Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžo/45/2011

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne Bc. V. H., bytom L.,

zastúpenej JUDr. J. H., advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom H., proti ţalovanej

Slovenskej komore exekútorov, so sídlom Šusteková 49, Bratislava, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia ţalovanej číslo DK l8/2005 z 03. marca 2009, o odvolaní ţalobkyne

proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne, č. k. -28 z 19. júla 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Trenčíne,

č. k. -28 z 19. júla 2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj „krajský súd“) napadnutým uznesením zastavil

konanie o ţalobe ţalobkyne proti rozhodnutiam ţalovanej č. DK 18/2005 z 03. marca 2009,

v spojení s prvostupňovým rozhodnutím ţalovaného č. DK 18/2005 z 18. októbra 2005.

Dôvodom zastavenia konania podľa ustanovenia § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „OSP“) bola oneskorene podaná ţaloba. Krajský súd vychádzajúc

z obsahu administratívneho spisu uviedol, ţe ţalobkyňa bola v konaní o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa ako aj ţalovaného právne zastúpená

JUDr. M. S., advokátom. Advokátska kancelária S., S. & P., s. r. o., so sídlom D., na základe

plnomocenstva z 08. augusta 2005. Správne konanie – prvostupňové aj odvolacie – tvorí

jeden celok. V spise ţalovaného sa nenachádza odvolanie plnomocenstva ţalobkyňou, ktorým

splnomocnila na svoje právne zastupovanie advokáta JUDr. M. S.. V záhlaví napadnutého

rozhodnutia je uvedené, ţe ţalobkyňa bola v odvolacom konaní zastúpená advokátom JUDr.

M. S. a podľa pripojenej doručenky bolo napadnuté rozhodnutie doručené advokátovi

2

ţalobkyne dňa 08. júna 2009 a Ministerstvu spravodlivosti dňa 09. júna 2009. Napadnuté

rozhodnutie obsahuje správne poučenie s tým, ţe odvolanie proti nemu nie je prípustné

a právoplatné rozhodnutie je preskúmateľné súdom podľa osobitného predpisu (druhá hlava

piatej časti ). Poznamenáva sa, ţe ţalovaný predloţil spis súdu bez vyznačenia

právoplatnosti na prvopise rozhodnutia preskúmavaného súdom.

O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 246c a § 146 ods. 1 písm. c/

a vyslovil, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho

výsledku.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala ţalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie

navrhujúc uznesenie krajského súdu zmeniť a rozhodnúť v súlade s jej návrhom.

Podľa názoru ţalobkyne uznesenie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Mala za to, ţe krajský súd zrejme vychádzal z rozhodnutia Ústavného sudu Slovenskej

republiky sp. zn. III. -10, kde Ústavný súd odmietol sťaţnosť podanú proti

rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v ktorom konštatoval ţe: „ústavný súd

sa zároveň stotožňuje s názormi najvyššieho súdu o doručovaní rozhodnutia v rámci

daňového konania, ako aj s jeho tvrdením, že v namietanom prípade nemohlo dôjsť

k naplneniu dikcie druhej vety § 17 ods. 5 zákona o správe daní a poplatkov, pretože

sťažovateľ v danom konaní nemal nič osobne vykonať“.

Uvedené rozhodnutie sa však vzťahuje na daňové konanie, v zákone ktorého

je výslovne uvedené, komu má byť doručené rozhodnutie.

Poukazovala preto na rozdiel medzi daňovým konaním a konaním o disciplinárnom

previnení súdneho exekútora V zmysle o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“ alebo „“)

a Disciplinárnom poriadku Slovenskej komory exekútorov (ďalej aj „Disciplinárny

poriadok“) je v tom, ţe Disciplinárny poriadok ustanovuje presne komu má byť doručené

rozhodnutie, a to v tretej hlave § 19 odsek 5. „Odpis rozhodnutia sa doručí do vlastných rúk

účastníkom disciplinárneho konania a ich právnym zástupcom.“ Z uvedeného podľa

ţalobkyne jasne vyplýva, ţe rozhodnutie má byť doručené predovšetkým účastníkom konania

a samozrejme aj právnym zástupcom, čo Slovenská komora exekútorov opomenula a doručila

jej rozhodnutie aţ 04. februára 2011 na jej vlastný podnet. Disciplinárny poriadok bol

zriadený na základe , a uvedené ustanovenia sú v postavení

k správnemu poriadku lex specialis, t. j. správny poriadok je v postavení lex generalis.

3

Zákonodarca splnomocnil konferenciu exekútorov na schválenie organizačného, volebného

a disciplinárneho poriadku ustanovenia .

Z dôvodu, ţe doručovanie je upravené v lex specialis ( v nadväznosti

Disciplinárny poriadok Slovenskej komory exekútorov) má ţalobkyňa za to, ţe prvostupňový

súd nesprávne právne posúdil vec. Keďţe je Exekučný poriadok a Disciplinárny poriadok

v postavení lex specialis má správny orgán ako aj prvostupňový súd postupovať

pri rozhodovaní podľa Disciplinárneho poriadku a aţ následne v prípade, ţe v Exekučnom

a Disciplinárnom poriadku nie je upravené doručovanie je moţné postupovať podľa

lex generalis – správneho poriadku [ o správnom konaní (správny

poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“)].

Ţalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalobkyne povaţoval odvolanie

ţalobkyne za nedôvodné. Poukazoval na ustanovenie § 17 ods. 1, § 24 ods. 1 a § 25 ods. 5

správneho poriadku ako aj ustanovenie § 19 bod 5 Disciplinárneho poriadku Slovenskej

komory exekútorov, majúc za to, ţe ak ţalobou napadnuté rozhodnutie správneho orgánu bolo

doručené advokátovi disciplinárne obvinenej (v postavení ţalobcu v tomto konaní

o preskúmanie rozhodnutia DK 18/2005), ktorý zastupoval ţalobkyňu v odvolacom konaní

a doručenie rozhodnutia bolo vykázané 08. júna 2009, prvostupňový súd správne uviedol,

ţe na plynutie lehoty na podanie ţaloby podľa nemá vplyv skutočnosť,

ţe podľa tvrdenia ţalobkyne jej bolo rozhodnutie doručené aţ 04. februára 2011.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení

s veta prvá ) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov

a v rozsahu podaného odvolania ( v spojení s veta prvá )

bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( veta prvá ) a dospel k záveru,

ţe rozhodnutie krajského súdu je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

V predmetnej právnej veci je spornou otázka doručovania rozhodnutia o uloţení

disciplinárneho opatrenia disciplinárnym orgánom Slovenskej komory exekútorov (ďalej

aj „SKE“) druhého stupňa a následné posúdenie otázky včasnosti podania ţaloby podľa

ustanovenia .

Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu administratívneho spisu ţalovaného

č. DK 18/2005 zistil, ţe ţalobou napadnuté rozhodnutie ţalovaného č. DK 18/2005 zo dňa

03. marca 2009, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie, bolo doručované

4

iba právnemu zástupcovi ţalobkyne JUDr. S.. Ţalobkyni bolo rozhodnutie doručené na jej

vlastnú ţiadosť aţ dňa 04. februára 2011.

Otázka doručovania v správnom konaní je vo všeobecnosti upravená v ustanovení § 24

aţ § 26 správneho poriadku. Vo veciach disciplinárneho konania proti exekútorom vzťah

medzi správnym poriadkom a Exekučným poriadkom a na jeho základe prijatým

Disciplinárnym poriadkom Slovenskej komory exekútorov je na úrovni všeobecný –

špeciálny zákon, kde správny poriadok je všeobecným právnym predpisom a Exekučný

poriadok špeciálnym právnym predpisom. V tomto prípade sa uplatní zásada lex specialis

derogat legi generali, t. j. špeciálny zákon alebo jeho ustanovenie ruší všeobecný zákon alebo

jeho ustanovenie. To napokon vyplýva aj z § 1 ods. 1 správneho poriadku.

Podľa § 217 ods. 3 Exekučného poriadku konanie a rozhodovanie disciplinárnej

komisie upraví komora v disciplinárnom poriadku.

Disciplinárny poriadok schvaľuje Konferencia exekútorov (§ 213 ods. 4 písm. b/

Exekučného poriadku).

Disciplinárny poriadok Slovenskej komory exekútorov ako vnútorný predpis, ktorý

ustanovuje podrobnosti o disciplinárnom konaní, je vydávaný na základe zákona a v jeho

medziach.

Podkladom pre vydanie tohto disciplinárneho poriadku je ustanovenie § 213 ods. 4

písm. b/ a § 217 ods. 3 Exekučného poriadku (§ 1 bod 1 Disciplinárneho poriadku).

Tento disciplinárny poriadok upravuje postup disciplinárnych orgánov, účastníkov

disciplinárneho konania a iných osôb tak, aby sa spoľahlivo zistil skutkový stav uvedený

v návrhu na začatie disciplinárneho konania, a aby sa správne rozhodlo o disciplinárnom

previnení súdneho exekútora a o disciplinárnom opatrení (§ 1 bod 2 Disciplinárneho

poriadku).

Z citovaných ustanovení je zrejmé, ţe ustanovenia § 213 ods. 4 písm. b/ a § 217 ods. 3

Exekučného poriadku zmocnili Konferenciu exekútorov je najvyšší orgán Slovenskej komory

exekútorov, jednak prijať predpis niţšej právnej sily (Disciplinárny poriadok) a jednak

zmocnili tento predpis upraviť postup disciplinárnych orgánov (disciplinárnej komisie),

účastníkov disciplinárneho konania a iných osôb v disciplinárnom konaní vedenom proti

exekútorovi.

5

Disciplinárne konanie je typom konania týkajúceho sa administratívneho trestania,

ktorého výsledok môţe závaţným spôsobom zasiahnuť do okruhu práv obvineného nielen

pri výkone jeho povolania, ale môţe ovplyvniť aj jeho spoločenské postavenie a dobré meno.

Právne normy, a to nielen ústavné normy a normy obsiahnuté v zákonoch, ale

aj normy obsiahnuté v právnych predpisoch niţšieho stupňa právnej sily, treba interpretovať

a uplatňovať vo vzájomnej príčinnej súvislosti (k tomu pozri napr. rozhodnutia Ústavného

súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. , , ,

, , , m. m. a ďalšie).

Podľa § 19 bod 5 Disciplinárneho poriadku odpis rozhodnutia sa doručí do vlastných

rúk účastníkom disciplinárneho konania a ich právnym zástupcom.

Na základe vyššie uvedeného bolo potrebné pri doručovaní postupovať podľa

ustanovenia § 19 bod 5 Disciplinárneho poriadku a doručiť odpis rozhodnutia vydaného

v disciplinárnom konaní ţalobkyni do vlastných rúk.

Postup ţalovaného v disciplinárnom konaní s poukazom doručovanie rozhodnutia

nemoţno preto povaţovať za súladný zo zákonom a z tohto dôvodu neobstojí ani rozhodnutie

krajského súdu o zastavené konania pre oneskorené podanie ţaloby.

Rozhodujúcim pre posúdenie včasnosti podania ţaloby podľa ustanovenia § 250b

ods. 1 je doručenie písomnosti – rozhodnutia ţalovaného ţalobkyni a nie jej právnemu

zástupcovi v disciplinárnom konaní. Ak krajský súd konanie vo veci zastavil, svojím

postupom odňal ţalobkyni moţnosť domáhať sa súdnej ochrany v zmysle

Slovenskej republiky.

Na margo veci najmä s ohľadom na vyjadrenie ţalovaného k odvolaniu ţalobkyne

Najvyšší súd Slovenskej republiky povaţuje za vhodné dodať, ţe vo všeobecnosti je moţné

pri doručovaní písomností podľa ustanovení správneho poriadku dovodiť záver,

ţe ak si účastník správneho konania zvolil právneho zástupcu pre celé konanie, je na mieste

postup podľa ustanovenia § 25 ods. 5 správneho poriadku a rozhodujúcim dňom doručenia

rozhodnutia správneho orgánu druhého stupňa je deň doručenia právnemu zástupcovi

účastníka. Toto však platí za podmienky, ţe osobitný zákon neustanovuje osobitný postup

pri doručovaní písomností – práve s ohľadom na ustanovenie § 1 ods. 1 správneho poriadku.

Týmto osobitným zákonom je v danom prípade, ako je uţ uvedené vyššie, predovšetkým

6

Exekučný poriadok a následne na jeho základe vydaný Disciplinárny poriadok Slovenskej

komory exekútorov, a to aj napriek tomu, ţe ide o vnútorný predpis Slovenskej komory

exekútorov.

Vychádzajúc z uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté

uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, č. k. -28 z 19. júla 2011 musel podľa

250ja ods. 3 veta druhá a a zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie

konanie.

V ďalšom konaní Krajský súd v Trenčíne bude pri posúdení včasnosti podania ţaloby

vychádzať z ustanovení § 19 bod 5 Disciplinárneho poriadku Slovenskej komory exekútorov

a , pričom je viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky vysloveným v tomto uznesení ( ).

K odvolaciemu petitu ţalobkyne Najvyšší súd Slovenskej republiky poznamenáva,

ţe nemohol v danej veci rozhodnúť meritórne sám zmenou uznesenia krajského súdu

a zrušením rozhodnutia ţalovanej (250ja ods. 3 veta prvá ), pretoţe ak krajský súd

ako súd prvého stupňa konanie zastavil, meritórnym rozhodnutím odvolacieho súdu

by účastníkom bola odňatá moţnosť podať odvolanie vo veci samej.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov

3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom od 01. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. októbra 2011

JUDr. Jana Baricová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková