Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/323/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Ing. M. D., bývajúceho

v B., zastúpeného Advokátskou kanceláriou K., s.r.o., so sídlom v B., proti ţalovaným

1/ Slovenskej republike - Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom

v Banskej Bystrici, pracovisko Bratislava, Ševčenkova č. 32, 2/ Slovenskej republike -

Ministerstvu financií Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova č. 5,

3/ Slovenskej republike - Daňovému úradu Bratislava I, so sídlom v Bratislave,

Radlinského č. 37, o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn.

, o dovolaní ţalovanej 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 30. júna

2009 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalobcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobca sa ţalobou z 13. marca 2007 domáhal voči ţalovaným 1/ aţ 3/ zaplatenia

137 288 994,60 Sk s príslušenstvom z titulu náhrady škody z nesprávneho úradného postupu

podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu

alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len „“), ktorá

mu vznikla v dôsledku porušenia zákona o registrácii obchodnej spoločnosti I., s.r.o., S., IČO:

X., keď správca dane nevyhovel jej ţiadostiam o registráciu za platiteľa dane z priadnej

hodnoty (ďalej len „DPH“). V dôsledku nesprávneho úradného postupu ţalovanej 3/ následne

došlo k porušeniu práv a právom chránených záujmov obchodnej spoločnosti I., s.r.o., ktoré

viedli k vzniku škody na strane ţalobcu, na ktorého prešli nároky zo spoločnosti I., s.r.o.

z náhrady škody na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo 14. apríla 2006, ktorou I.,

2

s.r.o. postúpila na ţalobcu v súlade s príslušnými ustanoveniami

pohľadávku, predstavujúcu predmet tohto konania.

Okresný súd Bratislava V rozsudkom z 18. februára 2009 č.k. -184

ţalovanej 2/ uloţil povinnosť v lehote 3 dní zaplatiť ţalobcovi 4 473 112,35 € spolu s úrokom

z omeškania vo výške 8,5 % od 14. júla 2007 aţ do zaplatenia a trovy konania vo výške

89 139,35 €. Ţalobu v časti náhrady škody v sume 84 047,39 € zamietol a zamietol aj ţalobu

voči ţalovaným 1/ a 3/. Vychádzal zo zistenia, ţe správca dane rozhodnutiami z 31. januára

2003 č. , z 25. marca 2003 č. a zo 16. júla 2003

č. nevyhovel ţiadostiam I., s.r.o. o registráciu za platiteľa DPH.

V dôsledku vydania uvedených rozhodnutí si spoločnosť I., s.r.o. nemohla uplatniť odpočet

dane z pridanej hodnoty, čím sa zmenšil jej majetok. Nezákonnosť vyššie uvedených

rozhodnutí bola definitívne vyriešená rozhodnutím Daňového riaditeľstva SR

č. 1/222/12012-84693/2005/991031-r z 23. novembra 2005 o zrušení rozhodnutia

č. z 31. januára 2003; rozhodnutím Daňového riaditeľstva SR

č. 1/222/12011-84695/2005/991031-r z 25. novembra 2005 o zrušení rozhodnutia

č. z 25. marca 2003 a rozhodnutím Daňového riaditeľstva SR

č. 1/222/12010-84694/2005/991031-r z 23. novembra 2005 o zrušení rozhodnutia

č. zo 16. júla 2003. Porušením zákona bola odňatá spoločnosti I., s.r.o.

zákonná moţnosť vykonať odpočet DPH v čase, od kedy jej na toto uplatnenie vznikol právny

nárok z plnení z dodávateľských faktúr. Týmto konaním správcu dane obchodnej spoločnosti

vznikla škoda 4 791 937,14 €, ktorá je špecifikovaná v znaleckom posudku znalkyne Doc.

Ing. A. H. PhD. Aţ na základe štvrtej ţiadosti I., s.r.o. z 20. augusta 2003, v ktorej znovu

deklarovala opätovné splnenie zákonných podmienok, správca dane uţ rešpektoval

ustanovenie , ţiadosti vyhovel a vydal osvedčenie

o registrácii. Obchodná spoločnosť si uplatnila nárok náhradu škody na príslušnom ústrednom

orgáne - Ministerstve financií Slovenskej republiky 23. marca 2006 (

Zb.), ktoré ţiadosti nevyhovelo. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo 14. apríla 2006

spoločnosť I., s.r.o. postúpila pohľadávku tvoriacu predmet tohto konania na ţalobcu. Podľa

názoru súdu ku škode došlo nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom, kde

je daná zodpovednosť za škodu osobitného druhu upravená ( ods.

1 písm. a/, d/, § 4 ods. 1), preto ţalovanú 2/ zaviazal na náhradu škody vo výške 4 473 112,35

3

€. Ţalobu voči ţalovaným 1/ a 3/ zamietol pre nedostatok pasívnej legitimácie. Zamietnutie

ţaloby vo zvyšku, t.j. v časti o 84 047,39 € odôvodnil s poukazom na rozhodnutie Krajského

súdu v Bratislave z 26. októbra 2006 sp. zn. , v ktorom bol konštatovaný správny

postup správcu dane (v súlade s ) pri zvýšení dane v sume

1 973 477 Sk rozhodnutím z 9. marca 2004. Ţalobu ako nedôvodnú zamietol aj v časti úroku

z odkladu plnenia zvýšenia dane v sume 162 771,30 Sk a v časti 395 763,20 Sk ako dane

odpočítanej z faktúry č. 2003100001, ktorá podľa znaleckého posudku nespadá do sporného

obdobia. Pokiaľ ide o námietku miestnej príslušnosti túto súd nepovaţoval za dôvodnú,

nakoľko ţalovaná 2/ ju nevzniesla pri jej prvom úkone, preto je na konanie miestne príslušný

konajúci Okresný súd Bratislava V ( a ). Ako nedôvodnú vyhodnotil aj

námietku premlčania uplatneného nároku vznesenú ţalovanou 2/ s odôvodnením, ţe ţalobca

si mohol nárok uplatniť najskôr 25. novembra 2005, kedy bolo právoplatne rozhodnuté

Daňovým riaditeľstvom SR rozhodnutím č. I/222/12011-84695/2005/991031-r o zrušení

rozhodnutia ţalovanej 3/ č. z 31. januára 2003. Rozhodnutie o trovách

konania odôvodnil

Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalovanej 2/ rozsudkom z 30. júna 2009 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej (vyhovujúcej) časti ako vecne

správny podľa potvrdil; ţalobcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho

konania. V odôvodnení uviedol, ţe ţalobca vyvodzuje vznik škody z porušenia zákonnej

povinnosti správcu dane zaregistrovať obchodnú spoločnosť za platiteľa DPH a vydať

mu osvedčenie o registrácií pre túto daň, keď správca dane (Daňový úrad Bratislava I)

vo viacerých prípadoch nerešpektoval ustanovenie Ak

správny orgán nepostupoval v súlade so zákonnými ustanoveniami upravujúcimi pravidlá

jeho postupu, ide o nesprávny úradný postup, za ktorý zodpovedá štát v zmysle § 18 ods. 1

Skutočnosť, ţe v rámci nesprávneho úradného postupu došlo

aj k vydaniu viacerých nezákonných rozhodnutí, ktoré boli neskôr zrušené, nie je z pohľadu

zodpovednosti štátu skutočnosťou relevantnou, keďţe vydanie všetkých neskôr zrušených

rozhodnutí bolo len jedným z výsledkov či následkov nesprávneho úradného postupu. V tejto

súvislosti neobstojí námietka ţalovanej 2/ ohľadne nedostatku čiastočného prerokovania

nároku ţalobcu s ústredným orgánom pred podaním ţaloby na súd, keďţe v prípade škody

spôsobenej nesprávnym úradným postupom túto povinnosť nemal (9 ods. 1 veta prvá zákona

č. ). Námietku miestnej príslušnosti konajúceho súdu prvého stupňa vznesenú

ţalovanou 2/ povaţoval za nedôvodnú s poukazom na , a

a navyše ţalovaná 2/ ju neuplatnila pri prvom úkone, ktorý jej patril, a to vo vyjadrení

k ţalobe z 13. júna 2007. Za neopodstatnenú povaţoval aj námietku premlčania vznesenú

ţalovanou 2/ s poukazom na , pretoţe poškodený

sa dozvedel o škode aţ 17. októbra 2005, kedy Ministerstvo financií Slovenskej republiky

zrušilo registračné rozhodnutia a potvrdilo ich nezákonnosť. V ďalšom sa odvolací

súd v celom rozsahu stotoţnil s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa a obmedzil

sa na konštatovanie správnosti dôvodov ( ). O náhrade trov odvolacieho

konania rozhodol podľa v spojení s a

Proti rozsudku odvolacieho súdu ţalovaná 2/ podala dovolanie a ţiadala napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu spolu s rozsudkom súdu prvého stupňa zrušiť a vec postúpiť

na ďalšie konanie miestne príslušnému Okresnému súdu Bratislava I. Prípustnosť dovolania

odôvodnila tým, ţe jej bola v konaní odňatá moţnosť konať pred súdom a súd nebol správne

obsadený, lebo vo veci nerozhodoval zákonný sudca ( a ), keď vo veci

konal miestne nepríslušný Okresný súd Bratislava V. Po doručení ţaloby podaním z 13. júna

2007 vzniesla námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Bratislava V konať v danej

veci a ţiadala postúpiť vec miestne príslušnému Okresnému súdu Bratislava I. Napriek

vznesenej námietke súd určil termín pojednávania na 26. septembra 2007, na ktorom

zástupca ţalovanej 2/ ospravedlnil svoju neúčasť z dôvodu kolízie pojednávaní (o čom

predloţil aj doklad) a navrhol pojednávanie odročiť. Súd jeho ţiadosti nevyhovel a konal

v jeho neprítomnosti. Na ďalšom pojednávaní 8. novembra 2007 opätovne vzniesol námietku

nedostatku miestnej príslušnosti konajúceho súdu; sudkyňa sa napriek tomu rozhodla vo veci

konať a oznámila, ţe námietka sa v spise nenachádza, hoci predloţila doklad o doručení tejto

námietky súdu 15. júna 2007. Súd v odôvodnení rozsudku uviedol, ţe bol príslušný vo veci

konať, pretoţe ţalovaná 2/ nevzniesla námietku miestnej príslušnosti pri prvom úkone.

Odvolací súd nepovaţoval námietku nedostatku miestnej príslušnosti za opodstatnenú

z dôvodu, ţe k nesprávnemu úradnému postupu došlo tak zo strany ţalovanej 3/ (so sídlom

v obvode Okresného súdu Bratislava I), ako aj zo strany ţalovanej 1/ (so sídlom v obvode

Okresného súdu Bratislava V), keďţe obom okresným súdom svedčí miestna príslušnosť

na prejednanie veci, pričom v zmysle sa môţe konať na ktoromkoľvek

z nich. Podľa dovolateľky miestnu príslušnosť nie je moţné posudzovať podľa sídla ţalovanej

1/, ktorá v danej veci nie je pasívne legitimovaná a nemá ani právnu subjektivitu. Vzhľadom

na uvedené vo veci nerozhodoval súd vecne a miestne príslušný. V ďalšej časti dovolania

dovolateľka namietala nedostatok aktívnej legitimácie ţalobcu, s ktorou námietkou sa súdy

oboch stupňov v rozhodnutí nevyporiadali. Dovolateľka tieţ vytýkala súdom nesprávne

posúdenie vznesenej námietky premlčania uplatneného nároku na náhradu škody ako

aj nezákonný postup súdov pri vyčíslení výšky škody. Poukázala tieţ na nesplnenie procesnej

podmienky konania v zmysle , a to nedostatok predbeţného

prerokovania náhrady škody ústredným orgánom. Ţalobca môţe uplatniť v súdnom konaní

iba taký nárok, ktorý bol predmetom predbeţného prerokovania, nemôţe sa domáhať ţalobou

takých nárokov, ktoré pri predbeţnom prerokovaní neuplatnil. Spoločnosť I., s.r.o. v ţiadosti

o predbeţné prerokovanie nároku na náhradu škody si uplatnila nárok na náhradu škody

vo výške 22 535 848,10 Sk a v ţalobe si ţalobca uplatnil nárok na náhradu škody vo výške

137 288 994,60 Sk.

Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniu ţiadal dovolanie zamietnuť. Z dovolania ani z obsahu

spisu nie je zrejmé, v čom spočíva odňatie moţnosti ţalovanej 2/ konať pred súdom podľa

Vo veci nedošlo ani k vade podľa , pretoţe vo veci

rozhodovali zákonní sudcovia podľa rozvrhu práce príslušných súdov v dvojinštančnom

konaní. Nedôvodná je aj námietka miestnej nepríslušnosti a tieţ aj námietka ţalovanej 2/

o nesplnení procesnej podmienky konania podľa , pretoţe právny

predchodca ţalobcu si u ţalovanej 2/ uplatnil predbeţné prerokovanie nároku na náhradu

škody vo výške 22 535 848,120 Sk. Súdy správne posúdili konanie daňového úradu ako

nesprávny úradný postup, čo zahrňuje aj samotné konečné vydanie rozhodnutia

o zaregistrovaní spoločnosti I., s.r.o. ako platiteľa DPH napriek prechádzajúcim pochybeniam

správcu dane.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( a nasl. ).

6

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu. Podľa je dovolanie prípustné proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle

je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd

odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3

je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku

odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe

ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa a

V danom prípade dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu,

ale takému potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd

nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ

vecne nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy (čo do posúdenia

nároku na náhradu škody) viazané. Vzhľadom na to nie je dovolanie ţalovanej 2/ podľa § 238

ods. 1 aţ 3 procesne prípustné.

Dovolanie ţalovanej 2/ by mohlo byť procesne prípustné, len ak by konanie, v ktorom

bol vydaný napadnutý rozsudok, došlo k niektorej z procesných vád uvedených v

O procesnú vadu konania v zmysle tohto ustanovenia ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci,

ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal

spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol

riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci

sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom,

g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu

rozhodoval senát. Z hľadiska sú právne významné len tie procesné nedostatky,

ktoré vykazujú znaky vád taxatívne v ňom vymenovaných; iné procesné vady konania alebo

vecné nesprávnosti rozhodovania, i keby k nim v konaní došlo, nezakladajú prípustnosť

dovolania podľa tohto ustanovenia. Treba zdôrazniť, ţe z hľadiska posúdenia existencie

niektorej z procesných vád v zmysle ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť

dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je významný subjektívny názor účastníka,

ţe v konaní došlo k takejto vade, ale len zistenie, ţe v konaní skutočne došlo k niektorej

z taxatívne vymenovaných vád.

Vady konania v zmysle aţ e/ v dovolaní ţalovanou 2/ namietané

neboli a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z uvedených

ustanovení nemoţno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mali

dopustiť súdy oboch niţších stupňov, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom

súdov nebola dovolateľke odňatá moţnosť konať pred súdom ( )

a či rozhodoval vo veci zákonný sudca ( ).

Odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle sa rozumie taký

závadný postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie tých procesných práv

účastníka konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú vadu v zmysle

ide vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne

ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi

konania jeho procesné práva. Dovolací súd z obsahu spisu nezistil, ţe by konanie pred súdmi

niţších stupňov bolo postihnuté procesnou vadou, znemoţňujúcou ţalovanej 2/ realizáciu

jej procesných práv.

Z obsahu dovolania vyplýva, ţe dovolateľka namietala, ţe postupom súdov jej bola

znemoţnená realizácia jej práv ako účastníčky konania, keď o veci konal a rozhodol miestne

nepríslušný súd, ktorý neakceptoval vznesenú námietku miestnej nepríslušnosti súdu pri jej

prvom úkone, ako aj pri opakovanom úkone na prvom pojednávaní, ktorého sa jej zástupca

mohol zúčastniť.

Podľa súd skúma miestnu príslušnosť prv, neţ začne konať o veci

samej. Neskôr ju skúma len na námietku účastníka, ak sa uplatní pri prvom úkone, ktorý

účastníkovi patrí.

Miestna príslušnosť súdu má v rámci úpravy podmienok konania, medzi ktoré patrí

( a nasl. ), zvláštny reţim. Zatiaľ čo k tomu, či sú splnené ostatné podmienky

konania v širšom slova zmyslu, včítane vecnej príslušnosti, prihliada súd kedykoľvek

za konania ( ), skúmanie miestnej príslušnosti sa sústreďuje len na začiatok

konania ( ). Ak bola podaná ţaloba na miestne nepríslušnom súde,

a ak tento súd začal konať o veci samej alebo ak rozhodol vo veci samej bez pojednávania

(okrem vydania platobného rozkazu), takţe uţ nemôţe vysloviť svoju miestnu nepríslušnosť

z vlastnej iniciatívy a ak premeškal tieţ účastník príleţitosť iniciovať rozhodnutie súdu o jeho

miestnej príslušnosti, lebo neuplatnil námietku nedostatku miestnej príslušnosti pri prvom

úkone, ktorý mu patril (teda tieţ v prípade, ţe ju uplatnil, ale oneskorene), potom tu uţ nie

je k dispozícii procesný postup, ktorým by bolo moţné zmeniť stav, ţe konanie bolo začaté

u miestne nepríslušného súdu; miestnu príslušnosť uţ potom za ţiadnych okolností skúmať

nemoţno a nedostatok miestnej príslušnosti procesného súdu je tak v dôsledku koncentrácie

konania zakotvenej v zhojený.

V zmysle prvým úkonom, ktorý účastníkovi patrí, je jeho prvý

procesný úkon, adresovaný súdu po začatí konania buď z vlastnej iniciatívy účastníka alebo

na výzvu súdu.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalovanej 2/ Okresný súd Bratislava V doručil ţalobu

spolu s uznesením o zastavení konaní z 20. marca 2007 č.k. -18 dňa 23. marca

2007 (viď doručenka na č.l. 17 spisu). Od tohto dátumu mala moţnosť reagovať

na nedostatok miestnej príslušnosti Okresného súdu Bratislava V, a to bez ohľadu na poučenie

súdu pre účastníka konania, ktoré jej bolo doručené okresným súdom 12. júna 2007.

To znamená, ţe ţalovanej 2/ po doručení vyššie uvedeného uznesenia uţ vznikla moţnosť,

kedy mohla a uţ mala moţnosť namietať miestnu nepríslušnosť Okresného súdu Bratislava V.

Ţalovaná 2/ však po doručení ţaloby námietku miestnej nepríslušnosti tohto okresného súdu

nevzniesla, ale tak urobila po prvýkrát aţ v písomnom podaní doručenom okresnému súdu

dňa 15. júna 2007, existenciu ktorého súdu prvého stupňa dodatočne preukázala písomným

podaním doručeným súdu prvého stupňa 12. novembra 2007 (č.l. 69 spisu a nasl.). Do tohto

dátumu súčasťou spisu okresného súdu námietka miestnej nepríslušnosti vznesená ţalovanou

2/ podaním doručeným súdu 15. júna 2007 nebola. Následne potom uplatnila námietku

9

miestnej nepríslušnosti súdu vo vyjadrení k ţalobe zo 6. novembra 2007 (č.l. 63 a nasl. spisu)

a opätovne na pojednávaní na súde prvého stupňa 8. novembra 2007.

So zreteľom na uvedené moţno dospieť k záveru, ţe ţalovaná 2/ námietku nedostatku

miestnej príslušnosti Okresného súdu Bratislava V v danej veci neuplatnila pri prvom úkone,

ktorý jej patril, teda neuplatnila ju včas. Ak okresný súd začal vo veci konať a na oneskorene

podanú námietku nedostatku miestnej nepríslušnosti neprihliadol, bola tým prípadná miestna

nepríslušnosť Okresného súdu Bratislava V zhojená a konal teda vo veci miestne príslušný

okresný súd. Postupom Okresného súdu Bratislava V, ktorý je v súlade so zákonom, nemohla

byť ţalovanej 2/ odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle

V súvislosti s odňatím moţnosti konať pred súdom dovolateľka v dovolaní namietala

aj existenciu vady konania v zmysle , ktorú odôvodňovala tými istými

dôvodmi ako odňatie moţnosti konať pred súdom, t.j. ţe vec prejednal a rozhodol miestne

nepríslušný súd a vo veci nekonal zákonný sudca. Dovolací súd sa preto osobitne zameral

na otázku opodstatnenosti tvrdenia dovolateľky, ţe v prejednávanej veci nerozhodoval

zákonný sudca.

V ustanovení sú uvedené dva rovnocenné dôvody, ktoré

aj samostatne zakladajú procesnú vadu významnú podľa tohto ustanovenia. Týmito dôvodmi

sú: a/ rozhodovanie vylúčeným sudcom, b/ rozhodovanie súdom nesprávne obsadeným.

V danom prípade dospel dovolací súd k záveru, ţe v konaní nerozhodovali súdy nesprávne

obsadené.

Nesprávne obsadeným súdom ( ) je súd, ktorý nie je obsadený

v súlade s ustanoveniami upravujúcimi zloţenie súdneho orgánu, ktorý má určitú vec

prejednať a o nej rozhodnúť. Súd treba povaţovať za nesprávne obsadený aj vtedy, ak nekoná

zákonný sudca (porovnaj tieţ nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 5. novembra 2008

sp. zn. ). Zákonným sudcom ( )

je sudca určený v súlade s rozvrhom práce vecne a miestne príslušného súdu. Postavenie

10

zákonného sudcu ako osoby, ktorá má o veci rozhodnúť, je späté so sústavou súdov, ktorú

upravuje o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov. So sústavou súdov priamo súvisí príslušnosť súdu na rozhodovanie

o veci upravená . Nevyhnutným predpokladom toho, aby

účastník konania nebol odňatý svojmu zákonnému sudcovi, je rozhodovanie o jeho veci

súdom, ktorý je podľa zákona na rozhodovanie o nej vecne, miestne i funkčne príslušný.

Príslušnosť súdu ustanovuje zákon, ktorý nepriamo určuje aj osobu zákonného sudcu.

Zákonným sudcom je v prípade samosudcu ten sudca, ktorý je právnymi predpismi (vrátane

predpisov vnútornej povahy, ako napr. rozvrhom práce v zmysle § 50 ods. 1 zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) určený tú – ktorú vec

prejednať a rozhodnúť; ak má niektorú vec prejednať a rozhodnúť senát príslušného súdu,

sú zákonnými sudcami všetci členovia toho senátu, ktorý je rozvrhom práce určený túto vec

prejednať a rozhodnúť (viď tieţ o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov).

Vzhľadom na vyššie uvedené závery pokiaľ ide o dovolateľkou namietanú vadu

konania podľa , dovolací súd dospel k záveru, ţe konanie nie

je postihnuté touto vadou, keďţe konanie pred súdom prvého stupňa sa uskutočnilo

na miestne a vecne príslušnom Okresnom súdu Bratislava V, vo veci konala zákonná sudkyňa

tohto súdu určená rozvrhom práce tohto súdu na príslušný kalendárny rok. Pokiaľ ide

o konanie na odvolacom súde, o odvolaní ţalovanej 2/ rozhodoval senát príslušného

Krajského súdu v Bratislave, ktorý je nadriadeným odvolacím súdom Okresného súdu

Bratislava V. Z obsahu zápisnice o vyhlásení rozsudku pred odvolacím súdom z 30. júna 2009

vyplýva, ţe senát Krajského súdu v Bratislave 5 Co rozhodoval v zloţení predseda senátu

JUDr. Juraj Povaţan a členovia senátu JUDr. Elena Ďuranová a JUDr. Michal Chalupka, teda

v zloţení zodpovedajúcom rozvrhu práce tohto krajského súdu na rok 2009.

Z obsahu dovolania ďalej vyplýva, ţe dovolateľka spochybňuje správnosť vecnej

stránky rozsudku odvolacieho súdu (správnosť právnych záverov, pokiaľ ide o posúdenie

aktívnej legitimácie ţalobcu, posúdenie otázky premlčania, nesprávnosť postupu súdov pri

11

vyčíslení výšky škody) a zastáva názor, ţe odvolací súd nerozhodol správne, keď rozsudok

súdu prvého stupňa v napadnutej (vyhovujúcej) časti potvrdil. Z obsahového hľadiska ide

o námietku, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241

ods. 2 písm. c/ ). Nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov je relevantný

dovolací dôvod, ktorým moţno úspešne odôvodniť iba procesne prípustné dovolanie; samo

nesprávne právne posúdenie veci nie je ale procesnou vadou konania v zmysle

a prípustnosť dovolania nezakladá. Názor, ţe nesprávne právne posúdenie veci nie je

procesnou vadou v zmysle , je zastávaný všetkými senátmi občianskoprávneho

kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (viď napríklad rozhodnutia tohto súdu sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. a sp. zn. ).

Pokiaľ ide o námietku dovolateľky, ţe nebola splnená procesná podmienka konania

v zmysle , pretoţe nárok na náhradu škody nebol vopred

prerokovaný s ústredným orgánom, táto námietka by v prípade jej opodstatnenosti mohla byť

povaţovaná za tzv. inú vadu konania, na ktorú moţno vziať v dovolacom konaní zreteľ, len

ak je dovolanie procesne prípustné; sama („iná“) vada tejto povahy ale prípustnosť dovolania

nezakladá.

Formulácie, ktoré dovolateľka zvolila v dovolaní, nasvedčujú tomu, ţe odôvodnenie

napadnutého rozsudku povaţuje za čiastočne nepreskúmateľné z dôvodu, ţe súdy

sa nevyporiadali s jej námietkou nedostatku aktívnej legitimácie ţalobcu. Nedostatočné

odôvodnenie rozhodnutia, so zreteľom na ktoré nemoţno preskúmať rozhodnutie,

je judikatúrou dovolacieho súdu (viď R 111/1998) povaţované za tzv. inú vadu konania,

na ktorú moţno vziať v dovolacom konaní zreteľ, len ak je dovolanie procesne prípustné.

Vzhľadom na to, ţe dovolanie ţalovanej 2/ nie je procesne prípustné, nemohol sa dovolací

súd zaoberať otázkou opodstatnenosti námietky dovolateľky, ţe v konaní došlo k namietanej

vade.

Keďţe prípustnosť dovolania ţalovanej 2/ nemoţno vyvodiť zo ţiadneho ustanovenia

, dovolací súd odmietol jej dovolanie podľa

v spojení s ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému

nie je dovolanie prípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nemohol

12

sa zaoberať otázkou vecnej správnosti napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, ani

opodstatnenosťou tých dovolacích námietok, ktorými dovolateľka spochybňovala správnosť

skutkových a právnych záverov odvolacieho súdu.

O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa

v spojení s a Úspešnému ţalobcovi náhradu trov

dovolacieho konania nepriznal, lebo nepodal návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady trov

dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 15. marca 2012

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková