Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 4 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (9)421/384352.889460.pdf
PDF · 186.9 KB
No categories available
3Cdo/323/2009
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 3 Cdo 323/2009
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Ing. M. D., bývajúceho
v B., zastúpeného Advokátskou kanceláriou K., s.r.o., so sídlom v B., proti ţalovaným
1/ Slovenskej republike - Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom
v Banskej Bystrici, pracovisko Bratislava, Ševčenkova č. 32, 2/ Slovenskej republike -
Ministerstvu financií Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova č. 5,
3/ Slovenskej republike - Daňovému úradu Bratislava I, so sídlom v Bratislave,
Radlinského č. 37, o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn.
16 C 38/2007, o dovolaní ţalovanej 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 30. júna
2009 sp. zn. 5 Co 190/2009, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Ţalobcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Ţalobca sa ţalobou z 13. marca 2007 domáhal voči ţalovaným 1/ aţ 3/ zaplatenia
137 288 994,60 Sk s príslušenstvom z titulu náhrady škody z nesprávneho úradného postupu
podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu
alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len „zákon č. 58/1969 Zb.“), ktorá
mu vznikla v dôsledku porušenia zákona o registrácii obchodnej spoločnosti I., s.r.o., S., IČO:
X., keď správca dane nevyhovel jej ţiadostiam o registráciu za platiteľa dane z priadnej
hodnoty (ďalej len „DPH“). V dôsledku nesprávneho úradného postupu ţalovanej 3/ následne
došlo k porušeniu práv a právom chránených záujmov obchodnej spoločnosti I., s.r.o., ktoré
viedli k vzniku škody na strane ţalobcu, na ktorého prešli nároky zo spoločnosti I., s.r.o.
z náhrady škody na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo 14. apríla 2006, ktorou I.,
s.r.o. postúpila na ţalobcu v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka
pohľadávku, predstavujúcu predmet tohto konania.
Okresný súd Bratislava V rozsudkom z 18. februára 2009 č.k. 16 C 38/2007-184
ţalovanej 2/ uloţil povinnosť v lehote 3 dní zaplatiť ţalobcovi 4 473 112,35 € spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,5 % od 14. júla 2007 aţ do zaplatenia a trovy konania vo výške
89 139,35 €. Ţalobu v časti náhrady škody v sume 84 047,39 € zamietol a zamietol aj ţalobu
voči ţalovaným 1/ a 3/. Vychádzal zo zistenia, ţe správca dane rozhodnutiami z 31. januára
2003 č. 600/3100/9845/03, z 25. marca 2003 č. 600/420/30391/03 a zo 16. júla 2003
č. 600/420/95723/03 nevyhovel ţiadostiam I., s.r.o. o registráciu za platiteľa DPH.
V dôsledku vydania uvedených rozhodnutí si spoločnosť I., s.r.o. nemohla uplatniť odpočet
dane z pridanej hodnoty, čím sa zmenšil jej majetok. Nezákonnosť vyššie uvedených
rozhodnutí bola definitívne vyriešená rozhodnutím Daňového riaditeľstva SR
č. 1/222/12012-84693/2005/991031-r z 23. novembra 2005 o zrušení rozhodnutia
č. 600/3100/9845/03 z 31. januára 2003; rozhodnutím Daňového riaditeľstva SR
č. 1/222/12011-84695/2005/991031-r z 25. novembra 2005 o zrušení rozhodnutia
č. 600/420/30391/03 z 25. marca 2003 a rozhodnutím Daňového riaditeľstva SR
č. 1/222/12010-84694/2005/991031-r z 23. novembra 2005 o zrušení rozhodnutia
č. 600/420/95723/03 zo 16. júla 2003. Porušením zákona bola odňatá spoločnosti I., s.r.o.
zákonná moţnosť vykonať odpočet DPH v čase, od kedy jej na toto uplatnenie vznikol právny
nárok z plnení z dodávateľských faktúr. Týmto konaním správcu dane obchodnej spoločnosti
vznikla škoda 4 791 937,14 €, ktorá je špecifikovaná v znaleckom posudku znalkyne Doc.
Ing. A. H. PhD. Aţ na základe štvrtej ţiadosti I., s.r.o. z 20. augusta 2003, v ktorej znovu
deklarovala opätovné splnenie zákonných podmienok, správca dane uţ rešpektoval
ustanovenie § 4 ods. 1 zákona č. 289/1995 Z.z., ţiadosti vyhovel a vydal osvedčenie
o registrácii. Obchodná spoločnosť si uplatnila nárok náhradu škody na príslušnom ústrednom
orgáne - Ministerstve financií Slovenskej republiky 23. marca 2006 (§ 18 zákona č. 58/1969
Zb.), ktoré ţiadosti nevyhovelo. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo 14. apríla 2006
spoločnosť I., s.r.o. postúpila pohľadávku tvoriacu predmet tohto konania na ţalobcu. Podľa
názoru súdu ku škode došlo nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom, kde
je daná zodpovednosť za škodu osobitného druhu upravená zákonom č. 58/1969 Zb. (§ 3 ods.
1 písm. a/, d/, § 4 ods. 1), preto ţalovanú 2/ zaviazal na náhradu škody vo výške 4 473 112,35
€. Ţalobu voči ţalovaným 1/ a 3/ zamietol pre nedostatok pasívnej legitimácie. Zamietnutie
ţaloby vo zvyšku, t.j. v časti o 84 047,39 € odôvodnil s poukazom na rozhodnutie Krajského
súdu v Bratislave z 26. októbra 2006 sp. zn. 1 S 11/2005, v ktorom bol konštatovaný správny
postup správcu dane (v súlade s § 44 ods. 3 zákona č. 289/1995 Z.z.) pri zvýšení dane v sume
1 973 477 Sk rozhodnutím z 9. marca 2004. Ţalobu ako nedôvodnú zamietol aj v časti úroku
z odkladu plnenia zvýšenia dane v sume 162 771,30 Sk a v časti 395 763,20 Sk ako dane
odpočítanej z faktúry č. 2003100001, ktorá podľa znaleckého posudku nespadá do sporného
obdobia. Pokiaľ ide o námietku miestnej príslušnosti túto súd nepovaţoval za dôvodnú,
nakoľko ţalovaná 2/ ju nevzniesla pri jej prvom úkone, preto je na konanie miestne príslušný
konajúci Okresný súd Bratislava V (§ 84 a § 105 ods. 1 O.s.p.). Ako nedôvodnú vyhodnotil aj
námietku premlčania uplatneného nároku vznesenú ţalovanou 2/ s odôvodnením, ţe ţalobca
si mohol nárok uplatniť najskôr 25. novembra 2005, kedy bolo právoplatne rozhodnuté
Daňovým riaditeľstvom SR rozhodnutím č. I/222/12011-84695/2005/991031-r o zrušení
rozhodnutia ţalovanej 3/ č. 600/3100/9845/03 z 31. januára 2003. Rozhodnutie o trovách
konania odôvodnil § 142 ods. 3 O.s.p.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalovanej 2/ rozsudkom z 30. júna 2009 sp. zn.
5 Co 190/2009 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej (vyhovujúcej) časti ako vecne
správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil; ţalobcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho
konania. V odôvodnení uviedol, ţe ţalobca vyvodzuje vznik škody z porušenia zákonnej
povinnosti správcu dane zaregistrovať obchodnú spoločnosť za platiteľa DPH a vydať
mu osvedčenie o registrácií pre túto daň, keď správca dane (Daňový úrad Bratislava I)
vo viacerých prípadoch nerešpektoval ustanovenie § 4 ods. 1 zákona č. 289/1995 Z.z. Ak
správny orgán nepostupoval v súlade so zákonnými ustanoveniami upravujúcimi pravidlá
jeho postupu, ide o nesprávny úradný postup, za ktorý zodpovedá štát v zmysle § 18 ods. 1
zákona č. 58/1969 Zb. Skutočnosť, ţe v rámci nesprávneho úradného postupu došlo
aj k vydaniu viacerých nezákonných rozhodnutí, ktoré boli neskôr zrušené, nie je z pohľadu
zodpovednosti štátu skutočnosťou relevantnou, keďţe vydanie všetkých neskôr zrušených
rozhodnutí bolo len jedným z výsledkov či následkov nesprávneho úradného postupu. V tejto
súvislosti neobstojí námietka ţalovanej 2/ ohľadne nedostatku čiastočného prerokovania
nároku ţalobcu s ústredným orgánom pred podaním ţaloby na súd, keďţe v prípade škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom túto povinnosť nemal (9 ods. 1 veta prvá zákona
č. 58/1969 Zb.). Námietku miestnej príslušnosti konajúceho súdu prvého stupňa vznesenú
ţalovanou 2/ povaţoval za nedôvodnú s poukazom na § 11 ods. 1, § 84 a § 85 ods. 3 O.s.p.
a navyše ţalovaná 2/ ju neuplatnila pri prvom úkone, ktorý jej patril, a to vo vyjadrení
k ţalobe z 13. júna 2007. Za neopodstatnenú povaţoval aj námietku premlčania vznesenú
ţalovanou 2/ s poukazom na § 22 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb., pretoţe poškodený
sa dozvedel o škode aţ 17. októbra 2005, kedy Ministerstvo financií Slovenskej republiky
zrušilo registračné rozhodnutia a potvrdilo ich nezákonnosť. V ďalšom sa odvolací
súd v celom rozsahu stotoţnil s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa a obmedzil
sa na konštatovanie správnosti dôvodov (§ 219 ods. 2 O.s.p.). O náhrade trov odvolacieho
konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.
Proti rozsudku odvolacieho súdu ţalovaná 2/ podala dovolanie a ţiadala napadnutý
rozsudok odvolacieho súdu spolu s rozsudkom súdu prvého stupňa zrušiť a vec postúpiť
na ďalšie konanie miestne príslušnému Okresnému súdu Bratislava I. Prípustnosť dovolania
odôvodnila tým, ţe jej bola v konaní odňatá moţnosť konať pred súdom a súd nebol správne
obsadený, lebo vo veci nerozhodoval zákonný sudca (§ 237 písm. f/ a g/ O.s.p.), keď vo veci
konal miestne nepríslušný Okresný súd Bratislava V. Po doručení ţaloby podaním z 13. júna
2007 vzniesla námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Bratislava V konať v danej
veci a ţiadala postúpiť vec miestne príslušnému Okresnému súdu Bratislava I. Napriek
vznesenej námietke súd určil termín pojednávania na 26. septembra 2007, na ktorom
zástupca ţalovanej 2/ ospravedlnil svoju neúčasť z dôvodu kolízie pojednávaní (o čom
predloţil aj doklad) a navrhol pojednávanie odročiť. Súd jeho ţiadosti nevyhovel a konal
v jeho neprítomnosti. Na ďalšom pojednávaní 8. novembra 2007 opätovne vzniesol námietku
nedostatku miestnej príslušnosti konajúceho súdu; sudkyňa sa napriek tomu rozhodla vo veci
konať a oznámila, ţe námietka sa v spise nenachádza, hoci predloţila doklad o doručení tejto
námietky súdu 15. júna 2007. Súd v odôvodnení rozsudku uviedol, ţe bol príslušný vo veci
konať, pretoţe ţalovaná 2/ nevzniesla námietku miestnej príslušnosti pri prvom úkone.
Odvolací súd nepovaţoval námietku nedostatku miestnej príslušnosti za opodstatnenú
z dôvodu, ţe k nesprávnemu úradnému postupu došlo tak zo strany ţalovanej 3/ (so sídlom
v obvode Okresného súdu Bratislava I), ako aj zo strany ţalovanej 1/ (so sídlom v obvode
Okresného súdu Bratislava V), keďţe obom okresným súdom svedčí miestna príslušnosť
na prejednanie veci, pričom v zmysle § 11 ods. 2 O.s.p. sa môţe konať na ktoromkoľvek
z nich. Podľa dovolateľky miestnu príslušnosť nie je moţné posudzovať podľa sídla ţalovanej
1/, ktorá v danej veci nie je pasívne legitimovaná a nemá ani právnu subjektivitu. Vzhľadom
na uvedené vo veci nerozhodoval súd vecne a miestne príslušný. V ďalšej časti dovolania
dovolateľka namietala nedostatok aktívnej legitimácie ţalobcu, s ktorou námietkou sa súdy
oboch stupňov v rozhodnutí nevyporiadali. Dovolateľka tieţ vytýkala súdom nesprávne
posúdenie vznesenej námietky premlčania uplatneného nároku na náhradu škody ako
aj nezákonný postup súdov pri vyčíslení výšky škody. Poukázala tieţ na nesplnenie procesnej
podmienky konania v zmysle § 9 zákona č. 58/1969 Zb., a to nedostatok predbeţného
prerokovania náhrady škody ústredným orgánom. Ţalobca môţe uplatniť v súdnom konaní
iba taký nárok, ktorý bol predmetom predbeţného prerokovania, nemôţe sa domáhať ţalobou
takých nárokov, ktoré pri predbeţnom prerokovaní neuplatnil. Spoločnosť I., s.r.o. v ţiadosti
o predbeţné prerokovanie nároku na náhradu škody si uplatnila nárok na náhradu škody
vo výške 22 535 848,10 Sk a v ţalobe si ţalobca uplatnil nárok na náhradu škody vo výške
137 288 994,60 Sk.
Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniu ţiadal dovolanie zamietnuť. Z dovolania ani z obsahu
spisu nie je zrejmé, v čom spočíva odňatie moţnosti ţalovanej 2/ konať pred súdom podľa
§ 237 písm. f/ O.s.p. Vo veci nedošlo ani k vade podľa § 237 písm. g/ O.s.p., pretoţe vo veci
rozhodovali zákonní sudcovia podľa rozvrhu práce príslušných súdov v dvojinštančnom
konaní. Nedôvodná je aj námietka miestnej nepríslušnosti a tieţ aj námietka ţalovanej 2/
o nesplnení procesnej podmienky konania podľa § 9 zákona č. 58/1969 Zb., pretoţe právny
predchodca ţalobcu si u ţalovanej 2/ uplatnil predbeţné prerokovanie nároku na náhradu
škody vo výške 22 535 848,120 Sk. Súdy správne posúdili konanie daňového úradu ako
nesprávny úradný postup, čo zahrňuje aj samotné konečné vydanie rozhodnutia
o zaregistrovaní spoločnosti I., s.r.o. ako platiteľa DPH napriek prechádzajúcim pochybeniam
správcu dane.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,
ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 236 a nasl. O.s.p.).
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý
rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku
odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle
§ 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd
odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3
O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku
odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe
ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku
súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej
podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p.
V danom prípade dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu,
ale takému potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd
nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ
vecne nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy (čo do posúdenia
nároku na náhradu škody) viazané. Vzhľadom na to nie je dovolanie ţalovanej 2/ podľa § 238
ods. 1 aţ 3 O.s.p. procesne prípustné.
Dovolanie ţalovanej 2/ by mohlo byť procesne prípustné, len ak by konanie, v ktorom
bol vydaný napadnutý rozsudok, došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p.
O procesnú vadu konania v zmysle tohto ustanovenia ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci,
ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal
spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci
sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol
potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom,
g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu
rozhodoval senát. Z hľadiska § 237 O.s.p. sú právne významné len tie procesné nedostatky,
ktoré vykazujú znaky vád taxatívne v ňom vymenovaných; iné procesné vady konania alebo
vecné nesprávnosti rozhodovania, i keby k nim v konaní došlo, nezakladajú prípustnosť
dovolania podľa tohto ustanovenia. Treba zdôrazniť, ţe z hľadiska posúdenia existencie
niektorej z procesných vád v zmysle § 237 O.s.p. ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť
dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je významný subjektívny názor účastníka,
ţe v konaní došlo k takejto vade, ale len zistenie, ţe v konaní skutočne došlo k niektorej
z taxatívne vymenovaných vád.
Vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ O.s.p. v dovolaní ţalovanou 2/ namietané
neboli a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z uvedených
ustanovení nemoţno vyvodiť.
S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mali
dopustiť súdy oboch niţších stupňov, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom
súdov nebola dovolateľke odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.)
a či rozhodoval vo veci zákonný sudca (§ 237 písm. g/ O.s.p.).
Odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. sa rozumie taký
závadný postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie tých procesných práv
účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. O procesnú vadu v zmysle
§ 237 písm. f/ O.s.p. ide vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne
ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi
konania jeho procesné práva. Dovolací súd z obsahu spisu nezistil, ţe by konanie pred súdmi
niţších stupňov bolo postihnuté procesnou vadou, znemoţňujúcou ţalovanej 2/ realizáciu
jej procesných práv.
Z obsahu dovolania vyplýva, ţe dovolateľka namietala, ţe postupom súdov jej bola
znemoţnená realizácia jej práv ako účastníčky konania, keď o veci konal a rozhodol miestne
nepríslušný súd, ktorý neakceptoval vznesenú námietku miestnej nepríslušnosti súdu pri jej
prvom úkone, ako aj pri opakovanom úkone na prvom pojednávaní, ktorého sa jej zástupca
mohol zúčastniť.
Podľa § 105 ods. 1 O.s.p. súd skúma miestnu príslušnosť prv, neţ začne konať o veci
samej. Neskôr ju skúma len na námietku účastníka, ak sa uplatní pri prvom úkone, ktorý
účastníkovi patrí.
Miestna príslušnosť súdu má v rámci úpravy podmienok konania, medzi ktoré patrí
(§ 103 a nasl. O.s.p.), zvláštny reţim. Zatiaľ čo k tomu, či sú splnené ostatné podmienky
konania v širšom slova zmyslu, včítane vecnej príslušnosti, prihliada súd kedykoľvek
za konania (§ 103 O.s.p.), skúmanie miestnej príslušnosti sa sústreďuje len na začiatok
konania (§ 105 ods. 1 O.s.p.). Ak bola podaná ţaloba na miestne nepríslušnom súde,
a ak tento súd začal konať o veci samej alebo ak rozhodol vo veci samej bez pojednávania
(okrem vydania platobného rozkazu), takţe uţ nemôţe vysloviť svoju miestnu nepríslušnosť
z vlastnej iniciatívy a ak premeškal tieţ účastník príleţitosť iniciovať rozhodnutie súdu o jeho
miestnej príslušnosti, lebo neuplatnil námietku nedostatku miestnej príslušnosti pri prvom
úkone, ktorý mu patril (teda tieţ v prípade, ţe ju uplatnil, ale oneskorene), potom tu uţ nie
je k dispozícii procesný postup, ktorým by bolo moţné zmeniť stav, ţe konanie bolo začaté
u miestne nepríslušného súdu; miestnu príslušnosť uţ potom za ţiadnych okolností skúmať
nemoţno a nedostatok miestnej príslušnosti procesného súdu je tak v dôsledku koncentrácie
konania zakotvenej v § 105 ods. 1 O.s.p. zhojený.
V zmysle § 105 ods. 1 O.s.p. prvým úkonom, ktorý účastníkovi patrí, je jeho prvý
procesný úkon, adresovaný súdu po začatí konania buď z vlastnej iniciatívy účastníka alebo
na výzvu súdu.
Z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalovanej 2/ Okresný súd Bratislava V doručil ţalobu
spolu s uznesením o zastavení konaní z 20. marca 2007 č.k. 16 C 38/2007-18 dňa 23. marca
2007 (viď doručenka na č.l. 17 spisu). Od tohto dátumu mala moţnosť reagovať
na nedostatok miestnej príslušnosti Okresného súdu Bratislava V, a to bez ohľadu na poučenie
súdu pre účastníka konania, ktoré jej bolo doručené okresným súdom 12. júna 2007.
To znamená, ţe ţalovanej 2/ po doručení vyššie uvedeného uznesenia uţ vznikla moţnosť,
kedy mohla a uţ mala moţnosť namietať miestnu nepríslušnosť Okresného súdu Bratislava V.
Ţalovaná 2/ však po doručení ţaloby námietku miestnej nepríslušnosti tohto okresného súdu
nevzniesla, ale tak urobila po prvýkrát aţ v písomnom podaní doručenom okresnému súdu
dňa 15. júna 2007, existenciu ktorého súdu prvého stupňa dodatočne preukázala písomným
podaním doručeným súdu prvého stupňa 12. novembra 2007 (č.l. 69 spisu a nasl.). Do tohto
dátumu súčasťou spisu okresného súdu námietka miestnej nepríslušnosti vznesená ţalovanou
2/ podaním doručeným súdu 15. júna 2007 nebola. Následne potom uplatnila námietku
miestnej nepríslušnosti súdu vo vyjadrení k ţalobe zo 6. novembra 2007 (č.l. 63 a nasl. spisu)
a opätovne na pojednávaní na súde prvého stupňa 8. novembra 2007.
So zreteľom na uvedené moţno dospieť k záveru, ţe ţalovaná 2/ námietku nedostatku
miestnej príslušnosti Okresného súdu Bratislava V v danej veci neuplatnila pri prvom úkone,
ktorý jej patril, teda neuplatnila ju včas. Ak okresný súd začal vo veci konať a na oneskorene
podanú námietku nedostatku miestnej nepríslušnosti neprihliadol, bola tým prípadná miestna
nepríslušnosť Okresného súdu Bratislava V zhojená a konal teda vo veci miestne príslušný
okresný súd. Postupom Okresného súdu Bratislava V, ktorý je v súlade so zákonom, nemohla
byť ţalovanej 2/ odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
V súvislosti s odňatím moţnosti konať pred súdom dovolateľka v dovolaní namietala
aj existenciu vady konania v zmysle § 237 písm. g/ O.s.p., ktorú odôvodňovala tými istými
dôvodmi ako odňatie moţnosti konať pred súdom, t.j. ţe vec prejednal a rozhodol miestne
nepríslušný súd a vo veci nekonal zákonný sudca. Dovolací súd sa preto osobitne zameral
na otázku opodstatnenosti tvrdenia dovolateľky, ţe v prejednávanej veci nerozhodoval
zákonný sudca.
V ustanovení § 237 písm. g/ O.s.p. sú uvedené dva rovnocenné dôvody, ktoré
aj samostatne zakladajú procesnú vadu významnú podľa tohto ustanovenia. Týmito dôvodmi
sú: a/ rozhodovanie vylúčeným sudcom, b/ rozhodovanie súdom nesprávne obsadeným.
V danom prípade dospel dovolací súd k záveru, ţe v konaní nerozhodovali súdy nesprávne
obsadené.
Nesprávne obsadeným súdom (§ 237 písm. g/ O.s.p.) je súd, ktorý nie je obsadený
v súlade s ustanoveniami upravujúcimi zloţenie súdneho orgánu, ktorý má určitú vec
prejednať a o nej rozhodnúť. Súd treba povaţovať za nesprávne obsadený aj vtedy, ak nekoná
zákonný sudca (porovnaj tieţ nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 5. novembra 2008
sp. zn. II. ÚS 136/08). Zákonným sudcom (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky)
je sudca určený v súlade s rozvrhom práce vecne a miestne príslušného súdu. Postavenie
zákonného sudcu ako osoby, ktorá má o veci rozhodnúť, je späté so sústavou súdov, ktorú
upravuje zákon č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov. So sústavou súdov priamo súvisí príslušnosť súdu na rozhodovanie
o veci upravená Občianskym súdnym poriadkom. Nevyhnutným predpokladom toho, aby
účastník konania nebol odňatý svojmu zákonnému sudcovi, je rozhodovanie o jeho veci
súdom, ktorý je podľa zákona na rozhodovanie o nej vecne, miestne i funkčne príslušný.
Príslušnosť súdu ustanovuje zákon, ktorý nepriamo určuje aj osobu zákonného sudcu.
Zákonným sudcom je v prípade samosudcu ten sudca, ktorý je právnymi predpismi (vrátane
predpisov vnútornej povahy, ako napr. rozvrhom práce v zmysle § 50 ods. 1 zákona
č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) určený tú – ktorú vec
prejednať a rozhodnúť; ak má niektorú vec prejednať a rozhodnúť senát príslušného súdu,
sú zákonnými sudcami všetci členovia toho senátu, ktorý je rozvrhom práce určený túto vec
prejednať a rozhodnúť (viď tieţ § 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov).
Vzhľadom na vyššie uvedené závery pokiaľ ide o dovolateľkou namietanú vadu
konania podľa § 237 písm. g/ O.s.p., dovolací súd dospel k záveru, ţe konanie nie
je postihnuté touto vadou, keďţe konanie pred súdom prvého stupňa sa uskutočnilo
na miestne a vecne príslušnom Okresnom súdu Bratislava V, vo veci konala zákonná sudkyňa
tohto súdu určená rozvrhom práce tohto súdu na príslušný kalendárny rok. Pokiaľ ide
o konanie na odvolacom súde, o odvolaní ţalovanej 2/ rozhodoval senát príslušného
Krajského súdu v Bratislave, ktorý je nadriadeným odvolacím súdom Okresného súdu
Bratislava V. Z obsahu zápisnice o vyhlásení rozsudku pred odvolacím súdom z 30. júna 2009
vyplýva, ţe senát Krajského súdu v Bratislave 5 Co rozhodoval v zloţení predseda senátu
JUDr. Juraj Povaţan a členovia senátu JUDr. Elena Ďuranová a JUDr. Michal Chalupka, teda
v zloţení zodpovedajúcom rozvrhu práce tohto krajského súdu na rok 2009.
Z obsahu dovolania ďalej vyplýva, ţe dovolateľka spochybňuje správnosť vecnej
stránky rozsudku odvolacieho súdu (správnosť právnych záverov, pokiaľ ide o posúdenie
aktívnej legitimácie ţalobcu, posúdenie otázky premlčania, nesprávnosť postupu súdov pri
vyčíslení výšky škody) a zastáva názor, ţe odvolací súd nerozhodol správne, keď rozsudok
súdu prvého stupňa v napadnutej (vyhovujúcej) časti potvrdil. Z obsahového hľadiska ide
o námietku, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241
ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov je relevantný
dovolací dôvod, ktorým moţno úspešne odôvodniť iba procesne prípustné dovolanie; samo
nesprávne právne posúdenie veci nie je ale procesnou vadou konania v zmysle § 237 O.s.p.
a prípustnosť dovolania nezakladá. Názor, ţe nesprávne právne posúdenie veci nie je
procesnou vadou v zmysle § 237 O.s.p., je zastávaný všetkými senátmi občianskoprávneho
kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (viď napríklad rozhodnutia tohto súdu sp. zn.
1 Cdo 62/2010, sp. zn. 2 Cdo 97/2010, sp. zn. 3 Cdo 53/2011, sp. zn. 4 Cdo 68/2011, sp. zn.
5 Cdo 44/2011, sp. zn. 6 Cdo 41/2011 a sp. zn. 7 Cdo 26/2010).
Pokiaľ ide o námietku dovolateľky, ţe nebola splnená procesná podmienka konania
v zmysle § 9 zákona č. 58/1969 Zb., pretoţe nárok na náhradu škody nebol vopred
prerokovaný s ústredným orgánom, táto námietka by v prípade jej opodstatnenosti mohla byť
povaţovaná za tzv. inú vadu konania, na ktorú moţno vziať v dovolacom konaní zreteľ, len
ak je dovolanie procesne prípustné; sama („iná“) vada tejto povahy ale prípustnosť dovolania
nezakladá.
Formulácie, ktoré dovolateľka zvolila v dovolaní, nasvedčujú tomu, ţe odôvodnenie
napadnutého rozsudku povaţuje za čiastočne nepreskúmateľné z dôvodu, ţe súdy
sa nevyporiadali s jej námietkou nedostatku aktívnej legitimácie ţalobcu. Nedostatočné
odôvodnenie rozhodnutia, so zreteľom na ktoré nemoţno preskúmať rozhodnutie,
je judikatúrou dovolacieho súdu (viď R 111/1998) povaţované za tzv. inú vadu konania,
na ktorú moţno vziať v dovolacom konaní zreteľ, len ak je dovolanie procesne prípustné.
Vzhľadom na to, ţe dovolanie ţalovanej 2/ nie je procesne prípustné, nemohol sa dovolací
súd zaoberať otázkou opodstatnenosti námietky dovolateľky, ţe v konaní došlo k namietanej
vade.
Keďţe prípustnosť dovolania ţalovanej 2/ nemoţno vyvodiť zo ţiadneho ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku, dovolací súd odmietol jej dovolanie podľa § 243b ods. 5
O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému
nie je dovolanie prípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nemohol
sa zaoberať otázkou vecnej správnosti napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, ani
opodstatnenosťou tých dovolacích námietok, ktorými dovolateľka spochybňovala správnosť
skutkových a právnych záverov odvolacieho súdu.
O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. Úspešnému ţalobcovi náhradu trov
dovolacieho konania nepriznal, lebo nepodal návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady trov
dovolacieho konania (§ 151 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 15. marca 2012
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková