Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
4c5/384154.0e3fb3.pdf
PDF · 106.22 KB
No categories available
3Cdo/14/2012
Najvyšší súd 3 Cdo 14/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného K., IČO: X.,
so sídlom v P., zastúpeného Mgr. A. S., advokátom so sídlom v B., proti povinnej M. Š.,
naposledy bývajúcej v B., t.č. s hláseným pobytom bezdomovca v Brezne, zastúpenej
opatrovníčkou L. M., bývajúcou v Brezne, M., o vymoženie 5 560,42 € s príslušenstvom,
vedenej na Okresnom súde Brezno pod sp. zn. 4 Er l076/2008, o dovolaní oprávneného proti
uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 21. júna 2011 sp. zn. 13 CoE 219/2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Banskej
Bystrici z 21. júna 2011 sp. zn. 13 CoE 219/2011 a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Oprávnený podal 27. októbra 2008 súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie
na vymoženie sumy 167 513,51 Sk s príslušenstvom. Povinnosť povinnej zaplatiť túto sumu
preukazoval rozhodcovským nálezom Mgr. R. S., rozhodcu so sídlom v B., ktorý bol vydaný
29. decembra 2007 pod č. X.. V neskoršom doplnení návrhu oprávnený spresnil, že povinná
už splatila časť uvedenej sumy vo výške 50 000 Sk.
Súdny exekútor požiadal 5. novembra 2008 Okresný súd Brezno o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Okresný súd Brezno 20. januára 2009 pod číslom *X. poveril
súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe uvedeného rozhodcovského nálezu na
vymoženie sumy 5 560,42 € s príslušenstvom a trovami, ktoré boli konkretizované
v poverení.
Povinná po doručení upovedomenia súdneho exekútora o začatí exekúcie podala
námietky proti exekúcii.
Okresný súd Brezno uznesením z 1. marca 2011 č.k. 4 Er 1076/2008-66 vyhlásil
exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. V odôvodnení poukázal na nepreukázané
skutočnosti významné pre posúdenie možnosti nútene vymôcť požadovanú sumu na základe
uvedeného rozhodcovského nálezu, najmä to, že oprávnený v exekučnom konaní nepreukázal
splnenie podmienok uvedených v čl. 22 a 23 zmluvy medzi Slovenskou a Českou republikou
o právnej pomoci pred justičnými orgánmi a úprave niektorých vzťahov v občianskych
a trestných veciach (oznámenie č. 193/1993 Z.z.). Exekúciu považoval za neprípustnú, lebo
je tu iný dôvod pre ktorý ju nemožno vykonať; v nadväznosti na to exekúciu zastavil [§ 57
ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný
poriadok“)]. Toto uznesenie napadol v celom rozsahu odvolaním oprávnený.
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 21. júna 2011 sp. zn. 13 CoE 219/2011
odmietol odvolanie oprávneného proti výroku uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým bola
exekúcia vyhlásená za neprípustnú, a potvrdil výrok uznesenia súdu prvého stupňa o zastavení
exekúcie. Odmietnutie odvolania proti výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú odôvodnil
procesnou neprípustnosťou odvolania proti tomuto výroku (§ 218 ods. 1 písm. c/ a § 202
ods. 2 O.s.p.). Potvrdzujúci výrok svojho uznesenia odôvodnil tým, že § 57 ods. 1 písm. g/
Exekučného poriadku ukladá súdu povinnosť zastaviť exekúciu, ktorá bola vyhlásená
za neprípustnú.
Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie, prípustnosť
ktorého vyvodzoval z § 239 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Uviedol, že dovolanie proti uzneseniu
odvolacieho súdu je prípustné, lebo odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa a ide
o uznesenie, ktorým je v skutočnosti cudzie rozhodnutie vyhlásené za nevykonateľné
na území Slovenskej republiky. V dovolaní spochybňoval správnosť dôvodov rozhodnutí
súdov oboch nižších stupňov a poukázal na to, že odvolaním napadol oba výroky
prvostupňového uznesenia. Odvolací súd konštatoval procesnú neprípustnosť odvolania proti
výroku vyhlasujúcemu exekúciu za neprípustnú, nevysvetlil ale dôvody potvrdenia výroku
prvostupňového uznesenia o zastavení exekúcie. Dovolateľ preto žiadal napadnuté uznesenie
odvolacieho súdu buď zrušiť (a vec mu vrátiť na ďalšie konanie) alebo zmeniť a pokračovať
v exekučnom konaní.
Povinná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas oprávnený zastúpený v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez
nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či tento opravný
prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V zmysle § 239 ods. 2 písm. c/ O.s.p. je dovolanie
prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu
prvého stupňa, ak ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho
vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
Ustanovenie § 41 ods. 1 Exekučného poriadku za exekučný titul považuje vykonateľné
rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Ustanovenie § 41 ods. 2 Exekučného poriadku uvádza „iné exekučné tituly“.
Cudzí exekučný titul uznáva príslušný súd tak, že vydá poverenie na vykonanie
exekúcie (§ 42 ods. 4 Exekučného poriadku). V preskúmavanej veci bol k návrhu
na vykonanie exekúcie pripojený rozhodcovský nález rozhodcu Mgr. R. S. z 29. decembra
2007 č. X., ktorý oprávnený označil za exekučný titul. Tým, že Okresný súd Brezno (§ 45
ods. 1 Exekučného poriadku) udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie
na základe uvedeného rozhodcovského nálezu, uznal tento nález ako cudzí exekučný titul
v zmysle § 42 ods. 4 Exekučného poriadku.
Z uznesenia Okresného súdu Brezno z 1. marca 2011 č.k. 4 Er 1076/2008-66 vyplýva,
že rozhodcovský nález považoval za cudzí exekučný titul, na základe ktorého nemožno
exekúciu vykonať (z dôvodov, ktoré bližšie vysvetlil v odôvodnení). Exekúciu preto vyhlásil
za neprípustnú a ako neprípustnú ju zastavil. Rozhodnutie odvolacieho súdu o odvolaní
oprávneného proti tomuto uzneseniu je uznesením uvedeným v § 239 ods. 2 písm. c/ O.s.p.
Procesná prípustnosť dovolania oprávneného vyplýva z tohto ustanovenia.
Dovolací súd na základe obsahu spisu dospel k záveru, že v konaní pred odvolacím
súdom došlo k tzv. inej procesnej vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). O procesnú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2
písm. b/ O.s.p. ide tiež v prípade nepreskúmateľnosti rozhodnutia (R 111/1998).
Aj v odôvodnení uznesenia potvrdzujúceho odvolaním napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa, ktorým bola exekúcia zastavená s odôvodnením, že ju súd prvého stupňa
vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57
ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku), musí odvolací súd primerane vysvetliť, akými
úvahami sa pri rozhodovaní riadil a k akým záverom dospel (§ 211 ods. 2 O.s.p., § 157 ods. 2
O.s.p. a § 167 ods. 2 O.s.p.). Jeho povinnosťou je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné
dôvody, na ktorých založil svoje rozhodnutie. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov
sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky (napr. III. ÚS 328/05). Pokiaľ odôvodnenie
jeho rozhodnutia také vysvetlenie neobsahuje, ide o rozhodnutie nepreskúmateľné.
Ak nemá byť ochrana poskytovaná účastníkovi exekučného poriadku len iluzórna
(porovnaj I. ÚS 5/02, I. ÚS 350/08, I. ÚS 255/2010), nemôže odvolací súd pri rozhodovaní
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu súdu prvého stupňa podľa § 57 ods. 1 písm. g/
Exekučného poriadku len stroho konštatovať, že súd prvého stupňa (už) vyhlásil exekúciu
podľa tohto ustanovenia za neprípustnú, a preto musela byť exekúcia nevyhnutne zastavená
(a odvolaním napadnuté uznesenie muselo byť bez ďalšieho potvrdené). Požiadavka reálnej
ochrany účastníka exekučného konania vyžaduje, aby odvolací súd v takomto prípade
v spojitosti s posúdením dôvodnosti zastavenia exekúcie posúdil (a vo svojom rozhodnutí
náležite vysvetlil), či skutočne existoval dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Pre odôvodnenie, ktoré v danom prípade zvolil odvolací súd – strohé konštatovanie, že
exekúcia musela byť zastavená, lebo súd prvého stupňa ju vyhlásil za neprípustnú – nedáva
ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku podklad. Opačný výklad by de facto
znamenal (vždy len) jednostupňové rozhodovanie, bez reálnej (objektívnej) možnosti
preskúmania správnosti záverov súdu prvého stupňa o neprípustnosti exekúcie v odvolacom
konaní.
Dovolací súd na tomto základe dospel k záveru, že dovolanie oprávneného
je opodstatnené. So zreteľom na vyššie uvedené zrušil dovolací súd uznesenie odvolacieho
súdu napadnuté dovolaním a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O.s.p.).
Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,
koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 9. februára 2012
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková