Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 568/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. júla 2016 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom

JUDr. Marcelom Dolobáčom, PhD., Žižkova 39, Košice, ktorou namieta porušenie svojho

základného práva podľa a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu

v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júna 2016

doručená sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Marcelom

Dolobáčom, PhD., Žižkova 39, Košice, ktorou namieta porušenie svojho základného práva

podľa (ďalej len „“) a práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“) a postupom Krajského súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z pripojených príloh sťažovateľa vyplýva, že «Ústavný súd nálezom

zo dňa 24. marca 2015 sp. zn. -24 rozhodol, že základné práva sťažovateľa

porušené boli, prikázal Okresnému súdu Bratislava I konať bez zbytočných prieťahov

a uložil mu povinnosť uhradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia. Finančné

zadosťučinenie ústavný súd sťažovateľovi nepriznal, a to z dôvodu, že: „sťažovateľ

zásadným spôsobom prispel k predĺženiu priebehu napadnutého konania.“

Okresný súd Bratislava I pred nadobudnutím právoplatnosti vyššie uvedeného nálezu

ústavného súdu vo veci ochrany osobnostných práv sťažovateľa rozhodol tak, že žalobu

sťažovateľa zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu však bolo podané odvolanie, o ktorom

Krajský súd v Bratislave do dnešného dňa nerozhodol.

Od podania žaloby sťažovateľa na ochranu jeho osobnostných práv uplynulo už

takmer 9 rokov, napriek tomu stále nebolo vo veci právoplatne rozhodnuté. Konanie pred

Okresným súdom Bratislava I v spojitosti s konaním pred odvolacím Krajským súdom

v Bratislave možno vyhodnotiť ako súvislý prieťah trvajúci takmer 9 rokov.».

Sťažovateľ ďalej uviedol, že „Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, podľa názoru

sťažovateľa ide v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.

o skutkovo jednoduchú vec, ktorá nevyžaduje rozsiahle dokazovanie. Preto nemožno

tolerovať, aby bola dĺžka konania takmer 9 rokov. Sťažovateľ bol v rámci svojich možností

(výkon trestu odňatia slobody) súčinný a výrazným spôsobom neprispel k neúmernej dĺžke

súdneho konania. Okresný súd Bratislava I však vo veci dlhodobo neuskutočňoval žiadne

úkony, pričom aj úkony, ktoré vykonal boli nesprávne (napr. rozhodnutie, ktorým

sťažovateľovi nebolo priznané právo na oslobodenie od súdneho poplatku), preto je výlučne

zodpovedným za namietané prieťahy v konaní. Sťažovateľ sa žalobou v konám pred

okresným súdom domáhal iba toho, aby neboli porušované jeho osobnostné práva. Napriek

tomu, že ide o naliehavú vec, o ktorej by súdy mali rozhodovať čo možno najrýchlejšie, na

vymoženie svojich práv čaká sťažovateľ už takmer 9 rokov.

Sťažovateľ si uvedomuje, že vo veci prieťahov v konaní vedenom Okresným súdom

Bratislava I pod sp. zn. už podával ústavnú sťažnosť, má však za to, že sa

tento návrh netýka rovnakej veci, keďže v predmetnom konám pred okresným súdom

dochádza k ďalším prieťahom, čím celková dĺžka konania už presiahla deväť rokov.

Okresný súd Bratislava I porušuje príkaz vyslovený v náleze ústavného súdu sp. zn. III. ÚS

20/2015-24, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov. S ohľadom na vyššie uvedené, je

tak sťažovateľ názoru, že táto ústavná sťažnosť je prípustná.“.

Na základe citovanej argumentácie sťažovateľ navrhuje ústavnému súdu, aby

vyslovil porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote postupom okresného súdu

a krajského súdu v napadnutom konaní, prikázal okresnému súdu a krajskému súdu konať

v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov a priznal mu úhradu trov konania v sume

498,73 €, ako aj primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €.

Návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľ odôvodňuje

takto:

„Kvôli prieťahom v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I trpí

sťažovateľ negatívnymi následkami, a to konkrétne stresom, traumou, krivdou, ponížením

a pocitmi právnej neistoty a bezmocnosti z toho, že mu je takmer deväť rokov odopieraná

spravodlivosť.

Zároveň je potrebné brať ohľad na to, že k zásahu do základných práv a slobôd došlo

štátnym orgánom a nie súkromnou osobou. Priznané primerané finančné zadosťučinenie by

zároveň malo pôsobiť preventívne a represívne.“

Ústavný súd ešte pred predbežným prerokovaním sťažnosti vyzval predsedníčku

okresného súdu, aby sa k nej vyjadrila. Vo vyjadrení z 1. júla 2016 predsedníčka okresného

súdu okrem iného uvádza:

„K samotnému priebehu konania vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod

sp. zn. poukazujem na vyjadrenie súčasnej zákonnej sudkyne. Stotožňujem sa

s vyjadrením zákonnej sudkyne, podľa ktorého k neprimeranej dĺžke konania prispel

samotný sťažovateľ - navrhovateľ.

V prílohe tohto listu Vám zasielam Upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti

zo dňa 06. 05. 2014 číslo spr. 2070/2014, ktoré obsahuje podrobnú chronológiu

vykonaných úkonov a v ktorom som skonštatovala, že v počiatočných fázach konania došlo

k objektívnym prieťahom, následne však súd vo veci riadne a bezprieťahovo konal. Vo veci

bolo dňa 14. 05. 2015 rozhodnuté rozsudkom, proti ktorému sťažovateľ podal odvolanie;

spis bol dňa 14. 10. 2015predložený Krajskému súd v Bratislave.“

Z predloženého spisového materiálu ústavný súd zistil, že okresný súd po vydaní

rozhodnutia vo veci a vykonaní úkonov súdu prvého stupňa v súvislosti s podaním

odvolania sťažovateľom predložil 14. októbra 2015 súdny spis na odvolacie konanie

krajskému súdu, ktorý podľa zistení ústavného súdu dosiaľ o odvolaní nerozhodol.

Ústavný súd ďalej zistil, že v napadnutom konaní už nálezom sp. zn.

z 24. marca 2015, ktorý nadobudol právoplatnosť 8. júna 2015, vyslovil porušenie

základného práva sťažovateľa podľa a práva podľa dohovoru

a prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd zároveň

označeným nálezom priznal sťažovateľovi úhradu trov konania a vo zvyšnej časti jeho

sťažnosti nevyhovel. V odôvodnení nálezu sp. zn. z 24. marca 2015 ústavný

súd okrem iného konštatoval, že sťažovateľ zásadným spôsobom prispel k predĺženiu

konania tým, že sa odmietol podrobiť výsluchu pred dožiadaným orgánom, podal trestné

oznámenie na zákonnú sudkyňu a opakovane sa dožadoval zmeny právnych zástupcov.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní

v období do nadobudnutia právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn.

z 24. marca 2015

V zmysle návrh nie je prípustný, ak sa týka

veci, o ktorej už ústavný súd rozhodol.

S poukazom na citovaný ústavný súd sťažnosť v časti

namietajúcej zbytočné prieťahy v napadnutom konaní spôsobené postupom okresného súdu

v období do nadobudnutia právoplatnosti nálezu sp. zn. z 24. marca 2015,

t. j. do 8. júna 2015, odmietol podľa ako neprípustnú.

II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní

v období po nadobudnutí právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn.

z 24. marca 2015

Z už citovaného vyplýva, že úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne

neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne

procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené

základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú

(, , , , ). Za zjavne

neopodstatnenú preto možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej

ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr.

, , , ).

Ústavný súd pri posudzovaní tejto časti sťažnosti konštatuje, že sťažovateľ mu podal

sťažnosť (6. júna 2016) potom, čo okresný súd v jeho veci už rozhodol rozsudkom sp. zn.

zo 14. mája 2015 a zároveň už aj vykonal úkony súvisiace s predložením

spisu na odvolacie konanie a spis predložil v dôsledku sťažovateľom podaného odvolania

krajskému súdu (14. októbra 2015).

V nadväznosti na uvedené skutočnosti ústavný súd zdôrazňuje, že jednou

zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to, že musí

smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv

sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj významnú

preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do

základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej

nepokračovalo (napr. , , ).

Z uvedeného možno vyvodiť záver, že okresný súd v čase podania sťažnosti už

nemohol svojím postupom v napadnutom konaní porušovať základné právo sťažovateľa

garantované a ani jeho právo vyplývajúce z dohovoru.

Ústavný súd preto túto časť sťažnosti odmietol podľa

ako zjavne neopodstatnenú.

II.3 K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod

sp. zn.

Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v odvolacom konaní vedenom

pod sp. zn. ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že od predloženia veci

odvolaciemu súdu do podania sťažnosti ústavnému súdu uplynulo len necelých osem

mesiacov. Uvedená dĺžka napadnutého odvolacieho konania teda už na prvý pohľad

signalizuje, že doterajším postupom krajského súdu v napadnutom konaní k porušeniu

sťažovateľom označených práv nemohlo dôjsť.

V nadväznosti na uvedené ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru,

v ktorej už mnohokrát vyslovil, že k iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej

neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna

intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní

príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami

prípadu (, m. m. ). Kritériom pre rozhodovanie ústavného súdu

musí byť najmä intenzita, akou malo byť zasiahnuté do alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou zaručených základných práv alebo slobôd a v spojitosti s tým

zistenie, že v okolnostiach prípadu ide o zásah, ktorý zjavne viedol k obmedzeniu, resp.

odopreniu základných práv alebo slobôd (m. m. , ,

, ).

Vychádzajúc zo svojej ustálenej judikatúry, ústavný súd vo vzťahu k tejto časti

sťažnosti dospel k záveru, že doterajšia dĺžka napadnutého odvolacieho konania vylučuje,

aby ústavný súd po prípadnom prijatí tejto časti sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol

(vzhľadom na intenzitu prípadných nedostatkov v postupe krajského súdu) vysloviť

porušenie základného práva sťažovateľa podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto aj túto časť sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo bez právneho významu zaoberať

sa ďalšími návrhmi sťažovateľa, keďže rozhodovanie o nich je závislé od vyslovenie

porušenia základného práva alebo slobody ( prvá veta ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. júla 2016