Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/192/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci starostlivosti o maloletú S. C.,

narodenú X., bývajúcu u J. Š. a B. Š. v H., zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce,

sociálnych vecí a rodiny v Poprade, odbor sociálnych vecí a rodiny, so sídlom v Poprade,

Nábreţie Jána Pavla II č. 439/16, dieťa matky Z. Š., bývajúcej v H., t. č. C., a otca T. C.,

bývajúceho v P., zastúpeného JUDr. O. L., advokátkou so sídlom v P., o zverenie do

náhradnej osobnej starostlivosti, vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 14 P

80/2008, o dovolaní navrhovateľov - starých rodičov J. Š. a B. Š., oboch bývajúcich v H.

a zastúpených JUDr. I. R., advokátkou so sídlom v K., proti rozsudku Krajského súdu

v Prešove z 24. februára 2010, sp. zn. , , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Účastníkom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Poprad rozsudkom z 11. decembra 2009, č.k. -183 zamietol

návrh, ktorým sa navrhovatelia – starí rodičia maloletej S. C., narodenej X., J. Š. a B. Š.

domáhali, aby súd zveril maloletú S. do ich osobnej starostlivosti. Matku maloletej, otca

maloletej a oboch starých rodičov maloletej zaviazal zaplatiť na účet okresného súdu kaţdého

po 19,21 € trov štátu. Ţiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Po

vykonaní rozsiahleho dokazovania, vrátane znaleckého dokazovania, s poukazom na § 45

ods. 1, 2 Zákona o rodine dospel k záveru, ţe návrh starých rodičov nie je dôvodný, nakoľko

bolo preukázané, ţe matka má riadne zabezpečené podmienky pre výchovu dieťaťa a spĺňa

všetky osobnostné predpoklady pre to, ţe starostlivosť o dieťa bude riadne zabezpečená. I keď

2

je nepochybné, ţe starí rodičia riadne zabezpečujú starostlivosť o maloletú, mal za to, ţe ich

vcítenie sa do role rodičov v končenom dôsledku poškodzuje vývin maloletej. Výrok

o trovách konania odôvodnil a

Krajský súd v Prešove na odvolanie navrhovateľov – starých rodičov maloletej S.

rozsudkom z 24. februára 2010, sp. zn. , napadnutý rozsudok

súdu prvého stupňa potvrdil a uznesenie z 11. decembra 2009 č.k. -216, ktorým

bolo zrušené uznesenie z 24. júna 2008 č.k. -45 o nariadení predbeţného

opatrenia, zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Ţiadnemu z účastníkov

nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania. Stotoţnil sa so skutkovými zisteniami

súdu prvého stupňa vo veci samej ako i jeho právnym posúdením veci. Zdôraznil, ţe i keď

treba oceniť, ţe starí rodičia počas dlhšieho časového obdobia zastúpili matku v starostlivosti

a maloletú aj bez súdneho rozhodnutia, táto dočasná starostlivosť však nemôţe spôsobiť zánik

práva matky, ktorej zákon, ako aj postavenie v primárnej rodine právo starostlivosti zaručuje.

Za stavu, kedy matka maloletej má osobnostné predpoklady pre starostlivosť o dieťa a nebola

preukázaná ţiadna psychická porucha matky ani zistené iné okolnosti, pre ktoré by maloletá

nemohla ostať v starostlivosti matky, nie je dôvod dieťa zverovať do náhradnej osobnej

starostlivosti; za takýto dôvod nepovaţoval ani bývanie maloletej u starých rodičov od jej

narodenia. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p,. v spojení

s

Proti potvrdzujúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie starí

rodičia maloletej, v ktorom ţiadali napadnutý výrok zrušiť a vec v rozsahu zrušenia vrátiť

odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Namietali, ţe postupom odvolacieho súdu im bola

odňatá moţnosť konať pred súdom ( ). Uviedli, ţe bolo porušené ich

právo na spravodlivý súdny proces vyplývajúce z

a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Podľa dovolateľov došlo k odňatiu

ich moţnosti konať pred súdom tým, ţe odvolací súd nerešpektoval ich právo na riadne

a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia ( ). Odvolaciemu súdu vytýkali, ţe

nereagoval na nové dôkazy nimi predloţené v odvolacom konaní, ktoré podľa ich názoru boli

spôsobilé spochybniť závery súdu prvého stupňa. Keďţe odvolací súd na tieto dôkazy

dostatočným a presvedčivým spôsobom nereagoval, došlo k procesnej vade v zmysle § 237

písm. f/

3

Kolízny opatrovník maloletej vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe rozsudok

odvolacieho súdu je vecne správny.

Rodičia maloletej sa k dovolaniu písomne nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podali včas účastníci konania ( ) zastúpení advokátkou (

ods. 2 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr

to, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným

prostriedkom ( a nasl. ).

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

veci ( ), ďalej vtedy, ak je dovolaním napadnutý potvrdzujúci rozsudok

súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie

prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide

o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil

neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a ( O.s.p). Osobitne

však treba zdôrazniť, ţe v zmysle dovolanie nie je prípustné vo veciach

upravených zákonom o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov okrem rozsudku

o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich

výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení

rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení.

V danom prípade dovolanie smeruje proti rozsudku vydanému vo veci náhradnej

osobnej starostlivosti (právna úprava náhradnej osobnej starostlivosti je obsiahnutá

v ustanovení § 45 a 46 Zákona o rodine). To znamená, ţe tu išlo o vec upravenú Zákonom

o rodine, v prípade ktorej nešlo o ţiadnu z výnimiek uvedených v

Dovolaním starých rodičov maloletej napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v dôsledku toho

4

vykazuje znaky rozsudku, v prípade ktorého je procesná prípustnosť dovolania vylúčená

priamo zo zákona – ustanovením

Vzhľadom na obsah dovolania a tieţ zákonnú povinnosť skúmať vţdy, či napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní, postihnutom niektorou z procesných

vád uvedených v ( ), neobmedzil sa dovolací súd len na

skúmanie prípustnosti dovolania podľa ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie nie

je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 Os.p. Podľa tohto ustanovenia je

dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci,

ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal

spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol

riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ

prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Treba uviesť, ţe nemá ţiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí

odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti

dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný, preto ak je

konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , moţno ním napadnúť aj

rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie neprípustné. Rovnako ale treba uviesť, ţe

prípustnosť dovolania v zmysle nezakladá samo tvrdenie účastníka o existencii

niektorej z uvedených procesných vád, ale zistenie, ţe k vade tejto povahy skutočne došlo.

Procesné vady konania v zmysle aţ e/ a dovolatelia

nenamietali a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto

z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť.

Dovolatelia tvrdia, ţe v konaní im bola postupom súdu odňatá moţnosť pred súdom

konať ( ). Pod odňatím moţnosti pred súdom konať treba rozumieť taký

závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných

práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Dovolatelia v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania v zmysle § 237 písm. f/

namietajú porušenie ich práva na spravodlivý súdny proces. Podľa

Slovenskej republiky kaţdý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky. Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je tieţ právo účastníka

na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Z práva na spravodlivé súdne konanie

vyplýva totiţ aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi

a dôkaznými návrhmi strán s výhradou, ţe majú význam pre rozhodnutie (). Vada

nedostatku dôvodov rozhodnutia sama osebe (pri inak správnom rozhodnutí) nemusí (ale)

disponovať potrebnou ústavnoprávnou intenzitou smerujúcou k porušeniu označených práv

(, , ).

Vzhľadom na námietky dovolateľov bolo v tomto dovolacom konaní potrebné zaujať

právne závery o tom, či (prípadné) nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia zakladá

procesnú vadu konania v zmysle alebo či má za následok procesnú vadu

konania v zmysle

Vada konania uvedená v znamená vţdy porušenie

aj Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd

(viď ). To však neznačí, ţe by zároveň nevyhnutne platil aj opak, teda to, ţe

kaţdé porušenie práva na spravodlivý súdny proces dosahuje vţdy intenzitu vady konania

v zmysle

neupravuje, aké dôsledky majú jednotlivé procesné

nesprávnosti, ku ktorým v praxi dochádza v konaní pred súdmi, ani nestanovuje predpoklady

ich moţnej nápravy v opravnom konaní. Bliţšiu úpravu ústavne garantovaného práva na

súdnu ochranu obsahuje , ktorý vo svojich ustanoveniach

predpokladá aj moţnosť vzniku určitých procesných pochybení súdu v občianskom súdnom

konaní. V nadväznosti na podstatu, význam a procesné dôsledky týchto pochybení upravuje

aj predpoklady a podmienky, za ktorých moţno v dovolacom

konaní napraviť procesné nesprávnosti konania na súdoch niţších stupňov. Najzávaţnejším

procesným vadám konania, ktorú sú taxatívne vymenované v , pripisuje

osobitný význam – vady tejto povahy povaţuje za okolnosť

zakladajúcu prípustnosť dovolania (viď ) a zároveň tieţ za prípustný dovolací

6

dôvod (viď ). Aj niektorým ďalším procesným vadám konania

nedosahujúcim stupeň závaţnosti procesných vád v zmysle pripisuje Občiansky

súdny poriadok význam. „Iné vady, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci“

povaţuje – na rozdiel od procesných vád vymenovaných v – (len) za relevantný

dovolací dôvod (viď ), pričom ale vady tejto povahy prípustnosť

dovolania nezakladajú.

Na posúdenie prípustnosti dovolania – aj z aspektov vyplývajúcich z ustanovenia

– je zásadne príslušný dovolací súd (viď ). Na základe

uznesenia občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bol v Zbierke

stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 111/1998

uverejnený rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. augusta 1997 sp. zn.

, z ktorého vyplýva, ţe „konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) aj vtedy, ak odvolací

súd svoj právny záver riadne neodôvodnil, takţe jeho rozsudok zostal nepreskúmateľný“.

Právna kvalifikácia nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia súdu niţšieho stupňa ako

dôvodu zakladajúceho (len) tzv. inú vadu konania pritom vyplýva aj z ďalších rozhodnutí

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (viď napríklad rozhodnutia sp. zn. ,

, , , , ,

a ).

Podľa právneho názoru dovolacieho súdu preto sama skutočnosť, ţe v konaní prípadne

došlo k procesnej vade tejto povahy (nepreskúmateľnosť rozhodnutia), nemôţe v danom

prípade zaloţiť prípustnosť dovolania dovolateľov, lebo nejde o vadu v zmysle

Navyše odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol stručne

rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská oboch

procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, obsah odvolania

a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje

právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia napadnutého

rozsudku odvolacieho súdu nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných

ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu,

podstaty a zmyslu. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k názoru, ţe skutkové a právne

závery odvolacieho súdu nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46

7

ods. 1 a ţe odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku

odvolacieho súdu ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia ( ). Za

porušenie základného práva zaručeného v

v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie

podľa predstáv dovolateľov.

Dovolatelia odvolaciemu súdu vytýkajú, ţe nevykonal nimi navrhnuté a predloţené

dôkazy (znalecký posudok MUDr. T. R. zo 7. decembra 2009 č. 20/2009 a lekárska správa zo

4. decembra 2009 vyhotovená MUDr. T. R.). Dovolací súd k tejto námietke uvádza, ţe

k procesným právam účastníka nepatrí, aby bol súdom vykonaný kaţdý ním navrhnutý dôkaz.

Ak súd prípadne aj rozhodne, ţe navrhnuté dôkazy nevykoná (napr. preto, ţe sú pre vec

nevýznamné alebo nadbytočné), nemôţe to byť povaţované za postup odnímajúci účastníkovi

konania moţnosť konať pred súdom. Rozhodovanie o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú

vykonané, patrí vţdy výlučne súdu, a nie účastníkovi konania ( ods. l ). Ak súd

niektorý dôkaz nevykoná, môţe to viesť nanajvýš k jeho nesprávnym skutkovým záverom

(pozn.: dovolací súd neskúmal, či v danej veci išlo o tento prípad), pôjde o rozhodnutie vecne

nesprávne; sama táto okolnosť ale nevedie k záveru o procesnej vade konania v zmysle § 237

zakladajúcej prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia.

Keďţe prípustnosť dovolania dovolateľov nemoţno vyvodiť zo ţiadneho ustanovenia

, Najvyšší súd Slovenskej republiky ich dovolanie odmietol

podľa v spojení s ako smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania

sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní neboli dovolatelia úspešní. Dovolací súd nepriznal ostatným

účastníkom dovolacieho konania náhradu trov dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní

nepodali návrh na uloţenie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 243b ods. 5

v spojení s a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. januára 2011

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková