Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
139/380664.b5f3f9.pdf
PDF · 139.43 KB
No categories available
5Sžo/45/2011
Legal thesis Official
Najvyšší súd 5Sžo/45/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne Bc. V. H., bytom L.,
zastúpenej JUDr. J. H., advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom H., proti ţalovanej
Slovenskej komore exekútorov, so sídlom Šusteková 49, Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia ţalovanej číslo DK l8/2005 z 03. marca 2009, o odvolaní ţalobkyne
proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 13S/25/2011-28 z 19. júla 2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Trenčíne,
č. k. 13S/25/2011-28 z 19. júla 2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj „krajský súd“) napadnutým uznesením zastavil
konanie o ţalobe ţalobkyne proti rozhodnutiam ţalovanej č. DK 18/2005 z 03. marca 2009,
v spojení s prvostupňovým rozhodnutím ţalovaného č. DK 18/2005 z 18. októbra 2005.
Dôvodom zastavenia konania podľa ustanovenia § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „OSP“) bola oneskorene podaná ţaloba. Krajský súd vychádzajúc
z obsahu administratívneho spisu uviedol, ţe ţalobkyňa bola v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa ako aj ţalovaného právne zastúpená
JUDr. M. S., advokátom. Advokátska kancelária S., S. & P., s. r. o., so sídlom D., na základe
plnomocenstva z 08. augusta 2005. Správne konanie – prvostupňové aj odvolacie – tvorí
jeden celok. V spise ţalovaného sa nenachádza odvolanie plnomocenstva ţalobkyňou, ktorým
splnomocnila na svoje právne zastupovanie advokáta JUDr. M. S.. V záhlaví napadnutého
rozhodnutia je uvedené, ţe ţalobkyňa bola v odvolacom konaní zastúpená advokátom JUDr.
M. S. a podľa pripojenej doručenky bolo napadnuté rozhodnutie doručené advokátovi
ţalobkyne dňa 08. júna 2009 a Ministerstvu spravodlivosti dňa 09. júna 2009. Napadnuté
rozhodnutie obsahuje správne poučenie s tým, ţe odvolanie proti nemu nie je prípustné
a právoplatné rozhodnutie je preskúmateľné súdom podľa osobitného predpisu (druhá hlava
piatej časti OSP). Poznamenáva sa, ţe ţalovaný predloţil spis súdu bez vyznačenia
právoplatnosti na prvopise rozhodnutia preskúmavaného súdom.
O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 246c a § 146 ods. 1 písm. c/
OSP a vyslovil, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala ţalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie
navrhujúc uznesenie krajského súdu zmeniť a rozhodnúť v súlade s jej návrhom.
Podľa názoru ţalobkyne uznesenie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Mala za to, ţe krajský súd zrejme vychádzal z rozhodnutia Ústavného sudu Slovenskej
republiky sp. zn. III. US/310/07-10, kde Ústavný súd odmietol sťaţnosť podanú proti
rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v ktorom konštatoval ţe: „ústavný súd
sa zároveň stotožňuje s názormi najvyššieho súdu o doručovaní rozhodnutia v rámci
daňového konania, ako aj s jeho tvrdením, že v namietanom prípade nemohlo dôjsť
k naplneniu dikcie druhej vety § 17 ods. 5 zákona o správe daní a poplatkov, pretože
sťažovateľ v danom konaní nemal nič osobne vykonať“.
Uvedené rozhodnutie sa však vzťahuje na daňové konanie, v zákone ktorého
je výslovne uvedené, komu má byť doručené rozhodnutie.
Poukazovala preto na rozdiel medzi daňovým konaním a konaním o disciplinárnom
previnení súdneho exekútora V zmysle zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“ alebo „zákon č. 233/1995 Z. z.“)
a Disciplinárnom poriadku Slovenskej komory exekútorov (ďalej aj „Disciplinárny
poriadok“) je v tom, ţe Disciplinárny poriadok ustanovuje presne komu má byť doručené
rozhodnutie, a to v tretej hlave § 19 odsek 5. „Odpis rozhodnutia sa doručí do vlastných rúk
účastníkom disciplinárneho konania a ich právnym zástupcom.“ Z uvedeného podľa
ţalobkyne jasne vyplýva, ţe rozhodnutie má byť doručené predovšetkým účastníkom konania
a samozrejme aj právnym zástupcom, čo Slovenská komora exekútorov opomenula a doručila
jej rozhodnutie aţ 04. februára 2011 na jej vlastný podnet. Disciplinárny poriadok bol
zriadený na základe zákona č. 233/1995 Z. z., a uvedené ustanovenia sú v postavení
k správnemu poriadku lex specialis, t. j. správny poriadok je v postavení lex generalis.
Zákonodarca splnomocnil konferenciu exekútorov na schválenie organizačného, volebného
a disciplinárneho poriadku ustanovenia § 214 ods. 4 písm. b/ zákona č. 233/1995 Z. z..
Z dôvodu, ţe doručovanie je upravené v lex specialis (zákon č. 233/1995 Z. z. v nadväznosti
Disciplinárny poriadok Slovenskej komory exekútorov) má ţalobkyňa za to, ţe prvostupňový
súd nesprávne právne posúdil vec. Keďţe je Exekučný poriadok a Disciplinárny poriadok
v postavení lex specialis má správny orgán ako aj prvostupňový súd postupovať
pri rozhodovaní podľa Disciplinárneho poriadku a aţ následne v prípade, ţe v Exekučnom
a Disciplinárnom poriadku nie je upravené doručovanie je moţné postupovať podľa
lex generalis – správneho poriadku [zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“)].
Ţalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalobkyne povaţoval odvolanie
ţalobkyne za nedôvodné. Poukazoval na ustanovenie § 17 ods. 1, § 24 ods. 1 a § 25 ods. 5
správneho poriadku ako aj ustanovenie § 19 bod 5 Disciplinárneho poriadku Slovenskej
komory exekútorov, majúc za to, ţe ak ţalobou napadnuté rozhodnutie správneho orgánu bolo
doručené advokátovi disciplinárne obvinenej (v postavení ţalobcu v tomto konaní
o preskúmanie rozhodnutia DK 18/2005), ktorý zastupoval ţalobkyňu v odvolacom konaní
a doručenie rozhodnutia bolo vykázané 08. júna 2009, prvostupňový súd správne uviedol,
ţe na plynutie lehoty na podanie ţaloby podľa § 250b ods. 1 OSP nemá vplyv skutočnosť,
ţe podľa tvrdenia ţalobkyne jej bolo rozhodnutie doručené aţ 04. februára 2011.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení
s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov
a v rozsahu podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP)
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 1 veta prvá OSP) a dospel k záveru,
ţe rozhodnutie krajského súdu je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
V predmetnej právnej veci je spornou otázka doručovania rozhodnutia o uloţení
disciplinárneho opatrenia disciplinárnym orgánom Slovenskej komory exekútorov (ďalej
aj „SKE“) druhého stupňa a následné posúdenie otázky včasnosti podania ţaloby podľa
ustanovenia § 250b ods. 1 OSP.
Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu administratívneho spisu ţalovaného
č. DK 18/2005 zistil, ţe ţalobou napadnuté rozhodnutie ţalovaného č. DK 18/2005 zo dňa
03. marca 2009, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie, bolo doručované
iba právnemu zástupcovi ţalobkyne JUDr. S.. Ţalobkyni bolo rozhodnutie doručené na jej
vlastnú ţiadosť aţ dňa 04. februára 2011.
Otázka doručovania v správnom konaní je vo všeobecnosti upravená v ustanovení § 24
aţ § 26 správneho poriadku. Vo veciach disciplinárneho konania proti exekútorom vzťah
medzi správnym poriadkom a Exekučným poriadkom a na jeho základe prijatým
Disciplinárnym poriadkom Slovenskej komory exekútorov je na úrovni všeobecný –
špeciálny zákon, kde správny poriadok je všeobecným právnym predpisom a Exekučný
poriadok špeciálnym právnym predpisom. V tomto prípade sa uplatní zásada lex specialis
derogat legi generali, t. j. špeciálny zákon alebo jeho ustanovenie ruší všeobecný zákon alebo
jeho ustanovenie. To napokon vyplýva aj z § 1 ods. 1 správneho poriadku.
Podľa § 217 ods. 3 Exekučného poriadku konanie a rozhodovanie disciplinárnej
komisie upraví komora v disciplinárnom poriadku.
Disciplinárny poriadok schvaľuje Konferencia exekútorov (§ 213 ods. 4 písm. b/
Exekučného poriadku).
Disciplinárny poriadok Slovenskej komory exekútorov ako vnútorný predpis, ktorý
ustanovuje podrobnosti o disciplinárnom konaní, je vydávaný na základe zákona a v jeho
medziach.
Podkladom pre vydanie tohto disciplinárneho poriadku je ustanovenie § 213 ods. 4
písm. b/ a § 217 ods. 3 Exekučného poriadku (§ 1 bod 1 Disciplinárneho poriadku).
Tento disciplinárny poriadok upravuje postup disciplinárnych orgánov, účastníkov
disciplinárneho konania a iných osôb tak, aby sa spoľahlivo zistil skutkový stav uvedený
v návrhu na začatie disciplinárneho konania, a aby sa správne rozhodlo o disciplinárnom
previnení súdneho exekútora a o disciplinárnom opatrení (§ 1 bod 2 Disciplinárneho
poriadku).
Z citovaných ustanovení je zrejmé, ţe ustanovenia § 213 ods. 4 písm. b/ a § 217 ods. 3
Exekučného poriadku zmocnili Konferenciu exekútorov je najvyšší orgán Slovenskej komory
exekútorov, jednak prijať predpis niţšej právnej sily (Disciplinárny poriadok) a jednak
zmocnili tento predpis upraviť postup disciplinárnych orgánov (disciplinárnej komisie),
účastníkov disciplinárneho konania a iných osôb v disciplinárnom konaní vedenom proti
exekútorovi.
Disciplinárne konanie je typom konania týkajúceho sa administratívneho trestania,
ktorého výsledok môţe závaţným spôsobom zasiahnuť do okruhu práv obvineného nielen
pri výkone jeho povolania, ale môţe ovplyvniť aj jeho spoločenské postavenie a dobré meno.
Právne normy, a to nielen ústavné normy a normy obsiahnuté v zákonoch, ale
aj normy obsiahnuté v právnych predpisoch niţšieho stupňa právnej sily, treba interpretovať
a uplatňovať vo vzájomnej príčinnej súvislosti (k tomu pozri napr. rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. II. ÚS 31/97, PL. ÚS 13/97, PL. ÚS 15/98,
II. ÚS 10/99, I. ÚS 53/01, PL. ÚS 12/01, m. m. PL. ÚS 9/04 a ďalšie).
Podľa § 19 bod 5 Disciplinárneho poriadku odpis rozhodnutia sa doručí do vlastných
rúk účastníkom disciplinárneho konania a ich právnym zástupcom.
Na základe vyššie uvedeného bolo potrebné pri doručovaní postupovať podľa
ustanovenia § 19 bod 5 Disciplinárneho poriadku a doručiť odpis rozhodnutia vydaného
v disciplinárnom konaní ţalobkyni do vlastných rúk.
Postup ţalovaného v disciplinárnom konaní s poukazom doručovanie rozhodnutia
nemoţno preto povaţovať za súladný zo zákonom a z tohto dôvodu neobstojí ani rozhodnutie
krajského súdu o zastavené konania pre oneskorené podanie ţaloby.
Rozhodujúcim pre posúdenie včasnosti podania ţaloby podľa ustanovenia § 250b
ods. 1 OSP je doručenie písomnosti – rozhodnutia ţalovaného ţalobkyni a nie jej právnemu
zástupcovi v disciplinárnom konaní. Ak krajský súd konanie vo veci zastavil, svojím
postupom odňal ţalobkyni moţnosť domáhať sa súdnej ochrany v zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky.
Na margo veci najmä s ohľadom na vyjadrenie ţalovaného k odvolaniu ţalobkyne
Najvyšší súd Slovenskej republiky povaţuje za vhodné dodať, ţe vo všeobecnosti je moţné
pri doručovaní písomností podľa ustanovení správneho poriadku dovodiť záver,
ţe ak si účastník správneho konania zvolil právneho zástupcu pre celé konanie, je na mieste
postup podľa ustanovenia § 25 ods. 5 správneho poriadku a rozhodujúcim dňom doručenia
rozhodnutia správneho orgánu druhého stupňa je deň doručenia právnemu zástupcovi
účastníka. Toto však platí za podmienky, ţe osobitný zákon neustanovuje osobitný postup
pri doručovaní písomností – práve s ohľadom na ustanovenie § 1 ods. 1 správneho poriadku.
Týmto osobitným zákonom je v danom prípade, ako je uţ uvedené vyššie, predovšetkým
Exekučný poriadok a následne na jeho základe vydaný Disciplinárny poriadok Slovenskej
komory exekútorov, a to aj napriek tomu, ţe ide o vnútorný predpis Slovenskej komory
exekútorov.
Vychádzajúc z uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté
uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 13S/25/2011-28 z 19. júla 2011 musel podľa
250ja ods. 3 veta druhá a § 221 ods. 1 písm. f/ a ods. 2 OSP zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie
konanie.
V ďalšom konaní Krajský súd v Trenčíne bude pri posúdení včasnosti podania ţaloby
vychádzať z ustanovení § 19 bod 5 Disciplinárneho poriadku Slovenskej komory exekútorov
a § 250b ods. 1 OSP, pričom je viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky vysloveným v tomto uznesení (§ 250ja ods. 4 OSP).
K odvolaciemu petitu ţalobkyne Najvyšší súd Slovenskej republiky poznamenáva,
ţe nemohol v danej veci rozhodnúť meritórne sám zmenou uznesenia krajského súdu
a zrušením rozhodnutia ţalovanej (250ja ods. 3 veta prvá OSP), pretoţe ak krajský súd
ako súd prvého stupňa konanie zastavil, meritórnym rozhodnutím odvolacieho súdu
by účastníkom bola odňatá moţnosť podať odvolanie vo veci samej.
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom od 01. mája 2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. októbra 2011
JUDr. Jana Baricová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Petra Slezáková