Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/349/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej: R., a. s., so sídlom

G., IČO: X., zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. D. B., s.r.o., U., IČO: X., proti

povinnej: E. L., nar. X., bytom R., o vymoženie 453,19 eur s príslušenstvom, vedenej na

Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. , o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu

Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. apríla 2012 č. k. -74, takto

rozhodol:

Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.

Dovolanie o d m i e t a .

Povinnej n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e:

Oprávnená podala súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie

453,19 eur s príslušenstvom. Povinnosť povinnej zaplatiť jej túto sumu preukazovala

rozhodcovským rozsudkom Arbitrážneho súdu Košice z 07. mája 2009 sp. zn. .

Súdny exekútor JUDr. M. J. následne v zmysle o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný

poriadok) požiadal Okresný súd Lučenec o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.

Okresný súd Lučenec uznesením z 19. januára 2011 č. k. -26 zamietol

žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Poukázal na

ustanovenie čl. 6 ods. 1, čl. 3 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len Smernica), § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku, , , Slovenskej

republiky a tiež judikatúru Európskeho súdneho dvora (rozsudok Oceáno Grupo Editorial a

2

Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98 s. I-4941 a rozsudok Cofidis , C-473/00, s. I-10875).

Uviedol, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe poistnej zmluvy, ktorej súčasťou

boli aj Všeobecné poistné podmienky z 21. mája 2007 (ďalej len VPP). Uvedené VPP v časti

XV. bod 1 ustanovili, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú

v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Exekučný súd poistnú zmluvu posúdil

ako spotrebiteľskú zmluvu s ohľadom na povahu zmluvných strán, predmet podnikateľskej

činnosti veriteľa a obsah zmluvy. Mal za to, že oprávnená od počiatku sledovala

koncipovaním rozhodcovskej doložky to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto

vždy riešené na rozhodcovskom súde, ktorý sa nachádza v mieste jej sídla, za účelom

minimalizácie jej nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Uviedol, že

rozhodcovská doložka bola už v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou a ako taká

bola už od počiatku neplatnou v zmysle účinného v čase

uzatvárania zmluvy. Rozhodcovské konanie sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany

zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť riadnym

exekučným titulom na vykonanie exekúcie. V dôsledku toho súd prvého stupňa považoval

exekučný titul za materiálne nevykonateľný a absenciu tejto jeho vlastnosti za neodstrániteľnú

prekážku brániacu vo vykonaní exekúcie.

Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 30. apríla 2012

č. k. -74 napadnuté uznesenie potvrdil. Odvolací súd rozhodnutie odôvodnil

tým, že rozhodcovskú doložku koncipovanú v znení vyplývajúcom z časti XV. VPP poistnej

zmluvy exekučný súd správne právne posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku

obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve. Ďalej poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo

veci C-40/08 A., podľa ktorého vnútroštátny súd musí preskúmať ex offo nekalú povahu

rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi podnikateľom a spotrebiteľom

v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie

vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Z ustanovení

Exekučného poriadku a o rozhodcovskom konaní v znení neskorších

predpisov (ďalej len zákon o rozhodcovskom konaní) vyplýva, že exekučný súd je povinný

pred vydaním poverenia súdnemu exekútorovi z úradnej povinnosti dôsledne skúmať splnenie

formálnych a materiálnych predpokladov pre vedenie exekúcie. Rozhodcovský rozsudok má

podľa § 35 zákona o rozhodcovskom konaní pre účastníkov rozhodcovského konania účinky

právoplatného rozsudku. Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové

spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi

3

účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu exekučný súd musí zisťovať, či

bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či už vo

forme osobitnej zmluvy, alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí

absolútnou neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe

takéhoto právneho úkonu rozhodcovský rozsudok, trpí neúčinnosťou, pretože

rozhodcovskému súdu chýbala právomoc na takéto rozhodnutie. Mal za to, že rozhodcovská

doložka v časti XV. VPP predstavuje neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve

v zmysle , nakoľko táto spôsobila v danom právnom

vzťahu značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa. Ďalej dospel k záveru, že

rozhodcovská doložka v zmluve nie je individuálne dojednaná, pretože spotrebiteľ mal

možnosť zmluvu len prijať, alebo odmietnuť ako celok. Poukázal na uznesenie Ústavného

súdu Slovenskej republiky z 24. februára 2011 č. k. -19, podľa ktorého súd

zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu

alebo rozhodcovského súdu, ktorí svoju právomoc odvodzovali z neprijateľnej rozhodcovskej

zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní). Iba

tak môže súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 Smernice – postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé

podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali. Pokiaľ pri

preskúmavaní rozhodcovského rozsudku v štádiu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie zistí exekučný súd vyššie uvedené nedostatky, potom návrh na vydanie poverenia

zamietne.

Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 12. júna 2012.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie oprávnená. Navrhla napadnuté

uznesenie odvolacieho súdu a tiež aj uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu, že súdy jej svojím postupom odňali možnosť

konať pred súdom ( ), že ich rozhodnutia spočívajú na nesprávnom

právnom posúdení ( ) a konanie je postihnuté aj inou vadou, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie súdu ( ). Dovolateľka

odňatie možnosti pred súdom konať videla v skutočnosti, že exekučný súd nevykonal

prieskum spisových podkladoch, ktoré vydaniu exekučného titulu predchádzali, ale vlastnou

cestou od exekútora (nie od účastníkov konania) zabezpečil listinné dôkazy, ktoré slúžili ako

podklad a boli podstatné pre jeho rozhodnutie. Exekučný súd nevychádzal z obsahu

rozhodcovského spisu, ale nanovo konštruoval skutkový stav. Oprávnenej tak bolo upreté

právo na vyjadrenie sa k správnosti, pravosti a úplnosti listinných dôkazov, ako aj k ich

obsahu. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia spôsobuje jeho arbitrárnosť, ktorá zakladá dovolací

dôvod podľa a porušenie základného práva na súdnu ochranu

podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s porušením práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Rozhodnutie exekučného súdu musí

byť presvedčivé, zrozumiteľné a preskúmateľné. Ďalej dovolateľka uviedla, že zmluvná

podmienka môže byť považovaná za neprijateľnú, až keď spôsobí hrubý nepomer

v neprospech spotrebiteľa. Príkaz oboznámiť sa s konkrétnymi právnymi a skutkovými

okolnosťami potrebnými za účelom zistenia nekalej povahy konkrétnej rozhodcovskej

doložky obsahuje aj spotrebiteľské právo Európskej únie (C-40/08, A.). Poistník bol na

osobitnom tlačive pred podpisom poistnej zmluvy osobitne poučený a upozornený na

možnosť riešenia sporov pred rozhodcovským súdom. Toto tlačivo P. vyhotovuje na základe

o finančnom sprostredkovaní a poradenstve a o zmene niektorých

zákonov, predtým o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní

zaistenia. Tretí subjekt nezávislý od zmluvných strán poistnej zmluvy tzv. finančný agent je

povinný informovať poistníka (spotrebiteľa) o podstatných okolnostiach poistného vzťahu.

Napadnuté uznesenie právne kvalifikuje rozhodcovskú doložku za nekalú bez akejkoľvek

väzby na relevantne zistený skutkový stav. Európsky súdny dvor pritom vo vyššie označenom

prípade A. judikoval, že skutkové okolnosti prípadu sú pre záver o povahe rozhodcovskej

doložky relevantné. Možnou príčinou ich nezistenia exekučným súdom bolo aj vykonávanie

dokazovania bez účasti oprávnenej. Namietala, že oba súdy nezistili konkrétny skutkový stav.

Dovolanie odôvodnila tiež tým, že súdy nižších stupňov svoje rozhodnutia založili na

nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Ďalej poukázala na

skutočnosť, že odvolací súd sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal s odvolacími námietkami,

a preto je rozhodnutie odvolacieho súdu nepreskúmateľné.

Písomným podaním z 01. augusta 2012, doručeným súdu 08. 08. 2012, oprávnená

navrhla prerušiť dovolacie konanie. Uviedla, že jej bolo doručené uznesenie Ústavného súdu

Slovenskej republiky z 03. júla 2012 sp. zn. o tom, že jej ústavná sťažnosť,

ktorú podala vo veci sp. zn. Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, bola

prijatá na ďalšie konanie. Podľa dovolateľky môže mať konečné rozhodnutie Ústavného súdu

Slovenskej republiky význam aj pre predmetné dovolacie konanie, čo podľa jej názoru

opodstatňuje prerušenie dovolacieho konania ( ).

Povinná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podala včas oprávnená zastúpená advokátom ( veta druhá ),

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) najskôr skúmal, či je

dôvodný návrh oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania.

V zmysle , pre konanie na dovolacom súde platia primerane ustanovenia

o konaní pred súdom prvého stupňa, pokiaľ nie je ustanovené niečo iné; ustanovenia § 92 ods.

1 a 4 a § 95 však pre konanie na dovolacom súde neplatia.

Podľa súd, pokiaľ neurobí iné vhodné opatrenia, môže

konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre

rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

Vyššie citované ustanovenia upravujú tzv. fakultatívne prerušenie konania, v prípade

ktorého je na úvahe – v danom prípade dovolacieho – súdu, či konanie preruší. Dovolací súd

pri rozhodovaní o návrhu oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania vychádzal z toho, že

samo podanie ústavnej sťažnosti v inej právnej veci, dokonca ani jej prijatie Ústavným súdom

Slovenskej republiky na ďalšie konanie nie je dôvodom, so zreteľom na ktorý treba dovolacie

konanie prerušiť (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. februára

2012 sp. zn. ). Ústavný súd Slovenskej republiky môže, ale rovnako nemusí

vyhovieť podanej ústavnej sťažnosti. Pritom Ústavný súd Slovenskej republiky sám zastáva

názor, že právne závery, vyplývajúce z jeho rozhodnutí vo veciach individuálnych sťažností

podľa sa týkajú v podstate len týchto sťažností a

nie sú v zásade globálne záväzné (neplnia funkciu všeobecne záväzného aplikačného

pravidla) pre rozhodovaciu prax všeobecných súdov (viď uznesenie Ústavného súdu

Slovenskej republiky z 22. augusta 2012 sp. zn. ). V tom zmysle ani

rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci , ktoré bude

vydané, nemôže mať pre preskúmavanú vec účinky záväzného aplikačného pravidla. Navyše,

Ústavný súd Slovenskej republiky v skutkovo a právne obdobnej veci tej istej oprávnenej

uznesením z 11. decembra 2012 sp. zn. (ktoré sa zmieňuje aj o prijatí

ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie vo veci sp. zn. Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky) odmietol ústavnú sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú; obdobne

rozhodol Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením z 19. júna 2012 sp. zn. III. ÚS

264/2012.

Z uvedených dôvodov dovolací súd návrh oprávnenej na prerušenie dovolacieho

konania zamietol.

V ďalšom pristúpil dovolací súd k posúdeniu, či dovolanie oprávnenej smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. Dovolaním možno totiž napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle

je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie

súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie stanoviska. Dovolanie

nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti

rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods.

1 písm. c/ V zmysle je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd

vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadla oprávnená dovolaním, nemá znaky

žiadneho z vyššie uvedených uznesení, a preto podľa ustanovení a

prípustné nie je.

Vzhľadom na obsah dovolania, ako aj na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnuté

rozhodnutie nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád, uvedených

v ( ), zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie nie je

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v Podľa tohto ustanovenia je

dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci,

ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal

spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol

riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už

prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/

účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca, alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle nie je významný subjektívny

názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení;

rozhodujúcim je zistenie, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Dovolateľka procesné vady konania v zmysle až e/ a

netvrdila a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej

dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

Dovolateľka namieta, že súdy jej odňali možnosť pred súdom konať v zmysle

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto

ustanovenia, je procesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa

účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a uplatňovať (realizovať) procesné oprávnenia

účastníka občianskeho súdneho konania priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej

ochrany jeho práv.

Dovolateľka tvrdí, že k procesnej vade uvedenej v došlo tým,

že súdy vykonali dokazovanie listinnými dôkazmi bez nariadenia pojednávania a bez jej

účasti a v súvislosti s tým jej znemožnili vyjadriť sa k vykonaným dôkazom.

V preskúmavanej veci dospelo exekučné konanie do štádia posudzovania splnenia

tých zákonom stanovených procesných predpokladov, za ktorých súd poverí exekútora

vykonaním exekúcie. Dovolaním je napadnuté rozhodnutie vydané v tomto štádiu exekučného

konania.

Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd

preskúmava žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul

z hľadiska ich súladu so zákonom. V tejto súvislosti skúma, či návrh na vykonanie exekúcie

má všetky náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením (doložkou)

o vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnená a povinná

osobami uvedenými v exekučnom titule a či sú splnené všeobecné podmienky konania

v zmysle V štádiu, pri ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie

sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), sa vychádza z tvrdení

oprávnenej v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V tomto štádiu súd

nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach

až ) – postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne

osvedčené okolnosťami, vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín.

Vzhľadom na to sa oboznamovanie s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie splnenia

podmienok konania a predpokladov pre vyhovenie žiadosti súdneho exekútora o poverenie

na vykonanie exekúcie, nemusí vykonávať na pojednávaní a za prítomnosti oprávnenej

a povinnej.

Ak teda dovolateľka vyvodzuje existenciu procesnej vady konania v zmysle § 237

písm. f/ z toho, že súdy si zabezpečili dôkazy od súdneho exekútora a vykonali

„dokazovanie“ bez nariadenia pojednávania a v jej neprítomnosti, ide o námietku

neopodstatnenú. Namietaným postupom súdov nebola oprávnenej znemožnená realizácia jej

procesných oprávnení.

Oprávnená namietala aj to, že právne predpisy neumožňujú exekučnému súdu skúmať

prijateľnosť či neprijateľnosť rozhodcovskej doložky, a preto tento nemôže vysloviť ani jej

neplatnosť. Dovolací súd na podstatu a zmysel tejto námietky prihliadal iba v súvislosti so

skúmaním, či v konaní na súdoch nižších stupňov nedošlo k vade v zmysle § 237 písm. f/ O.

s. p. O procesnú vadu konania, uvedenú v tomto ustanovení, ide totiž tiež v prípade

zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pre to

neboli splnené zákonom stanovené podmienky; takým zamietnutím sa totiž oprávnenému

odopiera právo na výkon vykonateľného rozhodnutia. Dovolací súd preto skúmal, či nejde

o tento prípad.

Po preskúmaní veci dospel k záveru, že v preskúmavanej veci nešlo ani o prípad

zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

v procesnej situácii, v ktorej pre toto zamietnutie neboli splnené zákonné predpoklady. V tejto

súvislosti sa dovolací súd stotožnil s argumentmi, uvedenými v odôvodneniach rozhodnutí

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaniach sp. zn. , sp. zn. 3

9

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. , ktorých právne závery považuje z pohľadu dovolacieho súdu

za konštantné. Pokiaľ teda súd prvého stupňa predmetnú žiadosť zamietol a odvolací súd jeho

rozhodnutie potvrdil, nemal ich postup za následok odňatie možnosti oprávnenej pred súdom

konať ( ).

Dovolací súd sa ďalej zaoberal námietkou dovolateľky, či rozhodnutia súdov nižších

stupňov sú dostatočne odôvodnené, preskúmateľné ( ). Po preskúmaní

veci však dospel k záveru, že táto námietka dovolateľky taktiež nie je dôvodná.

Podľa , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa , ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie

primerane ustanovenia o rozsudku.

To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra

tohto súdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie

bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý

je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (R.

T. c. Š. z 09. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; H. B. c. Š. z 09. decembra 1994,

séria A, č. 303-B; G. c. G. z 29. mája 1997; H. c. F. z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze -30. Ústavný súd už vyslovil, že

súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.

s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, že

v odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový súd zrozumiteľným spôsobom uviedol

dôvody, pre ktoré žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie

zamietol a odvolací súd dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil (aj

so zreteľom na obsah odvolania oprávnenej). Ich rozhodnutia nemožno považovať

za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súdy sa pri výklade

a aplikácii zákonných predpisov neodchýlili od znenia príslušných ustanovení a nepopreli ich

účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľka

sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej

neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. ).

Pokiaľ ide o námietku oprávnenej, spochybňujúcu úplnosť zistenia skutkového stavu

veci, treba uviesť, že v zmysle ustanovenia dôvodom dovolania nemôže

byť samo osebe nesprávne skutkové zistenie. Dovolanie totiž nie je „ďalším“ odvolaním, ale

je mimoriadnym opravným prostriedkom, určeným na nápravu len výslovne uvedených

procesných ( a ) a hmotnoprávnych (

) vád. Preto sa dovolaním nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení,

urobených súdmi prvého a druhého stupňa, ani prieskumu vykonaného dokazovania.

Oprávnená v dovolaní ďalej tvrdila, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p). Iná vada konania je

procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v nezakladá

zmätočnosť rozhodnutia. Je právne relevantná, ak mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci. Dovolací súd môže pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti tvrdenia o existencii tohto

dovolacieho dôvodu až vtedy, keď je dovolanie z určitého zákonného dôvodu prípustné;

o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde.

Oprávnená napokon tvrdila, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Právne posúdenie je činnosť súdu, pri ktorej na zistený skutkový stav aplikuje

konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva

na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny

11

predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania

nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť

rozhodnutia).

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád

konania, tvrdených oprávnenou ( ), nevyšli najavo ani iné procesné vady

konania, vymenované v a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva

z ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol dovolanie

oprávnenej podľa v spojení s ako

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

V dovolacom konaní procesne úspešnej povinnej vzniklo právo na náhradu trov

konania proti oprávnenej, ktorá úspech nemala ( v spojení s

a ). Dovolací súd nepriznal povinnej náhradu trov tohto konania,

lebo nepodala návrh na priznanie náhrady trov dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. februára 2013

JUDr. Viera Pepelová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Poliačiková