Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
e72/387479.139e6c.pdf
PDF · 194.29 KB
No categories available
3Cdo/19/2013
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 3 Cdo 19/2013
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej S., so sídlom v B.,
vo veci pobočky S. Senica, Hollého č. 1219, IČO: X., proti povinnej A., s.r.o., so sídlom v S.,
IČO: X., o vymoženie 1 831,64 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Senica pod
sp. zn. 4 Er 22/2009, o dovolaní súdnej exekútorky proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave
z 24. júla 2012 sp. zn. 9 CoE 450/2011, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Účastníkom nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Senica uznesením z 9. júna 2011 č.k. 4 Er 22/2009-14 exekučné konanie
zastavil. Oprávnenej uložil povinnosť zaplatiť súdnej exekútorke JUDr. V. K. náhradu trov
exekúcie v sume 72, 59 € do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Zastavenie exekúcie
odôvodnil tým, že povinná zanikla výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu,
čím stratila spôsobilosť byť účastníčkou konania. Keďže ide o neodstrániteľnú podmienku
konania, exekučné konanie zastavil s poukazom na § 57 ods. 2, § 58 ods. 1 zákona č.
233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene
a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a ustanovenia § 103 a § 107
ods. 4 O.s.p. Rozhodnutie o trovách exekúcie odôvodnil podľa § 200 ods. 2 a § 203 ods. 2
Exekučného poriadku.
Krajský súd v Trnave na odvolanie oprávneného uznesením z 24. júla 2012 sp. zn.
9 CoE 450/2011 v napadnutej časti trov exekúcie zmenil uznesenie súdu prvého stupňa tak, že
súdnej exekútorke náhradu trov konania nepriznal. Na odôvodnenie uviedol, že v danom
prípade počas exekučného konania došlo k zániku povinnej výmazom z obchodného registra,
čím stratila spôsobilosť byť účastníkom konania. Dôvodom zastavenia exekúcie
je neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky konania a dôvodom zastavenia exekúcie
je potom situácia uvedená v § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku – je tu iný dôvod pre
ktorý nemožno exekúciu vykonať. V danom prípade nemožno klásť oprávnenej za vinu, že
povinná bola vymazaná z obchodného registra, oprávnená žiadnym svojím konaním
zastavenie exekúcie nezavinila. K zastaveniu exekúcie nedošlo ani pre nemajetnosť povinnej,
ale z dôvodu jej zániku a straty spôsobilosti byť účastníčkou konania.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie súdna exekútorka a žiadala
napadnuté uznesenie „zrušiť, prípadne napadnuté uznesenie zmeniť“. Prípustnosť dovolania
odôvodnila § 237 písm. f/ O.s.p. a jeho dôvodnosť § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. K odňatiu
možnosti konať pred súdom došlo tým, že odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie. Rozhodnutím odvolacieho súdu bolo porušené
právo súdnej exekútorky na právnu istotu podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“), základné právo vlastniť majetok a právo na ochranu pred vyvlastnením
podľa čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy, právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
ústavy, právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), právo na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1
Dodatkového protokolu k dohovoru a tiež právo na náhradu trov exekúcie ako odmenu
za vykonanú prácu (čl. 36 ods. 1 ústavy). Pokiaľ ide o nesprávne právne posúdenie veci,
dovolateľka poukázala na to, že v danom prípade došlo k zastaveniu exekúcie ex lege, keďže
bol vyhlásený konkurz na majetok povinnej. Spoločnosť bola zrušená 24. apríla 2010,
právnym dôvodom zrušenia bolo rozhodnutie konkurzného súdu o zastavení konkurzného
konania pre nedostatok majetku, následne došlo ex offo k výmazu 26. júna 2010. Zároveň
poukázala na to, že s účinnosťou od 1. januára 2012 bol zákonom č. 348/2011, ktorým
sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, novelizovaný Exekučný poriadok, bolo doplnené ustanovenie § 203
o odsek 3, ktorý znie: „Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol
vyhlásený konkurz, nevyhnuté trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu
na návrh exekútora rozhodne o ich výške. Odvolací súd rozhodoval v čase, keď už bolo toto
ustanovenie účinné, mal postupovať podľa tohto ustanovenia, keďže novela nešpecifikuje,
na aké konania sa (ne)vzťahuje.
Oprávnená a povinná sa k dovolaniu nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.
a § 37 ods. 1 Exekučného poriadku) s právnickým vzdelaním, skúmal bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), či tento opravný prostriedok smeruje proti
rozhodnutiu, ktoré ním možno napadnúť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V danom prípade smeruje dovolanie proti uzneseniu
odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné,
sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. V zmysle § 239 ods. 3 O.s.p. ale ustanovenia § 239
ods. 1 a 2 O.s.p. neplatia (o. i.) vtedy, ak ide o uznesenie o trovách konania.
Konštantná judikatúra najvyššieho súdu považuje trovy exekúcie za trovy konania
(viď uznesenia najvyššieho súdu z 13. októbra 2010 sp. zn. 6 Cdo 80/2010, z 15. októbra
2010 sp. zn. 3 Cdo 170/2009, z 3. októbra 2011 sp. zn. 5 Cdo 170/2011 a z 13. septembra
2011 sp. zn. 6 Cdo 4/2011). Názor, že trovy exekúcie sú trovami konania, zastáva dovolací
súd aj v preskúmavanej veci. Prípustnosť podaného dovolania, ktoré smeruje proti uzneseniu
odvolacieho súdu o trovách, je vylúčená ustanovením § 239 ods. 3 O.s.p.
Vzhľadom na to by dovolanie súdnej exekútorky bolo procesne prípustné, iba
ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád vedúcich k zmätočnosti. Dovolací súd skúmal
(§ 242 ods. 1 O.s.p.), či v konaní nedošlo k niektorej z vád uvedených v § 237 O.s.p. O vadu
tejto povahy ide, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto
v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom a g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. v dovolaní namietané neboli
a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania súdnej exekútorky preto
z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.
S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti postupu
odvolacieho súdu sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či odvolací súd svojím
postupom (ne)odňal súdnej exekútorke možnosť konať pred súdom. Odňatím možnosti konať
pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie taký závadný postup súdu priečiaci sa zákonu
alebo inému všeobecne záväznému právnemu predpisu, ktorý má za následok znemožnenie
realizácie procesných práv účastníka občianskeho súdneho konania.
Podľa obsahu dovolania dovolateľka zastáva názor, v zmysle ktorého jej súdy odňali
možnosť pred súdmi konať tým, že vec nesprávne právne posúdili. Pokiaľ ide o námietku
nesprávneho právneho posúdenia veci, treba preto uviesť, že ustanovenie § 237 písm. f/ O.s.p.
odňatie možnosti konať pred súdom výslovne dáva do súvislosti s faktickou činnosťou súdu
(s jeho procesným postupom v konaní, so samou procedúrou prejednania veci súdom) a nie
s jeho právnym hodnotením veci zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Právnym posúdením
veci súdom, ktoré spočíva v aplikácii hmotnoprávneho alebo procesného predpisu na zistený
skutkový stav, a ktoré je vyjadrené vo finálnom produkte občianskeho súdneho konania –
v rozhodnutí, sa vo všeobecnosti účastníkovi tohto konania neodníma možnosť uplatnenia
jeho procesných práv v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (viď aj uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 112/2001 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 43/2003 a uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 50/2002 uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod
č. 1/2003). Právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov je v rozhodovacej praxi senátov
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky všeobecne považované za relevantný dovolací dôvod,
ktorým možno úspešne odôvodniť iba procesne prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm. c/
O.s.p.), zároveň je ale zhodne zastávaný názor, že nesprávne právne posúdenie veci súdmi
nižších stupňov samo osebe nezakladá zmätočnosť rozhodnutia a procesnú vadu konania
v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (viď R 54/2012 a tiež napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu
sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011,
6 Cdo 41/2011). Nesprávnym právnym posúdením veci súd totiž neznemožňuje účastníkovi
konania realizáciu žiadneho jeho procesného oprávnenia a neodníma mu možnosť pred súdom
konať.
Keďže prípustnosť dovolania v preskúmavanej veci z ustanovení § 239 O.s.p. a § 237
O.s.p. nevyplýva, najvyšší súd odmietol procesne neprípustné dovolanie súdnej exekútorky
podľa § 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
Náhrada trov dovolacieho konania nebola účastníkom v dovolacom konaní priznaná,
lebo dovolateľka nebola v dovolacom konaní úspešná a ostatní účastníci nepodali návrh
na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 11. marca 2013
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková