani vo vzťahu k tejto

námietke nič nebránilo sťažovateľovi v rámci aktívneho prístupu k ochrane svojich práv

zistiť z rozvrhu práce Okresného súdu Poprad na daný kalendárny rok, resp. kontaktovaním

tohto súdu, meno zákonného sudcu.

Ústavný súd preto vyhodnotil aj túto námietku sťažovateľa ako zjavne

neopodstatnenú a sťažnosť aj v tejto časti z uvedeného dôvodu odmietol podľa § 25 ods. 2

.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo bez právneho dôvodu, aby sa

ústavný súd zaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľa, vrátane jeho žiadosti o ustanovenie

právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. októbra 2013