Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžf/59/2012

Identifikačné číslo spisu: 1010201879 Dátum vydania rozhodnutia: 13.12.2012 Meno a priezvisko: Mgr. Peter Melicher Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2012:1010201879.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: L. U., bytom U., XXX XX Bratislava, zastúpený JUDr. Ing. Branislavom Pechom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom Štefánikova trieda 104, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Vazovova 2, Bratislava, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. I/222/12884- 87881/2010/991031-r zo 11. augusta 2010, konajúc o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. -53 zo 17. mája 2012, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. - 53 zo 17. mája 2012 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) napadnutým rozsudkom zrušil rozhodnutie žalovaného č. I/222/12884-87881/2010/991031-r zo 11. augusta 2010 ako aj prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Bratislava II č. /Myd. zo dňa 19. mája 2010 podľa a (ďalej len „OSP“). Dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia bola skutočnosť, že správny orgán nepostupoval pri doručovaní dôsledne v súlade s ust. Správneho poriadku, poukazujúc pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. , čo sa rozumie pod pojmom zdržiavať sa v mieste bydliska. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 794,68 Euro.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie navrhujúc rozsudok krajského súdu zmeniť tak, že odvolací súd žalobu ako nedôvodnú zamietne a žalobcovi neprizná právo na náhradu trov konania.

Podľa názoru žalovaného krajský súd pri rozhodovaní v danej veci nepoužil správny právny predpis keď posudzoval doručovanie v daňovej veci podľa správneho poriadku, hoci doručovanie v daňovom konaní je upravené v a o správe daní, resp. v o

správe daní. Poukazoval preto na rozdiel medzi daňovým konaním a správnym konaním podľa všeobecného predpisu. V zmysle o správe daní a to v ust. žalobca oznámil správcovi dane adresu pre doručovanie písomností, na ktorú mu boli rozhodnutia správcu dane a žalovaného doručované. Žalobca si na uvedenej adrese písomnosti nepreberal a zásielky sa vracali späť správcovi dane ako neprevzaté v odbernej lehote. Poukázal na skutočnosť, čo všetko správca dane vykonal pre riadne doručovanie písomností. Pokiaľ ide o možnosť, že by sa žalobca zdržiaval v zahraničí poukázal na ust.

Odvolanie žalovaného bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 12. augusta 2012 a do predloženia odvolania Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa 28. septembra 2012 sa žalobca k odvolaniu žalovaného nevyjadril. Dňa 8. októbra 2012 bolo doručené vyjadrenie žalobcu k odvolaniu v ktorom navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Poukazoval na ustanovenie § 24 ods. 2 Správneho poriadku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení s veta prvá ) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu podaného odvolania ( v spojení s veta prvá ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( veta prvá ) a dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

V predmetnej právnej veci je spornou otázka doručovania rozhodnutia správcu dane a následne posúdenie celého procesného postupu správcu dane ako aj žalovaného pri vykonaní daňovej kontroly a určení dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2007 . Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu súdneho rozhodnutia zistil, že prvostupňový súd postupoval pri preskúmavaní procesného postupu správnych orgánov pri doručovaní zásielok daňovému subjektu podľa Správneho poriadku a nie podľa o správe daní.

Otázka doručovania v správnom konaní je vo všeobecnosti upravená v ustanovení až správneho poriadku a vo veciach daňových, kde správca dane postupuje v súlade s je upravená otázka doručovania v o správe daní.

Najvyšší súd v tejto veci poznamenáva, že vo veciach správy daní (daňové konanie) je aplikácia správneho poriadku podľa ust. o správe daní vylúčená.

Podľa o správe daní na daňové konanie sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. 20) Správny poriadok.

Z citovaného ustanovenia o správe daní je zrejmé, že ustanovenia Správneho poriadku sa na doručovanie v daňových veciach nevzťahuje, nakoľko jeho aplikácia je zo zákona vylúčená.

Právne normy, a to nielen ústavné normy a normy obsiahnuté v zákonoch je treba interpretovať a uplatňovať vo vzájomnej príčinnej súvislosti (k tomu pozri napr. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. , , , , , , m. m. a ďalšie).

Na základe vyššie uvedeného bolo potrebné posudzovať doručovanie písomností v danej veci v súlade s ust. a o správe daní a nie podľa ust. Správneho poriadku.

Postup súdu v danej veci bol nesprávny ak použil právnu normu ktorú nemal a nemohol zo zákona aplikovať, keďže túto možnosť zákon v ust. vylučuje.

Vychádzajúc z uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. -53 zo 17. mája 2012 musel podľa ust. veta druhá a a zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

V ďalšom konaní krajský súd bude pri posúdení otázky doručovania písomností žalobcovi vychádzať z ustanovení a o správe daní, pričom je viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveným v tomto uznesení ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o náhrade trov odvolacieho konania ( v spojení s vetou prvou ).

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.