Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/345/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: P., s. r. o., P., IČO:

X., zastúpený: F. P., s. r. o., G., IČO: X., proti povinnej: M. P., nar. X., A., o vymoženie

645,29 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn.: 16Er

260/2005, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 13. augusta

2012, č. k.: -37, takto

rozhodol:

Návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania sa z a m i e t a.

Dovolanie oprávneného sa o d m i e t a.

Povinnej sa náhrada trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e:

Súdny exekútor ţiadosťou doručenou na Okresný súd Prievidza 18. marca 2005

poţiadal o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie na vymoţenie 19 440,- Sk

s príslušenstvom v zmysle s ust. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len

„Exekučný poriadok“) na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie. Uviedol, ţe

exekučným titulom je notárska zápisnica č. N 4275/2004, NZ 80335/2004 zo 06. novembra

2004 spísaná notárom JUDr. J. K. so sídlom G. (ďalej len „notárska zápisnica“). Okresný súd

Prievidza poverením z 13. júna 2005 poveril súdneho exekútora Bc. I. B. vykonaním exekúcie

na základe notárskej zápisnici.

2

Okresný súd Prievidza uznesením z 02. apríla 2012, č. k.: -21 vyhlásil

exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe vzhľadom k tomu, ţe v predmetnej

exekúcii sa vymáha plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, je potrebné pre posúdenie

vymáhaného plnenia skúmať povahu vymáhaného plnenia. Poukázal na judikatúru Súdneho

dvora EÚ na rozhodnutie O. G. E. a S. E. C 240/98 aţ C 244/98, rozhodnutie C-40/08 A. T. S.

proti C. R.. Uviedol, ţe notárska zápisnica ako exekučný titul zaväzovala povinnú na

zaplatenie 19 440,-Sk s úrokom z omeškania 0,25% denne od 16. júla 2004. Vyhlásenie

v notárskej zápisnici vykonal za povinnú Mgr. T. K.. V Zmluve o úvere č. 3460039 uzavretej

27. apríla 2004 (ďalej len „Zmluva“ alebo „Zmluva o úvere“) sa nachádza zapracované

splnomocnenie, podľa ktorého dlţník splnomocnil advokáta Mgr. T. K. na spísanie notárskej

zápisnice ako exekučného titulu, t. j., aby v jeho mene uznal záväzok z úveru tak, aby sa

notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom. Dlţník toto splnomocnenie

podpísal 24. apríla 2004 spolu so Zmluvou o úvere. Zmluva o úvere je formulárovou

zmluvou, ktorej súčasťou sú i Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Súd poukázal na § 52

ods. 1, 53 ods. 1 a 4 . Uviedol, ţe právny vzťah medzi účastníkmi

konania zaloţený Zmluvou povaţoval za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1

. Je nepochybné, ţe povinná bola v čase uzavretia zmluvy

spotrebiteľom. Súd sa ďalej zaoberal aj tým, ţe všeobecnú spotrebiteľskú zmluvu moţno

podriadiť aj reţimu o spotrebiteľských úveroch. Súd dospel

k záveru, ţe Zmluvu uzavretú medzi účastníkmi moţno povaţovať za zmluvu

o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Ďalej

uviedol, ţe súčasťou Zmluvy bola predtlač, ktorá obsahovala splnomocnenie povinnej, ktorá

splnomocnila Mgr. T. K. i na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Osobu

splnomocnenca Mgr. T. K. vybral oprávnený, pretoţe jeho meno bolo v Zmluve uvedené bez

akejkoľvek účasti povinnej. Súd prvého stupňa je toho názoru, ţe takáto dohoda o plnej moci

je neplatná v zmysle , pre kolíziu záujmov zástupcu

a zastúpeného, nakoľko oprávnený sám vybral osobu, ktorá za povinného prejavila vôľu

a uznal dlh vo výške, ktorý určil zástupca. Zástupca povinnej bol vo vzťahu k oprávnenému

osobou, ktorá mala záujem na vyhlásení formou notárskej zápisnice, a následne odmeny za

takýto úkon, ktorý vyplácal zástupcovi oprávnený. Okrem toho celé splnomocnenie obsahuje

dojednania, ktoré sú výrazne v neprospech povinnej ako spotrebiteľa, jednak, ţe zástupca bez

akejkoľvek účasti povinnej uznáva za ňu dlh, ďalej má oprávnenie uzavrieť záloţnú zmluvu

a zmluvu o zabezpečovacom prevode práva a pod. Celé splnomocnenie, preto súd vyhodnotil

ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktoré je v zmysle

neplatné v spojitosti s . Dlţník teda nevyjadril súhlas

s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu, preto sa exekúcia viedla na

podklade nespôsobilého exekučného titulu.

Súd ďalej povaţoval dojednanie úrokov z omeškania v prípade splatnosti celého dlhu

vo výške 0,25 % denne (91,25 % ročne) za dojednanie v rozpore s § 39 Občianskeho

zákonníka za absolútne neplatné. Rovnako dohodnutý poplatok vo výške 9 600,- Sk ako

náklady za vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy povaţuje súd za nezrozumiteľný, neurčitý

a zmätočný. Okrem toho akákoľvek odplata za poskytnutie peňaţných prostriedok vo výške

80% pri 10 splátkach v spotrebiteľských veciach je neprimerane vysoká a spôsobuje značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd preto

uzavrel, ţe dohoda o poplatku v sume 9 600,- Sk je neplatná a ide o neprijateľnú zmluvnú

podmienku.

Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, napadnutým

uznesením, uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe Exekučný súd má v zmysle ust. § 44

ods. 2 Exekučného poriadku povinnosť pred vydaním poverenia na uskutočnenie exekúcie

preskúmať ţiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a exekučný titul a v prípade

ak zistí rozpor týchto listín so zákonom má ţiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie uznesením zamietnuť. Ak však súd poveril exekútora vykonaním exekúcie napriek

tomu, ţe exekučný titul má nedostatky, zastaví exekúciu dodatočne. Pre zastavenie exekúcie

podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku preto vydanie poverenia na vykonanie exekúcie

nemôţe predstavovať prekáţku veci rozsúdenej.

Notárska zápisnica je vykonateľná za splnenia predpokladov uvedených v zákone.

Formálna stránka vykonateľnosti notárskej zápisnice spočíva v dodrţaní formy notárskej

zápisnice v zmysle § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka spočíva v dodrţaní

obsahových náleţitostí v zmysle § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Za najdôleţitejšiu

náleţitosť exekučnej notárskej zápisnice treba povaţovať súhlas povinného

s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, pretoţe aţ tento prejav vôle povinného robí

z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom. Notárska

zápisnica, ktorá má byť exekučným titulom musí obsahovať uznanie určitého právneho

záväzku. Takýmto právnym záväzkom je uznanie peňaţného dlhu. Z obsahu exekučného

spisu odvolací súd vyvodil, ţe nie sú ţiadne pochybnosti o tom, ţe v predtlači Zmluve o úvere

je zakotvený súhlas povinnej s exekúciou tak, ţe povinná nemala moţnosť túto skutočnosť

zmeniť ani ovplyvniť a podpisom Zmluvy sa vopred vzdala svojich práv namietať akúkoľvek

skutočnosť týkajúcu sa predmetnej Zmluvy a svojho záväzku. Uvedené dojednanie preto treba

povaţovať za odporujúce dobrým mravom. Súd ďalej vyslovil pochybnosť o spôsobe, akým

sa splnomocnenec dozvedel o tom, ţe dlţník je v omeškaní a aká je výška omeškania, pretoţe

tento mechanizmus zo splnomocnenia nevyplýva. Vzhľadom na mnoţstvo splnomocnení

udelených tomu istému splnomocnencovi, o čom má súd poznatky zo svojej úradnej činnosti,

existuje dôvodné podozrenie, ţe splnomocnenec pri určení výšky dlhu spolupracoval

s oprávneným. Záujmy splnomocnenca Mgr. T. K. boli nepochybne v rozpore so záujmami

povinnej, a preto je plnomocenstvo v rozpore s . Celé

plnomocenstvo a spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu spôsobuje značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán na škodu dlţníka, ktorý bol

prinútený pod hrozbou zmluvnej pokuty nechať sa zastupovať zástupcom, ktorého vopred

určil veriteľ. Preto je plnomocenstvo pre rozpor so zákonom i dobrými mravmi neplatným

právnym úkonom a na jeho podklade nebolo moţné za povinnú spísať vyhlásenie do notárskej

zápisnice.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, ţe notárska zápisnica neobsahuje

súhlas povinnej s jej vykonateľnosťou, a teda aj z toho dôvodu nemôţe byť povaţovaná za

spôsobilý exekučný titul.

Proti napadnutému uzneseniu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie. Svoje

dovolanie odôvodnil ustanovením § 241 ods. 2 písm. a) a § 237 písm. a) Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „“), ţe súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, ust. §

237 písm. d) , ţe v tej veci sa uţ právoplatne rozhodlo, ust. , ţe

súd svojím postupom odňal moţnosť konať pred súdom, ust. , ţe

konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

najmä súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretoţe nevykonal náleţite dokazovanie, ust. §

241 ods. 2 písm. c) , ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.

V súvislosti s argumentáciou oprávneného týkajúcej sa porušenia povinnosti súdu

prvého stupňa skúmať notársku zápisnicu z pohľadu hmotného práva oprávnený poukázal na

uznesenie Ústavného súdu SR zo 14. marca 2012, sp. zn.: -12. Z odôvodnenia

uvedeného uznesenia vyplýva, ţe v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vydaniu

poverenia predchádza preskúmanie exekučného titulu exekučným súdom ako aj ţiadosti o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie. Podstatou tohto

preskúmavania je preverenie materiálnej a formálnej stránky vykonateľnosti exekučného

titulu. V prípade notárskej zápisnice formálna stránka spočíva v dodrţaní formy notárskej

zápisnice, tak ako je upravená v ust. § 47 Notárskeho poriadku. Materiálna stránka je priamo

predpísaná v § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, ktorými sú vyznačenie oprávnenej a povinnej

osoby, právny dôvod, predmet a čas plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou.

V uvedenom prípade Ústavný súd SR uviedol, ţe notárska zápisnica obsahovala všetky

náleţitosti uvedené v spomenutých ustanoveniach, vrátane výslovného súhlasu povinnej

osoby s vykonateľnosťou. Ţiadne ďalšie podmienky formálnej ani materiálnej vykonateľnosti

notárskej zápisnice z Exekučného poriadku nemoţno vyvodiť. Ďalej z toho uznesenia

vyplýva, ţe exekučný súd nepreskúmaval právny vzťah účastníkov z hľadiska hmotného

práva, pretoţe je to nad rámec preskúmavania formálnej a materiálnej vykonateľnosti

exekučného titulu. Poukázal na , ktorým bol novelizovaný Exekučný

poriadok, ktorý bol doplnený o nové ust. § 41 ods. 3. Na notárske zápisnice vyhotovené pred

15. októbrom 2008 sa tento zákon, resp. novelizované ustanovenie nevzťahuje. Ďalej uviedol,

ţe ustanovenie Zmluvy o úvere, ktorým dlţník splnomocnil tretiu osobu na spísanie notárskej

zápisnice, aby v jeho mene uznal dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a príslušenstva,

nemôţe byť neprijateľnou podmienkou v zmysle ani ust. §

23a ods. 2 o ochrane spotrebiteľa. Povinná na seba neprevzala ţiadne

nové povinnosti, či záväzky, oprávnenému nevznikli ţiadne nové práva či výhody. Udelením

plnomocenstva povinná dobrovoľne preniesla na tretiu osobu oprávnenie uznať dlh vo forme

notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Táto tretia osoba nie je oprávnený, a preto toto

plnomocenstvo nemohlo spôsobiť pre oprávneného nepomernú výhodu. Navyše povinná

mohla plnomocenstvo v zmysle kedykoľvek

odvolať. Podľa dovolateľa, exekučný súd by mal vo svojom rozhodnutí uviesť, na základe

čoho zistil značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a pod akú

neprijateľnú podmienku ju subsumuje podľa § 53 ods. 4 písm. a) aţ r) Občianskeho

zákonníka. Ďalej má dovolateľ za to, ţe odvolací súd vec nesprávne právne posúdil

6

s ohľadom jeho právnej kvalifikácie neprijateľnej zmluvnej podmienky, ustanovení právnych

predpisov EÚ a rozhodnutí súdneho dvora EÚ. Predovšetkým sa nevysporiadal

s výkladovými pravidlami uvedenými v smernici Rady 93/13/EHS a nezdôvodnil prečo

povaţuje za neprijateľnú podmienku splnomocnenie, ako jednostranný právny úkon, ktorým

dlţník dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného

titulu. Podľa dovolateľa exekučný súd vo svojom rozhodnutí neuviedol, na základe čoho zistil

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Predmetné splnomocnenie

sa v zozname nekalých podmienok uvedených v prílohe článku 3 ods. 3 Smernice Rady

93/13/EHS výslovne nenachádza.

Podľa názoru dovolateľa je v danom prípade nutné poţiadať Súdny dvor Európskej

únie o výklad pojmu „nekalá zmluvná podmienka“. Poukázal na nález Ústavného súdu SR

z 12. apríla 2012, sp. zn.: -80. Uviedol, ţe Súdnemu dvoru Európskej únie by

mala byť daná príleţitosť komplexne posúdiť exekučné konanie týkajúce sa záväzkových

vzťahov v rámci spotrebiteľských zmlúv tak, aby účastníkov konania zbavilo právnej neistoty

vyplývajúcej z doterajšieho výkladu úniového práva a následnej aplikácii vnútroštátnymi

súdmi Slovenskej republiky.

Navrhol, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu

prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil

náhradu trov dovolacieho konania a navrhol, aby dovolací súd rozhodol o odloţení

vykonateľnosti napadnutého uznesenia.

Taktieţ navrhol, aby súd konanie prerušil podľa

a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

predloţil prejudiciálne otázky, ktoré bliţšie špecifikoval.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania v zmysle a po preskúmaní veci

v zmysle dospel k záveru, ţe v danej veci dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.

Podľa , dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podľa , dovolanie je prípustné tieţ proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak odvolací súd

vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o

rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý je prípustný len proti zákonom

výslovne určeným právoplatným rozhodnutiam odvolacieho súdu.

V predmetnej veci odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil uznesenie súdu

prvého stupňa. Odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom uznesení nevyslovil, ţe je dovolanie

prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, nejde ani

o uznesenie uvedené v a Rovnako na danú vec nemoţno

aplikovať ani prípady upravené v Vzhľadom na uvedené, prípustnosť

dovolania v zmysle , a nie je proti napadnutému uzneseniu daná.

V zmysle /druhá veta/ je dovolací súd povinný prihliadnuť vţdy

na prípadnú procesnú vadu uvedenú v Iba v prípade, ţe by rozhodnutia

odvolacieho súdu alebo predchádzajúce konanie vykazovalo procesnú vadu uvedenú v ust. §

237 by bolo dovolanie prípustné. Dovolací súd sa neobmedzil iba na skúmanie

podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale sa

zaoberal sa aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné aj podľa § 237 písm. a) aţ g) O. s.

p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku

alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté

niektorou z uvedených procesných vád (ide o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti

účastníka konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci

právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, odňatia moţnosti účastníka konať pred súdom a

rozhodovanie vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným).

Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa ust. nie je predmet konania

významný, ak je konanie postihnuté niektorou z vád v tomto ustanovení uvedených, teda

moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné (R

117/1999, R 34/1995). Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle tohto ustanovenia nie je

významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade vymenovanej

v tomto ustanovení; rozhodujúcim je, ţe k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Dovolateľ vo svojom dovolaní namietal, ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. §

237 písm. a), d) a f) , ktorými odôvodňoval prípustnosť dovolania.

Dovolací súd nezistil, ţe by konanie pred súdmi niţších stupňov bolo postihnuté

niektorou z uvedených procesných vád.

Dovolateľ namietal, ţe v danom prípade sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do

právomoci súdov v zmysle

Právomoc súdu je upravená v ust a . Z tohto

ustanovenia vyplýva, ţe v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a

iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a

hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné

orgány (7 ods. 1 ). V občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy.... ( ). Iné veci prejednávajú a rozhodujú

súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon ( ).

Nedostatok právomoci súdu sa povaţuje za neodstrániteľnú podmienku konania, ktorá

má ten dôsledok, ţe súd nemôţe vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť

a vec postúpiť inému orgánu. Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu je

daná, ak súd rozhodol vo veci, o ktorej mal rozhodnúť iný orgán.

Dovolateľ v danom prípade procesnú vadu konania uvedenú v

nevyvodzoval z toho, ţe súdy vôbec nemali právomoc konať a rozhodovať. Ich právomoc

v exekučnom konaní nepopieral. Namietal, ţe súdy v danom prípade nesprávnou a ústavne

nesúladnou interpretáciou § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a ust. § 45 ods. 1 a 2 Zákona č.

o rozhodcovskom konaní sa postavili do pozície orgánu vykonávajúceho

komplexné preskúmanie exekučného titulu, metódou, ktorá v rámci zverenej právomoci ako

exekučným súdom neprináleţí. Bol toho názoru, ţe exekučný súd nedisponuje právomocou

rušiť či meniť obsah notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom.

Z uvedeného je zrejmé, ţe dovolateľ namietal nesprávnu aplikáciu a výklad

Exekučného poriadku, resp. namietal nesprávne právne posúdenie veci. Z obsahu tejto

9

námietky sa javí, ţe nejde o námietku dovolateľa nedostatku právomoci súdov, ale napáda

vecnú správnosť právnych záverov súdov, na ktorých v danom prípade zaloţili svoje

rozhodnutia (právne posúdenie veci).

Dovolací súd má za to, ţe súdy rozhodovali vo veci, ktorá patrí do ich právomoci.

Napadnuté rozhodnutie bolo vydané v exekučnom konaní, v ktorom rozhodovanie súdov

vyplýva jednoznačne priamo zo zákona napr. z ustanovenia § 29, § 38 ods. 3 a § 44 ods. 1, §

57 ods. 2 Exekučného poriadku.

Vzhľadom na uvedené, námietka dovolateľa o existencii vady konania v zmysle § 237

písm. a) nie je dôvodná.

Dovolateľ ďalej namietal, ţe konanie je postihnuté vadou uvedenou v § 237 písm. d)

, t.j. ţe sa v tej istej veci uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv

začalo konanie.

Podľa len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôţe sa

prejednávať znova.

Prekáţka veci právoplatne rozhodnutej patrí k procesným podmienkam a jej existencia

vedie v kaţdom štádiu konania k zastaveniu konania. Táto prekáţka je daná vtedy, ak

v novom konaní ide o tú istú vec, resp. o to isté, čo sa prejednávalo v právoplatne skončenom

konaní. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom

uţ bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb.

Pokiaľ ide o totoţnosť účastníkov, nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní

rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie.

Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený

ţalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený, ak

vyplýva z rovnakého skutkových okolností.

Dovolateľ namietal, ţe súdy rozhodovali o formálnych a materiálnych podmienkach

vykonateľnosti exekučného titulu v čase, keď uţ bolo o nich právoplatne rozhodnuté vydaním

poverenia na vykonanie exekúcie.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe v danom prípade konaniu v exekučnej veci oprávneného:

P., s.r.o., P., IČO: X., proti povinnej: M. P., nar. X., A., o vymoţenie 645,29 eur

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn.: , na

základe exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica č. N 4275/2004, NZ 80335/2004

zo 6. novembra 2004 spísaná notárom JUDr. J. K. so sídlom G., nepredchádzalo ţiadne iné

konanie na exekučnom súde a vo veci nebolo predtým rozhodnuté, preto nejde o vec

rozsúdenú v zmysle ustanovenia namietaného oprávneným.

Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie netvorí prekáţku veci rozsúdenej v zmysle

Poverenie na vykonanie exekúcie je individuálny právno-aplikačný akt,

ktorý má priame právne účinky len voči osobe súdneho exekútora. Ide o procesný úkon

exekučného súdu adresovanému súdnemu exekútorovi, na základe ktorého súdny exekútor

môţe začať vykonávať exekúciu, a ktorým súdny exekútor preukazuje svoje oprávnenie

vykonávať exekúciu (viď uznesenie NSSR sp. zn.: ).

Vzhľadom na uvedené, konanie nie je zaťaţené dovolateľom namietanou vadou

uvedenou v ust.

Dovolateľ v dovolaní tieţ namietal, ţe odvolací súd svojím postupom oprávnenému

ako účastníkovi konania odňal moţnosť konať pred súdom v zmysle

Naplnenie tejto vady dovolateľ vyvodzuje z toho, ţe súdy oboch stupňov nevyzvali

a ani inak nekomunikovali s oprávneným o jeho právnych a skutkových návrhoch (námietky

proti prejednaniu veci, konanie bez nariadenia pojednávania, dokazovania). Oprávnený

namietal, ţe exekučný súd pri preskúmavaní notárskej zápisnice išiel nad rámec formálnej

a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, ďalej namietal nesprávne právne posúdenie

veci.

Podľa , dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred

súdom.

Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým znemoţní

účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym

11

poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí

však ísť o znemoţnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol

pred súdom uplatniť a z ktorých v dôsledku nesprávneho postupu súdu bol vylúčený.

Do obsahu základného práva podľa a práva

na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia

ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa doţadovať ním navrhnutého spôsobu

hodnotenia vykonaných dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili

výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (, II.

ÚS 251/03).

Na námietku oprávneného, ţe exekučný súd nie je oprávnený ex offo skúmať notársku

zápisnicu ako exekučný titul v takom rozsahu, ako ju skúmal v danom prípade, dovolací súd

prihliadal iba v súvislosti so skúmaním, či v konaní na súdoch niţších stupňov nedošlo k vade

uvedenej v ust. § 237 písm. f) O. s. p, resp. či v konaní pred súdmi niţších stupňov nebola

oprávnenému ako účastníkovi konania odňatá moţnosť konať pred súdom. O procesnú vadu

konania uvedenú v tomto ustanovení ide tieţ v prípade zastavenia exekúcie, ak preto neboli

splnené zákonom stanovené podmienky. Takým rozhodnutím sa totiţ oprávnenému odopiera

právo na výkon vykonateľného rozhodnutia.

V danom prípade exekučný súd na základe ţiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie na základe notárskej zápisnice č. N 4275/2004, NZ 80335/2004 zo 06. novembra

2004 spísaná notárom JUDr. J. K. poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie

a vymoţenie uloţenej povinnosti z uvedenej notárskej zápisnice. Následne exekučný súd

opätovne preskúmal exekučný titul a dospel k záveru, ţe ide o nespôsobilý exekučný titul na

výkon exekúcie, nakoľko predmetné splnomocnenie, ktorým dlţník splnomocnil Mgr. T. K.

na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou

a v zmysle neplatnou. Z týchto dôvodov exekučný súd

exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.

Podľa názoru dovolacieho súdu exekučný súd, a následne aj odvolací súd podmienky na

vyhlásenie exekúcie za neprípustnú, a následne na zastavenie exekúcie posúdili správne. Je

potrebné uviesť, ţe v danom prípade nemalo byť vydané ani poverenie súdneho exekútora na

vykonanie exekúcie.

Exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného

titulu v ktoromkoľvek štádiu uţ začatého konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na

vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo

potrebné uţ začaté exekučné konanie zastaviť ().

Súdy danom prípade v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť

predmetnej notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Skúmali či bol exekučný titul -

notárska zápisnica vydaný v súlade so zákonom, realizovali len svoje oprávnenie vyplývajúce

zo zákona a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či

tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Vydaním poverenia na vykonanie exekúcie

táto povinnosť pre exekučný súd nezaniká, naopak aj počas exekučného konania (po vydaní

poverenia na vykonanie exekúcie) je povinný skúmať či exekučný titul bol vydaný v súlade

so zákonom. Je potrebné uviesť, ţe exekučný súd nevykonáva dokazovanie, tak ako je to

v konaní pred súdom prvého stupňa. Ak súd zistí rozpor exekučného titulu so zákonom nie

povinný účastníkov konania vyzývať, aby sa vyjadrili k ďalšiemu postupu exekučného

konania. Exekučný súd v danom prípade preskúmal exekučný titul – notársku zápisnicu

a Zmluvu o úvere uzavretú medzi oprávneným a povinným, pod zistený skutkový stav

podriadil príslušnú právnu a vo veci rozhodol. Súd prvého stupňa sa v odôvodnení svojho

rozhodnutia vysporiadal so všetkými pre vec podstatnými otázkami a závery vychádzajú

z dostatočne zisteného skutkového stavu. Rovnako aj odvolací súd v odôvodnení svojho

rozhodnutia reagoval na podstatné otázky odvolacieho konania. Dovolací súd povaţuje za

potrebné uviesť, ţe v tomto štádiu konania (vykonávacie) súd nevykonáva dokazovanie (ako

procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach aţ ) –

postačujúce je totiţ, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami

vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho zaloţených listín. Vzhľadom na to, oboznamovanie

sa obsahom listín za účelom posúdenia predpokladov na zastavenie exekúcie nemusí

vykonávať na pojednávaní za prítomnosti oprávneného a povinného.

V preskúmavanej veci súdy v exekučnom konaní správne konštatovali skutočnosť, ţe

notárska zápisnica nemôţe byť spôsobilým exekučným titulom. Podstatnou a z hľadiska

posúdenia správnosti úvahy odvolacieho súdu je, ţe splnomocnenie, ktoré udelil povinný

v Zmluve o úvere, je koncipované široko a všeobecne. Povinná splnomocnila tretiu osobu,

aby v jeho mene uznala záväzok, ktorého konkrétnu výšku nebolo moţné predpokladať. Tým

13

sa povinná vzdala svojho práva uznať alebo neuznať prípadný záväzok, ktorý vznikne či

nevznikne v budúcnosti. Povinnej bolo uţ v tom čase, kedy ešte záväzok v zmysle určitého

a konkrétneho dlhu neexistoval, odňaté právo namietať výšku „uznaného“ dlhu v čase

uznania, pretoţe neistý záväzok v budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný, navyše

nemoţno ani predpokladať, či určité právne významné okolnosti (omeškanie dlţníka a v akom

rozsahu) vôbec v budúcnosti nastanú. Pretoţe splnomocnenie koncipované tak, ako je

obsiahnuté v Zmluve o úvere vytvára široký priestor pre konanie a právne úkony

splnomocnenca, správne ho odvolací súd povaţoval za neplatné. Odvolací súd poukázal aj na

rozpor záujmov povinného a „ním zvoleného“ zástupcu s poukazom na ustanovenie § 22

, s čím sa dovolací taktieţ v plnom rozsahu stotoţnil. Ďalej je

potrebné uviesť, ţe zmluvná voľnosť povinnej pri zvolení si splnomocneného zástupcu bola

zjavne obmedzená natoľko, ţe pri moţnej jedinej variante konkrétneho mena zástupcu

vyplývajúcej a zakomponovanej priamo do predtlače uţ vopred pripravenej Zmluvy o úvere,

nemoţno hovoriť o jeho slobodnej vôli pri zvolení si zástupcu. Tým je spochybnený základný

predpoklad pri udelení plnej moci, teda to, ţe splnomocnenec bude hájiť záujem povinnej ako

aj slobodná voľba pri výbere svojho splnomocnenca. Pokiaľ teda plnomocenstvo nebolo

udelené platne nebolo, nemohli z neskorších právnych úkonov uskutočnených

splnomocneným zástupcom nadobudnúť právne účinky pre osobu v mene ktorej konal.

Ak teda z neplatne udeleného plnomocenstva nevyplynuli právne účinky vykonaného

právneho úkonu v mene povinnej, ani predloţená notárska zápisnica nemôţe byť exekučným

titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnej vznikol nárok, ktorého vymoţenia

by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

Dovolací súd dospel k záveru, ţe nie je dôvodná ani námietka dovolateľa týkajúca sa

nedostatočného odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutí prvostupňového a

odvolacieho súdu.

Skutočnosť, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi

základné zásady spravodlivého súdneho procesu, vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP.

Judikatúra tohto súdu nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre

rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide

o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na

tento argument (R. T. c. Š. z 9. decembra 1994, séria A, č. 303- A, s.12, § 29, H. B. c. Š. z 9.

decembra 1994, séria A, č. 303-B).

14

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze -30. Ústavný súd uţ vyslovil, ţe

súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.

s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v ust. , toto

ustanovenie sa primerane poţije aj na uznesenie ( ). Toto ustanovenie sa

uplatňuje aj v odvolacom konaní ( ). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia

v opravnom konaní však nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo argument v opravnom

prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní

a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,

ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní ().

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ktoré oprávneným

predloţené listiny preskúmal a s akými skutkovými závermi, citoval právne predpisy, ktoré

aplikoval na prejednávanú vec, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijatý záver

o nespôsobilosti exekučného titulu, a následné zastavenie exekúcie zrozumiteľne

a v potrebnom rozsahu vysvetlil.

Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov niţších stupňov

zodpovedajú poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle uvedených

zákonných ustanovení, nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46

ods. 1 SR, a ţe odôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia odvolacieho súdu ako

celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia ( a ). Za porušenie

základného práva zaručeného v SR v ţiadnom prípade nemoţno

povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv oprávneného.

Oprávnený podaním doručeným na Okresný súd Prievidza 10. augusta 2012 navrhol

prerušenie konania postupom podľa a Zmluvy

o fungovaní EÚ. Súd prvého stupňa a rovnako aj odvolací súd postupovali správne ak sa

týmto návrhom oprávneného nezoberali. Aj keď odvolací súd rozhodol o odvolaní

15

oprávneného uznesením z 13. augusta 2012, návrh na prerušenie konania oprávnený doručil

na exekučný súd a aţ následne exekučný súd doručil návrh na prerušenie konania

odvolaciemu súdu 17. augusta 2012. Preto uţ nebol dôvod o tomto návrhu oprávneného

rozhodovať, nakoľko tento návrh sa dostal do sféry odvolacieho súdu aţ 17. augusta 2012,

kedy uţ bolo o odvolaní oprávneného rozhodnuté. Uvedený záver potvrdzuje aj skutočnosť,

ţe oprávnený uvedeným postupom navrhol prerušiť aj dovolacie konanie a dovolací súd

o tomto návrhu rozhodol.

Oprávnený v podanom dovolaní opätovne navrhol, aby dovolací súd konanie prerušil

podľa v spojení s a článku 267 Zmluvy o fungovaní

Európskej únie a predloţil Súdnemu dvoru EÚ prejudiciálne otázky, ktorých znenie

v podanom dovolaní bliţšie špecifikoval.

K tomuto návrhu dovolací súd uvádza, ţe ust. ukladá

povinnosť súdu prerušiť konanie len vtedy, ak dospel k záveru, ţe poţiada Súdy dvor EÚ

o rozhodnutie o predbeţnej otázke, pretoţe je potrebné podať výklad komunitárneho práva,

ktorý je rozhodujúci pre riešenie v danej veci. Vnútroštátny súd nie je povinný vyhovieť

kaţdému návrhu účastníka konania na prerušenie konania a postúpenie návrhu Súdnemu

dvoru EÚ na vydanie rozhodnutia o predbeţnej otázke. Túto povinnosť nemá ani vtedy, keď

prípadne v určitej veci aplikuje ustanovenia zákona platného v Slovenskej republike, do

ktorého bol prenesený obsah právnych noriem Európskej únie. Zmyslom riešenia predbeţnej

otázky je zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva, teda nie rozhodnúť určitý spor,

ktorý nemá ţiadnu komunitárni relevanciu a je vo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny.

Ak súd pri priebeţnom posudzovaní veci nedospeje k záveru o potrebe výkladu

komunitárneho práva, prejednanie a rozhodnutie veci sudcom vnútroštátneho súdu nezakladá

v takom prípade procesnú vadu konania v zmysle

V prejednávanej veci bolo sporné, resp. oprávnený namietal či exekučný súd je

oprávnený skúmať platnosť notárskej zápisnice a posúdenie predmetného splnomocnenia, na

základe ktorého bola notárska zápisnica spísaná, ako neprijateľnej podmienky. Posúdenie

predmetnej námietky oprávneného a jej vyriešenie patrí do výlučnej právomoci

vnútroštátneho súdu bez potreby prejudiciálneho výkladu (rozhodnutia) Súdneho dvora EÚ. Z

obsahu spisu vyplýva, ţe súdy priamo neaplikovali normy komunitárneho práva, keďţe

na danú vec sa vzťahujú právne normy platné na území Slovenskej republiky, do ktorých bol

16

prenesený obsah právnych noriem Európskej únie. Otázka výkladu komunitárneho práva

nebola pre riešenie daného prípadu rozhodujúca, vzhľadom na dostatočnú úpravu predmetnej

veci v Slovenskej republike.

Dovolací súd dospel k záveru, ţe v danej veci nie je dôvod na prerušenie dovolacieho

konania podľa , preto návrh oprávneného na prerušenie

dovolacieho konania zamietol

Dovolateľ v dovolaní ďalej tvrdil, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b) O. s. p). Iná vada konania je

procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v nezakladá

zmätočnosť rozhodnutia. Je právne relevantná, ak mala za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci. Dovolací súd môţe pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti tohto tvrdenia o existencii

tohto dovolacieho dôvodu aţ vtedy, keď je dovolanie z určitého zákonného dôvodu prípustné;

o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde.

K námietke dovolateľa ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci podľa ust §

241 ods. 2 písm. c) dovolací súd dodáva, ţe nesprávne právne posúdenie veci je síce

relevantným dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). Aj za predpokladu, ţe by tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené,

mohli mať za následok nanajvýš vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia, ale nezakladali

by súčasne prípustnosť dovolania v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či

rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, by prichádzalo

do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné, ale o taký prípad v danej veci

nejde.

Vzhľadom na uvedené moţno zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania

nemoţno vyvodiť z ustanovenia a iné vady konania v zmysle

neboli dovolacím súdom zistené.

Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie oprávneného odmietol podľa § 218

ods. 1 písm. c) v spojení s , ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu,

proti ktorému nie je tento opravný prostriedok prípustný.

17

Právo na náhradu trov dovolacieho konania vzniklo povinnej zmysle § 243b ods. 5, §

224 ods. 1 a , t. j podľa úspechu účastníkov v dovolacom konaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky však ţiadne trovy dovolacieho konania povinnej nepriznal

z dôvodu, ţe nepodala návrh na ich priznanie.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 10. apríla 2013

JUDr. Anna Marková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Poliačiková