Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžp/12/2012

Identifikačné číslo spisu: 1008200524 Dátum vydania rozhodnutia: 13.12.2012 Meno a priezvisko: Mgr. Peter Melicher Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2012:1008200524.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov: 1/ V. B., narodená XX.XX.XXXX, L., Q., zastúpená advokátskou kanceláriou AGNER & WERNER, s.r.o. so sídlom Stromová 54/A, Bratislava a 2/ I.. J.. L. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., Q. proti žalovanému: Krajský stavebný úrad v Bratislave, Lamačská cesta 8, Bratislava, a za účasti: NOBLE, a.s. , so sídlom Sliezska 9, Bratislava, IČO: 36 200 395, zastúpený advokátskou kanceláriou VRBA & PARTNERS, s.r.o. so sídlom Sliezska 9, Bratislava v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A/2007/1779-HRL z 15. januára 2008, konajúc o odvolaní žalobkyne v 1/ rade proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave, č. k. - 141 z 3. februára 2012, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave, č. k. - 141 z 3. februára 2012 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) napadnutým uznesením zastavil konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A/2007/1779-HRL z 15. januára 2008 podľa (ďalej len „OSP“). Dôvodom zastavenia konania bolo, že predmetné rozhodnutie žalovaného č. A/2007/1779-HRL z 15. januára 2008 bolo zrušené v rámci mimo odvolacieho konania Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 2011/2930/V-85-5 z 8. apríla 2011 a potvrdené rozhodnutím ministra o rozklade č. 185 zo 4. júla 2011. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala žalobkyňa v 1. rade prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie navrhujúc uznesenie krajského súdu zrušiť a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa názoru právneho zástupcu žalobkyne v 1. rade vydal krajský súd dňa 21. júna 2011 uznesenie o prerušení konania vo veci do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 2011/2930/V-85-5 z 8. apríla 2011, prípadne do nadobudnutia právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ak bude rozhodnutie 2011/2930/V-85-5 z 8. apríla

2011 predmetom súdneho prieskumu podľa piatej časti druhej hlavy . Namietal, že súd mal postupovať v súlade s princípom viazanosti súdu svojim vlastným rozhodnutím poukazujúc pritom na rozhodnutie Českého ústavného súdu , a zdôrazňujúc pritom požiadavku predvídateľnosti, zrozumiteľnosti a vnútornej bezrozpornosti, rešpekt k všeobecným právnym zásadám, predovšetkým k ústavnoprávnym princípom, ako i právnu istotu, na ktorú je nutné klásť dôraz a z toho nie sú vyňaté ani súdne rozhodnutia.

Žalovaný sa k odvolaniu ktoré mu bolo doručené dňa 15. marca 2012 nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení s veta prvá ) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu podaného odvolania ( v spojení s veta prvá ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( veta prvá ) a dospel k záveru, že rozhodnutie krajského súdu je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

V predmetnej právnej veci bolo potrebné správne označiť okruh účastníkov konania nakoľko pôvodný žalobca v 2. rade pán J. B. zomrel dňa XX. októbra XXXX a dedičom po ňom je okrem žalobkyne v 1/ rade aj jeho syn I.. J.. L. B. (pozri notárska zápisnica - osvedčenie o dedičstve čl. XXX súdneho spisu). Prvostupňový súd, ale aj advokát mali postupovať v súlade s ust. , čo však neurobili. Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalej z obsahu súdneho spisu zistil, že krajský súd vydal dňa 21. júna 2011 uznesenie ktorým podľa prerušil konanie do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 2011/2930/V-85-5 z 8. apríla 2011, prípadne do nadobudnutia právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ak bude rozhodnutie č. 2011/2930/V-85-5 z 8. apríla 2011 predmetom súdneho prieskumu podľa piatej časti druhej hlavy .

Otázka viazanosti súdu vyhláseným rozhodnutím je vo všeobecnosti upravená v ustanovení až 3 .

Podľa až 3 , ak tento zákon neustanovuje inak, súd je viazaný uznesením, len čo ho vyhlásil; ak nedošlo k vyhláseniu, len čo bolo doručené, a ak netreba doručovať, len čo bolo vyhotovené. (2) Uznesením, ktorým sa upravuje vedenie konania, nie je však súd viazaný. (3) Uznesenie o prerušení konania sa nepovažuje za uznesenie o vedení konania.

Z citovaných ustanovení je zrejmé, že predmetné rozhodnutie - uznesenie o prerušení konania č. -129 z 21. júna 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29. júna 2011 je podľa záväzné aj pre súd, ktorý toto rozhodnutie vydal, nakoľko nejde o procesné rozhodnutie podľa a .

Najvyšší súd poznamenáva, že právne normy, a to nielen ústavné normy a normy obsiahnuté v zákonoch a normy obsiahnuté v právnych predpisoch, treba interpretovať a uplatňovať vo vzájomnej príčinnej súvislosti tak, aby bola zabezpečená ochrana práv účastníkov konania, ako aj predvídateľnosť súdnych rozhodnutí a aby boli naplnené legitímne očakávania účastníkov konania, ako aj napĺňanie dôvery v súdnu ochranu a právny štát (k tomu pozri napr. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. , , , , , , m. m. a ďalšie).

Na základe vyššie uvedeného bolo potrebné aby prvostupňový súd postupoval v súlade s cit. ust. až 3 a teda súc viazaný svojim právoplatným rozhodnutím č. k. -129 z 21. júna 2011 vyčkal do právoplatného skončenia sporu vedeného na tom istom súde pod sp. zn. a ktoré sa týka práve predmetného rozhodnutia Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 2011/2930/V-85-5 z 8. apríla 2011, prípadne do nadobudnutia právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ak bude rozhodnutie 2011/2930/V-85-5 z 8. apríla 2011 predmetom súdneho prieskumu podľa piatej časti druhej hlavy .

Vychádzajúc z uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave, č. k. -141 z 3. februára 2012 musel podľa 250ja ods. 3 veta druhá a a zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní Krajský súd v Bratislave bude pri posúdení otázky možnosti zastavenia konania podľa vychádzať nielen z tohto ustanovenia, ale aj ust. a a zásady naplnenia legitímneho očakávania účastníkov konania, ako aj istoty právoplatného súdneho rozhodnutia a dôvery v právny štát podľa , pričom je viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveným v tomto uznesení ( ).

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.