Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/125/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu JUDr. Š. B., bývajúceho

v B., proti ţalovanému VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko, s.r.o., so sídlom

v Bratislave, Vajnorská 98, o zaplatenie 3 300 €, vedenej na Okresnom súde Bratislava III

pod sp.zn. , o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z

12. októbra 2011 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave (odvolací súd) rozsudkom z 12. októbra 2011 sp.zn.

potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava III (súd prvého stupňa)

zo 7. apríla 2011 č.k. -59, ktorým bola zamietnutá ţaloba o splnenie povinnosti

ţalovaným zaplatiť ţalobcovi 3 300 € z titulu zľavy z dojednanej kúpnej ceny osobného

motorového vozidla a ţalovanému nebola priznaná náhrad trov konania. Odvolací súd sa

v celom rozsahu stotoţnil s odôvodnením odvolaním ţalobcu napadnutého rozsudku súdu

prvého stupňa a na zdôraznenie správnosti jeho dôvodov uviedol aj ďalšie dôvody.

Proti rozsudku odvolacieho súdu ţalobca podal dovolanie. Prípustnosť svojho

mimoriadneho opravného prostriedku odôvodnil takto: „Pretoţe rozsudkom odvolacieho súdu

bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, je dovolanie prípustné podľa

ustanovenia , pretoţe rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza

z nesprávneho právneho názoru.“ Podľa ţalobcu bola jeho ţaloba zamietnutá „neobjektívne ...

napriek uvedeným faktom a podkladom doručeným súdu...“ Argumentácie súdov

2

ustanovením nebola správna, pretoţe jeho aplikácia v danej

veci bola v rozpore so zásadami ochrany spotrebiteľa v zmysle

o ochrane spotrebiteľa. Súdom vytýkal nimi prijaté skutkové a právne závery a tieţ, ţe

„v zmysle neboli akceptované okolnosti a závaţnosť ďalších ,dôkazných´

prostriedkov v zmysle , s ohľadom na závaţné svedecké výpovede

k zmluvnému vzťahu a spornému reklamačnému konaniu a jeho vybavovania zo strany

zavádzajúceho odporcu, pre ktorého je klamstvá a zavádzanie pracovnou metódou.“ Navrhol

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Ţalovaný navrhol dovolanie ţalobcu zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), či

dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Dospel pritom k záveru, ţe dovolanie ţalobcu nie je prípustné.

Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania

osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým moţno napadnúť

právoplatné rozhodnutie (iba) odvolacieho súdu. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“

a dovolací súd nie je treťou inštanciou, v ktorej by bolo moţné preskúmať akékoľvek

rozhodnutie.

Právo na súdnu ochranu nie je absolútne. V záujme zaistenia právnej istoty a riadneho

výkonu spravodlivosti podlieha obmedzeniam, resp. podmienkam (čl. 46 ods. 4 v spojení

s ). Právo na súdnu ochranu sa v občianskoprávnom

konaní účinne zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia

ktorých občianskoprávny súd môţe konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá

konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania. V dovolacom konaní

procesné podmienky upravujú ustanovenia a nasl. ().

V zmysle moţno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku odvolacieho súdu sú

upravené v ustanoveniach V zmysle ustanovenia platí, ţe ak

dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je

ním napadnutý zmeňujúci rozsudok vo veci samej ( ), alebo rozsudok,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

veci ( ), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak

odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide

o rozhodnutie zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,

ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153

ods. 3 a 4 ( ).

Dovolaním ţalobcu napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky

rozsudkov uvedených v a Nejde totiţ o zmeňujúci rozsudok odvolacieho

súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, pretoţe dovolací súd v tejto veci ešte

nerozhodoval. Rovnako nejde o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil

prípustnosť dovolania, ani o rozsudok, ktorým by bol potvrdený rozsudok súdu prvého

stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky

podľa a

Pokiaľ dovolateľ prípustnosť svojho opravného prostriedku vyvodzuje z ustanovenia

, robí tak nenáleţite, pretoţe predmetné ustanovenie upravuje

skutočnosť (nesprávne právne posúdenie veci), ktorou moţno, okrem iných skutočností,

dovolanie odôvodniť, nie predpoklady prípustnosti dovolania. Právne posúdenie (činnosť

súdu, pri ktorej na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu) je síce podľa

ustanovenia relevantný dovolací dôvod, ktorý ale moţno úspešne

uplatniť len v prípade, ţe dovolanie je prípustné; samo nesprávne právne posúdenie veci

odvolacím súdom prípustnosť dovolania nezakladá (porovnaj tieţ niektoré ďalšie

rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napríklad sp.zn. , sp.zn.

, sp. zn. , sp.zn. , sp.zn. a sp. zn.

).

Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení ,

moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska

vylúčené. Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá )

skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní

postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v aţ g/ , dovolací

súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania ţalobcu v zmysle tohto

zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,

spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad absencie

návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia moţnosti

účastníkovi pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom

nesprávne obsadeným.

Z obsahu spisu nevyplýva, ţe by sa súdy dopustili porušenia procesných ustanovení

majúcich za následok existenciu niektorej z vyššie uvedených vád. Ich existenciu naostatok

výslovne netvrdí ani ţalobca vo svojom dovolaní. Pokiaľ súdom vytýka, ţe „v zmysle § 504

neboli akceptované okolnosti a závaţnosť ďalších ,dôkazných´ prostriedkov v zmysle

, s ohľadom na závaţné svedecké výpovede k zmluvnému vzťahu

a spornému reklamačnému konaniu a jeho vybavovania zo strany zavádzajúceho odporcu,

pre ktorého je klamstvá a zavádzanie pracovnou metódou“, treba uviesť, ţe pod spravodlivým

súdnym procesom sa v ţiadnom prípade nechápe právo účastníka súdneho konania

na preskúmanie toho, akým spôsobom súd hodnotil právne a faktické okolnosti konkrétneho

prípadu. Do obsahu základného práva podľa

a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd

nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých

dôkazov súdom, prípadne sa doţadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných

dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne

záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania (, ).

ukladá účastníkom konania povinnosť označiť dôkazy

na preukázanie svojich tvrdení. Súd ale rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd

nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky

navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré

z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vţdy vecou súdu (viď ),

a nie účastníkov konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky to vyjadril uţ v rozhodnutí

uverejnenom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky

pod č. 37/1993, v ktorom vysvetlil, ţe prípadné nevykonanie určitého dôkazu môţe mať

za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu k vydaniu nesprávneho rozhodnutia),

nie však procesnú vadu v zmysle ; v rozhodnutí uverejnenom v Zbierke stanovísk

najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 125/1999 uviedol, ţe ak súd

v priebehu konania nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy

na zistenie skutočného stavu, dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 237

písm. f/ nie je prípustné, lebo to nemoţno povaţovať za odňatie moţnosti konať

pred súdom.

Vzhľadom na to, ţe v dovolacom konaní nevyšli najavo vady konania súdov niţších

stupňov podľa a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z ustanovenia

, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu odmietol podľa

v spojení s , ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému

nie je dovolanie prípustné.

V dovolacom konaní procesne úspešnému ţalovanému vzniklo právo na náhradu trov

konania proti ţalobcovi, ktorý v tomto konaní úspech nemal ( v spojení

s a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky nepriznal

úspešnému ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nepodal

návrh na uloţenie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (

v spojení s a ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 12. septembra 2012

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Patrícia Špacírová