Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 140/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. marca 2010

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. O. M., trvale bytom S., ktorou namieta porušenie

svojich základných práv podľa a ,

porušenie a práva podľa Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Kežmarok v konaní

vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. O. M. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. februára

2010 doručená sťažnosť JUDr. O. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojich základných práv podľa a

(ďalej len „ústava“), porušenie a práva podľa Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Kežmarok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „namietané konanie“).

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že:

„Na Okresnom súde v Kežmarku od decembra 2004 prebieha konanie vo veci

obžalovaného Ing. J. H. pod č. k. , v ktorom som poškodeným. V priebehu

prípravného konania pri výsluchu pred povereným prísl. PZ som sa k trestnému konaniu

dňa 14. 1. 2004 pripojil a uviedol som, že si v tom čase neviem špecifikovať výšku

požadovanej škody, ale urobím tak pred súdom. Aj pri výsluchu dňa 14. 7. 2004 som

uviedol, že škodu v tom čase neviem vyčísliť, ale z vyjadrenia bolo zrejmé, že tak v konaní

pred súdom chcem urobiť. Súčasne pri oboch výsluchoch som do zápisnice jasne uviedol, že

som úplne obojstranne hluchý, neovládam posunkovú reč a nedokážem ani z úst inej osoby

odčítať, resp, tak viem odčítať iba každé 5 až 10-te slovo a to jednoduché slovné vyjadrenia.

V čase prvého pojednávania vo veci dňa 5. 9. 2005 som sa nachádzal ako obvinený

/v inej veci/ vo väzbe v ÚVT L. Na pojednávanie som bol eskortovaný prísl. VJS a v ich

sprievode som bol do súdnej siene predvedený v putách: až potom, ako vo veci vypovedal

obžalovaný Ing. J. H. Ak by sudca postupoval tak, ako mu ukladá a ,

nemohol by ma do súdnej siene zavolať až po výsluchu obžalovaného.

Podľa § 206 ods. 2 musí sudca pred začatím pojednávania- dokazovania urobiť

dotaz na poškodeného či si uplatňuje nárok na náhradu škody v trestnom konaní a v akej

výške...

Sudca však podľa ust. § 206 ods. 2 nepostupoval a de facto mi odňal možnosť

uplatniť si nároky v trestnom konaní. Ak by sudca poznal obsah spisu /zo zákona ho poznať

musel!/, tak by vzhľadom na moju úplnú hluchotu musel postupovať pri spisovaní zápisnice

z HP v zmysle ..

Z lekárskych správ, ktoré pripájam je zrejmé, že od roku 2000 trpím 100%- tnou

stratou sluchu s dg. Surditas. Nepomôže mi ani naslúchací aparát. Sudca naviac okrem

spisu prejednáva do dnešných dní od leta 2005 aj spis kde som

obžalovaným, V tej veci sú dva súdne posudky znalcov o tom, že som hluchý, nepočujem

hovorovú reč, nedokážem odčítať z úst a neovládam posunkovú reč. V tej veci aj sudca so

mnou konal pomocou počítača s duálnym monitorom...

O tom, že sa sťažovateľ mal údajne svojho práva uplatniť v trestnom konaní nároky

na náhradu škody voči obžalovanému vzdať, sa sťažovateľ dozvedel až z uznesenia ÚS SR

č. zo dňa 16. 12. 2009 a nahliadnutím do spisu na súde dňa 11. 2. 2010.

Pokiaľ už ÚS SR dňa 15. 12. 2009 odmietol v tejto veci sťažnosť, konal zrejme na základe

nedostatočnej znalosti obsahu spisu a bez reálnych faktov. Skutočnosti uvádzané v tejto

sťažnosti sú nové okolnosti a plne vyvracajú záver o vzdaní sa práva poškodeného na HP.

Sťažovateľ proti uzneseniu ÚS IV 429/09 nehodlá postupovať sťažnosťou na ESĽP

z dôvodu, že nemá záujem, aby SR vyzerala pred uvedeným orgánom ako štát

nerešpektujúci práva zdravotne postihnutých. Ak však aj opakovanú sťažnosť na základe

nových skutočností ÚS SR odmietne, sťažovateľ sa obráti na ESĽP a bude dokazovať, že SR

je intolerantný a diskriminujúci štát, kde hluchý občan je odpad a nemá žiadnu právnu

ochranu...

... sťažovateľ sa nikdy nevzdal pred súdom práv poškodeného v trestnej veci

a teda nestratil svoje postavenie poškodeného, mal a stále musí mať aj práva

pre neho z Tr. por, vyplývajúce. Poškodený má značne viac práv ako je právo nahliadnuť do

spisu čo uvádzal už v uznesení č. ústavný súd. Má aj právo nato, aby ho súd

o pojednávaniach upovedomil. Nemá povinnosť na ne prísť, ale ak príde, má právo dávať

svedkom otázky, vyjadriť sa k ich výpovediam a tiež navrhovať a predkladať dôkazy. Je to

právo v záujme realizácie jeho nárokov na náhradu škody. Vo veci však okrem

predvolania na pojednávanie dňa 5. 9. 2005 súd nikdy sťažovateľa o pojednávaniach

neupovedomil...

Súd odňal právo sťažovateľa zúčastniť sa konania a uplatniť v zmysle v

konaní svoje práva.

Vychádzajúc z dôkazov o tom, že sťažovateľ nikdy nestratil v konaní

postavenie poškodeného, mal a stále má aj právo domáhať sa toho, aby súd konal bez

prieťahov a vec prejednal v primeranej lehote. Obžaloba napadla súdu v decembri 2004 a

do dnešného dňa nebol vo veci vynesený rozsudok !!!.

Z opísaných skutočností je zrejmé , že súd tieto práva sťažovateľa porušil. Aj fakt, ž

sám sudca v zápisnici uvádza: poškodeného dlhoročne poznám ako advokáta ešte z doby

pôsobenia v S. a K. vylučuje, aby sa jednalo o nestranné a spravodlivé konanie. Bolo

predsa na základe uvedeného, povinnosťou sudcu vylúčiť sa z konania, ako sa to stalo v

prípade prokurátorov OP K., hoci ma podstatne kratší čas poznali a nemali so mnou

dlhoročný priateľský pomer. Nepredkladanie spisu na rozhodnutie o námietke, celková

dĺžka konania sú neprijateľné a vážne ohrozujú právnu istotu poškodeného.

Poškodený - sťažovateľ nikdy nepodal návrh v občianskoprávnom konaní na náhradu

škody voči obžalovanému Ing. J. H. Postupom súdu došlo k situácii, že nároky sťažovateľa

sú už v civilnom konaní premlčané. Pritom dňa 5. 9. 2005 konal súd tak, že nároky vedome,

manipulátorne a protiústavné poškodenému odňal.“.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom rozhodol takto:

„1./ Základné právo JUDr. O. M. na rovnosť v konaní podľa čl. 47 ods. 3 a čl. 12

ods. 1, na prejednanie jeho veci v jeho prítomnosti s právo vyjadriť sa ku všetkým dôkazom

a na prerokovanie jeho záležitosti bez zbytočných prieťahov podľa a

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo porušené.

2./ Ukladá sa Okresnému súd v Kežmarku, aby vo veci sp. zn. konal v

súlade s a dohovorom.

3./ JUDr. O. M. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 33 333 Eur, ktoré je

Okresný súd v Kežmarku povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti

rozhodnutia.

4./Kancelárii Ústavného súdu Sloveeskej republiky ukladá zaplatiť trovy právneho

zastupovania JUDr. O. M. v sume /podľa dodatočného vyčíslenia ustanoveného advokáta /

na účet jeho právneho zástupcu/ meno po ustanovení ex offo/ do dvoch mesiacov odo dňa

právoplatnosti rozhodnutia.

5./ Okresný súd v Kežmarku je povinný uhradiť štátu trovy právneho

zastupovania...“.

Sťažovateľ okrem uvedeného požiadal aj o ustanovenie advokáta na zastupovanie v

konaní pred ústavným súdom.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o

ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa o

organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o

ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

1. Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o návrhu sťažovateľa

smerujúcom proti postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. ,

ktorým malo byť porušené najmä jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože okresný súd s ním mal konať od začiatku ako

s poškodeným, a nie mu „odňať právo uplatňovať si možnosť náhrady škody v postavení

poškodeného“ na hlavnom pojednávaní konanom 5. septembra 2005. Sťažovateľ ako osoba,

ktorá trpí obojstrannou praktickou hluchotou, sa na tomto hlavnom pojednávaní nikdy pred

okresným súdom nevyjadril k tomu, že ako poškodený „sa ku konaniu s nárokom na

náhradu škody nepripája“, ako to vyplýva zo zápisnice uznesenia okresného súdu,

a o tejto skutočnosti sa dozvedel až z uznesenia ústavného súdu sp. zn.

zo 16. decembra 2009, ktorým bola sťažnosť v tejto časti odmietnutá práve na základe tejto

skutočnosti ako podaná zjavne neoprávnenou osobou. Obsah tohoto uznesenia ústavného

súdu vychádza najmä zo zápisnice z tohto pojednávania.

Ústavný súd k tejto námietke sťažovateľa uvádza, že nemá oprávnenie posudzovať

už právoplatné rozhodnutie ústavného súdu, ktoré vychádzalo najmä z obsahu spisu

okresného súdu v trestnej veci, navyše ak v takýchto prípadoch (ak sťažovateľ namieta

porušenie opätovne svojich práv) tieto sťažnosti odmieta ako neprípustné podľa § 24 a)

.

Podľa a) návrh nie je prípustný, ak sa týka veci,

o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len

o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Domáhanie sa ochrany práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a teda súčasne základného

práva podľa poškodeným v rámci trestného konania je teda podmienené

tým, aby bol uplatnený nárok na náhradu škody v trestnom konaní, čo v prípade sťažovateľa

nebolo naplnené, aj keď tvrdí, že sa tak stalo nie jeho vinou. Ústavný súd preto musel

sťažnosť v tejto časti z uvedeného dôvodu odmietnuť ako neprípustnú podľa citovaného

ustanovenia .

K novej námietke sťažovateľa, že sa cítil vždy ako poškodený v trestnom konaní, ale

nikdy nebol súdom poučený o tom, či si môže uplatňovať náhradu škody v trestnom konaní,

ústavný súd uvádza:

Z prípravného konania vedeného pred vyšetrovateľom Okresného riaditeľstva

Policajného zboru v S. (ďalej len „vyšetrovateľ“) pod sp. zn. ČVS: ORP-608/1-OVK-KK-

2004 vyplýva, že sťažovateľ ako poškodený bol riadne poučený o svojich právach pri

svojom výsluchu konanom 14. januára 2004 a neskôr aj 14. júla 2004, ktoré vyplývajú zo

o trestnom konaní súdnom () v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) i ďalších osobitných predpisov, čo dokumentuje aj

to, že zápisnice z výsluchov vlastnoručne podpísal.

Na č. l. 24 vyšetrovacieho spisu k veci uviedol, „že sa cítim byť poškodený a

pripájam sa ako poškodený ku trestnému konaniu avšak ku konaniu o náhrade spôsobenej

škody sa momentálne nepripájam lebo konkrétnu škodu teraz uviesť neviem nakoľko mne

škoda vznikla v dôsledku stresu a pretrváva mi problém, že mám stále vysoký tlak“.

Z trestnej veci, ktorá je predmetom konania pred okresným súdom, ďalej vyplýva, že

obžaloba vo veci bola podaná 23. decembra 2004 Okresnou prokuratúrou S.

V zmysle citovaného ako procesného kódexu vzťahujúceho sa na

prípad sťažovateľa (ustanovenia § 43 ods. 1) poškodený je osoba, ktorej bolo trestným

činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda, alebo boli

porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody. Poškodený má právo v

prípadoch uvedených v tomto zákone sa vyjadriť, či súhlasí s trestným stíhaním, má právo

uplatniť nárok na náhradu škody, robiť návrhy na vykonanie dôkazov alebo na ich

doplnenie, nazerať do spisu a oboznámiť sa so spisom, zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní

a na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, má právo

záverečnej reči a právo podávať opravné prostriedky v rozsahu vymedzenom týmto

zákonom. Práva preštudovať spis sa môže poškodený výslovne vzdať.

V zmysle poškodený, ktorý má podľa zákona proti

obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola trestným činom spôsobená, je

oprávnený tiež navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému

povinnosť nahradiť túto škodu. Návrh treba urobiť do skončenia vyšetrovania (§ 166 ods. 1

a 2 ). Z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa

nárok na náhradu škody uplatňuje.

Z uvedených ustanovení teda vyplýva, že sťažovateľ

nepostupoval do podania obžaloby aj napriek zákonnému poučeniu zo strany vyšetrovateľa

citovaného na s. 24 vyšetrovacieho spisu tak, ako mu to umožňoval ,

a v spise okresného súdu sa zatiaľ nenachádza žiadny jeho konkrétny návrh na uplatnenie

náhrady škody.

K tvrdeniu sťažovateľa, že okresný súd mu na prvom hlavnom pojednávaní konanom

5. septembra 2005 odňal právo uplatniť si náhradu škody, resp. ho riadne nepoučil o tejto

zákonnej možnosti, je potrebné uviesť, že nie je úlohou ústavného súdu odstraňovať rozpory

medzi tvrdeniami sťažovateľa a listinnými dôkazmi uvedenými v spise okresného súdu, a ak

je tomu tak, ako to tvrdí sťažovateľ, má možnosť teda kedykoľvek v priebehu trestného

konania pred súdom vzniesť takúto námietku a okresný súd o jeho prípadnej námietke bude

musieť rozhodnúť.

Sťažovateľ ďalej namieta, že okresný súd pri jeho vypočúvaní na hlavnom

pojednávaní ako občana s ťažkým zdravotným postihnutím nepostupoval v zmysle § 55 ods.

4 alebo napriek tomu, že vedel, že trpí obojstrannou hluchotou.

Podľa pri vykonávaní úkonov trestného konania sa musí

zaobchádzať s osobami na úkone zúčastnenými tak, ako to vyžaduje význam a výchovný

účel trestného konania; vždy treba rešpektovať ich osobnosť a ich zaručené práva.

Podľa 55 ods. 4 v dôležitých prípadoch možno okrem zápisnice

vyhotoviť o konaní i rýchlopisný záznam, ktorý sa potom spolu s prepisom do obyčajného

písma pripojí k zápisnici. Na zachytenie priebehu konania možno v prípade potreby použiť

aj iný vhodný prostriedok. Pomôcku na to použitú treba označiť, spoľahlivo uschovať a v

zápisnici poznamenať, kde je uložená. Prepis zvukového záznamu sa priloží k zápisnici.

Ústavný súd k tomu uvádza, že aj keď je zrejmé, že v tomto smere okresný súd asi

pochybil, v rámci svojej rozhodovacej činnosti prihliada na to, že nie je iba jeho

povinnosťou (ako súdneho orgánu ochrany ústavnosti) zabezpečovať v rámci svojej

rozhodovacej právomoci ochranu základných práv a slobôd vrátane rešpektovania záväzkov

vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Túto

povinnosť majú aj všeobecné súdy ako primárni ochrancovia ústavnosti (napr.

).

Danú skutočnosť zohľadňuje napokon aj znenie limitujúce

právomoc ústavného súdu vo vzťahu k všeobecným súdom princípom subsidiarity, podľa

ktorého rozhoduje ústavný súd o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb vo veci porušenia ich základných práv alebo slobôd iba v tých prípadoch,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd pripomína, že trestné konanie je od svojho začiatku až po jeho koniec

proces, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie garancií pre

ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní naprávať, resp.

korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho právoplatnom skončení možno na

ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia práv a slobôd označených v

, ak tieto pochybenia neboli odstránené v priebehu samotného trestného

konania.

Pokiaľ by ústavný súd na túto skutočnosť neprihliadal, poprel by účel a zmysel

opravných prostriedkov v trestnom konaní, ktorým je okrem iného náprava procesných

pochybení vo veci konajúcich orgánov verejnej moci (orgánov činných v trestnom konaní a

súdov).

Vychádzajúc z uvedeného v sťažovateľovej veci bola v rámci predbežného

prejednania obžaloby sporná predovšetkým otázka zákonnosti postupu orgánov činných v

trestnom konaní v rámci prípravného konania, ale najmä okresného súdu po podaní

obžaloby, ktoré nezvolili správny spôsob komunikácie so sťažovateľom (poškodeným),

ktorý trpí obojstrannou hluchotou.

Po preštudovaní spisu okresného súdu a vyjadrení účastníkov dospel ústavný súd

k záveru, že právna úprava trestného konania v súčasnosti ešte umožňuje sťažovateľovi v

rámci uplatnenia jeho požiadavky na vedenie procesu s ním, ktorú uplatnil v sťažnosti

adresovanej ústavnému súdu, domáhať sa právne účinným spôsobom ochrany základných

práv a slobôd garantovaných v ďalšom priebehu konania (na hlavných

pojednávaniach), keďže ho okresný súd aj neskôr (ako uvádza sťažovateľ v sťažnosti)

považoval za poškodeného, napr. 21. augusta 2008 mu doručil predvolanie na hlavné

pojednávanie (č. l.173 súdneho spisu), pretože konanie v trestnej veci nie je ešte právoplatne

skončené. Obdobne ho považoval za poškodeného, keď podával námietky zaujatosti proti

zákonnému sudcovi [svedčí o tom zápisnica napísaná s ním na okresnom súde

26. septembra 2006 (č. l. 160) a vyjadrenia zákonného sudcu k námietkam zaujatosti (č. l.

165, 172, 179, 180 a 181 súdneho spisu)].

Na druhej strane sťažovateľ dostatočne nevyužíval svoje oprávnenia, ktoré mu ako

poškodenému vyplývajú z (napriek zákonnému poučeniu zo strany

vyšetrovateľa v prípravnom konaní, ako to vyplýva z č. l. 18-25 vyšetrovacieho spisu, ktoré

vlastnoručne podpísal), ale najmä nevyužíval právne prostriedky na ochranu svojich práv v

konaní pred okresným súdom (prvýkrát využil možnosť nazrieť do spisu okresného súdu,

resp. oboznámil sa s jeho obsahom až po doručení citovaného uznesenia ústavného súdu

20. januára 2010), teda až po piatich rokoch od podania obžaloby.

Za daných okolností nie je daný dôvod, aby ústavný súd vstupoval v danej fáze

prebiehajúceho trestného konania v trestnej veci sťažovateľa do právomoci všeobecných

súdov. Sťažovateľ ako poškodený môže svoje námietky, ktoré predniesol vo svojej

sťažnosti, využiť najprv v konaní pred okresným súdom, prípadne odvolacím súdom.

Nevyužitie možností ochrany označených práv sťažovateľa (bez ohľadu na jeho

tvrdenia, že nebol riadne poučený okresným súdom o možnosti uplatňovať náhradu škody a

že okresný súd s ním nezaobchádza ako s osobou zdravotne ťažko postihnutou) nemožno

nahradzovať sťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý môže konať len vtedy, ak fyzická

osoba alebo právnická osoba nemala inú možnosť účinnej ochrany svojich práv (čl. 127 ods.

1 ).

Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1

sťažnosť odmietol podľa uvedeného zákona pre

nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa už ústavný súd ďalšími návrhmi sťažovateľa

na ochranu ústavnosti uplatnenými v sťažnosti vrátane žiadosti o ustanovenie právneho

zástupcu v konaní pred ústavným súdom nezaoberal.

Ústavný súd k tomu v závere nad rámec uvádza, že nemôže byť ospravedlnením pre

okresný súd skutočnosť, že sťažovateľ v pozícii poškodeného výslovne nežiadal, aby mu

bol daný monitor na sledovanie priebehu pojednávania, tak ako to urobil v inej trestnej veci,

v ktorej bol sťažovateľ v pozícii obžalovaného. Okresný súd by mal preto tieto procesné

pochybenia v ďalšom priebehu konania čo najskôr odstrániť a postupovať v súlade

s potrebami a požiadavkami sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. marca 2010