Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21CoE-257-2013.pdf
PDF · 66.04 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoE/257/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trnave vo veci exekúcie oprávneného: Sociálna poisťovňa Bratislava, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, vo veci pobočky Senica, Hollého 1219, , IČO: 30 807 484 proti povinnému: ALLKAN servis, s r.o., Štefánikova 697, Senica, IČO 36 233 820, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Šajánekom, Exekútorský úrad Sadová 621, Senica pod spis. zn. EX 1879/2011, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 51,15 eur a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Senica č.k. 9Er/600/2011-9 zo dňa 30.7.2013 t a k t o
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u je .
Povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 57 ods. 1 písm. h) zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej ako Exekučný poriadok - EP) na základe podnetu súdneho exekútora exekučné konanie s tým, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a podľa § 203 ods.3 Exekučného poriadku v spojení s § 14 ods.1vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení platnom od 1.5.2008 priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 eur vrátane DPH k úhrade ktorých zaviazal oprávneného.
Proti rozhodnutiu v časti o uložení povinnosti zaplatiť trovy exekúcie podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd v uvedenej časti rozhodnutie zmenil a oprávnenému takúto povinnosť neukladal. V dôvodoch odolania poukázal na to, že povinný bol vymazaný z obchodného registra, čím stratil spôsobilosť na práva a povinnosti. K zastaveniu exekúcie ale nedošlo zavinením oprávneného , preto súd nemal použiť § 203 ods.1 Exekučného poriadku a exekúcia nemala byť zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a úd mal exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm.g/ Exekučného poriadku z dôvodu, že je tu iný dôvod pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. K uvedenému názoru odvolateľ poukázal i na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 Cdo 19/2013 a 3 Oboer 41/2013.
Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a podľa § 214 ods. 2 O.s.p. o odvolaní rozhodol keď zistil, že nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť trovy exekúcie podľa § 203 ods.2 Exekučného poriadku s poukazom na to, že exekúcia bola zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku.
Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že v priebehu exekúcie povinný zanikol výmazom z obchodného registra.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP exekúciu súd zastaví, ak exekúciu vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd môže uložiť oprávnenému nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený, čo neplatí ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takom prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil (§ 203 ods. 2 EP).
V konaní je jednoznačne preukázané, že povinný, ktorý je právnickou osobou zanikol výmazom z obchodného registra . Exekúcia tak bola správne zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a trovy potom podľa § 203 ods. 2 veta prvá EP znáša oprávnený.
Je nesporné, že zánik povinného a strata jeho právnej spôsobilosti je dôsledkom jeho nemajetnosti, ktorá skutočnosť je v príčinnej súvislosti s jeho zánikom. Ak príčinou zániku povinného je nedostatok jeho majetku, exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g) EP), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) EP) a v takom prípade trovy exekúcie znáša oprávnený.
V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, ktorá je vyjadrená najmä v rozhodnutiach vedených pod spis. zn. 4MCdo 17/2011, spis. zn. 5MCdo 16/2011, spis. zn. 6MCdo 13/2012, spis. zn. 3MCdo 10/2011, z ktorých vyplývajú ustálené právne názory na náhradu trov konania v prípade zániku povinného pri strate jeho právnej spôsobilosti byť účastníkom konania, čo je praktickým dôsledkom jeho nemajetnosti a táto skutočnosť je tak v príčinnej súvislosti so zánikom povinného a zakladá povinnosť oprávneného uhradiť exekútorovi trovy konania.
S poukazom na uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods.1,2 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods.1 O.s.p., ale povinnému trovy nepriznal.
Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.