Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 20/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. marca 2015 v senáte

zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Ľubomíra

Dobríka prerokoval sťažnosť , ,

, , zastúpeného advokátom JUDr. Petrom

Peružekom, Advokátska kancelária, Radlinského 1, Hlohovec, pre namietané porušenie jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť trovy

konania v sume 284,08 € (slovom dvestoosemdesiatštyri eur a osem centov) na účet jeho

právneho zástupcu advokáta JUDr. Petra Peružeka, Radlinského 1, Hlohovec, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. 8 z 20. januára 2015 prijal na ďalšie konanie sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“) podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“) a

práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ ešte v roku 2007 podal okresnému súdu žalobu,

ktorou sa domáha ochrany osobnosti a zaplatenia nemajetkovej ujmy.

Sťažovateľ uvádza, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo konanie

v jeho právnej veci právoplatne skončené, a preto navrhuje, aby ústavný súd v náleze

vyslovil, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. porušil jeho základné

právo podľa a právo podľa dohovoru, aby mu prikázal

vo veci konať bez zbytočných prieťahov a zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie

v sume 10 000 €, ako aj úhradu trov konania.

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti prípisom sp. zn.

Spr 3107/2015 doručeným ústavnému súdu 4. marca 2015, v ktorom sa okrem iného

uvádza:

„Šetrením som zistila, že dlhšie časové odstupy úkonov súdu boli spôsobené najmä

nadmernou zaťaženosťou súdneho oddelenia zákonnej sudkyne, ktorej bola vec pridelená.

K samotnému postupu súdu, pokiaľ ide o jeho zákonnosť, ako aj k efektívnosti využívania

procesných nástrojov, mi ako predsedníčke neprináleží sa vyjadrovať. Z rozsahu spisového

materiálu veci a doterajšieho priebehu konania je však zrejmé, že k samotnému predĺženiu

súdneho konania prispela rovnako potreba vykonania viacerých procesných úkonov vo

vzťahu ku správaniu sa navrhovateľa, ktorému bolo v konaní potrebné ustanoviť viacero ex

offo právnych zástupcov, ktorých ustanovenie navrhovateľ opakovane namietal. Rovnako

bolo potrebné vykonanie výsluchu navrhovateľa dožiadaným súdom, pričom samotný

navrhovateľ odmietol výsluch k dožiadaným otázkam, nakoľko trval na vypočutí zákonným

sudcom. Z uvedeného je možné konštatovať, že ku prieťahom v konaní prispel svojím

správaním aj samotný navrhovateľ ako sťažovateľ.“

K vyjadreniu okresného súdu sťažovateľ zaujal stanovisko podaním doručeným

ústavnému súdu 17. marca 2015, v ktorom uviedol, že

„K písomnému vyjadreniu Okresného súdu Bratislava I. uvádzam len toľko, že už

z 2 podaných sťažností vyplynulo, že dvakrát predseda súdu uviedol, že sťažnosti boli

dôvodné a teda vyjadrenia zákonnej sudkyne o prieťahoch zo strany klienta sú ničím

nepodložené.“.

Z obsahu sťažnosti a zo zapožičaného súdneho spisu okresného súdu

sp. zn. ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania:

9. august 2007 – okresnému súdu bol doručený návrh sťažovateľa na ochranu

osobnosti a zaplatenie nemajetkovej ujmy, ktorého súčasťou bola aj

žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov a ustanovenie advokáta;

5. marec 2008 – okresný súd uznesením sťažovateľovi oslobodenie od súdnych

poplatkov nepriznal a právneho zástupcu z radov advokátov

neustanovil, pričom sťažovateľ sa proti uvedenému uzneseniu

odvolal a Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)

uznesením sp. zn. z 19. marca 2009 napadnuté

uznesenie okresného súdu zrušil;

21. január 2010 – okresný súd sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov priznal

a advokáta ustanovil;

1. marec 2010 – okresný súd uznesením svoje uznesenie z 21. januára 2010 zmenil

a sťažovateľovi za právneho zástupcu ustanovil Centrum právnej

pomoci kancelária Bratislava;

6. máj 2010 – okresný súd uznesením vyzval odporcu (Ministerstvo spravodlivosti

Slovenskej republiky), aby sa v lehote 15 dní od doručenia uznesenia

vyjadril k návrhu;

1. marec 2011 – sťažovateľ požiadal okresný súd o zmenu ustanoveného právneho

zástupcu s odôvodnením, že „nemá dôveru v Centrum...“, a súčasne

navrhol, aby na strane odporcu do konania vstúpilo Generálne

riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže Bratislava.

V ďalšom období od 20. mája 2011 do 12. októbra 2012 okresný súd 4 krát

uzneseniami ustanovil advokáta sťažovateľovi a následne ich zrušil. V dvoch prípadoch boli

uznesenia zrušené na podnet ustanovených advokátov a v ďalších dvoch prípadoch došlo

k zrušeniu zastupovania po vyjadrení nespokojnosti sťažovateľom.

12. október 2012 – okresný súd uznesením pripustil, aby do konania na strane odporcu

vstúpili Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže

Bratislava a Ústav na výkon väzby;

22. január 2013 – krajský súd odmietol odvolanie zboru väzenskej stráže a potvrdil

jeho účasť v konaní;

29. máj 2013 – okresný súd podaním doručeným 29. mája 2013 požiadal Okresný

súd Trenčín o vypočutie sťažovateľa, pričom sťažovateľ takéto

vypočutie odmietol s odôvodnením, že bude vypovedať iba pred

zákonným sudcom;

13. august 2013 – okresný súd nariadil termín pojednávania na 11. október 2013, ktoré

sa uskutočnilo a bolo odročené na neurčito pre účely vypracovania

procesného rozhodnutia o pripustenej zmene žalobného návrhu

a uznesenia o čiastočnom späťvzatí návrhu;

11. október 2013 – okresný súd uznesením konanie v časti o zaplatenie nemajetkovej

ujmy zastavil a pripustil zmenu žalobného petitu;

8. január 2014 – okresný súd nariadil termín pojednávania na 26. február 2014, ktorý

bol následne zrušený z dôvodu podania trestného oznámenia na

zákonnú sudkyňu, ktorá uviedla, že v dôsledku uvedeného sa cíti byť

vo veci zaujatá;

11. marec 2014 – krajský súd uznesením rozhodol, že zákonná sudkyňa je vylúčená

z prejednávania a rozhodovania vo veci;

23. september 2014 – súdny spis bol pridelený novej zákonnej sudkyni, ktorá nariadila

termín pojednávania na 14. máj 2015.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov..., ako aj práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby

jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo

záväzkoch...

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry (, , ), v súlade s ktorou možno

za konanie (postup) súdu odstraňujúce právnu neistotu sťažovateľa v konkrétnom

posudzovanom prípade považovať také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu

vo veci alebo k odstráneniu jeho právnej neistoty zákonom dovoleným spôsobom. K

vytvoreniu právnej istoty preto dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo

iného štátneho orgánu ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokovávanej veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a skutkovú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že spory

o ochranu osobnosti tvoria bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov

a v zásade ich nemožno považovať za právne ani skutkovo zložité. Doterajší zdĺhavý

priebeh napadnutého konania ústavný súd nemôže pripísať iba na vrub prípadnej faktickej

náročnosti prerokovávanej veci. Ústavný súd súčasne nezistil, že by išlo o právne zložitú

vec.

2. Pri posudzovaní druhého kritéria, t. j. hodnotenia prípadných zbytočných prieťahov

v konaní, ústavný súd dospel k záveru, že k dĺžke posudzovaného konania zásadným

spôsobom prispeli okolnosti na strane sťažovateľa. Sťažovateľ inicioval zmeny týkajúce sa

ním podaného návrhu, na ktoré musel okresný súd procesne reagovať (zmena žalobného

petitu, rozšírenie okruhu účastníkov konania). Sťažovateľ sa odmietal podrobiť výsluchu

pred dožiadaným súdom s odôvodnením, že bude vypovedať iba pred zákonným sudcom,

podal trestné oznámenie na konajúcu zákonnú sudkyňu, a predovšetkým opakovane sa

dožadoval v priebehu napadnutého konania zmeny právneho zastúpenia, pričom vyjadroval

nespokojnosť s dovtedy ustanovenými právnymi zástupcami vrátane ustanoveného Centra

právnej pomoci, kancelárie Bratislava.

Ústavný súd pri hodnotení postupu sťažovateľa bral do úvahy aj to, že ako účastník

konania má nesporne právo na procesné úkony, ktoré urobil. Za prieťahy vzniknuté

v dôsledku uplatnenia procesných práv účastníkom konania neznáša zodpovednosť

oprávnená osoba, ale zodpovednosť v takomto prípade nemožno pripísať ani na vrub

štátnemu orgánu konajúcemu vo veci (). V súlade s touto judikatúrou preto

dobu potrebnú na rozhodnutie o sťažovateľom uplatnených procesných právach ústavný súd

nezapočítal do doby zbytočných prieťahov v konaní okresného súdu (obdobne

, ), avšak ako už bolo uvedené, práve v ich dôsledku došlo

k výraznému predĺženiu napadnutého konania.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní

a poukazuje na to, že trvanie napadnutého konania v dĺžke takmer 8 rokov je už samo osebe

neprimerané.

Na základe analýzy napadnutého konania je možné konštatovať, že v jeho doterajšom

priebehu nebolo rozhodnuté v merite veci, a preto nie je potrebné osobitne vymedzovať

úseky nečinnosti, alebo konkrétnejšie hodnotiť jednotlivé procesné úkony. Napadnuté

konanie podľa názoru ústavného súdu je ako také postihnuté neefektívnosťou.

Uvedený postup okresného súdu teda nesvedčí o tom, že by svoju činnosť

organizoval v súlade s povinnosťou uloženou mu v , aby bola vec čo

najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť aj za zabezpečenie

efektívneho postupu, ktorý mal smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa

sťažovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom

práva zaručeného v citovanom článku (pozri napr. ) a jeho neefektívna

činnosť mala rozhodne vplyv na doterajšiu dĺžku konania.

Pokiaľ predsedníčka okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti argumentuje

„nadmernou zaťaženosťou súdneho oddelenia zákonnej sudkyne“, ústavný súd poukazuje na

svoju ustálenú judikatúru (napr. , ), podľa ktorej nadmerné

množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská

republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo

ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej

neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé

konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto ústavný súd dospel k názoru, že doterajším

postupom okresného súdu v konaní, ktoré je ním vedené pod sp. zn. , došlo

k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Pretože ústavný súd zistil porušenie označeného základného práva sťažovateľa podľa

a práva podľa dohovoru okresným súdom v konaní vedenom

pod sp. zn. , prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov,

a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ domáhajúci sa

rozhodnutia súdu vo svojej veci.

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal aj o priznanie finančného zadosťučinenia v sume

10 000 € z dôvodov v nej uvedených.

Ústavný súd považoval v tomto prípade výrok o porušení základného práva

sťažovateľa a výrok, ktorým prikázal okresnému súdu v predmetnej veci konať bez

zbytočných prieťahov, za dostatočnú ochranu jeho práv.

Priznanie finančného zadosťučinenia, ktoré je peňažnou protihodnotou utrpenej

nemajetkovej ujmy, podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade neprichádza do úvahy,

pretože sťažovateľ zásadným spôsobom prispel k predĺženiu priebehu napadnutého konania,

a preto ústavný súd v okolnostiach danej veci návrhu sťažovateľa na priznanie finančného

zadosťučinenia nevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli

v dôsledku právneho zastúpenia v konaní o jeho sťažnosti advokátom JUDr. Petrom

Peružekom. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2013, ktorá

bola 804 €.

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia

a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“), a to každý úkon po 134 €, t. j. spolu 268 €, čo spolu s režijným paušálom

2 x 8,04 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 284,08 €.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľa ( v spojení s ) v lehote

uvedenej v bode 3 výroku tohto nálezu.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. marca 2015